Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/41/2016

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, pobočka a adresa pre doručovanie písomností Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: Q. V., S.. XX.XX.XXXX, M. S. XXX, XXX XX G., Č. R., o zaplatenie 336,62 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Vyhlasuje, že nemá právomoc v tejto právnej veci.

II. Konanie zastavuje.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Nariaďuje Slovenskej pošte, a.s. vrátenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 20,- Eur žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 13.04.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 336,62 Eur s príslušenstvom zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere.

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. 7C/41/2016 - 49 zo dňa 16.05.2016, ktorý pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovaného na adresu jeho posledného trvalého pobytu evidovaného na území Slovenskej republiky a uvedenú v žalobe uznesením č. k. 7C/41/2016 - 61 zo dňa 02.08.2016 zrušil.

3. Žalobca je síce právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike, žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a k uzavretiu zmluvy o úvere a miestu plnenia (poskytnutiu úveru) došlo na území Slovenskej republiky, avšak súd v rámci zisťovania pobytu a doručovania písomností týkajúcich sa tohto konania zistil adresu žalovaného v Českej republike, jedná sa teda o vec s cudzím prvkom. Súd preto skúmal, či má právomoc („medzinárodnú príslušnosť“) konať v tejto právnej veci.

a. Žalobca označil bydlisko žalovaného v žalobe ako Lubeník 203, 049 18 Lubeník. Zásielka s platobným rozkazom sa vrátila súdu z tejto adresy s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Pri pokuse o doručenie zásielky žalovanému cestou Obvodného oddelenie Policajného zboru Revúca však súd zistil, že žalovaný na uvedenej adrese už dlhšiu dobu nebýva, nakoľko odišiel do Českej republiky za prácou. Súd následne zisťoval pobyt žalovaného v Českej republike cestou dožiadaného súdu - Obvodného súdu pre Prahu 7, ktorý tunajšiemu súdu oznámil, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt v centrálnej evidencii osôb v Českej Republike na adrese Nerudova 172, 332 14 Chotěšov, okres Plzeň - Jih. Súd následne zaslal písomnosti (žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach vrátane osobitného poučenia podľa článku 26 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z

12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a výzvu na vyjadrenie k žalobe) žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v Českej republike. Doručenie písomností bolo úspešné, žalovaný zásielku prevzal na uvedenej adrese dňa 05.08.2016. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote 15 dní, ani do dnešného dňa nevyjadril.

4. Podľa článku 66 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

5. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

6. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

7. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

8. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

10. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: a) pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, b) pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

11. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. 12. Podľa článku 26 ods. 2 Nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

13. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

14. Podľa článku 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

15. Podľa článku 62 ods. 2 Nariadenia, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

16. K aplikácii Nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené daný. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že Nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku, ako aj Slovenskú republiku, uplatňujúc sa od 10.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, pretože ide o spor zo zmluvy o úvere, t.j. občiansku vec v zmysle článku 1 ods. 1 Nariadenia, pričom vzťah založený touto zmluvou medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia.

17. Medzinárodnú súdnu právomoc v danej veci je treba posudzovať v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy (právny predchodca žalobcu - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. pri uzavretí zmluvy vystupoval ako dodávateľ, veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ) a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný v čase začatia konania ani v súčasnosti bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale na území Slovenskej republiky nemá. S prihliadnutím na všetky vykonané zistenia je zrejmé, že žalovaný sa v čase začatia konania aj v súčasnosti zdržiava v Českej republike, kde má evidované miesto pobytu v centrálnej evidencii osôb. Vyššie uvedenú zásielku si žalovaný na danej adrese prevzal, nijako na ňu doposiaľ nereagoval.

18. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej právomoci smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle všeobecnej právomoci podľa čl. 4 Nariadenia (bez ohľadu na to, či je žalovaný spotrebiteľ) súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je v spotrebiteľských sporoch v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv majú ochrannú právomoc. Konanie na súde členského štátu proti osobe, ktorej bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte, zjavne tento princíp porušuje. Na posúdenie, či má žalovaný bydlisko v členskom štáte, na ktorého súd bola podaná žaloba, je rozhodujúci právny poriadok tohto štátu. Tento súd určí, či žalovaný má v danom členskom štáte podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku bydlisko (článok 62 ods. 1 Nariadenia). Žalovaný má v inom členskom štáte (v Českej republike) evidovaný dlhodobo trvalý pobyt, na adrese trvalého pobytu evidovanej v Slovenskej republike sa nezdržiava, pracuje v Českej republike. Súd preto uzavrel, že žalovaný nemal v čase začatia konania a ani v súčasnosti nemá v Slovenskej republike bydlisko ako miesto, kde by sa zdržiaval s úmyslom sa zdržiavať trvalo, nielen prechodne, resp. „sviatočne“. Žalovaný svoj úmysel mať bydlisko v Českej republike vyjadril aj registrovaním súčasného bydliska v evidencii tohto členského štátu. Následne aplikujúc ustanovenie článku 62 ods. 2 Nariadenia súd dospel k záveru, že žalovaný mal v čase začatia konania a aj v súčasnosti má bydlisko v Českej republike, aplikujúc pritom pojem bydliska podľa právneho poriadku Českej republiky, podľa ktorého je výklad pojmu bydlisko rovnaký ako podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

19. Právomoc súdu nie je založená ani v zmysle čl. 26 Nariadenia, nakoľko žalovaný sa konania pred slovenským súdom po poučení podľa článku 26 ods. 2 Nariadenia nezúčastnil (nevyjadril sa vo veci, ani inak nereagoval).

20. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, právomoc je určovaná v zmysle článku 18 ods. 2 Nariadenia tak, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Teda na rozdiel od možnosti danej žalobcovi článkom 5 Nariadenia vybrať si buď všeobecnú právomoc súdu členského štátu bydliska žalovaného - nespotrebiteľa v zmysle článku 4 Nariadenia alebo právomoc súdu iného členského štátu v zmysle článku 7 ods. 1 Nariadenia, nakoľko k poskytnutiu úveru došlo na území Slovenskej republiky, pri spotrebiteľských sporoch táto voľba žalobcovi daná nie je.

21. Na určení právomoci podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere na území Slovenskej republiky, nakoľko zmluva bola uzavretá dňa 27.03.2012, kedy mal žalovaný bydlisko ešte v Slovenskej republike, čo však neznamená, že mal na území Slovenskej republiky bydlisko v zmysle vyššie uvedeného v čase začatia konania. Napokon v zmluve o úvere ani jej súčastiach nebolo dojednané, že súdom právomocným prejednať a rozhodnúť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je súd Slovenskej republiky, v Hlave 15. Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu „Riešenie sporov“ je riešená len otázka, či má spor prejednať rozhodcovský alebo všeobecný súd, nie je však dojednané, právomoc

všeobecného súdu ktorého členského štátu je daná na prejednanie veci, toto dojednanie teda nie je dojednaním odlišnej dohody v zmysle článku 19 ods. 3 Nariadenia od kritéria stanoveného v článku 18 ods. 2 Nariadenia.

22. Súd preto pre nedostatok medzinárodnej právomoci v tejto veci v zmysle článku 28 ods. 1 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v tejto právnej veci.

23. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

24. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

25. Keďže nedostatok právomoci konať vo veci konanie je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 konanie zastavil.

26. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Keďže dochádza k zastaveniu konania v dôsledku zavinenia žalobcu, nakoľko si pohľadávku uplatnil na neprávomocnom orgáne, je povinný uhradiť trovy konania protistrane, t.j. žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Nakoľko sa však žalovaný nezúčastnil konania, žiadne trovy mu teda ani nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

29. Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „ZSP“) v platnom znení ) poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti žalobu žalobcovi pre nedostatok právomoci.

30. Podľa § 11 ods. 6 veta pred bodkočiarkou ZSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

31. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, keďže konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci, súd nariadil príslušnému prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov vrátenie zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 20,- Eur v lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia o vrátení poplatku.

Poučenie:

Proti I. - III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti IV. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.