Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/278/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, 00-950, Poľská republika, číslo KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného právnym zástupcom: advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanej: A., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 446,09 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Ž a l o v a n á m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.06.2016, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 21.06.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 446,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo zostatku istiny 299,23 eur odo dňa 13.07.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.09.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o používaní kreditnej karty mBANK č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. V zmysle bodu 8.1. zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky mBANK, Obchodné podmienky vydávania a používania kreditných kariet v mBANK, žiadosť o vydanie kreditnej karty mBANK, Sadzobník poplatkov mBANK, formulár o zmluvných podmienkach. V zmysle zmluvy poskytol žalobca žalovanému kreditnú kartu s úverovým limitom vo výške 2000 eur, pričom dlžník sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach splatných 2. dňa v mesiaci, vo výške minimálne 3 % z dlžnej sumy. Uviedol, že poplatky, úrokové sadzby, ako aj ročná percentuálna miera nákladov vzťahujúce sa k úveru sú uvedené priamo v zmluve, prípadne v sadzobníku poplatkov. Zmluvná úroková sadzba vo výške 21,99 % p.a. je uvedená v bode 5.1. zmluvy. Poukázal, že zmluva bola uzatvorená cez internetbanking, kde označené miesto je chvíľa, kedy žalovaný urobil očakávané potvrdenie zmluvy autorizačným kódom a došlo k čerpaniu úveru na účet žalovaného. Citoval znenie bodu 4.1.2 písm. a) bod i Obchodných podmienok a bod 3.1.5. všeobecných obchodných podmienok. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil zmluvu tým spôsobom, že bol v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace, žalobca zaslal žalovanému poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 23.06.2015, ktorou ho vyzval na úhradu dlžnej sumy, vrátane poplatku za poslednú výzvu vo výške 4 eur, a to v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň žalovaného upozornil, že ak v lehote 15 dní neuhradí dlžnú sumu, je táto výzva vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky zo zmluvy. Tvrdil, že žalovaný si predmetnú výzvu prevzal dňa 26.06.2015, pričom dlžnú sumu v stanovenej lehote nezaplatil, čím došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, a to nasledujúci deň po dni, ktorým márne uplynula 15 dňová lehota na uhradenie dlžnej sumy, t.j. dňa 12.07.2015. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. a konštatovaním, že v zmluve absentuje údaj o výške hodnoty RPMN uplatňuje si žalobca len zostatok nesplateného úveru po započítaní všetkých úhrad žalovaným. Odkázal na výpis z účtu - história operácií na účte, v ktorom sú uvedené všetky transakcie k predmetnej pohľadávke. Konštatoval, že v zmysle výpisu z účtu žalovaný vyčerpal sumu 2 370,76 eur a zaplatil sumu 1 924,67 eur. Uviedol, že nesplatený zostatok istiny ku dňu podania žaloby je vo výške 446,09 eur.

3. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej, resp. súdom určenej lehote, nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Podľa Čl. 12 na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 297 písm. b) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 219 ods. 3 prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 26.09.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 20.09.2016.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou (č.l. 1-2 spisu), zmluvou o používaní kreditnej karty mBANK č. HNMXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2012 (č.l. 3-4 spisu), všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 01.06.2011 (č.l. 5-7 spisu), obchodnými podmienkami vydávania a používania kreditných kariet v mBank platnými od 15.08.2011 (č.l. 8-10 spisu), sadzobníkom poplatkov platným od 15.08.2012 (č.l. 11-13 spisu), poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky/ vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 23.06.2015 (č.l. 14 spisu), doručenkou (č.l. 15 spisu), výpisom z kreditnej karty žalovaného vyhotoveného dňa 16.03.2016 (č.l. 16-23 spisu), printscreenom zo systému žalobcu (č.l. 24 spisu).

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že v danej veci žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie ním vyčíslenej istiny 446,09 eur zo zmluvy o používaní kreditnej karty č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.09.2012. Ako dôkaz predložil zmluvu o používaní kreditnej karty mBANK č. HNMXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2012. Z obsahu predloženej zmluvy obsiahnutej v spise je zrejmé, že na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v podobe revolvingového limitu dostupného na kreditnej karte 1 000 eur. Žalobca sa zaviazal že zriadi žalovanému úverový účet a žalovaný sa zaviazal uhrádzať sumy transakcií realizovaných kartami vydanými k úverovému účtu a v posledný deň splatnosti úveru splatiť celú dlžnú čiastku evidovanú na úverovom účte. Žalovaný na základe zmluvy tak čerpal úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný vyčerpal sumu 2 370,76 eur a zaplatil sumu 1 924,67 eur.

12. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Podľa § 132 ods. 1 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

14. Podľa § 132 ods. 1 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

16. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, z ktorej vyplýva zodpovednosť strán sporu za zistenie skutkového stavu, pričom povinnosťou žalobcu v žalobe je opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoj nárok. Opísanie rozhodujúcich skutočností žalobca nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy.

17. V danej veci podľa názoru súdu v žalobe absentujú skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku. Žalobca jednoznačne nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych čerpaných súm žalovaným čiastka 2 370,76 eur pozostáva. Rovnako nešpecifikoval ktoré platby zo strany žalovaného predstavujú sumu 1 924,67 eur. V žalobe nie je vymedzené ani obdobie rozhodujúce pre nárok uplatnený žalobcom, t.j. kedy žalovaný začal čerpať peňažné prostriedky, v akom časovom období tieto čerpal, resp. dokedy žalovaný čerpal peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, a teda za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh, ktorého sa konanie týka. Len odkázanie na printscreen zo systému žalobcu, kde označené miesto je chvíľa, kedy žalovaný urobil očakávané potvrdenie zmluvy autorizačným sms kódom a došlo k čerpaniu úveru, je v tomto smere pre vymedzenie skutkového stavu a opísanie rozhodujúcich skutočností nedostačujúce. Súd má za to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy, jej jednotlivých častí, je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Tieto jednotlivé skutkové tvrdenia je potrené uviesť z hľadiska predchádzania duplicitnému priznaniu plnenia z toho istého zmluvného vzťahu, keď veriteľ by sa mohol domáhať nároku na základe rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami za viaceré, konkrétne časovo ohraničené obdobia trvania zmluvy. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom a možnosť uplatnenia toho istého nároku v inom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci.

18. Pokiaľ žalobca v prílohe žaloby súdu doložil výpis z kreditnej karty žalovaného, resp. prehľad histórie vykonaných transakcií na kartovom účte žalovaného, v rozsahu 15 strán, a na tento odkazoval, nie je povinnosťou súdu z tohto dôkazu prácne zisťovať či a kedy žalovaný čerpal peňažné prostriedky, či a kedy žalovaný realizoval bankové operácie prostredníctvom kreditnej karty, či a kedy uhrádzal sumy transakcií realizovaných kartou vydanou k úverovému účtu v zmysle zmluvy a teda akú sumu z celkového úverového rámca žalovaný prostredníctvom kreditnej karty vyčerpal, či skutočne vyčerpal sumu uvedenú žalobcom v žalobe vo výške 2 370,76 eur alebo inú sumu, a či žalovaný skutočne zaplatil žalobcom vymedzenú sumu v žalobe 1 924,67 eur alebo inú sumu. Súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou súdu dedukovať z dokladov predložených žalobcom ako a kedy jednotlivé nároky žalobcu vznikali a či tieto jednotlivé nároky zodpovedajú ním konečne vyčíslenej čiastke, tvoriacej predmet konania, ale je úlohou súdu iba prostredníctvom týchto dokladov ako listinných dôkazov preskúmať správnosť uplatneného nároku zo strany žalobcu, a teda či ním tvrdené skutočnosti obsiahnuté v žalobe odôvodňujúce ním uplatnený nárok zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim z listinných dôkazov.

19. V danom prípade, pokiaľ sa týkalo uplatneného peňažného nároku, tak bolo povinnosťou žalobcu už v žalobe súdu popísať skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne a nepopierateľne zistiť, na akom základe tento vznikol, kedy a v akej sume žalovaný finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej platobnej karty čerpal a podobne. Opis rozhodujúcich skutočností o tom, z akých jednotlivých položiek celkový nárok žalobcu pozostáva, tak ako už bolo konštatované vyššie, nemožno nahradiť predložením listinných dôkazov, nakoľko tieto slúžia iba na preukázanie existujúcich nárokov a nie na to, aby súd nahrádzal činnosť žalobcu a sám z listinných dôkazov ním vyčíslený nárok zisťoval. Takýto postup by v konečnom dôsledku znamenal nahradenie bremena tvrdenia „vyčítavaním“ skutočností z listinných dôkazov súdom. Postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených/ predložených listín žalobcom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho žaloby, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity strán sporu) v štandardnom sporovom t.j. kontradiktórnom, konaní.

20. Okresný súd v závere dodáva, že podľa jeho názoru absencia vyššie uvedených náležitostí žaloby neodôvodňovala postup podľa § 129 CSP. Napriek absencii uvedených náležitostí nemala predmetná žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Zo žaloby bolo zrejmé čoho sa týka a čo a ňou sleduje, išlo o podanie úplné a zrozumiteľné. Súd má za to, že nedostatočné vymedzenie skutkových okolností súvisí s bremenom tvrdenia a s dôsledkami jeho neunesenia

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný tak bol v konaní plne úspešný, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

25. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.