Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-68-2016.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: C. G. O. T..Q.., Q. Q. O. Z. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Q. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. J. XXX, XXX XX J., o zaplatenie 345,82 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 314,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 314,10 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 81,66 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 17.03.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 345,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 08.04.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie pôžičky bola žalobcom dňa 29.09.2011 schválená žiadosť evid. č. XXXXXXX, čím došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 499,95 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 5,05 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 165,65 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.03.2013 listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa vyhotovenia žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca napokon uviedol, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 345,82 eur, pričom si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 05.08.2016, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.
4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 27.09.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 12.09.2016.
5. Súd, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
6. Zmluvou o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 29.09.2011, uzavretou medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo forme bezúročnej pôžičky vo výške 499,95 eur, ktorú sumu mal žalovaný splatiť v 99 mesačných splátkach po 5,05 eur, splatných 20. deň v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 12/2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.
7. Listom zo dňa 27.03.2013, označeným ako vypovedanie zmluvy, žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 20.03.2013 predmetnú zmluvu vypovedá a zároveň vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu v lehote do 5 dní od doručenia tohto listu. Vypovedanie zmluvy bolo žalovanému riadne doručené dňa 02.04.2013.
8. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil sumu 165,65 eur.
9. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzavieraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzavieral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzavieraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 29.09.2011, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
12. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Nakoľko súd daný vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský a s ohľadom na vyššie cit. zákonné ustanovenia, súd primárne skúmal otázku premlčania uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že v čase podania žaloby, teda k 17.03.2016 boli splátky, ktorých splatnosť nastala pred 17.03.2013 premlčané (vrátane splátky, splatnej dňa 20.02.2013). V čase podania žaloby ostalo nepremlčaných 82 splátok.
16. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:
17. Žalovaný vyčerpal úver vo výške 499,95 eur, pričom doposiaľ splatil sumu 165,65 eur, z toho sumu 65,65 eur ku dňu 17.03.2013. Ako súd vyššie uviedol, nepremlčaných ostalo ku dňu podania žaloby 82 splátok vo výške čistej istiny bez úrokov a poplatkov, teda vo výške 5,05 eur, čo predstavuje sumu spolu 414,10 eur (82 x 5,05 eur), od ktorej sumy odrátal súd zostatok žalovaným uhradenej sumy vo výške 100,- eur, čím dospel k sume 314,10 eur. Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil uvedenú sumu 314,10 eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalovanej istiny, z dôvodov vyššie uvedených, žalobu zamietol.
18. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
20. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 345,82 eur od 08.04.2013 až do zaplatenia, teda odo dňa, nasledujúceho po uplynutí dodatočnej 5-dňovej lehoty, určenej žalovanému na splnenie jeho záväzku.
22. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na ust. bodu 12.1 veta prvá a bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Klient, ako aj spoločnosť, je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie.
23. Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že v čase, keď žalobca listom zo dňa 27.03.2013 vypovedal predmetnú zmluvu, žalovaný voči nemu nemal vysporiadané všetky svoje záväzky a z tohto dôvodu, s poukazom na ust. bodu 12.2 všeobecných podmienok ani nemohli nastať účinky uvedenej výpovede zmluvy, a teda žalobcovi nevzniklo právo požadovať od žalovaného zákonné úroky z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia, resp. v dodatočnej 5-dňovej lehote od doručenia vypovedania do zaplatenia. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania nie od požadovaného dátumu, ale odo dňa, kedy bola súdu doručená žaloba.
24. O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť odo dňa doručenia žaloby súdu, t. j. odo dňa 17.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 314,10 eur.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 314,10 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 90,83 %. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 31,72 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 9,17 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 81,66 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobcovi nárok na náhradu 81,66 % vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.