Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľky: O.. B. M., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, K., proti odporcovi: T.. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, K., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky O.. B. M., rodenej C., nar. X.X.XXXX a odporcu T.. B.Í. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev M.I. U. K. T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 7.3.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom žijú v spoločnej domácnosti od 1.9.1990, pričom manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX, toto zostalo bezdetné. S odporcom sa zoznámila v čase, kedy bola čerstvo rozvedená a odporcu rovnako čakal rozvod. Prvé roky manželstva opísala navrhovateľka ako príjemné, neskôr sa však začali objavovať príznaky odporcovej diagnózy- manio-depresívnej psychózy. U odporcu dochádza z záchvatom zlosti a hnevu, ktoré boli namierené najmä na syna navrhovateľky, ktorému vyčítal nešikovnosť a to, že len zavadzia. To bol aj dôvod, prečo jej syn odišiel zo spoločnej domácnosti. Situácia sa vyhrotila po tom, ako bol odporca vo veku 60 rokov prepustený z práce. Vtedy si svoju zlosť odporca vyvršoval nielen na synovi ale aj na nej. Vtedy pochopila, že takto ďalej fungovať nedokáže. V súčasnej dobe žijú s odporcom tak, že sa prakticky nerozprávajú, nežijú spolu, len vedľa seba. Navrhovateľka uviedla, že si našla priateľov, s ktorými trávi voľný čas, s odporcom sa prestali intímne stýkať, chodiť spolu do spoločnosti. Spája ich iba vnuk. Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že manželstvo s odporcom neplní svoju spoločenskú funkciu a rozvrat manželských vzťahov označila ako dlhodobý a trvalý.

2. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.4.2016 poprel, že by trpel diagnózou manio-depresívna psychóza. Pripustil však, že je evidovaný 10 rokov u psychiatra z dôvodov, že mu boli diagnostikované vážne srdcovo-cievne ochorenia, ktoré sú však psychogénneho pôvodu. Za účelom eliminácie stresu užíva lieky predpísané psychiatrom. Poukázal tiež na zdravotné problémy so zrakom, práce náročné na používanie zraku ho veľmi rýchlo psychicky vyčerpávajú a v takomto stave v prípade konfrontácie so stresovou situáciou, sa môže z pohľadu navrhovateľky zdať, že reaguje neadekvátne. Obdobne sa mu však javí správanie navrhovateľky v dôsledku jej ochorenia diabetes. Uviedol, že z jeho strany bola synovi navrhovateľky poskytovaná vždy všestranná starostlivosť, avšak do výchovy manželke nezasahoval. Syn navrhovateľky žil s nimi v spoločnej domácnosti asi do veku 30 rokov a hoci mal voči nemu nejaké výhrady, nejednalo sa o

nič podstatné. Za zásah do manželského spolužitia považoval odporca situáciu v roku 2009, keď syn navrhovateľky splodil dieťa s psychicky labilnou partnerkou. Následne bol vedený súdny spor, pri ktorom odporca synovi navrhovateľky, napriek niektorých výhradám, pomáhal aj po finančnej stránke. Vnuk má v súčasnej dobe 6 rokov a spoločne s navrhovateľkou sa o neho sporadicky starajú. Pripustil, že v návale emócií došlo so synom navrhovateľky k výmene názorov, k žiadnym osobným fyzickým stretom nedošlo. Ku konfrontácií názorov došlo aj v roku 2015, keď sa odporca dozvedel o podaní ďalšieho návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému vnukovi. Nepovažoval tento krok syna navrhovateľky za adekvátny, nevyvinul dostatočné úsilie na mimosúdne vyriešenie sporu a odporca spolu s navrhovateľkou sú opätovne vystavovaný stresu a strachu o ďalší osud vnuka, čo sa negatívne premietlo aj do zvýšenia nervozity v rámci manželského vzťahu. Navrhovateľka je k synovmu konaniu dlhodobo nekritická. Potvrdil, že manželstvo účastníkov prechádza v súčasnej dobe krízou, avšak nestotožnil sa s názorom navrhovateľky, že dlhodobo si neplní svoju spoločenskú funkciou. Poukázal tiež na to, že spolužitie manželov v dôchodkovom veku je odlišné ako spolužitie manželov v produktívnom veku, spolužitie prináša sporadické konflikty. Manželke žiadnym spôsobom nebráni v spôsobe života, v jej záľubách, stretávaní sa s priateľmi. Dodnes s navrhovateľkou spoločne hospodária, majú finančné prostriedky uložené na spoločnom účte. Podanie návrhu na rozvod sa ho mimoriadne dotklo, cíti sa ponížený a podvedený, nakoľko tento postup s ním navrhovateľka pred tým nekonzultovala, o podaní návrhu sa dozvedel až po doručený výzvy súdom.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: sobášnym listom, vykonal výsluch účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti. Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že navrhovateľka má syna z predchádzajúceho vzťahu, v súčasnej dobe plnoletého.

5. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že táto pociťuje súčasný stav manželského spolužitia ako negatívny a neznesiteľný. Poukázala na záchvaty odporcu, kedy reaguje krikom, vreskom a záchvatmi afektu a to najmä v súvislosti s jej synom. Celá situácia sa vyhrotila, keď syn podával opätovný návrh na súd. Pri odporcových nervóznych afektoch sa ho bojí, toto bol aj dôvod, prečo mu neoznámila, že podáva návrh na rozvod ich manželstva. Obávala sa jeho reakcie. Jeho následná reakcia bola poslednou kvapkou, kedy namiesto toho, aby jej povedal, že ju má rad, začal sa jej vyhrážať, že ak nevezme návrh späť, pôjde v konaní jej syna o zverenie maloletého vnuka svedčiť, že syn je neschopný. Toto našťastie neurobil, ale v tomto smere sa vyjadril na úrade práce pred sociálnou pracovníčkou. S odporcom komunikuje len sporadicky a to najmä vtedy, keď je u nich vnuk. Po podaní návrhu však už nekomunikujú vôbec, čo jej vyhovuje. Odporca označuje jej syna ako debila, blbca, jeho manželku ako tlstú, nič podľa neho nerobia dobre. S odporcom sú obaja na dôchodku a naďalej spolu bývajú v jednej domácnosti. S odporcom voľný čas navrhovateľka netrávi vôbec, väčšinou sa snaží nebyť doma, pretože celá atmosféra tam ju stresuje. Má priateľov, s ktorými trávi voľný čas, navštevuje kurzy maľby. K odporcovi už necíti žiadne puto, je pravdou, že sa na neho dá spoľahnúť v bežných životných situáciách. Navrhovateľka uviedla, že pred tým, ako išla do dôchodku a trávila v práci 8 hodín denne, kde sa stretávala aj s inými ľuďmi, sa situácia doma dala zniesť, avšak teraz si už nevie predstaviť tráviť svoj čas doma. Na dotaz súdu, či má záujem na náprave manželských vzťahov, navrhovateľka uviedla, že si to už nevie predstaviť, negativizmus odporcu sa už nedá zmeniť, pre ňu predstavuje vzťah s odporcom neustály a už neúnosný tlak. Potvrdila, že s odporcom majú spoločný účet, avšak ona disponuje aj vlastným. S odporcom intímne nežijú 10 rokov. Navrhovateľka potvrdila, že v súčasnosti má blízky vzťah s mužom, avšak nejde o intímny vzťah ale o kamarátsky. Podporil ju, aby podala návrhu na rozvod. Psychicky ju podporujú najmä priatelia.

6. Odporca uviedol, že manželstvo je nutné udržať najmä preto, že sú spolu už 25 rokov a je povinnosťou manželov vzájomne si pomáhať a dôverovať. Pripustil ale, že toto je medzi ním a navrhovateľkou už zjavne narušené. Taktiež poukázal na zdravotné problémy oboch účastníkov a na to, že navrhovateľka neberie ohľad na jeho zdravotný stav. Odporca uviedol, že nehodlá obetovať zdravie v súvislosti so súdnymi konaniami o vyporiadanie BSM. Potvrdil, že kedysi spolu s navrhovateľkou chodili na spoločenské podujatia, avšak v súčasnej dobe tomu už tak nie je. Navrhovateľka má svoju skupinu priateľov, z ktorej ho vylúčili. S navrhovateľkou už nekomunikuje. O problémoch, ktoré naznačila navrhovateľka, odporca komunikovať odmieta, pretože sú nepravdivé a nechce sa uvádzať do stresu. Potvrdil, že raz nazval syna navrhovateľky debilom a blbcom, čo ale bola reakcia na podanie návrhu

na úpravu rodičovských práv na súd. Potvrdil, že s odporkyňou spolu intímne nežije približne 4 roky. Vedú spoločnú domácnosť, jej náklady uhrádzajú zo spoločného účtu. S navrhovateľkou voľný čas netrávi, jedine ak sa ide niekde von s vnukom. Na dotaz súdu, čo je ochotný odporca urobiť pre nápravu manželských vzťahov tento uviedol, že si nevie predstaviť urobiť nič. Mali by začať spolu komunikovať a tráviť viac času.

7. Súd sa obrátil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, referát manželského poradenstva za účelom vykonania psychologickej intervencie za účelom zistenia možnosti obnovenia manželského spolužitia. V liste zo dňa 8.8.2016 úrad uviedol, že ani jeden z účastníkov neprejavil záujem o spoluprácu. Na pojednávaní, konanom dňa 26.9.2016 navrhovateľka uviedla, že nemá záujem zúčastniť sa sedenia ohľadom zistenia možnosti obnovenia manželského spolužitia a za týmto účelom sa na úrad nedostaví

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

9. Súd z vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom účastníkov konania zistil, že v súčasnej dobe účastníci konania síce žijú v spoločnej domácnosti a náklady na jej vedenie hradia zo spoločného účtu, avšak v ostatných funkciách, ktoré má manželstvo nesporne plniť, ich spolužitie nevykazuje znaky trvalého partnerstva, ktorého cieľom by malo byť vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva. V prvom rade manželia medzi sebou temer nekomunikujú, čo trvá už dlhší čas, necítia k sebe žiadnu citovú väzbu, intímne spolu nežijú, netrávia spolu voľný čas a v podstate okrem zdieľania spoločnej domácnosti a občasnej starostlivosti o vnuka, sa o život, pocity a názory toho druhého nezaujímajú. Každý z nich si žije vlastným životom, kedy najmä navrhovateľka nachádza možnosť svojej sebarealizácie mimo vzťahu s odporcom. Venuje svojim priateľom, záľubám a toto prežívanie nezdieľa s odporcom.

10. Hoci navrhovateľka ako dôvod podania návrhu uvádza najmä zlé vzťahy odporcu s jej synom a to, že rodinnú situáciu s tým súvisiacu už nezvláda, súd má za to, že celý konflikt so synom ohľadne podávania návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností, bol už len vyvrcholením manželských problémov. Tie boli spôsobené najmä stagnáciou komunikácie medzi účastníkmi konania, rozdielnymi názormi na riešenie rodinných problémov a inými predstavami o spôsobe trávenia voľného času. Súd dodáva, že v tejto súvislosti v priebehu konania nezistil ani na strane navrhovateľky ani na strane odporcu markatné porušovanie povinností manželov. Hoci sú manželia povinní vzájomne sa rešpektovať, v tomto prípade citové odcudzenie manželov viedlo skôr k ich vzájomnej ľahostajnosti. Hoci odporca pripustil, že občas sa vyjadroval na adresu syna navrhovateľky tvrdšími a pejoratívnymi výrazmi, súd toto jeho konanie vyhodnocuje ako následok jeho prirodzenej nervozity a vyhrotenej rodinnej situácie.

Toto jeho vybočenie však nedosahuje takú intenzitu, aby ho mohol súdu vyhodnotiť ako príčinu rozvratu manželských vzťahov. Súd má za to, že k rozvratu prispelo správanie oboch účastníkov konania, tak ako bolo vyššie naznačené. Sám odporca na pojednávaní uviedol, že o problémoch nechce komunikovať a súdu nevedel uviesť, čo je ochotný urobiť pre nápravu manželských vzťahov. Navrhovateľka vo svojom postoji bola po celú dobu súdneho konania jednoznačná, kedy striktne odmietala už len účasť na sedení so psychológom.

11. Hoci odporca s návrhom na začatie konania nesúhlasil, neponúkol súdu v celom kontexte svojich vyjadrení taký skutkový dôvod, ktorý by umožnil prijať záver o možnosti nápravy manželských vzťahov. Je pravdou, že účastníci sú vyššieho veku, kedy ekonomická funkcia manželstva je dôležitým aspektom skúmania v konaní o rozvod, avšak ak táto existuje len sama o sebe a nie je podporená aj splnením iných podmienok na určenie neexistencie vážneho narušenia manželského vzťahu, nepostačuje sama o sebe na zamietnutie návrhu. Je nutné poznamenať, že aj zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, teda dvoch individualít, z ktorých keď jedna uvádza jednoznačné stanovisko, že nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, nemožno ju za žiadnych okolností nútiť, a to ani autoritatívnym rozhodnutím súdu, v tomto zotrvať. Manželstvo predstavuje interaktívne spojenie dvoch bytostí, v ktorom ak minimálne na jednej strane nie je záujem na udržaní manželského vzťahu, súd rozvedie. Odporca argumentoval aj zdravotným stavom oboch účastníkov a tým, že by si mali byť v starobe a chorobe oporou. Zo zhodného tvrdenia oboch účastníkov je zrejmé, že obaja trpia viacerými zdravotnými problémami ( navrhovateľka je diabetička a odporca priznal problémy so srdcom a návštevy psychiatra). Ani jeden z nich však neprejavil záujem byť si v tejto náročnej životnej situácii oporou. Nakoľko zhodne uvádzajú, že manželské spolužitie ich stresuje ( odporca odmieta komunikovať s navrhovateľkou práve z dôvodu, aby sa vyhol stresovým situáciám), súd má za to, že odstránenie príčin stresu a nespokojnosti, ktoré tkvejú jednoznačne v neuposkojivom manželskom spolužití, je možné práve rozvodom manželstva.

12. Súd sa pokúsil o zmierenie manželov, kedy ich odkázal na vykonanie psychologickej intervencie. Nakoľko ale navrhovateľka jednoznačne uviedla, že tohto sa nezúčastní, súd nemá možnosť ju k takémuto postupu nútiť. Je to na jej dobrovoľnom rozhodnutí. Svojim postojom navrhovateľka jednoznačne osvedčuje, že nemá záujem na trvaní manželstva, ani na náprave manželských vzťahov. Napriek tomu, že odporca svoj postoj takto neformuloval, súd má za to, že jeho motívom na zotrvanie v manželstve s navrhovateľkou, je snaha o materiálne zabezpečenie a vyhnutie sa súdnym konaniam súvisiacich s vyporiadaním BSM manželov. Sám však v priebehu konania neprejavil voči navrhovateľke žiadnu snahu o nápravu manželských vzťahov.

13. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje existenciu trvalého a vážneho rozvratu v manželstve účastníkov konania, ktorý spôsobil, že manželstvo si neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Ako príčiny rozvratu súd ustaľuje stagnáciu a následný zánik akejkoľvek komunikácie medzi manželmi, rozdielne názory na riešenie rodinných problémov a rozdielne predstavy o prežívaní a trávení voľného času.

14. Súd vzhľadom na vyššie uvedené manželstvo účastníkov konania rozviedol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).