Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/388/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu J. J., V. XX.X.XXXX, P. L. A. N. L. Q.D. V. X., zastúpeného JUDr. Jánom Kicom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 15, proti žalovaným: 1. R. J., V. X.X.XXXX, P. L. E. Y. X., Y. XX/XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2. R. J., V. XX.X.XXXX, 3. R. J., V. XX.X.XXXX, 4. J. J., V. X.X.XXXX a 5. J. J., V. X.XX.XXXX, žalovaní v 2. až 5. rade bytom L. E. Y. X., Y. XX/XX, o zaplatenie 2.400,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/157/2013-112 zo dňa 1.6.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej v 1. rade p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. až 5. rade stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 7C/157/2013-112 zo dňa 1.6.2015 zamietol žalobu (o zaplatenie 2.400,- € s príslušenstvom). Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2.400,- € s príslušenstvom titulom náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu žalovanou v 1. rade ako podielovou spoluvlastníčkou a žalovanými v 2. až 5. rade bez právneho dôvodu.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XX/X, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie B., obec E. Y. X., N. Q.-N., každý v podiele 1/2. Podielovými spoluvlastníkmi sa stali tak, že rodinný dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré po jeho zrušení súdom v zákonnej lehote nebolo vyporiadané. Manželstvo žalobcu a žalovanej v 1. rade, uzavreté dňa XX.X.XXXX, bolo rozvedené dňa XX.XX.XXXX, pričom v čase rozvodu manželstva títo už dlhodobo nežili v spoločnej domácnosti, a to od roku 2003, kedy žalovaný v 1. rade zo spoločnej domácnosti odišiel a do tejto sa nevrátil. Od odchodu žalobcu rodinný dom užíva žalovaná v 1. rade spolu so žalovanými v 2. až 5. rade, deťmi žalobcu a žalovanej v 1. rade. Od odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti neprejavil záujem užívať rodinný dom a k dohode o užívaní domu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nedošlo. Nedošlo ani k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou a žalobca nepodal ani návrh na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Od odchodu zo

spoločnej domácnosti žalobca prebýval na rôznych miestach, najmä v mieste výkonu práce a od júla 2014 býva L. A. N. L. Q. v prenajatej chate. Posledných 6 rokov nepracuje a poberá starobný dôchodok 300,- € mesačne, zo sumy dôchodku sú mu vykonávané zrážky na splatenie dlhov, ktoré vznikli v čase jeho podnikania. Z výpovede žalovanej v 1. rade, ako aj žalovaných v 2. až 5. rade vzal súd za preukázané, že od roku 1995 žalobca nedával žalovanej v 1. rade žiadne finančné prostriedky a sama sa starala o štyri deti výlučne zo svojich príjmov. Žalobca odišiel z domu dobrovoľne 22.12.2003 a do domácnosti sa už nevrátil, pričom v tom čase boli ešte dve deti maloleté a napriek určeniu výživného súdom žalobca určené výživné nikdy neplatil. Žalobca nikdy neriešil žiadne otázky týkajúce sa užívania domu, nepodieľal sa na výdavkoch spojených s vlastníctvom domu a tieto výhradne sama uhrádzala žalobkyňa. Žalobkyňa sama návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepodala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Žalovaní v 2. až 5. rade výslovne považovali za nespravodlivé, aby žalobcovi platili za bývanie v dome, keďže sa o nich nestaral a ani na ich výživu neprispieval. Súd z vykonaného dokazovania tiež zistil, že žalobca sa nedomáhal ani úpravy užívania rodinného domu a dlhodobo sa nedomáhal ani náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 123, 136 ods. 1, 137 ods. 1, 39 a 3 ods. 1 Obč. zák.. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca a žalovaná v 1. rade si upravili spôsob užívania spoločnej nehnuteľnosti konkludentne tak, že nehnuteľnosť bude v celosti bezodplatne užívať žalovaná v 1. rade spolu s deťmi, pochádzajúcimi z manželstva, t.j. žalovanými v 2. až 5. rade. K zmene tejto dohody nedošlo. Výkon práva žalobcu, ktorým sa domáha voči žalovaným náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, súd považoval za šikanózny a v rozpore s dobrými mravmi z nasledujúcich dôvodov:

5. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1. rade bolo zrušené 3.2.1998 za trvania manželstva rozhodnutím súdu z dôvodu podnikateľskej činnosti žalobcu. Zákonná lehota na jeho vyporiadanie uplynula 3.2.2001 a v tejto lehote žalobca návrh na vyporiadanie nepodal, v dôsledku čoho žalobca a žalovaná v 1. rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. V decembri 2003 žalobca dobrovoľne z domu odišiel, zanechajúc manželku a deti, na výživu ktorých odvtedy neprispieval, v dome odvtedy nebol, o dom sa vôbec nezaujímal, nepodieľal sa na úhradách za užívanie domu ani na jeho bežnej údržbe, nedomáhal sa ani zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva či už žalobou alebo dohodou a s dohodou navrhovanou žalovanou v 1. rade nesúhlasil napriek tomu, že žalovaná v 1. rade vynaložila náklady na ocenenie domu znalcom. Prihliadol tiež na skutočnosť, že na spoluvlastníckom podiele žalobcu sú zriadené exekučné záložné práva vo viacerých exekučných konaniach a daňové záložné právo v prospech daňového úradu v Košiciach. Ide pritom o vymáhanie dlhov, ktoré vznikli z podnikateľskej činnosti žalobcu. Zohľadnil skutočnosť, že žalovaní v 2. až 5. rade majú odvodené právo bývania od svojich rodičov, žalobca si vo vzťahu k nim dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti až do času, kým nenadobudli schopnosť sami sa živiť. Za tejto situácie považoval žalobu o zaplatenie náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať ochranu, preto s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. žalobu zamietol.

6. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že jeho odchod zo spoločnej domácnosti nebol dobrovoľný a z tejto odišiel z donútenia pod psychickým a fyzickým nátlakom žalovanej a synov, ktorí sa voči nemu dopúšťali fyzického násilia. Synovia otvorene vypovedali, že ho vyfackali. Z obavy o zdravie a život preto radšej opustil spoločnú domácnosť. Žalovaná so synmi mu vyhodila z domu všetky veci, vrátane vecí potrebných na úspešné podnikanie. Tvrdil, že telefonicky žiadal žalovanú, aby sa dohodli na užívaní domu a táto s ním odmietala komunikáciu. Neodpovedala ani na písomné výzvy na uzavretie dohody napríklad zo dňa 3.4.2013 a 10.5.2013, rovnako ani na výzvu zo 7.1.2015, ktorou ju prosil o umožnenie užívať aspoň garáž v predmetnom rodinnom dome. Na tieto výzvy žalovaná nereagovala, hoci vie, že prekonal infarkt a nepočuje dobre. Vytýkal súdu, že si osvojil tvrdenia žalovanej, že od roku 1995 jej nedával žiadne peniaze a neprispieval na výživu, hoci o tom nepredložila žiadne dôkazy. Argumentoval ďalej, že do finančných problémov sa dostal neodvádzaním platieb do sociálnej poisťovne a neplatením daní v čase, keď stavali rodinný dom, lebo všetky peniaze z podnikateľskej činnosti išli

do stavby rodinného domu. Bolo mu zabránené v užívaní domu vyhnaním zo spoločnej domácnosti, a teda ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovaných. Poprel tiež vznik užívacieho režimu nehnuteľnosti konkludentne, keďže nemal vyriešenú svoju bytovú otázku. Namietal porušenie zásady rovnosti strán, keď súd prisúdil žalovanej v 1. rade viac ako chcela. Táto totiž nenamietala šikanovanie ani konanie v rozpore s dobrými mravmi, neodmietla platiť nájomné, iba poukazovala na výšku náhrady. Šikanu vidí práve v postoji žalovanej voči jeho osobe, ktorá v spolupráci so synmi ho vyhodila z domu a rozpredala veci slúžiace jeho podnikateľskej činnosti. Trval na vydaní bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu bez náhrady.

8. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, pozostávajúcich z odmeny za tento úkon právnej služby vo výške 201,16 € a režijného paušálu 8,39 €, spolu 209,55 €. Zopakovala, že žalobca opustil spoločnú domácnosť dobrovoľne, a to už v roku 1997, kedy bol preč najprv 3 týždne a neskôr pol roka. Trvalo opustil spoločnú domácnosť 22.12.2013 potom, čo bol vyšetrovaný pre agresívne správanie voči nej a synom. Od toho času o bývanie v rodinnom dome neprejavil žiadny záujem a neprispieval žiadnou čiastkou na náklady spojené s užívaním rodinného domu. Súkromné podnikanie žalobcu bolo neúspešné. Získal príspevok od úradu práce vo výške 800.000,- Sk a jeho podnikanie trvalo do času, kým mal tieto finančné prostriedky, následne skrachovalo. Naviac si žalobca požičiaval finančné prostriedky od rôznych ľudí a v súčasnosti im dlhuje značné finančné prostriedky. Sám svojim zavinením sa dostal do situácie, v ktorej sa nachádza. Poprela, že by žalobca súkromným podnikaním zarobené finančné prostriedky investoval do výstavby domu, keďže do rodinného domu sa nasťahovali už v roku 1977, kedy bol zamestnaný vo VSŽ Košice a podnikať začal až v roku 1997, pričom na začiatku podnikania rozsudkom zo dňa 21.11.1997 bolo aj zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Všetky dlhy žalobcu vznikli až po tomto termíne, v čase jeho podnikania a nejedná sa teda o spoločné dlhy. Trvala na tom, že žalobca neprispieval na výživu maloletých detí, hoci táto povinnosť mu bola určená rozsudkom súdu. Rodinný dom opustil dobrovoľne a viac ako 10 rokov sa venoval len sám sebe a o rodinu a deti sa vôbec nestaral. Poukázala na konanie vedené pred Okresným súdom Košice - okolie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pod sp. zn. 15C/617/15, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. K trestnému konaniu, na ktoré žalobca poukazoval uviedla, že podal trestné oznámenie na ich synov a tvrdil, že mu ukradli vlečku a nejaké staré železo. Vec bola odložená, pretože sa jednalo o veci patriace do BSM, s predajom ktorých žalovaná súhlasila z dôvodu, že synovia vyplatili za žalobcu sumu 7.000,- Sk exekútorovi. O tom predložila potvrdenie súdneho exekútora. Keďže stav, v ktorom sa žalobca nachádza, si zavinil sám svojim nezodpovedným prístupom k práci, k rodine, k spoločnému majetku a k deťom, považuje rozhodnutie súdu za správne.

9. Žalovaní v 2. až 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a stotožnili sa s obsahom vyjadrenia žalovanej v 1. rade.

10. Vyjadrenia žalovaných boli doručené právnemu zástupcu žalobcu dňa 25.9.2015.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. septembra 2016 o 12.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20. septembra 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

22. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 ). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

23. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o výkone práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, a teda o nemožnosti poskytnúť právnu ochranu takémuto výkonu práva v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., a to aj s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na okolnosti danej veci, ako tieto podrobne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a ako tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania, možno uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie 2.400 € titulom úhrady za užívanie jeho

spoluvlastníckeho podielu (vo vzťahu k žalovanej v 1. rade) a titulom bezdôvodného obohatenia (vo vzťahu k žalovaným v 2. až 5. rade) považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

25. Súd prvej inštancie správne s poukazom na ust. § 123, 136 ods. 1 a 137 ods. 1 Obč. zák. dospel k záveru, že žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi v zásade patrí náhrada za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu žalovanými, avšak toto právo mu nemožno priznať, pokiaľ ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

26. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom, t.j. vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu (§ 137 ods. 1 Obč. zák.). Ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. upravuje iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci; netýka sa tretích osôb, ktoré nie sú spoluvlastníkmi, a teda nie sú ani nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu. Právo na náhradu za to, že spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, mu takto patrí iba vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu tretími osobami, a to bez predchádzajúcej alebo bez platnej dohody spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľností, môže týmto tretím osobám vzniknúť bezdôvodné obohatenie vyjadrujúce peňažnú náhradu, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Obohatenie pritom spočíva v užívaní predmetu spoluvlastníctva bez platenia úhrady za toto užívanie.

27. Ani výkon práva spoluvlastníka však nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov ostatných spoluvlastníkov alebo tretích osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, preto súd prvej inštancie správne posudzoval aj túto otázku, pričom zástupkyňa žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 11.5.2015 výslovne namietala, že žalobcom uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Bez ohľadu na túto námietku súd ex offo skúma, či žalobou uplatnené právo nie je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, preto nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej súd priznal žalovanej viac, ako žiadala, pokiaľ kvalifikoval uplatnenie nároku žalobou ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

28. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť v roku 2003, od uvedenej doby sa nezaujímal ani rodinu - manželku a štyri deti, ani o spoločný majetok, do ktorého patril aj tento rodinný dom a dlhodobo tak neprispieval na financovanie potrieb rodiny, domácnosti, ani na udržiavanie spoločného majetku. Zároveň žiadnym spôsobom sa nepokúsil o úpravu užívania tohto spoločného majetku, či už dohodou alebo súdnym rozhodnutím a ani o vyporiadanie spoluvlastníctva k tomuto majetku. Naviac jeho spoluvlastnícky podiel je zaťažený exekučným záložným právom a daňovým záložným právom na vymáhanie dlhov, ktoré vznikli z jeho podnikateľskej činnosti a táto skutočnosť tiež svedčí o jeho nezodpovednom prístupe nielen k spoločnému majetku, ale aj k rodine, ktorej nielenže neprispieval na spoločnú domácnosť a na zabezpečenie potrieb členov rodiny, najmä spoločných detí, ale zaťažil majetok viacerými dlhmi. Za situácie, že žalovaná v 1. rade dlhodobo, t.j. v súčasnosti už trinásť rokov sama zabezpečovala starostlivosť o deti, domácnosť i spoločný majetok bez akéhokoľvek prispenia žalobcu, ktorý sa ani nedomáhal užívania predmetného rodinného domu, je záver súdu prvej inštancie o výkone práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi vecne správny.

29. Žalobca v odvolaní uvádzal skutočnosti ohľadne núteného opustenia rodinného domu, fyzického násilia zo strany žalovaných, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať, lebo neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 366 CSP. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nepoprel, že odišiel zo spoločnej domácnosti dobrovoľne a sám. Vypovedal, že sa o užívanie domu nezaujímal, ani sa ho nedožadoval. Taktiež nepoprel svoje tvrdenia, že neprispieval na domácnosť, na výživu maloletých detí a na údržbu spoločného majetku, o týchto skutočnostiach nepredložil ani žiadne dôkazy, preto jeho iné tvrdenia v odvolaní, t.j., že z domácnosti odišiel z dôvodu psychického a fyzického nátlaku, fyzického násilia zo strany svojich synov a že sa pokúšal dohodnúť sa na užívaní rodinného domu telefonicky so žalovanou v 1. rade považuje odvolací súd za účelové v snahe privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobca tvrdí fyzické násilie zo strany žalovaných, ku ktorému sa mali sami vo výpovedi priznať, odvolací súd poukazuje na výpoveď žalovaného v 4. rade, ktorý uviedol, že „ak žalobca bil mamu, ja som priložil jemu“. Táto výpoveď svedčí o fyzickom násilí žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a konanie žalovaného v 4. rade smerovalo k obrane žalovanej

v 1. rade ako svojej matky. Nenáležité je preto tvrdenie žalobcu o páchaní fyzického násilia na ňom zo strany žalovaných. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, že prispieval od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti na chod tejto domácnosti, na výživu detí a na údržbu rodinného domu. Na jeho spoluvlastníckom podiele doposiaľ viazne exekučné a daňové záložné právo, čo je dôkazom o jeho nezodpovednom prístupe k majetku slúžiacemu potrebám rodiny. Účelové je tiež tvrdenie o vzniku jeho dlhov v dôsledku investovania finančných prostriedkov z podnikania do výstavby rodinného domu, keďže žalobca začal podnikať až 20 rokov potom, čo rodinný dom už bol v užívaní.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol žalobu s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., je bez právneho významu skutočnosť, či došlo k uzavretiu konkludentnej dohody o bezodplatnom užívaní celého rodinného domu žalovanou v 1. rade, keďže nie táto skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žaloby. Súd v konečnom rozhodnutí teda nepoprel právo žalobcu na úhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak toto právo nepriznal, keďže je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodom zamietnutia žaloby teda nebola existencia konkludentnej dohody o bezodplatnom užívaní rodinného domu žalovanými.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

33. Žalovaná v 1. rade bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

34. Žalovaní v 2. až 5. rade boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania im však nevznikli, žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. až 5. rade stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .