Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-107-2014.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/107/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2016
rozhodol:
Obžalovaný L. K. , nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom A., Z. XX, prechodne bez prihlásenia K. XXX, okr. M.
j e v i n n ý , ž e
spoločne s už právoplatne obvineným P. C. dňa 5.2.2012 okolo 23.00 hod. v podnapitom stave a po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ml. O. O. a Q. K. prišiel k bytovej jednotke na ul. Z. č. XXX/X v A., kde obv. P. C. zostal dávať pozor pred vchodovými dvermi bytovky a obv. L. K. a ml. O. O. cez neuzamknuté vchodové dvere vnikol do pivničných priestorov, kde obv. L. K. nájdeným kusom železa vypáčil petlicu na uzamknutých dverách pivnice, patriacej M. K., z ktorej následne odcudzili 2 ks 5- litrových fliaš oleja zn. Vénusz, 5 ks 2-litrových fliaš nápoja zn. Pepsi, 5 ks 2-litrových fliaš nápoja zn. Dr. Pepper, 4 ks 1,5 litrových fliaš nápoja zn. Schweppes Bitter Lemon, 5 ks 2-litrových fliaš nápoja zn. 7-UP a 5 ks 2 litrových fliaš nápoja zn. Mirinda, ktoré veci si následne všetci menovaní podelili a použili pre svoju potrebu, čím takto krádežou uvedených vecí spôsobili škodu pre poškodeného M. K. v celkovej výške 40,57 eur a poškodením kovovej petlice na dverách pivnice škodu 2,-eur
t e d a
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním
t ý m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z a t o h o o d s u d z u j e:
Podľa § 194 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods.4, § 41 ods.1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2016 obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c,d,f,g,h, Tr.por. odpovedal
- že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a že sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
- že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Prokurátor po vyhlásení obžalovaného a odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods.3 navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, pretože toto považuje za vieryhodné.
Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. Poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 1 Pv 521/12 zo dňa 04.09.2014 a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. Poriadku vyhlásil, že dosahovanie v rozsahu uznania viny obžalovaným sa nevykoná.
Súd vykonal dokazovanie v súvislosti s dokazovaním trestu
Obhajca obžalovaného po vyhlásení obžalovaného žiadal o vypočutie obžalovaného a svedkyne M. Y. za účelom preukázania skutočností týkajúcich sa uloženia trestu.
Obžalovaný uviedol, že s menšími prestávkami pracuje v Q. asi 4 a pol roka a po výkone posledného trestu sa vrátil do Q., kde pracoval a pracuje až do dnešného dňa.
Z výsluchu svedkyne M. Y., družky obžalovaného, vyplýva, že vo Z. K. žije asi 14 rokov, obžalovaného spoznala v auguste 2010, odkedy žijú spolu, obžalovaný po celý čas, čo spolu žijú, pracoval. Vie, že sa dopustil v minulosti nejakých trestných činov, za ktoré bol odsúdený, ale od posledného výkonu trestu vedie riadny život, je zamestnaný vo Z. K., pracuje prostredníctvom agentúry na zavolanie, kde je takto telefonicky volaný približne 3 až 4 krát do týždňa, pričom agentúra s ním môže uzavrieť pracovnú zmluvu až po piatich rokoch takto vykonávanej činnosti. Zároveň uviedla, že prednedávnom navštívila gynekológa, kde jej bolo zistené mimomaternicové tehotenstvo a v budúcnosti sa má dostaviť na ďalšie vyšetrenie. Zároveň predložila výplatné pásky v anglickom jazyku v počte 6 ks za mesiace september až november 2015, z ktorých vyplýva, že za tieto mesiace zarobil obžalovaný sumu spolu asi 1.200,- Libier.
Zo správy mesta A. o povesti obžalovaného vyplýva, že jeho povesť nie je najlepšia, je nestálej a nerozvážnej povahy a dopustil sa rôznych drobných krádeží, za ktoré bol už viackrát vo výkone trestu.
Z posudku Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Košiciach vyplýva, že obžalovaný L. K. vykonával v ústave trest odňatia slobody od 19.11.2013 a dňa 18.03.2014 bol prepustený na slobodu.
Z hodnotenia ÚVTOS Košice na obžalovaného vyplýva, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol znášanlivý, konflikty nevyvolával, počas výkonu trestu bol jedenkrát disciplinárne odmenený a to pochvalou za aktívny prístup k plneniu programu, disciplinárne potrestaný nebol.
Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ osemkrát odsúdený, najmä za majetkovú trestnú činnosť, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 7T/35/2013, právoplatným dňa 26.10.2013, kde mu bol pre prečin krádeže uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom zároveň bol zrušený trest uložený rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T/187/2011, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona, pretože dňa 05.02.2012 za spoluúčasti už právoplatne odsúdeného P. C. a ďalších dvoch osôb, neoprávnene vnikol do pivnice poškodeného a prisvojil si cudzie veci tým, že sa ich zmocnil, pričom čin spáchal vlámaním. Obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že nepopiera spáchanie skutku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. Zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku, spáchanie tohto skutku nepopieral ani na hlavnom pojednávaní a vyhlásil, že ľutuje spáchanie skutku. Súd zobral do úvahy aj dve priťažujúce okolnosti a to, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený a taktiež, že spáchal dva trestné činy. Z uvedeného je zrejmé, že priťažujúce okolnosti prevažujú nad jedinou poľahčujúcou okolnosťou, preto súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestného činu prísnejšie trestného a to podľa § 194 ods. 1 a zvýšil dolnú hranicu a jednu tretinu, pričom výsledná trestná sadzba po úprave predstavuje 8 mesiacov až 2 roky. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na celkom dolnej hranici, teda v trvaní 8 mesiacov a vzhľadom k tomu, že v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy aj skutočnosti zistené na hlavnom pojednávaní dňa 27.09.2016, a to, že od momentu, keď bol 18.03.2014 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život, žije vo Veľkej Británii, kde pracuje, o čom predložil aj doklad a to predložením výplatných pások za 6 mesiacov roku 2015 a teda má snahu riadne sa zapojiť do pracovného procesu a žiť riadnym spôsobom, k čomu zrejmé napomáha aj jeho družka Mária Fliťárová, s ktorou žije od roku 2010. Súd sa domnieva, že takáto zmena v správaní sa obžalovaného je chvályhodná a progresívna, preto mu uložil trest na celkom dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, pričom súd sa domnieva, že nemožno ignorovať trestnú minulosť obžalovaného s poukazom najmä na skutočnosť, že naposledy bol odsúdený v októbri 2013 tak isto pre prečin krádeže, pričom súhrnným trestom bol zároveň zrušený trestný rozkaz Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, v rámci ktorého bol odsúdený tak isto za prečin krádeže. Súd v konaní nemohol ukladať súhrnný trest odňatia slobody k trestu uloženého trestným rozkazom tunajším súdom sp. zn. 7T/35/2013, ktorý zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09.01.2012, pretože teraz posudzovaný skutok obžalovaný spáchal dňa 05.02.2012, teda až po vyhlásení trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T/187/2011 zo dňa 09.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.01.2012.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.