Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: P. W., nar. XX. V. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, matky: V. W., nar. X. V. XXXX, bytom Y., V. Y. XX a otca: V. W., nar. X. Q. XXXX, bytom M., M. R. M. XXX/ X, t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 13. mája 2016 č. k. 13P/7/2015-99, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zvýšil výživné otca k maloletému P. zo sumy 1.500 niekdajších Sk na sumu 70 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1. septembra 2014; II. dlh na výživnom za obdobie od 1. septembra 2014 do 30. apríla 2016 vo výške 404,20 eur umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 12 eur, III. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 35P/158/2006-41 z 22. júna 2007 v časti bežného výživného; IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 ZoR (z. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine) a § 160 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Dôvodil, že v čase ostatnej úpravy bol maloletý P. žiakom 2. ročníka základnej školy, toho času navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy technickej, žiaden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá, pričom v čase ostatnej úpravy matka zarábala 6.800 niekdajších Sk a toho času 360 eur, otec zarábal 9.000 niekdajších Sk, toho času sa nachádza v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, predpokladaným koncom trestu 4. mája 2030, s priemerným zárobkom 170 eur, pričom na konte finančných prostriedkov v ústave má sumu 20,26 eur. Uviedol, že skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie viacerých úmyselných trestných činov nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa, keď strata možnosti plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, nemôže byť na ťarchu maloletého a to aj napriek okolnosti, že príjem otca sa znížil. Ani skutočnosť, že otec má dlhy vo výške 17.000 eur a prebiehajú voči nemu exekúcie, nemôže byť dôvodom nezvýšenia výživného. Namietal, že prihliadal najmä na potreby maloletého dieťaťa, ktorý má len bežné výdavky chlapca vo veku 17 rokov, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá, trpí len na skoliózu, pravidelne chodí k lekárovi a pravidelne doma cvičí, má výrastok na nohe, z ktorého dôvodu mu je nutné zakupovať korektor do topánok za 6,50 eur. Výživné zvýšil súd prvej inštancie od 1. septembra 2014, teda odo dňa nástupu maloletého P. na strednú školu, pričom návrh bol podaný 27. októbra 2014, avšak z dôvodu, že matka až v tom čase mala zistené zvýšené náklady maloletého v súvislosti so školou. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Dôvodil, že súd prvej inštancie bral do úvahy len vyjadrenie kolízneho opatrovníka a jeho vyjadrením sa nezaoberal. Namietal, že matka maloletého bráni maloletému v kontakte s ním, maloletý ho nepozná a vie o ňom len to, čo mu povie o ňom matka. Uviedol, že žiada pokiaľ mu bude zvýšené výživné, aby bola jeho exmanželke uložená povinnosť priviesť mu syna aspoň raz za tri mesiace na návštevu a raz za mesiac, aby ho musela písomne informovať ako sa má jeho syn a aby mu raz za 6 mesiacov zaslala i fotodokumentáciu, keďže ani nevie ako maloletý vyzerá. Dodal, že svojmu synovi nikdy neublížil, vždy ho mal rád, záležalo mu na ňom. Uviedol, že jeho zdravotný stav je nepriaznivý, je epileptik, nikdy nemohol pracovať v odbore, v ktorom sa vyučil a má problém i s rukou, v ktorej má čiastočne stratený cit i hmat. Na výzvu súdu doplnil svoje odvolanie s tým, že ide nielen o odvolanie, ale i návrh na úpravu styku s maloletým a uloženie povinnosti matke informovať ho o maloletom a v prípade, že mu bude zabezpečený styk s maloletým, súhlasí s výškou výživného, ktorú mu ustanovil súd.

3. K odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník maloletého, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletého. Uviedla, že nie je pravdou, že bráni otcovi v styku s maloletým, pokiaľ bol na slobode nejavil záujem o maloletého, výživné platil nepravidelne. Dodala, že maloletý otec vie o otcovi pravdu, nemá záujem sa s ním stýkať, je ochotný ho v prípade raz navštíviť. Konkrétny odvolací návrh nepodala.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len účinného od 1.7.2016. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 , potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 , prejednal vec nielen v medziach daných obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 , pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 , pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 .

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spis. zn. 13P/7/2015 je zvýšenie výživného zo strany otca na mal. P. W., nar. XX. V. XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zvýšené výživné otca na sumu 70 eur s účinnosťou od 1. septembra 2014.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Správnym bol v prvom rade jeho záver o tom, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal. P. došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletého, ktorý je starší o 9 rokov, od septembra 2014 navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy technickej, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov matky potrebných na uspokojovanie jeho osobných potrieb a to najmä nákladov na zakúpenie oblečenia, školských pomôcok, platenie rôznych príspevkov a poplatkov v škole, ako aj výdavkov na úhradu nákladov vynakladaných v súvislosti aktivitami dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov, keď matke od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti vzrástol príjem zo zamestnania o 134,29 eur mesačne (360 eur - 6.200 niekdajších Sk, tjs. 225,71 eur = 134,29 eur) u otca sa príjem znížil o 128,76 eur (9.000 niekdajších Sk, tjs. 298,74 eur - 170 eur = 128,76 eur),

avšak komplexne došlo k pomerom oproti zmene ust. § 78 ods. 1 veta prvá ZoR. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému P. správne prihliadol (súd prvej inštancie) nielen na príjmy rodičov, nárast výdavkov potrebných na uspokojovanie ich osobných potrieb, podmienený celkovým nárastom ich životných nákladov za sledované obdobie, ale správne zohľadnil skutočnosť, že matka maloletého sa o mal. P. osobne stará, že žiaden z rodičov maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť a tak správne posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého, ako aj jeho odôvodnené osobné potreby a určil výživné zo strany otca v rozsahu nevyhnutnom na krytie nákladov potrebných na uspokojovanie osobných potrieb maloletého. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou 70 eur mesačne, matka sumou 90 eur (ktorá suma predstavuje 25% z jej príjmu), pričom však výživné kompenzuje aj svojou osobnou starostlivosťou o maloletého a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 23,52 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého. V zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu, čo by v prejednávanej veci pri predpokladanom výživnom vzhľadom na vek dieťaťa v rozsahu 30% z príjmu otca maloletého predstavovalo výživné vo výške 56,60 eur mesačne. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozsahom stanoveného súdom prvej inštancie až v rozsahu 41,17% z dosahovaného príjmu otca, keďže tento je vo výkone trestu a nevznikajú mu žiadne výdavky súvisiace či už s bývaním, stravovaním, ošatením, kultúrnym a športovým vyžitím. Navyše súd prvej inštancie správne vyvodil, že v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť nielen skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov, ale i možnosti predpokladané a nutné je zohľadniť skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa.

10. Súd prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. na sumu 70 eur mesačne od 1. septembra 2014, v súlade s návrhom matky maloletého a správne vyčíslil i nedoplatok na výživnom, keď tento ani otec maloletého v odvolaní nerozporoval. Správnym bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na jeho výšku (404,20 eur) ako aj možnosti a schopnosti výživou povinného otca správne, v súlade s ust. § 160 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku, umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach po 30 eur, zohľadniac výšku dlhu ako aj platobnú schopnosť otca maloletého.

11. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že matka maloletého mu odopiera styk s maloletým, odvolací súd dodáva, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému a nie je možné za takýto postup matku sankcionovať nižším rozsahom výživného. Pre poriadok je potrebné dodať, že samotný otec maloletého uviedol, že jeho odvolanie je i návrhom na úpravu styku, o ktorej má právomoc v prvej inštancii rozhodnúť okresný súd.

12. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom dieťaťa už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec dieťaťa ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku rozhodol i o náhrade trov konania.

14. O povinnosti nahradiť účastníkom konania trovy odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o takomto jeho práve (§ 57 .

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .