Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Er/755/2014

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnenej mal. M. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX, zastúpenej M. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX, ako zákonnou zástupkyňou, právne zastúpenej JUDr. Martinou Orlíkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Saratovská 6, proti povinnému Y. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., Z. H. XXX/XX, o vymoženie výživného, takto

rozhodol:

I. Exekúciu zastavuje.

II. Zmenu návrhu na vykonanie exekúcie v znení návrhu oprávnenej z 26.4.2016 nepripúšťa.

III. Súdny exekútor JUDr. Ján Debnár má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.

IV. Oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom z 8.10.2014 doručeným súdnemu exekútorovi 10.10.2014, v znení opravy doručenej súdu 20.11.2014, sa oprávnená domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 15.9.2014 do 14.10.2014 v sume 60 eur a bežné výživného v sume 60 eur mesačne od 15.10.2014 na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/326/2013-31 z 9.5.2014, právoplatného 5.6.2014 a vykonateľného 20.5.2014, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/326/2013-36 zo 4.6.2014, právoplatným 19.7.2014. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie 21.11.2014 JUDr. Jánovi Debnárovi (ďalej len "súdny exekútor").

2. Oprávnená doručila 29.4.2016 súdnemu exekútorovi návrh na zmenu návrhu na vykonanie exekúcie. Odôvodnila ho tým, že vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/326/2013 z 27.10.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/13/2015 zo 14.5.2015, v dôsledku vydania ktorého zaniklo predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/326/2013-31 z 9.5.2014, bola povinnému uložená povinnosť platiť na výživu maloletej oprávnenej sumu po 70 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 18.9.2013. Zároveň bola povinnému uložená povinnosť splácať dlh na zročnom výživnom pre maloletú oprávnenú za čas od 18.9.2013 do rozhodnutia súdu (t. j. do 27.10.2014) vo výške 700,33 eur, pričom tento dlh mu súd povolil splácať po 40 eur mesačne, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/13/2015 zo 14.5.2015, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa tvrdenia oprávnenej povinný ku dňu podania návrhu na zmenu návrhu na vykonanie exekúcie neuhradil žiadnu zo splátok vo výške 40 eur riadne a včas, čo malo za následok zročnosť celého plnenia. Z uvedeného dôvodu navrhla rozšíriť výšku vymáhaného nároku o zročné výživné vo výške 700,33 eur za obdobie od 18.9.2013 do 27.10.2014 a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súdny exekútor predmetné podanie postúpil súdu na rozhodnutie 19.5.2016.

3. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/326/2013 z 27.10.2014, súd zistil, že ním bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu - oprávnenej v predmetnom exekučnom konaní, t. j. aj o vyživovacej povinnosti toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti (v danom prípade otca). Povinnému tak bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej oprávnenej sumu 70 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 18.9.2013. Dlh na zročnom výživnom pre maloletú oprávnenú súd určil vo výške 700,33 eur mesačne za obdobie od 18.9.2013 do 27.10.2014, a to nasledovne: 13 dní mesiaca 09/2013 = 30,33 eur, mesiace 10/2013 až 10/2014, t.j. 13 mesiacov x 70 eur = 910 eur - uhradené výživné 240 eur (uvedené vyplýva z odôvodnenia citovaného rozsudku). Súd prvej inštancie povolil povinnému dlh na zročnom výživnom pre maloletú oprávnenú splácať v mesačným splátkach po 15 eur, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

4. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/13/2015 zo 14.5.2015, vyplýva, že tento zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o zročnom výživnom, a to tak, že povolil povinnému splácať dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

K výroku I. a II.

5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

7. Podľa § 77 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

8. Podľa § 9a ods. 1, ods. 3 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

9. Podľa § 140 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

10. Súd po oboznámení sa s návrhom na zmenu návrhu na vykonanie exekúcie, rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/326/2013 z 27.10.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/13/2015 zo 14.5.2015, dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/326/2013-31 z 9.5.2014, právoplatné 5.6.2014 a vykonateľné 20.5.2014, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, na podklade ktorého sa vykonávala exekúcia, zaniklo v zmysle § 77 ods. 1 písm. c/ OSP, t. j. uplynutím 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci - rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/326/2013 z 27.10.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/13/2015 zo 14.5.2015. Na základe tejto skutočnosti súd nemal inú možnosť, než exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b/ EP zastaviť. Zákonodarca za účelom zabezpečenia kontinuity medzi predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej zakotvil do ustanovenia § 77 ods. 1 písm. c/ OSP 30 - dňovú lehotu plynúcu od vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Správne tak mal oprávnený podať v lehote 30 dní nový návrh na vykonanie exekúcie, keďže vykonateľným rozhodnutím vo veci samej bola uložená povinnosť na plnenie, k dobrovoľnému plneniu z rozhodnutia vo veci samej nedošlo a predbežné opatrenie uplynutím tejto lehoty zaniklo, a nie podať návrh na zmenu návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd popri zastavení exekúcie rozhodol o návrhu na zmenu návrhu na vykonanie exekúcie tak, že zmenu návrhu na vykonanie exekúcie v znení návrhu oprávnenej z 26.4.2016 nepripustil.

K výroku III.

11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

13. Podľa § 9a ods. 1 EP v platnom znení ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému. V zmysle dikcie ustanovenia § 197 ods. 1 EP trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Výnimkou je prípad, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 EP). V posudzovanej exekučnej veci však nedošlo ani k jednému z uvedených prípadov. Oprávnená nezavinila zastavenie exekúcie, pretože toto sa zastavilo z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže povinný si neplnil dobrovoľne povinnosť vyplývajúcu mu z vykonateľného predbežného opatrenia a oprávnená nemohla predpokladať, že exekúcia sa neskoční skôr, než dôjde k zániku predbežného opatrenia. Zároveň nedošlo ani k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Nie je teda splnený ani jeden zo zákonných dôvodov, aby súd mohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenej. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššie súdu SR z 29.7.2010, sp. zn. 2MCdo 10/2009, v ktorom bol vyslovený názor, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora bude rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

K výroku IV.

16. Podľa § 9a ods. 1 EP v platnom znení ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedú exekúcie a následný dôvod jej zastavanie nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. Rozhodovať samostatne o výške náhrady trov exekúcie po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je potrebné s ohľadom na skutočnosť, že súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I., III. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 5 EP, resp. v spojení s § 357 písm. m/ v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v troch vyhotoveniach v prípade, ak odvolanie smeruje výlučne, resp. aj proti výroku III.; v opačnom prípade, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.