Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/104/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej v trestnej veci vedenej proti obžalovanému R. B., nar. XX.XX.XXXX v Y., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 09.11.2015 sp.zn. 1T/114/2014 a na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2016 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného R. B., nar. XX.XX.XXXX v Y., ČR, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného R. B. za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 20.12.2012 v čase o 09:20 hod. viedol na ceste 11/499 v meste Vrbové na ulici M. Beňovského osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna Kombi, EČV: PN - 083 CA, svetlej striebornej metalízy smerom od obce Prašník na Piešťany, pričom v úseku cesty km 60.900 pred pohostinstvom BAJ sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, v dôsledku čoho na riadne vyznačenom priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni C. U., ktorá v tej dobe po ňom prechádzala z pravej strany cesty na ľavú pri pohľade v smere jazdy vodiča a túto prednou časťou vozidla zachytil, čím došlo ku zrážke vozidla zn. Renault Laguna Kombi s chodkyňou C. U., následkom toho došlo k zraneniu chodkyne C. U., ktorá pri nehode utrpela ťažké poranenie hlavy, mozgu a vnútorných orgánov, následkom čoho dňa XX.XX.XXXX v čase 16:50 hod. po prevoze do Fakultnej nemocnice v Trnave na oddelenie ARO zomrela, čím obvinený R. B. porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách,

a za to mu uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených S. U., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a Sociálnu poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Samosudkyňa okresného súdu odôvodnila písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č.l. 324-327 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný R. B.. Prokurátor odvolanie nepodal.

Z písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného R. B. v rozsahu č.l. 335-346 spisu vyplýva, že má vážne pochybnosti o tom, či súd I. stupňa na základe výpovedí účastníkov konania jednotlivých svedkov a vykonaním dôkazov správne vyhodnotil predmetnú dôkaznú situáciu, nakoľko na základe predmetného spisového materiálu nie je žiadnym relevantným spôsobom priamo preukázaná vina obžalovaného na skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Jednoznačne odmieta, že by z jeho strany bola naplnená skutková podstata trestného činu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a absolútne odmieta akékoľvek porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia Zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to najmä porušenia povinnosti v zmysle, že sa nemal dostatočne venovať riadeniu motorového vozidla a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, v dôsledku čoho na riadne vyznačenom priechode pre chodcov nemal dať prednosť chodkyni - poškodenej, ktorá mala v tom čase prechádzať z pravej strany cesty na ľavú pri pohľade v smere jazdy vodiča a túto mal prednou časťou motorového vozidla zachytiť, pričom poškodená v dôsledku utrpených zranení zomrela. Zotrval na tom, že k zrážke motorového vozidla a chodkyne poškodenej nedošlo, resp. ani dôjsť nemohlo, nakoľko tá nebola v jazdnej dráhe jeho motorového vozidla, čo potvrdzuje i tá skutočnosť, že poškodená sa po údajnej zrážke nachádzala vo vedľajšom jazdnom pruhu. Taktiež poukázal na to, že nikto z prítomných svedkov nezaznamenal zrážku motorového vozidla obžalovaného s poškodenou chodkyňou, pričom v uvedenom čase cca o 09.20 hod. sa v okolí miesta zrážky nachádzalo niekoľko svedkov, pričom títo nezaznamenali žiadny hluk, ktorý by v prípade zrážky poškodenej s motorovým vozidlom s určitosťou musel byť spôsobený. Taktiež dával do pozornosti, že poškodená ležala na vozovke vo vzdialenosti cca 11 m od priechodu pre chodcov a taktiež ležala vo vedľajšom jazdnom pruhu, pričom poukázal na riadne preukázanú rýchlosť motorového vozidla cca 31 km/hod. je podľa názoru obhajoby absolútne vylúčené, aby mohlo dôjsť k odhodeniu poškodenej na takúto vzdialenosť od priechodu pre chodcov bez toho, aby došlo k akémukoľvek poškodeniu motorového vozidla. Okresný súd sa taktiež nedostatočne vysporiadal s otázkou, v ktorom mieste poškodená vstúpila do vozovky, resp. v ktorom mieste došlo k zrážke. Okresný súd sa opieral iba o závery znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Jána Rabčana, ktorého závery o mieste zrážky obžalovaného s poškodenou nemožno v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko skutočnosti uvádzané zo strany znalca jednoznačne skresľujú predmetné miesto zrážky. Ďalej uviedli, že ak by došlo k nejakému kontaktu medzi motorovým vozidlom a poškodenou, k tomu malo jednoznačne dôjsť až za predmetným priechodom pre chodcov, pričom túto variantu pripustil i privolaný súdny znalec na hlavnom pojednávaní, ktorý sa jednoznačne vyslovil, že poškodená mohla ísť až dva metre od priechodu pre chodcov. Uvedeným konaním poškodenej mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení Zákona č. 8/2009 Z.z. Taktiež poukázal na to, že na motorovom vozidle nevzniklo žiadne poškodenie, pričom s kľúčovou otázkou, ako je možné, že napriek údajnému stretu motorového vozidla s poškodenou nie sú na vozidle žiadne stopy po náraze, sa prvostupňový súd, resp. privolaný znalec nedokázal v rámci vykonaného dokazovania riadne a jednoznačne vysporiadať. Taktiež nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu, pokiaľ išlo o rýchlosť chôdze poškodenej, nakoľko okresný súd vychádzal len zo subjektívnych pocitov svedkov, ktoré sú nepriame, resp. môžu byť vo vzťahu k poškodenej zaujaté, pretože poškodená sa mala pohybovať normálnou až rýchlou chôdzou, nakoľko neboli u nej zistené žiadne problémy s pohybovou sústavou v čase konania. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní v celom rozsahu sa priklonil k alternatíve o pomalšej chôdze poškodenej, pričom obžalovaný má jednoznačne za to, že takéto vyhodnotenie predmetnej dôkaznej situácie zo strany súdu nie je založené na riadne preukázaných skutočnostiach a vychádzal len z neurčitých resp. nepreukázaných domnienok. Taktiež sa nestotožňuje s vyjadrením okresného súdu, že nehodu spôsobil fakt, že sledoval iné prechádzajúce osoby a teda nemohol sledovať poškodenú, ktorá vstúpila na vozovku, nakoľko ako aj uviedol obžalovaný už na hlavnom pojednávaní periférne videnie nevyhnutné pre riadne vedenie motorového vozidla je u neho normálne, funguje a pri riadení vozidla sa pozerá vždy riadne pred seba. Na záver žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o vine a treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaný R. B., trestne stíhaný pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sa oslobodzuje spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia okresného súdu, preto podľa § 319 Trestného poriadku navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného.

Obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomne podaného odvolania zo dňa 07.12.2015. Poukázal na to, že nebolo riadne zistené, kde a po akej časti prechádzala poškodená po vozovke, nachádzala sa 10 metrov od priechodu zrážky, nebolo zistené poškodenie motorového vozidla. Znalec pripustil rôzne možnosti vzniku dopravnej nehody a tak isto poukázal na to, že poškodená nemala žiadnu pomôcku pri chôdzi. Z toho dôvodu navrhol, aby obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený alebo alternatívne aby vec bola vrátená súdu I. stupňa.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je zodpovedný vodič, dával pozor, nikoho nezrazil, neboli zistené žiadne známky poškodenia na jeho motorovom vozidle. Pokiaľ zastavil a mihlo sa mu niečo malé, niečo z nákupu, nie telo, zastavil preto, že chcel pomôcť. Tak isto zotrval na podanom odvolaní.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd teda ako súd odvolací postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená (obžalovaný), a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote stanovenej zákonom.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že :

prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal dňa 08.12.2014 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na R. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona.

okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, a to vypočutím obžalovaného R. B., vypočutím svedkov S. B., S. U., M. T., prečítaním výpovedí svedkov P. N., G. N., N. A., O. A., vypočutím znalca z odboru dopravy Ing. Jána Rabčana, prečítaním znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Romana Kuruca a MUDr. Ľubomíra Mikuláša, prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetia toxikológia RNDr. Jozefa Valucha, CSc., ako aj oboznámením sa ostatného spisového materiálu, ako aj záznamom o dopravnej nehode, fotodokumentácia, kamerové záznamy mestskej polície, záznam o dychovej skúške, toxikologické vyšetrenie, lekárske správy, evidenčnú kartu vodiča, správy, posudky, registre trestov na obžalovaného.

Zo záverov rozsudku okresného súdu vyplýva, že vinu obžalovaného mal preukázanú. Poukázal na závery znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, ktorí popísali zranenia, ktoré utrpela poškodená, že išlo o viacero zranení pri kontakte s motorovým vozidlom, čím bola vyvrátená obrana obžalovaného, že poškodená pri vstupe do vozovky, keď spozorovala prichádzajúce vozidlo, mohla cúvnuť, dostať balans, spadnúť na zem a spôsobiť si tieto zranenia. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal, že sledoval situáciu na vozovke pred ním, spozoroval prichádzajúcich chodcov, ktorí prechádzali z pravej strany na ľavo, čo by prakticky znamenalo, že nezaregistroval poškodenú, ktorá vstupovala taktiež z pravej strany pri oneskorenej reakcii a pri tejto skutočnosti ako uviedol znalec z odboru cestnej dopravy, že vodič vchádzal do zatienenej oblasti slnkom, teda vchádzal zo svetlejšej časti do tmavšej, došlo k oneskorenej reakcii a oneskorenému spozorovaniu chodkyne a nárazu do tejto. Z výpovedí svedkov S. U., P. N., G. N. a N. A. vyplývalo, že nebohá bola obéznejšia, mala problémy s chôdzou, pohybovala sa pomalšie, pričom znalec z odboru dopravy sa podrobnejšie vyjadril, akým spôsobom pri rýchlosti obžalovaného a pohybe poškodenej došlo k nárazu do tejto, teda jeho oneskorenej reakcii na prechádzajúcu chodkyňu. Podľa názoru okresného súdu obžalovaný ako vodič hrubým spôsobom porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zák. č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, keďže sa nevenoval dostatočne sledovaním situácie v cestnej premávke, povinnosti dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, dať prednosť chodcovi, ktorý vošiel do vozovky a prechádza cez priechod na ulici, v dôsledku čoho došlo k zrážke s poškodenou nebohou C. U., ktorá utrpela poranenia hlavy, mozgu a vnútorných orgánov, v dôsledku čoho dňa XX.XX.XXXX aj zomrela.

Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prevzal všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, treba konštatovať, že neexistuje teda žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Napadnutý súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i súhrnne a tak dospel k iným k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd potom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 os. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný R. B. spáchal skutok v rozsahu skutkového zistenia napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery prvostupňového súdu osvojuje a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a doposiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to i v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal už prvostupňový súd. K odvolacím námietkam, že k zrážke motorového vozidla obžalovanej a chodkyne, teda poškodenej nedošlo, resp. ani dôjsť nemohlo, nakoľko tá nebola v jazdnej dráhe motorového vozidla obžalovaného, odvolací súd poukazuje (zhodne ako okresný súdna) na znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zo súdno-lekárskeho hľadiska poškodená utrpela zranenia pri zrážke s osobným motorovým vozidlom. Podrobnejšie sa vyjadrili k vzniku jednotlivých zranení v znaleckom posudku na č.l. 16, kde uviedli, že v prvej fáze narazilo vozidlo svojou prednou časťou predným nárazníkom do vonkajšej plochy ľavého predkolenia, čím došlo ku vzniku podliatin a s pomliaždením podkožného tuku a svalstva, v dôsledku tohto nárazu došlo k ďalšej fáze úrazového deja k nahodeniu a dopadu tela chodkyne ľavou bočnou až zadnou plochou tela do oblasti prednej kapoty a čelného skla vozidla a tým ku vzniku zranení hrudníka a brucha a v konečnej fáze úrazového deja bolo telo chodkyne odhodené mimo vozidlo, pričom dopadlo na tvrdý povrch vozovky, kde nárazom ľavej temenno-záhlavovej oblasti hlavy na vozovku došlo k vzniku tržno-zmliaždenej rany vlasovej časti hlavy, teda tieto vyjadrenia znalcov odporujú tomu, že by k zraneniam poškodenej prišlo iným spôsobom ako pri dopravnej nehode. Taktiež zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v čase dopravnej nehody, teda zrážky s osobným motorovým vozidlom sa poškodená nachádzala v vzpriamenej polohe k vozidlu otočená ľavou bočnou plochou tela, pričom hmotnosť tela menovanej v čase zrážky s vozidlom bola na zaťaženej pravej dolnej končatine.

K odvolacím námietkam obžalovaného k ustáleniu miesta, kde mala poškodená vstúpiť na vozovku a následne k zrážke motorového vozidla s poškodenou sa znalec vyjadril na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že pri určení miesta zrážky vychádzal zo situácie na mieste nehody, kde na priechod sa bolo možné dostať zo schodíkov, ktoré sú tam a za týmito schodíkmi je múrik, pričom je nelogické u chodkyne, aby prechádzala mimo priechod pre chodcov, lebo by musela ísť po okraji, zabočiť do vozovky, avšak vychádzajúc z fotodokumentácie z tváre miesta je viac-menej pravdepodobné, že prechádzala po priechode pre chodcov, prípadne v tesnej blízkosti tohto priechodu. S úplnou presnosťou sa však nedá určiť presné miesto zrážky, pretože by sa museli na mieste nachádzať nespochybniteľné stopy, čo v tomto prípade nešlo, nakoľko išlo o atypickú dopravnú nehodu, pri ktorej neprišlo k poškodeniu vozidla. K reakcii obžalovaného na poškodenú uviedol, že z videa mestskej kamery č. 6, ktoré zachytáva pohľad na križovatku pred miestom dopravnej nehody, bolo zachytených 29 obrázkov za sekundu a z celého vyhodnoteného deja možno konštatovať, že obžalovaný na chodkyňu nereagoval pred zrážkou.

K odvolacím námietkam zo strany obžalovaného a jeho obhajcu, že na aute neboli žiadne preliačiny, žiadne stopy po tele poškodenej, znalec uviedol, že ak došlo k zrážke na mieste priechodu pre chodcov

a poškodená sa následne nachádzala 11 metrov od zrážky, je to možné aj pri rýchlosti, že vodič auta išiel 30 km rýchlosťou a pri zrážke aj 100-kilového chodca je možného odhodiť na vzdialenosť 11 metrov. Pohyb chodkyne po zrážke popísali aj lekári. Z technického hľadiska pri zrážke chodca k tomu, že chodec po kontakte s vozidlom je ako podťatý, navalí sa na kapotu, pričom to, ako dlho sa bude viesť na tejto kapote, ovplyvňujú rôzne veci, napríklad oblečenie chodkyne. Na základe toho skonštatoval, že poškodená sa do takejto polohy dostala po nehode. K námietkam, že na aute sa nenachádzali stopy, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa viezla na kapote, uviedol, že otery boli zadokumentované na kapote na čelnom skle, pričom v konečnej polohe sa chodkyňa nachádzala vedľa prednej časti tohto vozidla. Uviedol, že je zvláštne, že nevznikli na aute žiadne poškodenia, ale taktiež uviedol, že sú nehody, ktoré takýmto spôsobom pri takejto rýchlosti vozidla a jeho náraze do chodkyne nevznikajú výraznejšie alebo nevznikli výraznejšie poškodenia na vozidle. Pokiaľ by nárazová rýchlosť bola vyššia, mohlo byť aj poškodenie vozidla väčšie. V rýchlosti 30 km/hod., ako sa v tomto úseku pohyboval obžalovaný, je taká rýchlosť, že chodkyňa ešte hlavou nedopadla na čelné sklo, aby tam mohli vzniknúť nejaké poškodenia čelného skla. Pokiaľ boli nejaké poškodenia na skle, tieto mohli vzniknúť napr. tým, že poškodená vyhodila ruku alebo taškami, keďže sa tam nachádzali rozletené veci z nákupu.

Ani odvolací súd nezistil dôvody na to, aby spochybňoval znalecký posudok vypraco-vaný znalcom z odboru dopravy Ing. Jánom Rabčanom a ani jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní.. Zo strany obžalovaného nebol predložený iný znalecký posudok, alebo iné dôkazy, ktoré by na odbornej úrovni spochybňoval závery práve tohto znaleckého posudku. Pokiaľ ide o chôdzu poškodenej, aj odvolací súd prihliadol na výpovede svedkýň P. N., G. N., svedka N. A., ako aj syna nebohej poškodenej S. U., ktorí sa vyjadrili k tomu, že mala problémy s chôdzou, pohybovala sa pomalšie. Súd nemal dôvod spochybniť výpovede týchto svedkov.

Pokiaľ ide o priebeh nehodového deja, aj odvolací súd mal preukázané, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla reagoval na situáciu na ceste až v čase zrážky. Z dokazovania vyplynulo, že rozpoznanie chodkyne bolo sťažené svietením Slnka, ktoré bolo nízko nad obzorom a v mieste, odkiaľ vyšla poškodená chodkyňa stromy vytvorili tieň a rozpoznanie objektov v takto zatienenej oblasti je obtiažne a trvá dlhší čas. Vzhľadom na danú situáciu sa mal obžalovaný pohybovať malou rýchlosťou a dôsledne sledovať situáciu v premávke, resp. na ceste, najmä, keď sa nachádzal v blízkosti prechodu pre chodcov, kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom. Za príčinu dopravnej nehody zhodne ako súd I. stupňa považoval nesprávnu techniku jazdy obžalovaného, ktorý nespozoroval vstup chodkyne na prechod pre chodcov a na jej pohyb nereagoval pred zrážkou a to pri zníženej rýchlosti pohybu chodkyne.

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zák. č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách vodič je povinný c/ venovať sa plneniu vedenia vozidla a sledovať situáciu v premávke, e/ dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám, f/ dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez prechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, to neplatí pre vodiča električky.

Za tejto úplnej dôkaznej situácie okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu v zákone č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, konkrétne z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, e/ a f/ tohto zákona.

Ani odvolacie námietky k postupu okresného súdu z hľadiska vyhodnotenia dôkazov uvedených v napadnutom rozsudku nie sú podľa zistení odvolacieho súdu dôvodné.

Okresný súd nepochybil ani v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich okolností a správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Trestného zákona, pričom priťažujúce okolnosti u obžalovaného nezistil. Teda správne vyhodnotil vzájomný pomer týchto poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že postupoval v zmysle § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 149 ods. 2 Trestného zákona je stanovená vo výmere 2 až 5 rokov, pričom toto rozpätie sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona mení tak, že sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Okresný súd teda nepochybil, keď obžalovanému za jeho protiprávne konanie podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na jeho skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Zároveň okresný súd správne postupoval, keď obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov, nakoľko trestný čin bol spáchaný pri dopravnej nehode, boli porušené ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, e/ a f/ zák. č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a uložil mu trest v trvaní 2 rokov, čo je trestom primeraným, ak prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku1977, nemal doposiaľ uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá, teda ide o disciplinovaného vodiča.

Nezistiac pritom žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku odvolací súd odvolanie obžalovaného R. B. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.