Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-3137-2016.pdf
PDF · 71.44 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/3137/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného Branislav Turek - autobazár, IČO: 41 747 330, Kukučínova 28, 080 01 Prešov, proti povinnému R. F., W.. XX.XX.XXXX, Y. X, XXX XX V., vedenej na Exekútorskom úrade v Prešove u súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, pod spis. zn. Ex 268/16 o vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 755,16 Eur a trovy exekúcie takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným dňa 11.07.2016 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 755,16 Eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Prešov v Prešove č. k. 20C/10/2009 - 111 zo dňa 07.11.2013.
2. Dňa 13.07.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/212196 zo dňa 21.07.2016.
3. Dňa 02.09.2016 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinný uviedol, že vznáša námietky proti exekúcií, lebo táto exekúcia je nezákonná, vykonštruovaná na základe zmanipulovaného súdneho rozhodnutia. Zároveň povinný vzniesol námietky proti trovám exekúcie, lebo sú neoprávnené a nezákonné. Svoje tvrdenia odôvodňuje tým, že v súdnom konaní proti žalovanému F. M. - autobazár podal žalobu o vrátenie osobného motorového vozidla zn. Renault Megane pod sp. zn. 20C/10/2009-111. V tomto súdnom konaní bol povinný podľa svojich slov poškodený, lebo oprávnený mu predal poškodené auto, ktoré po pol roku sa stalo nepojazdné a nemohlo slúžiť svojmu účelu. Ďalej povinný uvádza, že chcel auto vrátiť oproti vráteniu kúpnej ceny, no Okresný súd Prešov konal účelovo a odmietol vykonať dôkazy - znalecký posudok o poškodení auta. V súdnom spore bol povinný oslobodený od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, no súd to nezohľadnil, konal účelovo a nezákonne, súd nevyužil inštitút mimoriadneho posúdenia veci, teda posúdenia sociálnych pomerov jeho osoby. Povinný ďalej uvádza, že je invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím -ŤZP s doprovodom a spoločne s manželkou poberajú dávky v hmotnej núdzi. Podľa vyjadrení povinného mal mechanik opraviť auto, spreneveriť ho a preto po niekoľkých rokoch nemohol súdu pristaviť auto na znalecké dokazovanie. Po troch rokoch chcel súd konať, dovtedy to boli podľa povinného len účelové manipulácie. Vo svojich tvrdeniach tiež povinný uvádza, že sudkyňa nezákonne prisúdila čiastku 755,16 Eur, napriek tomu, že ju nemusela prisúdiť, pretože povinný je sociálne odkázaný, nemajetný a s ťažkým zdravotným stavom (invalidný dôchodca) odkázaný na dávky v hmotnej núdzi, pričom povinný odkazuje aj na podľa jeho slov čudné prepojenie medzi sudkyňou
Okresného súdu Prešov a advokátom, ktorý oprávneného zastupoval v tomto súdnom konaní. Povinný tvrdí, že nevie exekúciu zaplatiť.
4. Súdny exekútor postúpil dňa 16.09.2016 podanie právneho zástupcu oprávneného označené ako Vyjadrenie k námietkam povinného. V ňom navrhol námietky povinného proti exekúcií a proti trovám exekúcie zamietnuť, nakoľko sa s vecným obsahom námietok povinného už vysporiadal súd prvej inštancie ako aj odvolací súd spôsobom, ktorý sa zhmotnil do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom v tejto exekučnej veci. Ďalej uvádza, že exekučný titul má vlastnosť právoplatnosti, teda záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia a má vlastnosť vykonateľnosti, teda bezprostrednej vynútiteľnosti rozhodnutia súdu zákonnými prostriedkami. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu rovnosti pred zákonom je povinný v tomto konaní povinný rešpektovať toto rozhodnutie. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného, povinný ľahkovážne vyslovuje podozrenia, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutých osôb a ohroziť ich profesionálnu povesť, teda privodiť dotknutým osobám osobnostnú ujmu. Ide o výmysly povinného. Povinný podľa právneho zástupcu oprávneného nesplnil dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu, ktoré je zákonným dôsledkom jeho vlastného konania pred súdom, pričom povinný volí v námietkach cestu vyslovovania vymyslených podozrení. Takémuto konaniu povinného nemôže byť priznaná žiadna ochrana a to ani v prípade, že argumentuje svojim zdravotným stavom a sociálnym postavením. Ani zdravotný stav povinného a ani jeho sociálne postavenie nedávajú povinnému právo svojvoľne spochybňovať a nerešpektovať rozhodnutia súdu a zasahovať do osobnostných práv iných osôb.
5. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 11.08.2016, pričom námietky proti exekúcii podal povinný na poštovú prepravu dňa 25.08.2016 a súdnemu exekútorovi boli doručené dňa 26.08.2016, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
7. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s obsahom listinných dôkazov v ňom založených, s námietkami povinného aj s vyjadrením oprávneného k predmetným námietkam a dospel k nasledujúcim záverom.
10. Podľa názoru súdu sú námietky povinného nedôvodné, pretože povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by podľa názoru súdu spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti alebo neuviedol dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z priložených podaní súd zistil, že povinný sa odvoláva len na skutočnosti, ktoré sú pre toto konanie nedôvodné, ako aj na skutočnosti, ktoré vychádzajú zo subjektívnej stránky, t.j. zlé sociálne postavenie, zdravotný stav alebo zlá finančná situácia nemôžu byť podkladom na rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
12. Vzhľadom na to, že súd považuje námietky povinného za nedôvodné a povinný ich nepredložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.) Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.). V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).