Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-22-2014.pdf
PDF · 120.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou vo veci starostlivosti o maloletú N. E., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov matky M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XXXX/ XD, Č. a otca M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. O. č. XXX/X, V. I., právne zast. JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou, Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, v konaní o návrhu matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: Maloletá N. E., nar. XX.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá j e o p r á v n e n á maloletú zastupovať v bežných veciach. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou N. E., nar. 21.8.2007 každý párny týždeň od piatka od 14:00 hod. do nedele do 17:00 hod., ďalej každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy od 15:00 hod. do 18:00 hod. Matka s a z a v ä z u j e maloletú N. na styk s otcom riadne pripraviť. Otec s a z a v ä z u j e po skončení styku v stanovenom čase maloletú N. odovzdať matke v mieste jej bydliska. V prípade prekážok brániacich styku otca s dcérou v dohodnutom čase si telefonicky deň vopred rodičia maloletej túto skutočnosť oznámia. II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. E., nar. 21.8.2007 mesačne sumou 100,- eur počnúc od 14.4.2014 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. III. Splatné výživné za obdobie od 14.4.2014 do 27.9.2016 vrátane splatného výživného na mesiac október v sume 858,06 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur počnúc od právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti. IV. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.4.2014 matka maloletej N. E., nar. XX.X.XXXX M. E. ako navrhovateľka žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej N., pretože v čase podania návrhu boli rodičia maloletej manželmi, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Žiadala, aby súd maloletú N. zveril do starostlivosti matke a otca zaviazal platením výživného v sume 200,- € mesačne počnúc od apríla 2014. Podaný návrh odôvodnila tým, že v spoločnej domácnosti žili s otcom maloletej do konca februára 2014 a po vzájomných nezhodách matka maloletej odišla aj s maloletou N. najskôr do domácnosti svojej matky do trojizbového bytu a v priebehu konania následne získala nájomný byt, v ktorom v čase rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej matka aj s dcérou býva. Uviedla, že platí poplatok dcére do školy na stravu v sume 25,- €, poplatok ZRPŠ 10,- €, náklady súvisia so stravou, ošatením a obuvou. Na výživu otec maloletej prispieva dobrovoľne 50,- €.
2. Otec doručil súdu dňa 2.4.2015 návrh na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom ako i návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletou (konanie vedené pod sp. zn. 6P/8/2015). Súd po zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia (uznesenie bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/43/2015-20 zo dňa 23.6.2016) rozhodol o spojení veci na spoločné prejednanie a rozhodnutie pod sp. zn. 6P/22/2014. O podanom návrhu matky a otca rozhodol Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6P/22/2014-158 zo dňa 16.6.2015, ktorý maloletú N. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej prípadný majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej N. počnúc dňom 1. 10. 2014 výživné sumou 130,- eur mesačne, vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1. 10. 2014 do 16. 6. 2015 v sume 470,- eur a povolil toto splácať otcovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- eur. Zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa stretávať každý párny týždeň od piatku do nedele a nepárny týždeň v piatok v mieste trvalého bydliska maloletej a tiež upravil styk otca s dcérou počas jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v kalendárnom roku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
3. V dôsledku podaného odvolania otca odvolací súdu uznesením č.k. 9CoP/76/2015-172 zo dňa 28.1.2016 rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými upravil styk otca s maloletou N. počas jarných prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov, počas Vianočných sviatkov, počas zimných prázdnin, matke uložil povinnosť pripraviť maloletú na stretnutie s otcom v určenom termíne a hodine a dieťa odovzdať, resp. prevziať, odvolaním nenapadnutých zostal nedotknutý a v ostatných výrokoch, ktorými súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a oprávnil dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, zvýšil výživné, rozhodol o zameškanom výživnom, upravil styk otca s maloletou N. v párny a nepárny týždeň, rozhodol o trovách konania, rozsudok okresného súdu zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd nijakým spôsobom nezdôvodnil ako dospel k určenej výške výživného 130,- eur mesačne, akými úvahami sa riadil a ako mal preukázané jednotlivé skutočnosti potrebné pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd pristúpiť k zrušeniu jednotlivých napadnutých výrokov a v tejto časti vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom by mal prvostupňový súd zistiť skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na vydanie meritórneho rozhodnutia a vykonať hodnotenie dôkazov a následne rozhodnutie zdôvodniť, pričom odôvodnenie by malo obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti jednotlivých výrokov, t. j. musí byť preskúmateľné.
4. Súd na pojednávaní 27.9.2016 vec prejednal i v neprítomnosti otca maloletej, avšak v prítomnosti jeho právnej zástupkyne majúc skutkový stav veci vrátane pomerov maloletej dcéry účastníkov za dostatočne zistený výpoveďou matky maloletej, právnej zástupkyne otca, prostredníctvom šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom maloletej a oboznámením rodičmi maloletej predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ. Po tom, ako súd vo veci vykonal nevyhnutné procesné úkony potrebné pre prípravu prejednania a rozhodnutia veci (vrátane zmieneného ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní), na výsledky vykonaného dokazovania a ním zistený skutkový stav veci v konaní o návrhu matky a otca maloletej aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl. Zákona o rodine a ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, upravujúcimi rozhodovanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností pri nezhode rodičov maloletých detí a vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku a potom v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, posudzujúc na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, pomery oboch rodičov ako povinných a pomery maloletého dieťaťa ako oprávneného v prospech a so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa (ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika, uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb., tiež čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a ust. §§ 28 a nasl., §§ 62 a nasl. Zákona o rodine).
5. V súdenej veci po rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom konania tak zostal návrh matky na určenie výživného a zverenie do výchovy a návrh otca na úpravu styku v bežný týždeň, pričom v tomto konaní
ide o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda o konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu, čo sa prejavuje v charaktere tzv. nesporového konania, ktoré sa riadi odlišnými zásadami ako konanie sporové. Predovšetkým pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť vo veciach, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli. Súd po doplnení dokazovania vo veci opätovne konal a rozhodol.
6. Súd dôsledne oboznámil dôkazy tvoriace obsah spisového materiálu predložené tak účastníkmi konania ako i tie, ktoré súd zistil v rámci šetrenia z úradnej moci. Súd vykonal dokazovanie na poslednom pojednávaní oboznámením dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline (účastníci netrvali na oboznámení celého spisu, nakoľko spisový materiál im bol známy). Súd oboznámi uznesenie Krajského súdu v Žiline č. 9CoP/76/2015-172 zo dňa 28.1.2016, ktorým bol rozsudok zrušený v časti zverenia dieťaťa do starostlivosti matke a zastupovanie dieťaťa v bežných veciach a rozhodnutí o výživnom, o zameškanom výživnom, o úprave styku s maloletou N. v párny, nepárny týždeň a v časti o trovách konania. Vo veci, kde súd upravil styk otca s maloletou N. počas jarných prázdnin, Veľkonočných prázdnin, Vianočných sviatkov a v iných zostal vlastne rozsudok nenapadnutý, č.l. 187 až 194, ide o listinné dôkazy z obchodného registra týkajúce sa spoločnosti I. Y., č.l. 195 správu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 31.5.2016, č.l. 196 až 197 odpoveď matky na výzvu súdu ohľadom dokladov o príjmoch a výdavkoch na maloletú dcéru doslovným prečítaním , č.l. 198 potvrdenie o príjme zo závislej činnosti, č.l. 199 potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 18.5.2016, č.l. 200 potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 1.6.2016, č.l. 203, 204 kópia zo žiackej knižky o platbách pre maloletú Elišku, č.l. 205 doklad o nákupe obuvi v sume 29,80 Eur, č.l. 206 doklad o nákupe zimnej obuvi v sume 24,90 Eur zo dňa 12.10.2015, č.l. 207 potvrdenie z Mesta Č. zo dňa 11.9.2015, č.l. 208 príjmový pokladničný doklad za školskú jedáleň v čiastke 22,- Eur, č.l. 209 príjmové pokladničné doklady zo dňa 11.5.2015 na sumu 7,- Eur, zo dňa 10.4.2015 taktiež na sumu 7,- Eur poplatok v školskom klube, č.l. 210 až 212 dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená medzi spoločnosťou G. A. a matkou M. E., č.l. 213 poštové poukážky o platbách v prospech HOME CREDIT Slovakia vo výške 11,94 Eur, č.l. 214 potvrdenie o hradení elektriny, rozhlasu a televízie, č.l. 216 doklady o platbách poštou v prospech V. Č. v sume mesačne 164,35 Eur, č.l. 217 ide o totožný doklad o platbách elektriny, SIPO, avšak za iné obdobia, č.l. 222 predložený doklad zo strany právnej zástupkyne otca, č.l. 225 správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, č.l. 227 ponuku na Úrade práce v Žiline (www) a z obsahu spisového materiálu k veci sa viažúcemu mal súd preukázané nasledovné skutočnosti:
7. Matka maloletej vo výpovediach v priebehu konania uviedla, že pokiaľ ide o príjem jej manžela a otca maloletej N., nevie, z akých dôvodov všetok majetok je prevedený na meno matky manžela, pretože rodinný podnik, firma, ktorú vlastní, aj rodinný dom, ktorý nadobudli spoločne s manželom za trvania manželstva, bol prevedený na jeho matku. V čase, kedy ich vzťahy v manželstve boli usporiadané, argumentovali tým, že v prípade, ak by došlo k nejakým podnikateľským neúspechom, že exekučne by najmenej bola postihnutá jeho matka, preto všetky tieto aktíva previedli na jej meno. V súčasnej dobe je údajne vedený otec maloletej N. ako nezamestnaný, avšak matka maloletej nevidí dôvod, prečo by mal byť nezamestnaný, pretože okrem firmy, ktorú vlastnili, rodinného domu a ďalšieho trojizbového bytu, ktorý má jej manžel, všetko prenajímajú, vidí toto správanie sa ako účelové správanie práve v tomto období, kedy sú vzťahy medzi nimi ako manželmi tak vyhrotené, že vedú k súdnym sporom. V otázke stretávania sa otca s maloletou nemá vôbec žiadne problémy, nerobí otcovi žiadne problémy, aby sa s maloletou N. stretával a tým, že sa jeden krát stalo, že prišla jej priateľka a nemohla ísť na stretnutie s otcom, ináč neboli vôbec žiadne problémy v tejto oblasti, maloletá sa riadne s otcom stretáva. Teda odvtedy nie sú vôbec žiadne problémy v otázke stretávania sa maloletej N. so svojim otcom. Na pojednávaní dňa 28.4.2015 matka maloletej uvádzala, že bývajú v jednoizbovom prenajatom byte, kde nájomné a elektrická energia predstavujú mesačne platbu 180,- Eur, okrem toho bola nútená kúpiť si na splátky práčku, pretože nemala so sebou žiadne veci, ktoré tvorili jej pôvodnú domácnosť, keď žila s otcom maloletej. Za družinu a stravu v škole v školskej družine podľa počtu dní v mesiaci platí N. 26,- až 30,- Eur. N. bola v ostatnom čase niekoľko krát chorá, preto bolo potrebné zabezpečovať podľa predpisu lekára lieky, ktoré v časti doplácala. Mesačne strava matky s dcérou predstavuje okolo 150,- Eur, snaží sa šetriť, ale aj tak je táto položka najväčšia z bežných položiek, pretože nemôže šetriť na strave pre dcéru.
8. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že matka pracovný pomer u zamestnávateľa v spoločnosti O. P. s.r.o. (zamestnanie v Ž.) ukončila dohodou dňom 30.9.2014. Od októbra 2014 do marca 2015 bola
evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, poberala príspevok v nezamestnanosti vo výške 214,- až 221,- Eur mesačne, o čom súdu predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne z 28.4.2015 o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, ktoré potvrdenie preukazovalo jej ústne tvrdenie. Za obdobie od 1.10.2014 do 31.3.2015 jej bolo vyplatené 1.299,30 Eur. Matka bola ďalej zamestnaná v spoločnosti G. A., s.r.o., so sídlom v P., kde vykonávala prácu od 1.4.2015 ako predavačka, jej dohodnutý pracovný úväzok bol 20 hodín týždenne a mzdové podmienky predstavujú základnú mesačnú mzdu 190,- Eur podľa odpracovanej doby v príslušnom kalendárnom mesiaci. Na poslednom pojednávaní dňa 27.9.2016 matka uviedla, že pracuje u zamestnávateľa len na 10 hodín týždenne a jej priemerný plat je 50,- € mesačne. Tiež poberá aj dávky v hmotnej núdzi v sume 140,- € mesačne. Z dôvodu nízkeho príjmu jej boli náklady na stravu v škole a družinu maloletej odpustené. Čo sa týka stravy robí týždenné nákupy v sume asi cca 50,- €, obuv a oblečenie jej kupuje priebežne podľa toho čo dcéra potrebuje. Na lieky a vitamíny minie mesačne cca 7-8,- € mesačne podľa potreby a toho ako je dcéra chorá. Žije sama s dcérou v jednoizbovom byte, od manžela dostáva výživné na dcéru naďalej v sume 50,- € mesačne, pričom nemá žiadne zameškané výživné. Počas konania jej uhradil po vydaní predbežného opatrenia 6 krát po 100,- €, ale inak vždy len 50,- € mesačne. Matka uvádzala, že aj pokiaľ vykonávala prácu, išlo o brigádnickú činnosť alebo teda dohodu o vykonaní práce, stále je evidovaná na Úrade práce, pretože má záujem nájsť si iné vhodnejšie zamestnanie. Svoje výdavky aktualizovala tak, že hradí za byt 164,35 €, za elektrinu 20,- € mesačne, RTVS 4,64 € a do decembra 2015 splácala práčku v sume 11,94 €. Náklady preukázala matka poukážkami o úhradách.
9. Podľa potvrdenia o zamestnávateľa G. A. s.r.o. mala matka za obdobie od mája 2015 do apríla 2016 príjem priemerne 186,83 € v čistom. Podľa správy ÚPSVaR Čadca bola matka od 11.5.2016 zradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a podľa potvrdenia poberala od 1.5.2015 naďalej dávku v hmotnej núdzi. Podľa dohody o pracovnej činnosti sa matka zamestnala v spoločnosti G. A. s.r.o. na kratší úväzok 10 hodín týždenne.
10. Otec maloletej vo výpovedi uvádzal, že pokiaľ ide o ich rodinnú firmu, ktorú založili otec s matkou, pracoval tam iba ako konateľ, v súčasnej dobe pracuje iba dve hodiny denne, pretože podnikanie v tejto firme je podľa jeho tvrdenia stratové. Podniká v oblasti ubytovania a reštauračných služieb, ide o O. V., ktorý sa nachádza v I.. Predložil súdu daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 spoločnosti obchodné meno I. - Y., s.r.o., so sídlom G. O., V. I.. Prostredníctvom právnej zástupkyne v pdoaní doručenom súdu dňa 12.7.2016 uviedol, že na dcéru naďalej platí 50,- € týždenne, s dcérou sa stretáva, majú spolu výborný vzťah, svoje osobné výdavky bol nútený prispôsobiť svojmu príjmu, tieto sú minimálne, býva u rodičov, ktorí mu v rámci svojich možností finančne vypomáhajú, dcére občas kúpi ošatenie alebo obuv, doklady však nemá. Uviedol, že zo svojho príjmu rodičom, v ktorých dome a spoločnej domácnosti býva a ktorí sú dôchodcovia, prispieva na domácnosť 100,- Eur, na stravu 80,- Eur. V čase, keď má maloletú dcéru N. cez víkend u seba, tak jej uhrádza stravu a iné výdavky, pokiaľ sú spolu, tieto výdavky predstavujú okolo 50,- Eur. Okrem toho má osobné výdavky, aby mal z čoho žiť, oblečenie, hygienu okolo 50,- Eur mesačne. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 1.8.2014 uviedol, že je konateľom firmy I. Y. s.r.o. , túto činnosť vykonáva ako zamestnanec v pracovnom pomere a jeho príjem je minimálna mzda.
11. Zo mzdových listov otca za obdobie január až december 2014 bola zistená priemerná čistá mesačná mzda vo výške 153,97 Eur a v roku 2015 za obdobie januára až marec 94,83 Eur. Zo mzdového listu ( č.l. 223) bolo preukázané, že otec pracuje v priemere maximálne 44 hodín v mesiaci a jeho príjem za túto prácu predstavuje v priemere 88,74 € mesačne ( čistá mzda 1064,83 : 12 mesiacov). Za obdobie od januára (s výnimkou mesiaca február) do mája 2016 mal otec v čistom príjem 358,72 € čo predstavuje mesačne 89,68 €. Otec nebol evidovaný ako nezamestnaný podľa správy z úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Žiline. Voľné pracovné miesta sú zverejnené na stránke ww.upsvar.sk.
12. Kolízny opatrovník vo výpovedi doporučil určenie výživného v sume 130,- € mesačne, nakoľko suma 50,- € tak ako ju hradil otec na dieťa nie je dostatočná.
13. Súd v záujme maloletého dieťaťa prostredníctvom voľne dostupnej databázy úradu práce zverejnenej na internete mal preukázané, že v oblasti gastronómie tak ako vykonáva prácu otec sú voľné pracovné miesta k profesii otca, ktorý je osobou vyučenou v profesii kuchár čašník ( v tejto pozícii pracoval aj v rodinnej firme, keď to bolo potrebné podľa výpovede matky č.l. 155 spisu). Súd tak mal preukázané, že úrad práce eviduje voľné miesto napr. v A. L. C. P.É. E. v odbore čašník s priemerným
brutto príjmom 770,- € /prax požadovaná 3 roky/,v odbore kuchár - miesto výkonu práce Ž. firma F., kde je ponúkaný plat brutto 1000,- € pracovný čas od 7:00 do 15:00 hodiny.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 až 5 zákona o rodine (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 až ods. 4 zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Na pojednávaní uzatvorili prítomní dohodu v časti zverenia maloletej N. do starostlivosti matke ako i v časti styku, nakoľko v tomto smere po oboznámení predbežného právneho názoru súdu došlo ku konsenzu - dohode. Právna zástupkyňa otca potvrdila, že v tomto smere nie je žiadny problém medzi rodičmi maloletej, taktiež matka a zástupca kolízneho opatrovníka navrhli vo svojich výpovediach túto dohodu schváliť a preto súd v časti návrhu matky na zverenie maloletej do jej starostlivosti a vo vzťahu k návrhu otca na úpravu styku súd na pojednávaní schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu tak, ako tvorí výrokovú časť rozsudku (ods. I.), ktorá má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo naviac, že matka otcovi nebráni v styku s dcérou, rešpektuje ich vzájomný vzťah a súd iba pozitívne hodnotí záujem otca o maloleté dieťa, čo v tomto konkrétnom prípade preukázané jednoznačne bolo. S poukazom na predchádzajúce rozhodnutie súdu vo vzťahu k úprave styku otca s dcérou počas sviatkov a prázdnin maloletej sú schválil dohodu rodičov vo vzťahu k „bežnému obdobiu t.j. cez týždeň a počas víkendov. Súd v časti o úpravu styku otca s dcérou pri schvaľovaní rodičovskej dohody aplikoval ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl., § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Nakoľko sa rodičia po vzájomnej dohode dohodli na úprave styku otca ako i na zverení maloletej do starostlivosti matky.
16. Sporným predmetom konania od počiatku bolo plnenie vyživovacej povinnosti otca ako povinnej osoby pre maloleté dieťa. Matka žiadala v podanom návrhu určiť výživné v sume 200,- € mesačne počnúc od mesiaca apríl 2014, otec bol ochotný prispievať sumou maximálne 50,- € mesačne.
17. Súd mal preukázané, že rodičia maloletej N. v čase rozhodovania súdu boli naďalej manželia, rozvodové konanie prebiehajúce na Okresnom súde v Žiline ku dňu rozhodovania nebolo právoplatne skončené. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané príjmové ako i majetkové pomery oboch rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo záverov vykonaného dokazovania, ktoré v dôsledku dôkazov nielen písomných ale i vyjadrení rodičov vyhodnotil a dospel k záveru, že výživné vo výške 100,- Eur mesačne považuje za primerané veku maloletej a schopnostiam a možnostiam otca ako odôvodneným potrebám maloletej. Maloletá N. v čase podania návrhu navštevovala materskú škôlku, ku dňu rozhodovania bola už žiačkou druhej triedy na základnej škole a teda okrem nákladov na výživu, oblečenie, školské potreby má aj ďalšiu záujmovú činnosť, ktorá rozvíja jej ďalšie osobnostné črty a preto súd bol toho názoru, že rodičia by mali všestranne napomáhať takémuto rozvoju maloletej. Matka náklady maloletej špecifikovala z titulu stravného doma cca 50,- € mesačne (stravné v škole a poplatok za družinu cca 30,- € boli matke maloletej rozhodnutím Mesta Č. odpustené až v školskom roku 2015/2016 z dôvodu poberania dávok v núdzi matkou), ošatenia, zakúpenia obuvi cca 25 - 30,- € (doklady preukazujúce nákup pripojila), krúžky, potreby do školy (výpis zo žiackej knižky maloletej o úhradách za časopisy, výlety), lieky 7-8,- € mesačne vrátane vitamínov v celkovej sume cca 120 - 140,- € mesačne. Uviedla, že dcéra má aj mobil, avšak kredit jej hradí na základe dohody otec. Matka ukončila prácu v Ž., kde dosahovala príjem brutto cca 400,- € dohodou dňom 30.9.2014 (s dieťaťom bývala v Čadci). Od októbra 2014 do marca 2015 bola evidovaná ako nezamestnaná a mala príjem vo výške 214,- až 221,- Eur mesačne, od 1.4.2015 bola zamestnaná ako predavačka, jej dohodnutý pracovný úväzok bol 20 hodín týždenne a mala základnú mesačnú mzdu 190,- Eur, v čase posledného pojednávania bola nezamestnaná a pracovala na dohodu len na 10 hodín týždenne s príjmom je 50,- € mesačne a z titulu dávok 140,- € mesačne. Výdavky na domácnosť predstavovali celkom sumu viac ako 200,- €, pričom pri nedostatku finančných prostriedkov jej vypomáha rodina. Otec od počiatku súdneho konania prácu nezmenil, pracoval v rodinnej firme ako konateľ v priemere mesačne 40- 42 hodín mesačne za cenu v čase rozhodovania cca maximálne 85,- €. V roku 2014 v mesiaci marec odvádzal odvody z príjmu zo sumy 326,16 € ( lustrácia v sociálnej poisťovni).
18. Na základe všetkých týchto skutočností považoval výživné vo výške 100,- Eur mesačne za primerané schopnostiach a možnostiam otca a potrebám maloletej. Výživné uložil súd hradiť otcovi počnúc od podania návrhu v súlade s § 77 ods. 1 zák. o rodine. Súd v danom prípade nevychádzal z príjmu otca, ktorý podľa oficiálnych dokladov ako zamestnanca nedosahuje ani minimálnu mzdu. Súd má zato, že otec maloletej má reálne možnosť s prihliadnutím k svojmu stredoškolskému vzdelaniu nájsť si lepšie zamestnanie, ktoré mu umožní hradiť takto určené súdom výživné. Tým, že dobrovoľne zostáva v pracovať v spoločnosti rodičov (v rodinnej firme) uberá tým nielen seba o príjem a naviac v produktívnom veku pracovať 44 hodín týždenne vo finančne neprosperujúcej firme podľa vyjadrení otca ako i právnej zástupkyne, súd považuje za zbavenia sa možnosti otca získať lepšieho príjmu (§ 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.) v ktorej činnosti podporujú otca zrejme i jeho rodičia, ktorí mu majú pomáhať uhrádzať všetky výdavky, ktoré reálne má. Súd však pri porovnaní jeho výdavkov je toho názoru, že jeho príjem je vo vyššej sume (otec sám vo výpovedi uviedol, že rodičom prispieva sumou 100,- € mesačne, 50,- € mesačne minie na svoju potrebu, hradí výživné na maloletú) avšak túto reálne preukázanú sumu príjmu súd ku dňu rozhodovania nemal. Súd tak vychádzal v rámci úradnej činnosti zistených skutočností - informáciách o možných voľných miestach v okrese Žilina, kde pokiaľ by sa otec snažil by mohol vo svojej profesii dosiahnuť možno príjem viac ako 700,- € brutto (čo je zaiste viac ako 85,- €, ktoré oficiálne poberá) a s prihliadnutím na to, že maloleté dieťa je v 2. ročníku na základnej škole súd považuje sumu 100,- € za sumu primeranú k možnostiam otca ako i potrebám dieťaťa. Je potrebné uviesť a pripomenúť, že výživné na dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča v tomto prípade otca. Matka sa na vyživovacej povinnosti podieľa taktiež, ale svojou riadnou osobnou starostlivosťou a preto podiel otca z titulu hradenia výživného je vyšší ako podiel matky. Súd je toho názoru, že náklady 100,- € zaisto nepokryjú náklady dieťaťa ale zodpovedajú okrem iného i zo strany matky preukázaným výdavkom na maloletú N..
19. Splatné výživné súd vypočítal súd za obdobie od podania návrhu t.j. od 14.10.2014 ku dňu rozhodnutia vrátane splatného výživného za mesiac október, keďže výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci. Celková suma dlžného výživného predstavuje čiastku 858,06 € ( pomerná časť za obdobie apríla 2014 - 18 dní v sume 58,06 € + 30 mesiacov *100,- € = 3058,06 € od ktorej sumy súd odpočítal uhradené platby od mesiaca apríl 2014 v celkovej sume 2200,- €, teda za rozhodné obdobie prispieval po 50,- Eur mesačne, odkedy matka žiadala určiť výživné + 6x po 100,- Eur, ktorú sumu súd zaviazal otca splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,- Eur pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka alebo jej časť.
20. O trovách konania súd rozhodol i v nadväznosti na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu (zrušený rozsudok aj v časti trov konania) podľa § 51 CMP, nakoľko toto konanie nie je osobitným konaním kedy by vznikol účastníkom nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I. ktorým súd schválil dohodu rodičov odvolanie prípustné nie je. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.