Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/31/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., v rade 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., v rade 3/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. 2/7, S., všetci právne zastúpení: Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin, proti žalovanému: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, IČO: 00 321 796 o uloženie povinnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Ž i a d n a zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa domáhali žalobou podanou na súd dňa 13.2.2012 voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť a trvalo zamurovať existujúce okenné otvory v počte 12 kusov a odstrániť 2 kusy vzduchových ventilátorov orientovaných na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 3/ a umiestnených na nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Ďalej návrhom žiadali, aby žalovaný bol povinný zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do dvoch jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1991, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na vlastné náklady zabezpečiť rekonštrukciu zdevastovaného oplotenia celej parcely č. KN-C XXX, pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať minimálne 2,5 m a vybudovať na vonkajšom schodisku vedúcom do starej časti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. protihlukovú zábranu umiestnenú priamo na boku schodiska, a to vo výške 3 m po celej strane tohto schodiska z materiálov prepúšťajúcich v dostatočnej miere svetlo na pozemky žalobcov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4. Následne po zmene návrhu, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 14C/31/2012-70 zo dňa 20.4.2012 tak, že pripustil jeho zmenu, predmetom konania mimo uloženia žalovanému zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu

žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod., predmetom konania zostala povinnosť žalovaného odstrániť a trvalo zamurovať existujúce okenné otvory v počte 12 kusov, odstrániť 4 kusy vzduchových ventilátorov orientovaných na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 3/ a umiestnených na nehnuteľností kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV é. XXXX pre k.ú. A. , ďalej zabezpečiť, aby ako hlavný chod do dvoch jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C 6, na LV c. XXXX pre k.u. A. bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1988 a na vlastné náklady zabezpečiť konštrukciu zdevastovaného oplotenia celej parcely č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k. ú. A., pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať zo strany od nehnuteľností žalobcov v rade 1/ až 3/ minimálne 2,5 m a toto bude vybudované z pevných a nepriehľadných stavebných materiálov. Ďalej uloženie povinnosti zdržať sa konania prenechania do užívania kultúrneho domu č. p. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tretej osobe prenájmom, výpožičkou za účelom konania a organizovania podujatí, tak aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod. a alternatívnym výrokom pre stanovenie tejto povinnosti uložením žalovanému vykonať potrebné stavebné úpravy vnútorných priestorov nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV c. XXXX pre k.ú. A. trvalým odhlučnením a doložiť žalobcom v rade 1/ až 3/ vykonanie trvalého odhlučnenia akustických meraní vykonaných Regionálnym úradom verejného zdravotníctva SR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v rade 1/ je výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. 7, postavenom na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, kat. územie A., a tiež výlučným vlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, kat. územie A. a pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 222 m2, kat. územie A. a tiež je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, kat. územie A.. Žalobcovia v rade 2/ a 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. 2, postavenom na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, kat. územie A., a tiež sú podielovým spoluvlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, kat. územie A. v podiele 1/5. 6. V rodinnom dome bývajú žalobcovia v rade 2/ a 3/ spolu so svojou dcérou L.. R. B. a žalobca v rade 1/ spolu so svojou priateľkou P. R., jej maloletým synom A. R. a spolu so svojou maloletou dcérou F. B.. 7. Dom so súpisným číslom X a súpisným číslom 7, v ktorom bývajú žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa nachádza v tesnej blízkosti od nehnuteľnosti - "kultúrneho domu označeného ako stavba s. č. 1, postavená na pozemku parc. č. XXX o výmere 2377 m2, zastavané plochy a nádvoria, kat. územie A., okres S., zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Žilina, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta Žilina. Kultúrny dom pozostáva z dvoch častí, ktoré sú vzájomne prepojené, a to zo starej časti, v ktorej sa nachádza telefónna ústredňa, miestna knižnica, 4 miestnosti kancelárskeho typu a takisto sála, ktorej obvodový múr je postavený 40 cm od hranice pozemku KN-C parc. č. XXX/X, dĺžka tohto múru je 32 m, pričom v múre je zo sály umiestnených 12 kusov okien, každé o rozmere 2 m x 1,2m, čiže sú situované rovno na pozemky žalobcov, ako aj dva kusy, neskôr upravené na štyri kusy, vzduchových ventilátorov vyháňajúcich vzduch zo sály priamo na pozemky žalobcov. Stará časť kultúrneho domu bola budovaná v 50. rokoch 20. storočia, kolaudovaná bola v roku 1957. K jej výstavbe sa vyjadroval aj dnes už zomrelý T. B., bývalý vlastník uvedených nehnuteľností v susedstve KD, pričom s takouto stavbou vo svojom susedstve nesúhlasil. Okná umiestnené v stavbe v 50. rokoch 20. storočia boli s vynúteným súhlasom od bývalého vlastníka (T. B.), ktorý vôbec nesúhlasil s ich orientáciou na svoje pozemky. Vchod do KD bol riešený dvoma veľkými nekrytými schodišťami, ktoré viedli z miestnej komunikácie a boli a sú priamo situované smerom k obytným častiam nehnuteľností žalobcov. Od roku 1975 do roku 1990, resp. 1991 prebiehala prístavba Kultúrneho domu a stavala sa tzv. nová časť, počas ktorej sa pristavila ďalšia veľká sála situovaná do voľného priestranstva, resp. do záhrad. Súčasťou tejto prestavby KD bolo aj

vybudovanie nového hlavného vchodu, s tým, že starý hlavný vchod sa bude na základe stanoviska vlastníka susediacej nehnuteľnosti, J. B., uvedeného počas stavebného konania vedúceho k vydaniu stavebného povolenia na prístavbu KD využívať len ako vstup do knižnice a kancelárskych miestností ako aj hlásateľne rozhlasu a únikový východ, aby nedochádzalo k zhromažďovaniu sa účastníkov akcií na terase starého schodiska, ktorí v nočných hodinách, v mnohopočetných skupinách svojím krikom a inými prejavmi narušovali verejný poriadok, a to rušením nočného pokoja. Nový hlavný vchod bol situovaný v prístavbe, čím sa znižoval rušivý vplyv pohybu a prejavov účastníkov kultúrnych a spoločenských podujatí na nehnuteľnosti žalobcov, hlavne v nočných hodinách . Týmto novým hlavných vchodom sa dostalo do pristavených priestorov cez vstupnú halu, kde bola aj šatňa a sociálne zariadenia, a vstupná hala spájala zároveň aj starú a novú časť. Avšak v roku 1993 bez súhlasu príslušných orgánov došlo k zmene účelu tejto časti stavby, a to takým spôsobom, že v uvedenej novej vstupnej hale bolo zriadené pohostinstvo a táto hala bola upravená tak, že dvere vedúce do starej časti boli založené a trvalo zabezpečené železnou mrežou, čiže sa prestali využívať. Do novej sály sa dá prechádzať iba so súhlasom nájomcu uvedených priestorov novej haly, čo sa využívalo, len keď niekto chcel z novej sály zakúpiť nejaký nápoj. Z novej sály do starej sály bol vytvorený správcom nehnuteľnosti nový prechodový otvor. Nakoľko sa novovytvorený hlavný vchod nemohol z dôvodu vzniknutej prevádzky využívať na účely, ku ktorým bol určený a schválený kolaudačným rozhodnutím, začal sa opätovne pri tzv. kultúrnych a spoločenských akciách využívať tzv. starý vchod. Mesto Žilina samotné, resp. iní usporiadatelia, ktorým žalovaný prenajíma, resp. iným spôsobom prenecháva do užívania túto nehnuteľnosť organizujú v danom kultúrnom dome okrem iných (nacvičovanie spevokolu, schôdze, tréningy stolného tenisu, predaj spotrebného tovaru a pod.) aj rôzne organizované podujatia ako plesy, zábavy, resp. iné akcie, počas ktorých ich účastníci a organizátori produkujú nadmerný hluk, a to najmä vo večerných a nočných hodinách (v ďalšom len "podujatia"). Práve spomínané podujatia sú zdrojom vysokej hlučnosti, ktorá obťažuje nielen žalobcov a rodinu žalobcov, ale aj mnohých ďalších obyvateľov v susedstve. Problém nadmernej hlučnosti prevádzky kultúrneho domu, ktorú spôsobuje najmä použitá hlasná reprodukovaná hudba, používanie reproduktorov aj pri hovorenom slove, vrátane hlučnosti spôsobenej podnapitými účastníkmi týchto podujatí, a to nielen cez deň, ale najmä vo večerných a nočných hodinách, je známy žalovanej strane, ako aj príslušným orgánom ochrany zdravia a majetku. Svedčí o tom rozsiahla korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, ale aj veľké množstvo výjazdov a zápisov policajných hliadok privolaných práve v čase konania uvedených podujatí. Majiteľa nehnuteľnosti - mesto Žilina žalobca upozornil vo svojich sťažnostiach, že si neplní svoju zákonnú povinnosť podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. Z. ohľadom objektívnych meraní hlučnosti raz za rok, čo nebolo vykonané ani raz. Z toho dôvodu sa obrátil žalobca na Regionálny ústav verejného zdravotníctva s objednávkou týchto meraní na vlastné náklady. Napriek skutočne dlhej dobe, ktorá predstavuje bezmála 12 rokov sa nepodarilo problém hlučnosti prekračujúcej prípustné limity odstrániť. Celá situácia sa eskaluje, čomu nasvedčuje aj web stránka A..net sekcia Kultúrny dom. Z dôvodu, že žalovaný na sťažnosti, urgencie žalobcu písomné a ústne nereagoval žiadnym spôsobom, resp. reagoval spôsobom uznania tejto hlučnosti so zdôvodnením "že jestvujúca stavba je postavená ako kultúrno-spoločenské zariadenie a nie je možné v súčasnej dobe rešpektovať podmienky dodržania vzdialeností a urbanistické zásady" a verejný záujem stavia nad dodržiavanie právnych predpisov, ktorých porušovanie zo svojej strany si je vedomý, resp. absolútne zamietavým postojom, a prehlasovaním zodpovedných, že KD sa bude naďalej využívať na účely, na ktoré bol pôvodne postavený, aj keď im po stránke technickej už dávno nevyhovuje a sú si vedomí porušovania príslušných právnych predpisov - predovšetkým § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z., § 2 písm. w) vyhlášky č. 549/2007 Z. z., § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o konaní verejných kultúrnych podujatiach, § 47 ods. 1 písm. b, f) zákona č. 372/90 Zb. (čoho dôkazom sú opakované návštevy organizátorov u žalobcov so žiadosťou, aby dali súhlas s organizovaním jednotlivých akcií, počas ktorých nie sú schopní zabezpečiť dodržiavanie verejného poriadku ako aj dodržať, aby nadmerný hluk neobťažoval obyvateľov susediacich nehnuteľností, dokonca vyzývali žalobcov, aby v prípade narušenia verejného poriadku, resp. rušenia nočného pokoja počas konania nimi organizovaných akcií nevolali políciu. Dôkazom uznania, že budova nie je v technickom stave, aby mohla byť využívaná na pôvodné účely, sú aj návrhy obyvateľov, poslancov na web stránke, kde navrhujú buď stavbu nového KD vo vyhovujúcom prostredí, resp. technické úpravy na súčasnom, pričom súčasne sa uvádza, že žalovaná strana na nevyhnutné úpravy nemá prostriedky na realizáciu. Žiadne z uvedených žiadostí, sťažností a neskôr urgencií však počas celej doterajšej dlhej doby trvania problému nepriniesli očakávaný výsledok, teda zníženie hlučnosti na úroveň maximálne prípustných limitných hodnôt určených príslušným právnym predpisom. Žalobca svojím doterajším snažením nedosiahol nápravu protiprávneho stavu, tento protiprávny stav trvá už veľmi dlhú dobu a je neúnosný. V súčasnosti eskalujú písomné ako aj slovné útoky organizátorov

a účastníkov kultúrnych a spoločenských akcií v KD voči príslušníkom rodiny žalobcov, následkom čoho bol žalobca, J. B., hospitalizovaný od 5. 2. 2012 z dôvodu vážneho zhoršenia kardiovaskulárnej choroby v žilinskej nemocnici. Od žalobcov nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej znášali obťažovanie škodlivým hlukom. Uvedený stav je umocnený tým, že múr stavby súp. č. 1 "kultúrny dom" postavenej na pozemku parc. č. XXX je 40 cm od hranice s pozemkom parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, XXX/X a súčasne že na uvedenom múre sa nachádzajú okná v celkovom počte 12 kusov, každé o rozmeroch cca 2m x 1,20 metra, ktoré sú priamo situované na spoločný dvor žalobcov. V prípade konania uvedených podujatí sa teda automaticky zvyšuje priepustnosť hlučnosti cez tieto okná, a to nielen v zimných mesiacoch, keď sú okná zavreté. Navyše účastníci kultúrnych a spoločenských podujatí sa počas ich konania zoskupujú v zadnej časti parcely č. KN- C XXX, pričom prechádzajú cez zdevastované oplotenie na nehnuteľnosti žalobcov, a to konkrétne na parcelu č. XXX, kde vykonávajú svoje biologické potreby, súložia, prechádzajú cez ňu smerom na obec D., čím dochádza k narušeniu pokojného stavu. Zo samotného skutkového stavu je tiež evidentné, že stavba pri novej kolaudácii v 90. rokoch nemala byť skolaudovaná, nakoľko nespĺňa podmienky, ktoré sú na stavbu kladené podľa predpisov verejného práva, konkrétne zákona č. 57/1976 Zb. o stavebnom konaní v znení neskorších predpisov.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe podnetu účastníkov bolo dňa 27.04.2012 vykonané počas jednej z najväčších kultúrnych akcií konajúcich sa počas kalendárneho roka v A.

- "Trnovské hody", kedy v objekte kultúrneho domu v A. hrala živá hudba - spevák a speváčka spievali zmes ľudových piesní, meranie za účelom objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí t.j. uskutočnil meranie pred fasádou domu žalobcov tak, že merací mikrofón bol orientovaný k zdroju hluku

- kultúrnemu domu. Z vyhodnotenia predmetného akreditovaného merania úradu ktoré je zachytené v listine označenej ako "Podnet - vyžiadanie objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí -stanovisko" zo dňa 25.05.2012 pod č. A/212/0459-OLA, A/2012/01969-HŽPZ, vyplýva že posudzovaná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,9 dB a posudzovaná hladina A zvuku v nočnom čase bola 44,2 dB. Prípustná hodnota hluku vo vonkajšom prostredí - v priestore pod oknami obytných miestností bytových a rodinných domov pre hluk z iných zdrojov pre večer je 50dB a pre noc 45 dB. Z uvedenej objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí vyplýva, že posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej legislatíve a teda odporca neporušuje ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. a jeho vyhlášky č. 549/2007 Z.z. 9. Poukázal na to, že zmysle prílohy k vyhláške MZ SR č. 549/2007 bodu 2.1 hluk a infrazvuk vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí ak preniká do chránenej miestnosti z vonkajšieho prostredia a pred oknami chránenej miestnosti sú prekračované prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia II. Nakoľko hluk pred oknami chránenej miestnosti neprekračuje prípustné hodnoty je meranie hluku vo vnútri obydlia žalobcov bezpredmetné a nie je potrebné ho ani uskutočniť. Tým tvrdenie žalobcov rozporovali. 10. Zároveň k posúdeniu otázky "obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom" a "vážne ohrozovanie práv" vo vzťahu ku konkrétnej situácii prejednávaného prípadu poukázal na stanovisko NS SR 5Cdo 117/93, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú vyplýva, že každý je povinný znášať imisie z normálneho užívania veci, podstatným je ustálenie čo v danom prípade normálnym užívaním veci je a čo už nie. V prípade kultúrneho domu je už pojmovo normálnym užívaním veci aj uskutočňovanie kultúrnych podujatí obvyklým a v Slovenskej republike zaužívaným spôsobom. Žalovanému majú za to, že napádané kultúrne podujatia nijako nevybočujú z bežnej praxe a charakteru kultúrnych podujatí usporadúvaných v obecných kultúrnych domoch kdekoľvek na Slovensku, ktoré sa nezaobídu bez reprodukovanej hudby, zosilnenia hlasu mikrofónom a trvania do neskorých nočných hodín. 11. Zároveň poukázal na to, že pri stavbe svojich obydlí - dom súp. č. X a súp. č. X si boli žalobcovia vedomí, že budú bývať v tesnom susedstve už postaveného kultúrneho domu, ktorý bol budovaný v rokoch v r. 1956-58. Vedeli aké je normálne užívanie kultúrneho domu, keď kultúrne podujatia ktoré boli v minulosti ako dedinské zábavy bujarejšie ako v súčasnosti a aká bude bežná miera imisií, ktorá bude z kultúrneho domu do ich domovov bežne prenikať. Navyše keď došlo k prístavbe kultúrneho domu v 80tych rokoch v akcii "Z" žalobcovia nevyjadrili v stavebnom konaní žiadne námietky s predmetným rozšírením kultúrneho domu, čo je evidentné z lustrácie relevantných dokumentov. 12. Napokon podľa ustálenej judikatúry súdy nemajú brať ohľad len na subjektívne hodnotenie žalobcov, ale majú brať ohľad na zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov ako sú napr. správy regionálneho úradu verejného zdravotníctva a pod. (R 3/1988 - Zo správy občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR o zhodnotení rozhodovania súdov vo veciach susedských práv) podľa ktorého nedochádza k prekračovaniu prípustných hodnôt hluku. 13. Žalovaný zdôvodnil, že kultúrne podujatia v kultúrnom dome neorganizuje v zmysle zákona č. 96/1991 Zb. o konaní verejných kultúrnych podujatí neorganizuje on, ale tretie osoby - zväčša občianske

združenia s členskou základňou pozostávajúcou výhradne z obyvateľov A. t.j. susedov žalobcov, ktorí majú byť počínaním žalovaného údajne rovnako obťažovaní. Žalovaný pri prenechávaní kultúrneho domu týmto subjektom zakaždým zdôrazňuje, že pri uskutočňovaní kultúrnej akcie sú povinní dodržiavať platné právne predpisy, za čo aj v zmysle zákona č. 96/1991 Zb tieto subjekty priamo zodpovedajú. Osobitne zdôraznil, že žalobcovia sa domáhajú výroku rozhodnutia, ktorý prekračuje rámec §127 OZ, t.j. žiadajú, aby súd z titulu porušovania susedských vzťahov zaviazal žalovaného, aby odstránil a trvalo zamuroval existujúce okenné otvory, odstránil ventilátory, opravil plot a pod., pričom podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia, ale aj ustálenej judikatúry je podľa tohto ustanovenia možné domáhať sa iba uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia a súd nie je oprávnený ukladať žalovanému povinnosť niečo pozitívne konať.

14. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/31/2012-367 zo dňa 5.11.2015 tak, že návrhu o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod..

15. Na základe odvolania žalobcov v 1/ až 3/ rade odvolací súd uznesením č.k. 7Co/15/2016-431 zo dňa 20.4.2016 napadnutý rozsudok v časti, v ktorej žalobe vyhovel a v časti zamietnutia žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovanému na vlastné náklady zabezpečiť rekonštrukciu zdevastovaného oplotenia celej parcely č. KN-C XXX evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. A., pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať zo strany od nehnuteľností žalobcov v rade 1/ až 3/ minimálne 2,5 metra a toto bude vybudované z pevných a nepriehľadných stavebných materiálov potvrdil, vo zvyšnej časti, v ktorej žalobu zamietol rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. V odôvodnení poukázal na pochybenie súdu, keď nedostatočne si ujasnil predmet konania v súvislosti s jeho zmenou. Ďalej zdôraznil, že v časti, v ktorej okresný súd zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali zamurovania okenných otvorov v počte 12 ks, odstrániť 4 ks vzduchových ventilátorov, zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do dvoch jestvujúcich sál bol využívaný hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1988 nezameral náležite dokazovanie na hroziacu vážnu škodu, ako prvú podmienku na vyhovenie návrhu v tejto časti z dôvodov, že žalobcovia tvrdili uvedenú hroziacu škodu v tom, že ich nehnuteľnosť stráca na hodnote z dôvodu, že susedí s nehnuteľnosťou, ktorá je kultúrnym domom a organizujú sa v nej rôzne akcie, pri ktorých dochádza k prekračovaniu hodnôt hluku, ako aj, že existuje vážna hrozba na ich zdraví, a to najmä u žalovaných v 2/ a 3/ rade. 17. Súdu prvej inštancie uložil zaoberať tým, či sú splnené podmienky v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ, a teda či tu existuje vážne ohrozenie škodou na majetku alebo na zdraví žalobcov prevádzkou kultúrneho domu.

18. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich podaniach.

19. Žalobcovia osobitne zdôraznili hrozbu na zdraví najmä u žalovaných v 2/ a 3/ rade s poukazom na ich zdravotný stav a vyjadrenie L.. C., kardiológa, kde v súvislosti s produkciou hluku hrozí vážne poškodenie zdravia až smrť. Vyslovili názor, že nie je potrebná hrozba bezprostredného vzniku škody, ale postačuje, že v dôsledku vážneho ohrozenia zdravia môže vzniknúť škoda v budúcnosti, pričom poukázali na nimi predložené dôkazy, či už merania Úradom verejného zdravia. Zdôraznili, že v konaní nie je potrebné preukazovať bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi zhoršením alebo ohrozením zdravia ani dôvod súčasného zdravotného stavu žalobcov v 2/ a 3/. Poukázali aj na neúspešné mimosúdne konania, kde strany spoločne dospeli k záveru, že najvhodnejším riešením by bolo vykonať zamurovanie týchto okien a ventilátorov a následné konanie žalovaného, keď pred staré okná namontoval nové okná z vnútornej strany, pričom hodnota výmeny okien presiahla náklady na ich zamurovanie.

20. Žalovaný popieral, že by žalobcovia v konaní preukázali, že prevádzkou kultúrneho domu im hrozí škoda. Vplyv kultúrneho domu a jeho okien na trhovú hodnotu bol spočítaný podľa subjektívnych

znalostí trhu, hoci cenový rozptyl je zapríčinený možnosťami trhu a zároveň tým, že pre každého potencionálneho kupujúceho má uvedená skutočnosť rôznu hodnotu vplyvu na cenu nehnuteľnosti ako subjektívny názor, kde zníženie hodnoty nehnuteľnosti je spôsobené už existenciou samotného kultúrneho domu v susedstve žalobcov a to bez ohľadu na prekračovanie alebo neprekračovanie povolených limitov. Rozporoval skutočnosť, že by sa zhodli, že najvhodnejším riešením je zamurovať okenné otvory, túto skutočnosť vylúčil z hľadiska požiarnej ochrany. V nehnuteľnosti boli umiestnené nové plastové okná, dvojsklá, nepriehľadné s hrúbkou jedného skla je 8 mm, hrúbkou druhého 4 mm. K zloženiu pôvodných nedošlo pre odmietnutie prístupu zo strany žalobcov pre ich zloženie. Zároveň uvádzal, že v dohľadnej dobe plánuje určitú stavebnú úpravu tak, aby sa limity hluku znížili.

21. Súd opätovne vyhodnotil dokazovanie, kde strany preukazovali nimi tvrdené skutočnosti listinnými dôkazmi, fotografiami, odbornými posudkami a meraniami hladiny hluku vo vzájomnej nadväznosti na skutočnosti zistené ohliadkou ako aj vyjadrenie strán.

22. Umiestnenie stavieb žalovaného, pozemkov a stavieb žalobcov mal súd preukázané z fotodokumentácie, kópie katastrálnej mapy ako aj ohliadky miesta. Stavba vo vlastníctve žalovaného

- kultúrny dom č.s. X susedí s pozemkami žalobcov na ktorých majú postavené stavby rodinných domov. Na stene susediacej s pozemkami žalobcov, ktorá tvorí obvodovú stenu "starej" pôvodnej sály s divadelným pódiom sa nachádza 12 ks okenných otvorov a 4 ks vyústení ventilácie - ventilačných otvorov.

23. Podľa výpisu LV č. XXXX k.ú. A., obec S. žalobca 2/ je vlastníkom nehnuteľnosti KN parc. č. XXX/ X o výmere 149 m2 zast. plochy a nádvoria. 24. Podľa LV č. XX k. ú. A., Obec Žilina žalobcovia v 2/ a 3/ rade sú ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 171 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj stavby č. súp. 2 postavenej na KN parc. č. XXX/X rodinný dom. 25. Podľa LV č. XXXX k.ú. A. žalobca v 1/ rade je vlastníkom pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 74 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj stavby domu č.s. 7 na KN parc. č. XXX/X ako aj vlastníkom v podiele 1/1 pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 222m2 zast. plochy a nádvoria. 26. Podľa LV č. XXXX k. ú. A. pre obec Žilina súd zistil, že žalovaný je vedený ako vlastník nehnuteľnosti a to pozemku KN parc. č. XXX o výmere 2377 m2 zast. plochy a nádvoria a stavby č.s. X na KN parc. č. XXX kultúrny dom v podiele 1/1.

27. Súd zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 25.5.2012 označenej ako podnet, vyžiadanie objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí zistil, že žalobcovi 1/ bolo doručené oznámenie o výsledkoch merania zo dňa 27.7.2012 na základe ktorého boli vytypované dve meracie miesta, na meracom mieste A 1,5 m pred fasádou r.d. č. 2/7 a 9 m od objektu kultúrneho domu bol mikrofón umiestnený vo výške 5 m nad úrovňou zeme pred oknom spálne, orientovaným k zdroju hluku, na meracom mieste B 1,5 m pred fasádou a 8,5 m od objektu kultúrneho domu bol mikrofón umiestnený vo výške 1,5 m nad úrovňou zeme pred oknom obývacej izby orientovaný k zdroju hluku, pričom na meracom mieste A bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia vo večernom čase 38 dB a nameraná ekvivalentná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,7 dB, z čoho posudzovaná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,6 dB, na meranom mieste B bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia vo večernom čase 39 dB, nameraná ekvivalentná hladina A zvuku vo večernom čase bola 42,3 dB z čoho posudzovaná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,9 dB. Na meracom meste A bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia v nočnom čase 38,3 dB a nameraná ekvivalentná hladina A zvuku v nočnom čase bola 42,2 dB, z čoho posudzovaná hladina A zvuku v nočnom čase bola 42,2 dB. Na meracom mieste B bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia v nočnom čase 38,3dB a nameraná ekvivalentná hladina A zvuku v nočnom čase bola 43,5 dB, z čoho posudzovaná hladina A zvuku v nočnom čase bola 44,2 dB, pričom hluk vo vonkajšom prostredí budov sa posudzuje v zmysle vyhl. č. Ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z.z. a stanovená prípustná hodnota hluku vo vonkajšom prostredí priestor pod oknami obytných miestností bytových a rodinných domov pre hluk iných zdrojov pre večer je 50 dB a pre noc 45 dB, teda posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej legislatíve.

28. Súd ďalej z odpovede Úradu verejného zdravotníctva SR Bratislava z 16.11.2012, na odvolanie voči stanovisku k podnetu A/2012/0459-OLA,A/2012/01969-HŽPZ o meraní hluku č. 14/12, súd zistil, že Reg. úrad verejného zdravotníctva Žilina nepostupoval pri posudzovaní podania správne, nakoľko

boli zistené vážne nedostatky. Podľa posudku RÚVZ z 10.12.2012 k protokolovému č. 6151/12-6158/12 zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii s dátumom merania 27.4.2012 vo večernej a nočnej hodine od 21:00 do 22:40 hod. v piatok, podľa ktorého posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej legislatíve vo večernom čase, v nočnom čase posudzovaná hladina A zvuku nevyhovuje, protokol o meraní imisií hluku č. 70/12, ktorý nahrádza Protokol o meraní imisií hluku č. 17/12 s dátumom merania 27.4.2012, ktorým bolo merané hodnoty pred fasádou r.č. 2/7 vo večernom a nočnom čase s výsledkami merania vo večernom čase 45,9 a 46,2 LRAeq a meranie v nočnom čase 49,8 dB a 49,3 dB pre LRAeq vrátane prílohy a grafického znázornenia.

29. Súd ďalej zistil, že podľa protokolu úradu verejného zdravotníctva zo dňa 30.4.2013 k protokolovému č. 4386/13-4394/13 zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii bolo konštatované, že podľa uskutočnených meraní dňa 26.4. a 27.4.2013 na vytypovaných troch meracích miestach, posudzovaná hladina A zvuku vo večernom čase nevyhovuje platnej legislatíve na meracom mieste B, na meranom mieste A,C vyhovuje platnej legislatíve, pričom posudzované hladiny A zvuku v nočnom čase nevyhovujú platnej legislatíve na všetkých meracích miestach spolu s protokolom o meraní imisií hluku č. 23/2013. Podľa posudku RÚVZ z 30.5.2013 označenom ako zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii s dátumom merania 24.5.2013 bol vyslovený záver, že požadovaná hladina A zvuku nevyhovuje platnej legislatíve.

30. Podľa ďalšieho merania zo dňa 30.5.2014 namerané hodnoty A zvuku v referenčnom časovom intervale noc na meracích miestach A,B nevyhovujú platnej legislatíve vrátane protokolu o meraní imisií hluku, grafického a tabuľkového znázornenia meraných hodnôt.

31. Vo vzťahu k zákazu prekračovaniu hranice hluku nad prípustnú mieru bolo vo veci právoplatne rozhodnuté rozsudkom č.k. 14C/31/2012-367 zo dňa 5. novembra 2015 tak, že žalovanému bolo zakázané rušenie nad mieru primeranú pomerom tak, aby hladina hluku nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod.. Zároveň bol rozsudok potvrdený v časti zamietnutia žaloby o uloženie povinnosti odporcovi na vlastné náklady zabezpečiť rekonštrukciu zdevastovaného oplotenia celej parcely č. KN-C XXX evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. A., pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať zo strany od nehnuteľností žalobcov v rade 1/ až 3/ minimálne 2,5 metra a toto bude vybudované z pevných a nepriehľadných stavebných materiálov.

32. Vo vzťahu k uloženej povinnosti súd z ďalšieho dokazovania ani nových skutočností prednesenými stranami nezistil, že by v období po vyhlásení rozsudku dochádzalo žalovaným k porušovaniu uloženej povinnosti a rušenie žalobcov hlukom nad miernu primeranú okolnostiam stanovenými právnymi predpismi.

33. Súd sa zaoberal žalobou uplatnenými nárokmi, najmä vo vzťahu, či zo strany žalovaného ide o vážne ohrozenie žalobcov vznikom škody a či navrhované opatrenia sú vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej škody.

34. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade listom z 16.10.2012 na Mestský úrad Žilina stavebný odbor iniciovali žiadosť o nariadenie uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe KD Žilina v zmysle ust. § 87 ods. 1 zák. č. 50/76 Zb.

35. Stavebný úrad na podnet Mesta Žilina z 7.3.2013 č. 33200/2012-13537/2013-OS-MT odmietlo riešenie s poukazom na skutočnosti, že podnetom sa zaoberá Mesto Žilina odbor právny a majetkový. Listom Mesta Žilina zo dňa 26.3.2013 bolo postúpené podanie zo dňa 15.3.2013 príslušnému úradu odboru výstavby a bytovej politiky.

36. Podľa vyjadrenia WFG firemný servis s.r.o. trhová cena nehnuteľnosti účastníkov je vplyvom možného hluku zo susedného kultúrneho domu znížená približne o úroveň 6 až 8 % trhovej ceny. Podľa vyjadrenia lekára kardiológa k stavu žalobcov v 1/ a 2/ rade, pacienti v čase vykonania akcie nemohli spať a trpia srdcovocievnymi ochoreniami.

37. Podľa záznamu z prejednania technického stavu budovy Kultúrneho domu v A. na Reg. úrade verejného zdravotníctva v Žiline, 21.8.2014 úrad konštatoval, že meraním je potrebné zistiť zvukovú nepriezvučnosť obvodového plášťa, nepriezvučnosť okien v sále a preveriť štítovú stenu s ventilátorom. 38. Súd preto opätovne vyhodnotil povinnosti, ktoré žiadajú žalobcovia uložiť žalovanému z hľadiska prevenčnej povinnosti podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

40. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

41. Podľa komentárov k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, citované ustanovenie slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom tak ako to uviedol odvolací súd, pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, avšak nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody; postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda.

42. Ohrozený sa žalobou môže domáhať zákazu zásahov, ktoré len hrozia, nie však proti samotným zásahom, príp. proti ich následkom. V takom prípade nie je možné postupovať podľa § 417 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie takisto nemožno použiť proti zásahom, ktoré sú výsledkom vykonateľného rozhodnutia súdu či správneho orgánu. Podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 417 ods. 2 je, že okrem preukázania vážneho ohrozenia (napr. zrútenie sa stavby na susednú stavbu) musí žalobca v žalobe uviesť, aké konkrétne opatrenia navrhuje vykonať na odvrátenie vážnej škody. Primeranosť navrhovaných opatrení posúdi súd, ktorý musí súčasne zvážiť, či nejde o šikanózny výkon práva. O vhodnosti a primeranosti navrhovaných opatrení rozhodne súd, ktorý môže uložiť buď zdržanie sa určitého konania (činnosti), z ktorého môže vzniknúť škoda, alebo vykonať vhodné opatrenia, ktoré zabránia vzniku škody (napr. odstránenie uvoľnených stavebných elementov na streche). Iné povinnosti súd na základe ustanovenia § 417 ods. 2 uložiť nemôže.

43. Podľa komentárov Eurounion k cit. ust. § 417 ods. 2 žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou podľa § 417 ods. 2 smeruje k tomu, aby bolo žalovanému uložené vykonanie určitých opatrení, najmä takých, ktorými sa má zabrániť hroziacej vážnej škode. Na úspech žaloby sa vyžaduje, aby žalobcovi hrozila vážna škoda. Nestačí len obťažovanie (v takom prípade sa možno domáhať zdržania sa rušenia podľa § 126, príp. § 127 alebo hrozba menej vážnej škody. Ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený podľa ustanovenia § 417 ods. 2 právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody (R 45/1986, s. 192 ods. 3).

44. Tak ako súd vyššie uviedol, vo vzťahu k uloženej povinnosti zdržať sa rušenia nad určenú hladinu hluku v čase vyhlásenia tohto rozsudku (v tejto časti bolo návrhu vyhovené a rozsudok je právoplatný), súd nezistil rušenie žalobcov hlukom nad primeranú mieru. Nepochybne takáto skutočnosť môže byť spôsobená aj tým, že v budove kultúrneho domu sa od uloženia povinnosti prvším rozsudkom (ktorý je v časti právoplatný) nekonali rozsiahlejšie akcie a nie následkom vykonaných stavebných úprav (výmena okien). Záleží však na vôli povinnej osoby, ako sa rozhodne splniť povinnosť uloženú negatórnou žalobou, teda na výbere spôsobu akým nezávadný stav dosiahne. (ak je niekomu uložená povinnosť zdržať sa obťažovania dymom z udiarne, nevyhnutne nemusí ju vybaviť najmodernejším zariadením na rekuperáciu plynov a odprašovaním, ale postačuje, že nebude udiareň používať).

45. Pokiaľ sa žalobcovia okrem uloženia zdržať sa obťažovania (negatórna žaloba) domáhali aj nariadenia primeraných opatrení, súd tieto hodnotil vo vzťahu k prevenčnej povinnosti podľa ust. § 417 ods. 2 vo vzťahu k hroziacej škode na majetku - znížene hodnoty nehnuteľnosti a hroziacej škode na zdraví.

46. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade preukazovali zníženie hodnoty nehnuteľnosti vyjadrením spoločnosti WFG firemný servis, s.r.o. vo vzťahu k ich žiadosti o stanovenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá uviedla, že trhová hodnota nehnuteľností je vplyvom možného hluku zo susedného kultúrneho domu znížená na

úrovni 6-8% z ich trhovej ceny s poukazom na ti, že uvedená skutočnosť má rôznu hodnotu pre každého potencionálneho kupujúceho.

47. Súd zhodnotením zistených skutočnosti a z vykonaného dokazovania konštatuje, že sa nejedná o bezprostredne hroziacu škodu ale škodu, ktorá už bola spôsobená, resp. vznikla bezprostredným susedstvom nehnuteľností žalobcov so stavbou kultúrneho domu, v ktorom sa organizujú kultúrne a spoločenské akcie, teda žaloba v tomto rozsahu nie je splnený predpoklad pre vyhovenie žalobe.

48. Súd je zároveň názoru, že prípadná škoda znížením trhovej hodnoty vznikla nie v súvislosti s obťažovaním hlukom z kultúrneho domu nad mieru primeranú okolnostiam, ale samotnou existenciou stavby kultúrneho domu, ktorej prevádzka je obvykle spojená s vykonávaním rôznych spoločenských udalostí a podujatí, ktoré už len pri samotnom zvýšení koncentrácie účastníkov prirodzene produkujú hluk. Zároveň súd súhlasí s názorom, že v danom prípade sa jedná o subjektívne vyjadrenie hodnoty, kde určitej skupine prípadných záujemcov o stavby žalobcov (v prípade ich predaja) by nevyhovovalo susedstvo so stavbou kultúrneho domu, pre iného záujemcu by to mohla byť výhoda. Rovnaké subjektívne hodnotenie však môže byť aj na stavbu v blízkosti nemocnice, kostola, verejnej komunikácie, na okraji obce či naopak jej situácie priamo v centre, a táto hodnota súvisí s prioritami a zámermi záujemcu. Jednoznačne však súd môže konštatovať, že nezistil, že by stavba bola ohrozovaná a mohla na stavbe vzniknúť škoda priamo prekročením stanovenej hodnoty hluku, ako napríklad porušenie nosných častí stavby či stien vibráciami spôsobovanými hlukom (ako napr. otrasy z verejnej komunikácie či železnice), porušenie statiky stavby, jej fyzické znehodnotenie či poškodenie a pod..

49. Súd vo vzťahu k tvrdenej škode o znížení hodnoty nehnuteľnosti naviac nemal vôbec preukázané, či by k nadmerným emisiám hluku nedochádzalo aj po vykonaní stavebných úprav (napr. odborným posudkom, znaleckým posudkom) a či by vôbec vzhľadom na existenciu susedstva samotnej nehnuteľnosti (dlhej cca 34m) by došlo k odvráteniu škody, teda "zlukratívneniu a zhodnoteniu okolia" nehnuteľností žalobcov, teda zvýšenia príťažlivosti pre prípadných záujemcov o kúpu.

50. V konaní vôbec nebolo preukázané, ako by zníženie straty trhovej ceny odvrátilo zamurovanie okenných otvorov a ventilátorov, prípadne zákaz prenechania nehnuteľnosti do užívania iným osobám alebo uloženie povinnosti vykonať stavebné úpravy s doložením akustických meraní, teda príčinnú súvislosť so škodou (ani či by boli takéto úpravy sami osebe spôsobilé efektívne znížiť hladinu hluku). Podľa názoru súdu, vo vzťahu na uloženú povinnosť zdržať sa rušenia nad určitú mieru, by zvýšiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti mohlo priniesť zrušenie prevádzky kultúrneho domu, resp. presunu činností do inej lokality, avšak súd nemá takúto právomoc.

51. Naviac súd mal preukázané, že prestavba nehnuteľnosti žalobcov v 2/ a 3/ rade (Stavebným povolením zo dňa 17.4.1965 bola povolená prístavba J. B., obývacej izby, kuchyne, chodby, pivnice, kúpeľne a špajze k rodinnému domu) bola vykonaná až po výstavbe stavby kultúrneho domu č. Výst. 71/57 zo dňa 23.2.1957 bola povolená stavba obecného kultúrneho domu, teda zhotovením stavby v susedstve kultúrneho domu museli žalobcovia (neskôr aj žalobca v 1/ rade) akceptovať jej bežnú činnosť, teda aj realizovanie kultúrnych podujatí, spoločenských akcií a pod. (súd opätovne poznamenáva, že nadmerné rušenie je právoplatne zakázané) a s takýmto využívaním stavby boli uzrozumení.

52. Súd preto dôvodnosť žaloby z tohto dôvodu nemal preukázanú.

53. Vo vzťahu ku škode spôsobovanej žalovaným v 2/ a 3/ rade v súvislosti s ich ohrozením zdravia súd nepochybuje o tom, že neprimeraný hluk môže poškodiť ich zdravie a túto skutočnosť mal preukázanú aj vyjadrením odborného lekára. Súd však poukazuje na skutočnosť, že nikomu však nemožno zakázať produkovať "primerané emisie hluku spojené s obvyklou činnosťou", teda organizovanie kultúrnych a spoločenských ako je prevádzka obecného kultúrneho domu pre jeho účel, ale napríklad aj napr. samotná existencia detského ihriska, kostola s ohlasovaním bitím zvonov aktuálneho času, zvolávania k modlitbám, na slávnostné a sviatočné chvíle alebo ohlasovaním úmrtia. Súd poukazuje na uložený zákaz obmedzovania hlukom nad stanovenú mieru, ktorú musí dodržiavať vlastník pri akejkoľvek dispozícií s nehnuteľnosťou a to aj pri prípadnom nájme či iného prenechania do dočasného užívania.

54. Podľa predloženej lekárskej správy, zhoršenie zdravotného stavu žalobcov môže spôsobiť jednorazový alebo pretrvávajúci hluk tým, že bude negatívne pôsobiť na ich kardiovaskulárny systém,

zvyšovanie tlaku, katecholamínov v krvi, vyvolávanie stresu či poškodzovanie spánku. Súd opätovne poukazuje na právoplatne uložený zákaz žalovaného, obťažovať žalobcov v 1/ až 3/ rade hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod.. Teda žalovaný výslovne nesmie sa dopustiť konania v rozpore s uloženou povinnosťou, teda rušenie žalobcov v 2/ a 3/ rade neprimeraným hlukom vo vzťahu k ich chorobe nemôže dôjsť, teda nemôže byť do budúcnosti ani obava z ohrozenia ich zdravia.

55. V niektorých prípadoch, najmä u citlivých alebo starších ľudí môže dôjsť k rušeniu aj nižšou hladinou hluku, najmä v súvislosti s pretrvávajúcimi spormi a psychickým vypätím. Súd nemôže zakázať vykonávať žalovanému činnosť, na ktorú je oprávnený a ktorú nevykonáva v rozpore so zákonom, teda neporušuje žiadne povinnosti (zakázať produkovať primeranú hladinu zvuku spôsobenú jeho činnosťou). Podľa názoru súdu sa dá predchádzať prípadnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcov aj ich činnosťou napr. návštevou detí, žijúcich v inej lokalite, či inými racionálnymi opatreniami napr. aj po vzájomnej dohode strán tak, ako to bolo v apríli v roku 2016, kde hoci podľa zistení súdu na stránke mestskej časti A., žiadne akcie vo večerných hodinách sa v budove kultúrneho domu nekonali, avšak žalobcovia v 2/ a 3/ rade v tej dobe sa zdržiavali na inom mieste. U. možnosť akéhokoľvek zhoršenia zdravia hlukom, by sú musel zakázať nie len činnosti v kultúrnom dome, ale aj všetky možné verejné podujatia v obci vrátane jarmokov, trhov, púti a pod., ktoré by mohli byť v blízkosti citlivých či chorých osôb.

XX. Podľa názoru súdu pre zamedzenie rušenia nadmerným hlukom postačuje a je primeraná právoplatne uložená povinnosť. Na predchádzanie vzniku prípadnej škody ohrozením majetku a zdravia nie je potrebné vykonať stavebné úpravy a pod., pretože uložená povinnosť sama predchádza vzniku škody na majetku žalovaných, zdraví a živote žalobcov v 2/ až 3/ rade. Žalobcovia ani v tomto prípade nepreukázali, že by vykonanie ostatných navrhovaných opatrení bolo nie len primerané, teda možno ich vykonanie možno oprávnene žiadať (s poukazom na nižšie uvedené závery aj možné), ale aj či by vôbec boli spôsobilé odvrátiť hrozbu vážnej škody, teda či by sami osebe vôbec efektívne znížili prenik hluku. V tomto rozsahu žiadne dokazovanie žalobcovia nerealizovali a svoje tvrdenia nepreukázali.

57. Súd pre prípadné stanovenie preventívnych opatrení pre možné porušenie povinností žalovaného a zabránenie vzniku škody uložením určitých povinností žalovanému nemal vôbec preukázané, že je možné takéto povinnosti možné uložiť a vykonať (nižšie uvádzané ust. § 58 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb.). V tejto súvislosti poukazuje na jeho opakované vyjadrenia, že ak má súd nariadiť vykonať stavebné úpravy, pre ktoré je vyžadované stavebné povolenie (§ 55 zák. č. 50/1976 Zb.), musí byť možné takéto úpravy vykonať či už z hľadiska predpisov pre bezpečnosť zdravia, účel využívania stavby. Žalobcovia nepreukázali, či vôbec je možné zamurovať okenné otvory, ventilačné prieduchy, pričom súdom navrhovaný odborný posudok žalobcovia nepredložili ani nenavrhli jeho vykonanie v zmysle CSP. Podľa názoru súdu, nemožno nikoho nútiť, aby vykonal úpravu stavby podľa predstáv tretích osôb. O prípadných úpravách sa naopak rozhoduje v stavebnom konaní, kde môžu vznášať pripomienky všetky oprávnené osoby, nie len tie, pre potreby ktorých by mala byť vykonávaná takáto úprava. Zároveň nariadenie úprav musí predstavovať nevyhnutné opatrenia na odvrátenie vážnej hroziacej škody nie voľbu preventívnych opatrení. Je pritom povinnosťou žalovaného ak chce využívať stavbu kultúrneho domu na organizáciu spoločensko - kultúrnych podujatí, aby vykonal aj vhodné úpravy tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu a porušeniu zákazu uloženého súdom. Preto je na jeho vôli, že ak je vhodná a postačujúca výmena okien, aby vykonal takúto úpravu a nie je dôvodné požadovať zamurovanie okenných otvorov, najmä ak je existencia okien prípadne nevyhnutná z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti. K predloženiu meraní odhlučnenia akustických meraní vykonaných Regionálnym úradom verejného zdravotníctva SR súd musel taktiež konštatovať, že žalobcovia nie sú žiaden orgán s právomocou kontroly, žalovaný nemá vo vzťahu k ním žiadne povinnosti a teda takéto povinnosti mu nemožno ukladať.

58. Rovnako súd nemôže nariadiť zamurovať prieduchy - otvory ventilácie, pretože bez zhotovenia iného odvetrania by znefunkčnil jestvujúce vetrania a spôsobiť ďalekosiahlejšie škody na zdraví osôb nachádzajúcich sa v budove kultúrneho domu, aj keby tam boli pri iných podujatiach, ktoré by neprodukovali hluk. Súd je názoru, že je na žalovanom, či bude naďalej využívať objekt kultúrneho domu na verejné akcie spojené s produkciou hluku. Všetky tieto skutočnosti, na ktoré súd opakovane poukazoval, žalobcovia nepreukázali.

59. Žalobcovia však nevyhnutnosť a primeranosť nimi navrhovaných povinností vôbec nepreukázali, preukázali len možnosť hrozby vzniku škody nadmerným hlukom v čase, pred uložením zákazu.

60. Naviac z hľadiska vykonateľnosti rozsudku, prípadné uloženie povinnosti musí byť tak určité, aby ju bolo možné splniť prípadným výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní, teda vykonať činnosť určitým spôsobom, teda určením hrúbky muriva, jeho umiestnenia (s prípadným odstránením jestvujúcich okien), úpravy, rovnako pri ventilátoroch, pretože prípadné zamurovanie otvoru na jestvujúce okno výplňovým murivom o hrúbke 50 mm, obmurovkou či primurovkou by asi nesplnilo očakávania žalobcov, hoci povinnosť by naplnilo. Rovnako súd poukazuje na nevykonateľnosť tzv. alternatívneho výroku, ktorý vôbec nespĺňa náležitosti alternatívneho výroku charakteristického vo viacerých voľbách, teda vykonať potrebné stavebné úpravy vnútorných priestorov nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV c. XXXX pre k.ú. A. trvalým odhlučnením a doložiť žalobcom v rade 1/ až 3/ vykonanie trvalého odhlučnenia akustických meraní vykonaných Regionálnym úradom verejného zdravotníctva SR, pretože opäť nie je možné určiť, čo je trvalé odhlučnenie, či to je výmena okien za plastové, zamurovanie otvorov alebo obklad obvodových stien zvukovou izoláciou či výstavba protihlukovej bariéry. Vo vzťahu k povinnosti predložiť merania žalobcom súd nenašiel a nie je si vedomý takejto povinnosti, ktorú by bolo možné na splnenie takéhoto nároku uložiť. Pritom súd môže ukladať povinnosti len na základe zákona, nie podľa vlastnej úvahy aj keď by sa snažil o určité urovnanie vzťahov či nápravu.

61. Súd ďalej poukazuje vo vzťahu k povinnostiam, ktoré žiadali uložiť žalobcovia žalovanému, aby ako hlavný vchod do dvoch jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1988 na skutočnosť, že nie je v jeho právomoci uložiť vlastníkovi stavby povinnosť, aby túto stavbu užíval v zmysle kolaudačného rozhodnutia, nakoľko je takáto povinnosť daná zákonom a takýmito právomocami disponuje stavebný úrad.

62. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 Stavebného zákona.

63. Ak je stavba užívaná v rozpore s kolaudačným povolením, je príslušným orgánom štátu na nápravu stavebný úrad. Samotnú skutočnosť užívania stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím však súd preukázanú nemal. Žalobcovia sa pravdepodobne snažili týmto výrokom dosiahnuť, aby sa na schodisku vedúcemu k pôvodnej "starej" časti kultúrneho domu nezdržiavali ľudia počas poriadaných akcií. Podľa predloženého kolaudačného rozhodnutia však nie je riešená zmena vstupu do pôvodných priestorov "starej sály". Možno usúdiť, že pre vstup do novej sály a priliehajúcich priestorov, bar, chodba, slúži novovybudovaný vstup, avšak v konaní nebolo preukázané a súdu sa zdá takmer nemožné, aby ako jediný vstup bolo využívané pôvodné schodisko (naviac ak rozdeľujúce priestory sú zväčša zapratané ústredňou a inými vecami (dočasný sklad), teda že by vôbec došlo k tomu, aby na vstup do prístavby bol využívaný pôvodný vstup. Doposiaľ nebolo rozhodnuté o odstránení časti stavby (schodiska, vchodu) alebo zmeny jej užívania a funkcia takejto stavby len samotnou prístavbou a existenciou možných viacerých vstupov sa nemení. Užívanie stavby je dané rozhodnutím o užívaní stavby - kolaudačným rozhodnutím, ktoré je označené číslom rozhodnutia a dátumom vydania a nie technickou správou projektu pre stavebné povolenie. Navyše rozsudok, ktorým by bolo prikázané užívať stavbu podľa rozhodnutia, ktorého obsah nie je zrejmý a to nie len tým, že nie je vyjadrené vo výroku, ale aj tým, že v rozhodnutí nie je obsiahnutý príkaz, ako sa má využívať schodisko, by nebol vykonateľný. Súd taktiež nezistil, že by v rozhodnutiach týkajúcich sa prístavby bolo riešené užívane schodiska a vchodu k pôvodnej stavbe. Nakoniec súd vôbec nezistil, že by využívanie hlavného vchodu do dvoch jestvujúcich

sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1988 mohlo byť prevenčné opatrene pre odvrátenie hroziacej škody a túto skutočnosť žalobcovia ani riadne neodôvodnili. Žalobcovia zároveň nepreukázali že by nevyužívaním na vstup ako hlavného vchod do sál, vchodu povoleného užívať kolaudačným rozhodnutím z roku 1988, hrozila vážna ujma a to ani pri extenzívnom výklade ukladanej povinnosti, aby súd zakázal využívať pôvodný vchod pred "starou sálou" na vstup do budovy, teda že vy užívaním schodiska vznikal hluk (mimo prípadného zdržiavania sa ľudí na schodisku a pred ním). Zdržiavanie ľudí sa schodisku ale aj v okolí v rámci organizovanej akcie je povinný zvládnuť organizátor, či už stavebným riešením (zahradením priestoru) alebo organizačnou službou, v čase vyhlásenia rozsudku, v rámci uloženej povinnosti zdržať sa rušenia hlukom nad určitú hranicu.

64. Súd ďalej poukazuje aj na ust. § 87 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, podľa ktorého ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby ( § 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

65. Pokiaľ by žalobcami navrhované úpravy mali byť z dôvodu, že stavba žalovaného nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, príslušným úradom s právomocou je miestne príslušný stavebný úrad, avšak žalobcovia takého skutočnosti nepreukázali a tvrdili opak - odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Súd však svojimi úvahami nemôže suplovať ani zasahovať do právomoci iných orgánov štátu.

66. Vo vzťahu k záznamu z prejednania technického stavu budovy Kultúrneho domu v A. na Reg. úrade verejného zdravotníctva v Žiline, 21.8.2014, kde úrad konštatoval, že meraním je potrebné zistiť zvukovú nepriezvučnosť obvodového plášťa, nepriezvučnosť okien v sále a preveriť štítovú stenu s ventilátorom, súd s poukazom aj na vyslovené závery súdu druhej inštanciu konštatuje, že takúto povinnosť nie je možné uložiť súdu, a súd týmto nie je viazaný a v konaní, ktoré je naviac prísne kontradiktórne, súd nemôže takéto dokazovanie vykonať. Takúto povinnosť Úrad verejného zdravotníctva môže iniciovať nanajvýš v správnom konaní pred stavebným úradom v rámci povinností vlastníka stavby podľa § 43d a § 87 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb..

67. Nakoľko súd v súvislosti so žalobou navrhovaným uložením povinností žalovanému s poukazom na vyššie uvedené závery žalobu v časti, v ktorej bol zrušený pôvodný rozsudok č.k. 14C/31/2012-367 zo dňa 5. novembra 2015 zamietol. 68. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Nakoľko úspech v konaní bol u oboch strán rovnaký, čiastočne bolo žalobe vyhovené (prvším rozsudkom) a čiastočne bola zamietnutá, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).