Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/20/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, Q., (plnoletosť nadobudol v priebehu konania) proti odporcovi: H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X/XX, XXXX V., S. republika, za účasti: 1/ O. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, Q. (matka navrhovateľa), 2/ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo v konaní o určenie otcovstva a o úhradu osobných potrieb a úpravu práv a povinností k dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X/XX, XXXX V., S. republika j e o t c o m E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, Q., narodeného z matky O. M., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, Q..

II. Súd konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletému E. M., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.

III. Súd konanie v časti určenia výživného voči odporcovi z a s t a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 9.5.2001 v čase kedy bol E. M. maloletý návrh, upresený dňa 10.1.2002, ktorým žiadala, aby súd určil, že otcom maloletého E. M., nar. X.XX.XXXX, narodeného z matky O. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX je odporca H. S., nar. X.X.XXXX, ďalej aby maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1 000 Sk, t.j. 33,19 € mesačne od narodenia maloletého, teda od 2.11.1994 do budúcna.

2. Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že s označeným otcom syna sa zoznámila niekedy v jeseni v roku 1993, kedy bola v Rakúsku a robila vo Viedni. Odporca v tom čase robil čašníka. Intímne sa začali stýkať niekedy od septembra 1993 do ich rozchodu v januári v roku 1994. Dôvodom rozchodu bola skutočnosť, že je s odporcom tehotná. Odporca jej navrhol, aby šla na potrat. V Rakúsku zostala ešte do marca 1994, potom sa vrátila na Slovensko. Od svojho odchodu z Rakúska nebola s odporcom v žiadnom kontakte, jeho adresu zisťovala až v roku 2001 cez Interpol. Bola si istá, že označený otec je otcom Mareka. Až v roku 1996 uzavrela manželstvo s D. J. a z manželstva sa jej narodil ďalší syn P. J., nar. XX.X.XXXX.

3. Odporca, ktorý bol vypočutý dožiadaným súdom dňa 24.4.2003 uviedol, že otcovstvo k mal. E. M. nepriznáva, pretože nedostal od matky žiadnu správu, že matka od neho očakáva údajné dieťa, pričom vedela, kde sa práve odporca nachádza. S matkou dieťaťa sa zoznámil v jeseni 1993 a v priebehu

jedného mesiaca sa s ňou stretol 3-4 razy a aj sa s ňou intímne stýkal. Potom bol však kontakt úplne prerušený. Od známych sa dozvedel, že navrhovateľka je tehotná. Nedozvedel sa, či dieťa v skutočnosti aj porodila. Matka maloletého mala jeho telefónne číslo, mohla sa u neho hlásiť. Telefónne číslo mal ešte asi 5-6 rokov. Pripadá mu čudné, že až po 9 rokoch prichádza takáto žiadosť. Keby si bol istý, že je otcom dieťaťa, určite by sa nevyhýbal plateniu výživného. Ďalej uviedol že v prípade, ak sa otcovstvo potvrdí, žiada o znalecký posudok, pričom je ochotný podstúpiť potrebné vyšetrenie. Bol by ochotný zaplatiť matkou dieťaťa požadovanú sumu 1 000 Sk mesačne od narodenia dieťaťa. Doteraz neplatil nič, pretože nebol upozornený na jeho otcovstvo. Nevedel o tom, že matka dieťaťa ho hľadala a až po doručení písomností sa o tejto skutočnosti dozvedel. Momentálne je nezamestnaný, hľadá si prácu, pravdepodobne bude pracovať celú tohtoročnú sezónu až do novembra na E.. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je slobodný.

4. Okresný súd Dolný Kubín dňa 23.1.2008 danú vec postúpil Okresnému súdu Námestovo v súvislosti s prechodom súdnictva na novovzniknutý Okresný súd Námestovo k 1.1.2008.

5. Keďže odporca je štátnym občanom Rakúska, kde má aj pobyt, ide o konanie s cudzím prvkom, a preto si súd predovšetkým musel vyriešiť otázku, či má v danej veci právomoc konať, a ak áno akým právnym poriadkom sa má pri svojom rozhodovaní riadiť.

6. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na Slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd SR.

7. Podľa § 23 ods. 1 zákona, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje správnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

8. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 č.l. 8 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

9. Podľa § 24 ods. 1 zákona, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 84 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

12. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

13. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v čase podania návrhu maloletý E. M., nar. X.XX.XXXX sa narodil matke O. M. a narodením získal štátne občianstvo Slovenskej republiky. Jeho obvyklý pobyt je u jeho matky. Z týchto dôvodov vyplýva, že Okresný súd Námestovo má právomoc vo veci konať a pri určení otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností v čase podania návrhu ešte maloletého sa bude spravovať právnym poriadkom Slovenskej republiky. Matka dieťaťa sa v rozhodnom období pre počatie dieťaťa intímne stýkala s odporcom, teda v čase, od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní.

Z pripojeného znaleckého posudku č. 27/12 RNDr. Ľudevíta Kádašiho, PhD. súd zistil, že biologické otcovstvo odporcu voči E. M., nar. X.XX.XXXX nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je vyššia ako 99,75% a jeho biologické otcovstvo treba pokladať za prakticky dokázané.

14. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 1.7.2016.

15. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo z časti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

18. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

19. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia súd konanie nezastaví, ak niektorí z účastníkov so späťvzatí návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

20. Podľa § 105 písm. b/ CMP, konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva.

21. Vychádzajúc z ustanovenia § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

22. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.9.2016 súd zistil, že navrhovateľ trvá len na určení otcovstva. Keďže navrhovateľ E. M., nar. X.XX.XXXX bol v čase podania návrhu o určenie otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj určenia výživného voči odporcovi ešte maloletý, a v priebehu konania dosiahol dňa 2.11.2012 plnoletosť, niet dôvodu na úpravu práv a povinností k nemu, nakoľko už nie je maloletý. Z tohto dôvodu zástupkyňa navrhovateľa vzala v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k plnoletému E. M. návrh späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť. Ďalej uviedla, že navrhovateľ v roku 2014 ukončil štúdium predčasne na SOŠ Nižná v odbore autoelektronik. Od marca 2016 už pracuje v Anglicku a preto z poverenia jej syna berie návrh aj v tejto časti o určenie výživného v celom rozsahu späť, navrhla aj v tejto časti určenia výživného voči odporcovi konanie zastaviť.

23. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa voči súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav navrhovateľa, že na prejednaní svojho návrhu nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. K späťvzatiu návrhu môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci. Späťvzatie návrhu od 1.7.2016 v rodinných veciach upravuje v ustanovení § 29. Ak navrhovateľ zobral svoj návrh späť, toto späťvzatie nemožno odvolať a súd uznesením konanie zastaví.

24. Súd dospel k záveru, že zástupkyňa, matka navrhovateľa prejavila svoju jednoznačnú vôľu, aby sa vo veci o určenie výživného voči odporcovi a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností už nekonalo a v tejto časti v merite veci nerozhodlo, a aby súd konanie v tejto časti zastavil.

25. Keďže navrhovateľ je dospelý a sám sa rozhoduje s ktorým rodičom chce žiť, nie je v súlade so zákonom o rodine, aby súd rozhodoval o jeho zverení do výchovnej starostlivosti matky. Napokon ani zástupca navrhovateľa, matka navrhovateľa na tomto návrhu netrvala a preto súd v tejto časti podľa vyššie citovanej právnej úpravy konanie zastavil, ako aj v časti určenia výživného voči odporcovi i

vzhľadom na to, že navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne vzal sčasti návrh späť skôr, než sa začalo pojednávanie.

26. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

27. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí majú vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 .

31. Dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie vo veciach určenia rodičovstva vo svojich ustanoveniach §§ 104 až 110. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 395 ods. 1 sa nová procesná úprava vzťahuje aj na konania vo veciach určenia rodičovstva začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

32. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 395 je na daný prípad nutné aplikovať už právnu úpravu CMP, ktorý vo svojich ustanoveniach §§ 52-58 upravuje zásady náhrady trov konania v mimosporovom procese, pričom obsahuje špeciálnu právnu úpravu náhrady trov konania v konaní vo veciach určenia otcovstva (§ 53 .

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého v zásade v mimosporovom konaní nevzniká nárok žiadnemu z účastníkov konania na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak. Rozhodovanie o trovách mimosporového konania je podmienené návrhom oprávneného účastníka, pričom matka dieťaťa ako aj zástupca navrhovateľa v konaní náhradu trov konania si neuplatnili a ani ich nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.