Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cb-1-2016.pdf
PDF · 100.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, vo veci týkajúcej sa pobočky Rimavská Sobota, K. Mikszátha 6, IČO: 30 807 484 proti žalovanému Q. zast. advokátom JUDr. Pavlom Halajom s miestom podnikania Námestie slobody 2, Revúca, o zaplatenie 6.766,58 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.766,58 eura v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za žalobu v sume 405,50 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 18. 1. 2016 domáhal na žalovanom náhrady škody v sume 6.766,58 eura s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že zamestnanec žalovaného R. dňa 22. 1. 2010 utrpel pracovný úraz. Podľa protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB - 04 -11-2.2/P-J2-10 zo dňa 26. 2. 2010 v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu bolo, že žalovaný ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - jednovretenová zvislá spodná fréza - bol vybavený krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, čím došlo k porušeniu právnych predpisov na poli bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zo strany poškodeného nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zistené neboli. Poškodený R. bol následkom pracovného úrazu práceneschopný od 22. 1. 2010 do 30. 4. 2011 a následne bolo dňa 25. 1. 2011 uznaný invalidným, pričom invalidita naďalej trvá. Za obdobie od 20. 1. 2013 do 19. 1. 2015 žalobca vyplatil poškodenému invalidný dôchodok spolu v sume 6.766,58 eura. Žalovaný bol na náhradu vyplatených dôchodkových dávok vyzvaný výzvou č. 4/2014 zo dňa 23. 1. 2014 v sume 3.356,86 eura a výzvou č. 4/2015 zo dňa 26. 1. 2015 v sume 3.409,72 eura. Žalobca poukázal na výsledky konaní vedených na tunajšom súde pod spisovými značkami 13Cb/10/2012 a 6C/53/2014, v rámci ktorých boli žalobcovi voči žalovanému právoplatne priznané nároky na náhradu škody vzniknutej výplatou nemocenských dávok a dôchodkových dávok. Žalovaný uplatnenú náhradu škody dobrovoľne neuhradil. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca predložil listinné dôkazy, a to záznam o registrovanom pracovnom úraze, Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 26. 2. 2010, č. IBB-04-11-2.2/P-J2-10, výzvy na plnenie zo dňa 26. 1. 2015 a zo dňa 23. 1. 2014 s doručenkami, potvrdenia o výške vyplatených dávok zo dňa 21. 1. 2015 a 20. 1. 2014, listy žalovaného z 2. 2. 2015 a 10. 2. 2014, rozpis vyplatených dávok, výpis zo živnostenského registra. Na výzvu žalovaného žalobca ďalej predložil: odstúpenie dokladov k žiadosti o úrazovú rentu, žiadosť o priznanie úrazovej renty, lekárske správy F. Chovanca, oznámenie poistnej udalosti, záznam o školení na pracovisku, záznam o výdaji ochranných pomôcok, zápis z prejednania pracovného úrazu, potvrdenia o trvaní dočasnej práceneschopnosti, rozhodnutia žalobcu z 3. 2. 2011, č. 200-000534-CA02/2011 a zo dňa 3. 3. 2011, č. 200-001161-CA02/2011, pracovnú zmluvu, rozhodnutie žalobcu o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 7. 2. 2011, č. 630 422 7380, zápisnicu z ústneho pojednávania, rozhodnutie žalobcu o úrazovej rente zo dňa 19. 4. 2011, č. 33278-2/2011-BA, žiadosť o invalidný dôchodok, potvrdenie o poberaní nemocenského, osobný list dôchodkového poistenia, lekársku správu z 25. 1. 2011.
2. Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť majúc za to, že mu nemožno pripísať zavinené protiprávne konanie, v dôsledku ktorého by mal zodpovedať za škodu vzniknutú vyplácaním invalidného dôchodku poškodenému F. J.i. Žiadal vykonať dokazovanie výsluchom poškodeného, svedkov (zamestnancov žalovaného prítomných pri úraze F. J., listinných dôkazov, prípadne aj znaleckým dokazovaním zameraným na zodpovedanie otázky, či žalovaný porušil právne predpisy platné na poli ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci. Pokiaľ by sa súd s touto jeho obranou nestotožnil, poukázal na to, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, ak by súd priznal uplatnený nárok v plnej výške, bez odpočítania valorizovanej výšky úrazovej renty, na ktorú poškodenému vznikol nárok. V tomto smere poukazoval na ustanovenie § 238 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Predložil listinné dôkazy, a to vyjadrenie inšpektora zo dňa 27. 4. 2016, čestné vyhlásenia S. B. a A.
3. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zamestnanec žalovaného p. R. dňa 22. 1. 2010 utrpel úraz na pracovisku „stolárska dielňa“, Kotlišská 619, Hnúšťa, pri ktorom utrpel poškodenie zdravia - odtrhnutie a porezanie viacerých prstov pravej ruky. Nebolo sporným ani to, že rozhodnutím zo dňa 7. 2. 2011 č. 630 422 7380 bol rozhodnutím ústredia žalobcu poškodenému priznaný invalidný dôchodok, titulom ktorého žalobca vyplatil poškodenému dávky v sume 3.356,86 eura za obdobie od 20. 1. 2013 do 19. 1. 2014 a v sume 3.409,72 eura za obdobie od 20. 1. 2014 do 19. 1. 2015. Taktiež rozhodnutím ústredia žalobcu zo dňa 19. 4. 2011, č. 33278-2/2011-BA bol poškodenému priznaný nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22. 1. 2010, odo dňa 21. 1. 2011. Zároveň bolo rozhodnuté o tom, že poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko suma úrazovej renty určená podľa § 89 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nepresiahla nulu. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 17. 5. 2011.
4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Cb/10/2012 súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému v tomto konaní domáhal náhrady škody spôsobenej výplatou nemocenských dávok v sume 1.894,80 eura, ktoré boli vyplatené poškodenému R. v dôsledku jeho pracovného úrazu zo dňa 22. 1. 2010. Išlo o nemocenské dávky vyplácané za obdobie od 1. 2. 2010 do 20. 1. 2011. Žalovaný sa v tomto konaní bránil okrem iného námietkou, že sa nedopustil zavineného protiprávneho konania, v dôsledku ktorého by za spôsobenú škodu zodpovedal. Po rozsiahlom dokazovaní a po zrušení rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25. 3. 2013, č. k. 13Cb/10/2012-103 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 11. 2013, č. k. 16Co/241/2013-133 súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 4. 2014, č. k. 13Cb/10/2012-157 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie uplatnenej náhrady škody v plnej výške 1.894,80 eura. Svoje rozhodnutie založil na závere, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť zabezpečiť frézu takým ochranným zariadením, ktoré by zabránilo možnosti kontaktu s rotujúcou časťou frézy - nožom. Žalovaný v priebehu vyšetrovania príčinu vzniknutého pracovného úrazu Inšpektorátom práce Banská Bystrica nijako nespochybnil, vrátane jeho zistenia, že zo strany poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Konajúci súd pri určení príčiny pracovného úrazu s poukazom na § 135 ods. 2 O. s. p. vychádzal z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 26. 2. 2010. Súd nepovažoval za preukázané, že u žalovaného boli vnútorným predpisom upravené pracovné predpisy na predmetnej fréze. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 19. 3. 2015, č. k. 16Co/680/2014-187 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 27. 4. 2015.
5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/53/2014 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca na žalovanom domáhal náhrady škody spôsobenej vyplatením dôchodkových dávok na základe toho istého pracovného úrazu poškodeného R., a to v sume 6.470,14 eura za obdobie od 21. 11. 2011 do 19. 1. 2013. Tunajší súd platobným rozkazom zo dňa 1. 7. 2014 č. k. 6C/53/2014-40 zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovaného nároku v plnej výške. Odpor podaný žalovaným tunajší súd odmietol uznesením zo dňa 29. 7. 2015, č. k. 6C/53/2014-50, ktoré sa stalo právoplatným dňa 26. 8. 2015.
6. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.
Podľa § 135 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "O. s. p." súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 89 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
7. Predmetom konania je nárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody vo výške dávok invalidného dôchodku vyplateného p. R. následkom pracovného úrazu zo dňa 22. 1. 2010 za obdobie od 20. 1. 2013 do 19. 1. 2014 v sume 3.356,86 eura a od 20. 1. 2014 do 19. 1. 2015 v sume 3.409,72 eura. S ohľadom na § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení možno uplatnení nárok považovať za dôvodný za predpokladu, že žalovaného možno považovať za osobu, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania, ktoré je v príčinnej súvislosti s dôvodom vyplatenia dávok sociálneho poistenia. Súd v spore nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, ktorými hodlal preukázať, že mu nemožno pripísať zavinené protiprávne konanie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Právny vzťah účastníkov vyplývajúci z ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení totiž už bol opakovane predmetom súdneho sporu. Nejedná sa o rovnaký predmet konania, keďže žalobca si postupne v osobitných sporoch uplatňuje nárok na náhradu dávok vyplácaných poškodenému za jednotlivé obdobia. Jeho nárok sa však v každom spore zakladal na tej istej škodnej udalosti - pracovného úrazu zo dňa 22. 1. 2010. Nárok na náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia bolo možné priznať len v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil zavineného protiprávneho konania. V rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/10/2012 súd prihliadol aj na obranu žalovaného, ktorý tento záver spochybňoval a vo svojom meritórnom rozhodnutí stanovil výlučnú zodpovednosť žalovaného na vzniku pracovného úrazu, ku ktorému poškodený svojím konaním neprispel ani čiastočne. Nárok na náhradu vyplatených dôchodkových dávok bol za iné obdobie (od 21. 1. 2011 do 20. 1. 2012 v sume 3.192,31 eura a od 21. 1. 2012 do 19. 1. 2013 v sume 3.277,83 eura) žalobcovi právoplatne priznaný platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 1. 7. 2014, č. k. 6C/53/2014-40. Právoplatný platobný rozkaz má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 174 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom v čase vydania platobného rozkazu ). Účinky súdneho rozhodnutia vydaného sa posudzujú podľa procesného predpisu, ktorý bol účinný v čase vyhlásenia týchto rozhodnutí, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "O. s. p."). Posúdenie hmotnoprávneho vzťahu v uvedených konaniach je záväzné tak pre účastníkov konania, ako aj pre súd v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. Súd má povinnosť vychádzať z obsahu týchto rozhodnutí aj s ohľadom na § 135 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ súd v tomto konaní priznal žalobcovi uplatnený nárok majúc za to, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu, takéto posúdenie veci je pre súd záväzné aj v konaní, v ktorom sa na základe rovnakého pracovného úrazu žalobca domáha náhrady škody vzniknutej vyplatením dávok aj za následné časové obdobie (porovnaj s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/280/2012, dostupného napr. na stránke www.otvs.sk <http://www.otvs.sk>). K otázke záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí a o fenoméne prejudiciality Najvyšší súd SR podal inštruktívny výklad v uznesení zo dňa 29. 4. 2010, sp. zn. 1 Cdo /133/2009 (dostupné na webovej stránke tohto súdu), z ktorého taktiež vyplýva, že právoplatné rozhodnutie súdu o hmotnoprávnom vzťahu zaväzuje súd aj v konaní s iným predmetom sporu, pokiaľ je žalovaný nárok založený na rovnakom právnom vzťahu. Ak by bol súd oprávnený opakovane posudzovať otázku zodpovednosti žalovaného na vzniku pracovného úrazu, došlo by k neprípustnému narušeniu právnej istoty tým, že ten istý hmotnoprávny vzťah by mohol byť v jednotlivých súdnych rozhodnutiach posúdený rozdielne. Postup navrhovaný žalovaným je preto rozporný s čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, uverejnenej pod č. 460/1992 Zb, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako právny štát (predstava ktorého imanentne zahŕňa potrebu ochrany právnej istoty). Nerešpektovaním právoplatného súdneho rozhodnutia by zároveň došlo k popretiu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom na uvedené súd, vychádzajúc z výsledkov konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/10/2012 a 6C/53/2014, uzatvára, že žalovanému možno pripísať zavinené protiprávne konanie, v dôsledku ktorého zodpovedá za škodu vzniknutú vyplácaním dávok sociálneho poistenca poškodenému zamestnancovi. Protiprávne konanie spočíva v tom, že ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby jednovretenová zvislá spodná fréza, pri prevádzke ktorej došlo k pracovnému úrazu, bola vybavená krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, ako aj v tom, že žalovaný nemal vnútorným predpisom určené bezpečné pracovné postupy pre jednotlivé operácie vykonávané zamestnancami na predmetnej fréze. Týmto došlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z. Z. o bezpečnosti a ochrane pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 4 ods.1, ods. 2 a bod č. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Hoci právny názor strán sporu nie je určujúci pre rozhodnutie súdu, žiada sa poukázať na to, že aj samotný žalovaný reagoval na predžalobné výzvy na plnenie listami zo dňa 10. 2. 2014 a 2. 2. 2015 tak, že uspokojenie žalovaného nároku robil závislým od výsledku konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cb/10/2012, ktoré sa v tom čase nachádzalo v štádiu konania o odvolaní.
8. Žalovaný sa v tomto konaní z opatrnosti bránil aj námietkou, že žalobcovi neprislúcha náhrada za vyplatené sumy úrazovej renty, a to ani v prípade, ak sa úrazová renta v skutočnosti nevypláca z dôvodu, že výška priznaného invalidného dôchodku prevyšuje sumu priznanej úrazovej renty. Priznanie alebo nepriznanie invalidného dôchodku je pritom udalosťou, na ktorú žalovaný nemá žiaden vplyv. Ak by poškodený o invalidný dôchodok nepožiadal alebo tento mu nebol priznaný, bola by mu priznaná úrazová renta. Túto by si žalobca voči žalovanému nemohol uplatňovať s ohľadom na ustanovenie § 238 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Tento jeho názor súd považuje za nesprávny a preto nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalovaným - zistenie valorizovanej výšky úrazovej renty, ktorá by poškodenému prislúchala v rozhodnom období. Z gramatického výkladu ustanovenia § 238 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nepochybne vyplýva, že Sociálna poisťovňa nemá nárok na náhradu úrazovej dávky, ktorá bola reálne poukázaná poberateľovi tejto dávky (viď slovo „vyplácaná“). Výklad, podľa ktorého vyplácaním by sa rozumeli aj prípady priznanej úrazovej dávky, ktorá sa však nevypláca s ohľadom na určené pravidlá pri súbehu rôznych dávok sociálneho poistenia, by z hľadiska gramatického výkladu presahoval prípustné medze interpretácie. Výklad navrhovaný žalovaným si nevyžaduje ani teleologický výklad, ktorý je zameraný na zistenie takého výkladu, ktorý zaistí naplnenie účelu sledovaného predmetným ustanovením. Z koncepcie jednotlivých dávok sociálneho poistenia a riešenia súbehu pri ich vyplácaní totiž vyplýva, že úrazová dávka je nadstavbovou dávkou k invalidnému dôchodku. Poistné na invalidný dôchodok počas trvania pracovného vzťahu platí tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec (každý vo výške 3% z vymeriavacieho základu). Žiadateľ sa považuje za invalidného, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). V takomto prípade sa mu za naplnenia ostatných zákonných predpokladov prizná invalidný dôchodok podľa § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Súbeh invalidného dôchodku s úrazovou rentou je obvyklým javom, keďže obe dávky sa viažu na pokles zárobkovej schopnosti (v prípade invalidného dôchodku všeobecne, pri úrazovej rente ide o schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť) o najmenej 40%.
Príčinou poklesu zárobkovej schopnosti je pri invalidnom dôchodku dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, kým v prípade úrazovej renty ide o následok pracovného úrazu, resp. choroby z povolania. Kľúčové v tomto smere je ustanovenie § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca za primárny spôsob zabezpečenia žiadateľa (poistenca) považuje invalidný dôchodok a úrazová renta sa vypláca len v prípade, ak prevyšuje výšku invalidného dôchodku. Nadstavbový charakter je zrejmý aj z toho, že znížená výška úrazovej renty sa vypláca aj pri následnom zániku nároku na invalidný dôchodok. Zamestnávateľ, ktorý ako jediný odvádza poistné na úrazové poistenie (vo výške 0,8% z vymeriavacieho základu mesačne) je takto poistený pre prípad vzniku nároku na vyplatenie úrazovej renty, nie však aj v takom rozsahu, v ktorom sa poškodenému priznal invalidný dôchodok. Nie je preto v rozpore s princípmi spravodlivosti a ani s dobrými mravmi, pokiaľ súd prizná žalobcovi nárok na náhradu ním vyplatených dávok invalidného dôchodku vychádzajúc z pozitívnej právnej úpravy.
9. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyplatil poškodenému zamestnancovi za obdobie od 20. 1. 2013 do 19. 1. 2015 invalidný dôchodok spolu v sume 6.766,58 eura. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z potvrdení žalobcu o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 20. 1. 2014 a zo dňa 21. 1. 2015. Túto sumu treba pokladať za škodu, na náhradu ktorej má žalobca nárok voči žalovanému v zmysle § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, keďže nárok bol uplatnený v súlade s právom.
10. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov konania podľa § 251 ods. 1 C. s. p. Žalobca sa však na pojednávaní vyjadril tak, že trovy konania si neuplatňuje, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11. Súd zároveň podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 405,50 eura (t.j. vo výške 6 % z výšky uplatneného nároku po zaokrúhlení podľa § 7a zákona o súdnych poplatkoch), keďže žalobca bol od súdnych poplatkov oslobodený zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch a súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.