Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-211-2015.pdf
PDF · 177.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/211/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu APS FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a.s., Celetná 988/38, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 01 596 039 zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650 proti žalovanému I. W., nar. XX.XX.XXXX, V. XX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 407,70 Eur s prísl., dňa 26.9.2016 bez nariadenia pojednávania takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 268,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 30,66 Eur od 26.7.2012 do jej zaplatenia, zo sumy 227,08 Eur od 26.8.2012 do jej zaplatenia a zo sumy 11,25 Eur od 26.9.2012 do jej zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 34 % skutočných trov.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 407,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 30,66 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 227,08 Eur od 26.8.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 54,36 Eur od 26.9.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 95,60 Eur od 26.8.2013 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 17.2.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o pripojení, resp. poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol okrem iného aj záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytovať žalovanému program služieb uvedený v zmluve, resp. jej dodatkoch a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb.
3. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy vyúčtovala žalovanému a ako neuhradené evidovala pohľadávky v celkovej výške 407,70 Eur, konkrétne sumu 30,66 Eur variabilný symbol 7207096312 s dátumom splatnosti 25.7.2012, sumu 227,08 Eur variabilný symbol 7208163449 s dátumom splatnosti 25.8.2012, sumu 54,36 Eur variabilný symbol 7209211187 s dátumom splatnosti 25.9.2012 a sumu 95,60 Eur variabilný symbol 7308071909 s dátumom splatnosti 25.8.2013.
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca skôr uvedené pohľadávky v celkovej výške 407,70 Eur spolu s príslušenstvom evidované voči
žalovanému na žalobcu. Postúpenie pohľadávok spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému oznámila listom zo dňa 1.7.2014.
5. Žalovaný od postúpenia pohľadávky na žalobcu nerealizoval žiadnu platbu za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu.
6. Žalovaný sa s úhradou pohľadávok dostal do omeškania. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia úrokov z omeškania vyplývajúcich z predpisov občianskeho práva vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 30,66 Eur od 26.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 227,08 Eur od 26.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 54,36 Eur od 26.9.2012 do zaplatenia a zo sumy 95,60 Eur od 26.8.2013 do zaplatenia.
7. Žalovaný na výzvu súdu a po doručení žaloby žalobcu, sa k jej obsahu nevyjadril.
8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 20.4.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), ktorý bol zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) zrušený a dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti tento nový procesný predpis. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, na konanie o žalobe žalobcu je tak treba použiť tento nový procesný poriadok upravený zákonom č. 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1.7.2016, teda pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
11. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú sporné, keď žalovaný napriek výzve súdu sa k žalobe žalobcu nevyjadril. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania.
12. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 14.9.2016, rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 26.9.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
13. Dňa 17.2.2012 uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty umožňujúcej žalovanému prijímať služby elektronickej komunikácie poskytovaných spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a toho istého dňa aj dodatok k tejto zmluve.
14. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., podľa žalobcu svoj záväzok žalovanému poskytovať služby elektronickej komunikácie, podľa ním zvoleného programu, riadne plnila. Cenu poskytovaných služieb žalovanému Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala faktúrami.
15. Žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy, resp. v jej dodatku, riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb, v dôsledku čoho spoločnosť Slovak Telekom, a.s. evidovala voči žalovanému neuhradené pohľadávky v celkovej výške 407,70 Eur, konkrétne pohľadávku vo výške 30,66 Eur s variabilným symbolom 7207096312 s dátumom splatnosti 25.7.2012, vo výške 227,08 Eur s variabilným symbolom 7208163449 s dátumom splatnosti 25.8.2012, vo výške 54,36 Eur s variabilným symbolom 7209211187 s dátumom splatnosti 25.9.2012 a vo výške 95,60 Eur s variabilným symbolom 7308071909 s dátumom splatnosti 25.8.2013.
16. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila na žalobcu, preto podľa žalobcu, žalovaný svoju povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb, ktorú mal voči Slovak Telekom, a.s., je povinný splniť v prospech žalobcu.
17. Zmluvný vzťah založený zmluvou uzavretou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovaným dňa 17.2.2012, je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z., na ktorý sa zmluvné strany v zmluve aj odvolávajú.
18. Podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 17.2.2012, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901.html>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901.html>, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html>, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu. Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie, b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva, c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html>, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/351/20120901.html>. Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie
- 6 - 5C/211/2015
poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
19. Podľa § 43 citovaného zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html> alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. Záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html>, c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach. Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html>, je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html>, b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr, c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií, d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb, e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach, f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia, g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch, i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu. Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). Účastník má právo na a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil, b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby. Účastník verejnej telefónnej služby má právo a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20120901.html> a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov, b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach, c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov. Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
20. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého na strane žalovaného mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej strane uzavrela právnická osoba Slovak Telekom, a.s. a na strane druhej fyzická osoba - nepodnikateľ. Napriek tomu, že právny vzťah založený zmluvou je upravený osobitným zákonom (v čase uzavretia zmluvy citovaným už zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťah občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než len výslovne upravenú v tomto zákone).
21. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 17.2.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 17.2.2012 na strane jednej uzatvárala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 2081/B), ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom svedčí jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ju uzatváral žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 19.10.2012 uzavretá medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, je tak zmluvou spotrebiteľskou.
23. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy, ale tiež podmienok, za ktorých zmluva bola uzatváraná, je preto nutné vychádzať okrem zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z.
24. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 17.2.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20120301.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
25. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
26. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba Smernica) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
27. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
28. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
29. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
30. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali adekvátne a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
31. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
32. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201>, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
33. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne, b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.
34. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
35. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
36. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania.
37. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.
38. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, včítane jej dodatku, na základe ktorej vznikol medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému oproti záväzku žalovaného dodávateľovi služieb zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného cenníka, a na základe žalobcom vykonanej fakturácie, je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej obsah bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky tejto zmluvy a jej dodatku neboli tak individuálne dojednané zmluvnými stranami, ale išlo o podmienky určené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jej služieb, bez možnosti týchto užívateľov obsah zmluvných podmienok ovplyvniť. Skutočnosť, že určité údaje (zvolený program a pod.) boli pri uzatváraní zmluvy vpísané do vopred pripravenej kolónky nevylučuje zmluvu hodnotiť ako individuálne nedojednanú, lebo celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu (článok 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS). Súd preto zmluvu a jej dodatok v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.
39. Žalobca na dôkaz uzavretia zmluvy medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 17.2.2012 predložil spolu so žalobou predbežne pripravený formulár, prostredníctvom ktorého zmluva bola uzavretá. Na výzvu súdu žalobca predložil originál formulára, lebo spolu so žalobou predložená fotokópia bola nečitateľná. Súd zistil, že aj originálny text formulára, na ktorom zmluva medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 17.2.2012 i jej dodatok z toho istého dňa sú vytlačené takými drobnými písmenami, pre ktoré je text takmer nečitateľný. Veľkosť písmen textu zmluvy a jej dodatku reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi sa čo i len oboznámiť s týmto textom a vyhodnotiť dôsledky zmluvných podmienok.
40. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom nič nebránilo formulár zmluvy i jej dodatku pripraviť tak, aby žalovaný ako spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým textom zmluvy a tým aj s rozsahom povinnosti vznikajúcich žalovanému uzavretím zmluvy.
41. Podľa názoru súdu Slovak Telekom, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy so žalovaným použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach, za ktorých chcel žalovanému poskytovať služby a žalovanému tak znemožnil vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako spotrebiteľa.
42. Takýto postup spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľa vo vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok, dňa 17.2.2012 uzavretá medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, ktorou mal byť založený právny vzťah tvoriaci základ uplatňovaného žalobcom nároku, je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná.
43. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu explicitne došlo až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.
44. Na podporu svojho záveru súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 10.1.2012 č.k. 13C 69/2011-13 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013, aj keď vo vzťahu k inému dodávateľovi, ale najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013, vydaný v konaní o dovolaní proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Žiline.
45. Vzhľadom na uvedené, súd potom ustálil, že zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 17.2.2012 uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, tvoriaca základ žalobcom uplatňovaného peňažného nároku, je z dôvodov podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ide pritom o absolútnu neplatnosť, lebo ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nie je zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka.
46. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
47. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
48. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
49. Pri absolútnej neplatnosti zmluvy (právneho úkonu) zmluva je neplatná od počiatku. Ak napriek tomu zmluvné strany na základe takejto zmluvy poskytli plnenie, každá z nich je povinná v zmysle § 451 a násl. Občianskeho zákonníka plnenie vrátiť tej zmluvnej strane, ktorá plnenie poskytla.
50. Medzi stranami nebolo sporu, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú spolu uzavreli dňa 17.2.2012 a ktorú súd vyslovil za absolútne neplatnú, poskytoval služby v zhode s predmetom zmluvy a to služby elektronickej komunikácie. Žalobca pritom tvrdí, že tieto služby spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému poskytovala aj v období od 8.6.2012 do 7.7.2012, od 8.7.2012 do 7.8.2012 a od 8.8.2012 do 7.9.2012, pričom žalovaný cenu týchto služieb neuhradil doposiaľ.
51. Žalovaný poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v období od 8.6.2012 do 7.9.2012 nepoprel. Rovnako tak nepoprel ani tvrdenie žalobcu, že za ich poskytovanie nezaplatil cenu, k úhrade ktorej sa zaviazal.
52. Žalobca na dôkaz svojho tvrdenia, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. mala voči žalovanému z ich zmluvného vzťahu pohľadávku, ktorú zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 postúpila na žalobcu, spolu so žalobou predložil faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
53. Z faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 7207096312 vyhotovenej dňa 8.7.2012 a k nej pripojenému podrobnému mesačnému výpisu vyplýva, že žalovanému spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala sumu 30,66 Eur za obdobie 8.6.2012 - 7.7.2012, z toho na mesačných poplatkoch 9,92 Eur na
hlasových službách 15,2125 a na nehlasových službách 0,4167 Eur. Z faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 7208163449 vyhotovenej dňa 8.8.2012 a k nej pripojenému podrobnému mesačnému výpisu vyplýva, že žalovanému spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala sumu 227,08 Eur za obdobie 8.7.2012 - 7.8.2012, z toho na mesačných poplatkoch 9,92 Eur a na hlasových službách 179,3134 Eur. Z faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 7209211187 vyhotovenej dňa 8.9.2012 a k nej pripojenému podrobnému mesačnému výpisu vyplýva, že žalovanému spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala sumu 54,36 Eur za obdobie 8.8.2012 - 7.9.2012, z toho na mesačných poplatkoch 8,96 Eur, nehlasových službách 33,- Eur a na upomienke oneskorenej platby 3,50 Eur (z pripojeného prehľadu poplatkov a prevádzky vyplýva, že suma 33,- Eur ako iné poplatky a služby mali byť fakturované za prerušenie služby - neplatenie 16,50 Eur a rovnaká suma 16,50 Eur za obmedzenie služby - neplatenie). Z faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 7308071909 vyhotovenej dňa 8.8.2013 vyplýva, že žalovanému spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala sumu 95,60 Eur ako zmluvnú pokutu za obdobie 8.7.2013 - 7.8.2013.
54. Predmetom plnenia poskytnutého spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú súd vyhlásil za absolútne neplatnú a ktoré je žalovaný povinný vrátiť Slovak Telekom, a.s. z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, sú služby elektronickej komunikácie. Spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. poskytnuté služby ale nie je možné vydať, preto žalovaný v súlade s ustanovením § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je za tieto služby povinný poskytnúť peňažnú náhradu.
55. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a násl.) neupravuje výšku peňažnej náhrady, ktorú by mal poskytnúť povinný subjekt v prípade, ak plnenie nie je možné, vzhľadom na jeho charakter, vydať. Nemôže byť však sporu v tom, že výška peňažnej náhrady by sa mala rovnať cene plnenia, na ktorej sa zmluvné strany dohodli pre prípad, ak by nimi uzavretá zmluva bola platná.
56. V prípade platne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. by vzniklo právo na zaplatenie ceny touto spoločnosťou poskytovaných služieb žalovanému vo výške podľa cenníka. Vychádzajúc zo žalobcom predložených faktúr spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. boli v období 8.6.2012 - 7.7.2012 žalovanému poskytnuté služby v cene 30,66 Eur, v období 8.7.2012 - 7.8.2012 služby v cene 227,08 Eur a za obdobie 8.8.2012 - 7.9.2012 boli žalovanému poskytnuté služby v cene 11,25 Eur (po pripočítaní 20 % DPH). Za plnenie poskytnuté Slovak Telekom, a.s., ktoré by žalovaný mal z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka vrátiť, nemožno totiž považovať faktúrou číslo 7209211187 fakturované prerušenie služby a obmedzenie služby pre neplatenie v cene, po pripočítaní 20 % DPH, 39,60 Eur a ani sumu 3,50 Eur ako poplatok za upomienku.
57. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalovaný je povinný z dôvodu peňažnej náhrady plnenia, ktoré reálne nemôže vrátiť Slovak Telekom, a.s. a ktoré žalovanému bolo poskytnuté na základe absolútne neplatnej zmluvy, zaplatiť 268,99 Eur.
58. Plnenie, ktoré na základe absolútne neplatnej zmluvy je žalovaný povinný vrátiť, bolo žalovanému poskytnuté spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., preto peňažnú náhradu žalovaný je povinný zaplatiť tejto spoločnosti.
59. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
60. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
61. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 9.6.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb postúpila na žalobcu.
62. Predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo zaplatenie ceny služieb elektronickej komunikácie a poplatky. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy zakladajúcej povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb poskytnutých Slovak Telekom, a.s. prípadne aj poplatky podľa už uvedených faktúr, pohľadávka s daným skutkovým a právnym dôvodom nie je daná. Podľa názoru súdu, na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok, na žalobcu prešlo aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by ináč patrilo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Súd preto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalovaným vo forme peňažnej náhrady priznal žalobcovi. Iný výklad by bol v rozpore s legitímnym očakávaním, ktoré žalobca mal pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávok i podávaní žaloby. Súd pritom dodáva, že právne účinky žalobcom podanej žaloby je nutné v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 C.s.p. posudzovať podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. platného do 1.7.2016 a nie podľa zákona č. 160/2015 Z.z., v zmysle ktorého uplatňovanie iného práva alebo podstatná zmena skutočností tvrdených v žalobe je zmenou žaloby (§ 140 C.s.p.), ktorá ale v spotrebiteľských sporoch je neprípustná (§ 294 C.s.p.)
63. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
64. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
65. Žalovanému povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu za plnenie, ktoré bol povinný vydať vznikla momentom prijatia tohto plnenia. Peňažnú náhradu za plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté v období od 8.6.2012 do 7.7.2012 vo výške 30,66 Eur bol tak povinný zaplatiť najneskôr dňa 8.7.2012, peňažnú náhradu za plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté v období od 8.7.2012 do 7.8.2012 vo výške 227,08 Eur najneskôr dňa 8.8.2012 a peňažnú náhradu za plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté v období od 8.8.2012 do 7.9.2012 vo výške 11,25 Eur bol povinný zaplatiť najneskôr dňa 8.9.2012. Žalovaný ale peňažnú náhradu neposkytol doposiaľ, v dôsledku čoho dňom 9.7.2012 sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 30,66 Eur, dňom 9.8.2012 so zaplatením sumy 227,08 Eur a dňom 9.9.2012 so zaplatením sumy 11,25 Eur.
66. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
67. Žalobca omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 30,66 Eur určil dňom 26.7.2012, so zaplatením sumy 227,08 Eur dňom 26.8.2012 a so zaplatením sumy 54,36 Eur, v ktorej je zahrnutá suma 11,25 Eur ako cena poskytnutých služieb elektronickej komunikácie, dňom 26.9.2012. Súd takto žalobcom určený počiatok omeškania žalovaného nemohol prekročiť, preto ustálil, že žalovaný je so zaplatením sumy 30,66 Eur v omeškaní od 26.7.2012, so zaplatením sumy 227,68 Eur dňom 26.8.2012 a so zaplatením sumy 11,25 Eur dňom 26.9.2012.
68. Podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 10.11.2012, t. j. ku dňu počiatku omeškania žalovanej, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
69. Ku dňu počiatku omeškania žalovaného základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75 % ročne, preto žalovaný je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške žiadanej žalobcom, teda vo výške 8,75 % ročne.
70. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 268,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,66 Eur od 26.7.2012 do jej zaplatenia, zo sumy 227,08 Eur od 26.8.2012 do jej zaplatenia a zo sumy 11,25 Eur od 26.9.2012 do jej zaplatenia.
71. Žalobca podanou žalobou sa okrem sumy 39,60 Eur ako zrejme poplatku za prerušenie služby - neplatenie a obmedzenie služby - neplatenie i sumy 3,50 Eur ako poplatku za upomienku podľa faktúry Slovak Telekom, a.s. číslo 7209211187 vystavenej dňa 8.9.2012, domáhal tiež zaplatenia sumy 95,60 Eur podľa faktúry číslo 7308071909 vystavenej dňa 8.8.2013.
72. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú dňa 17.2.2012 medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, ktorou mal byť založený zmluvný vzťah medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, z ktorého žalovanému mala vzniknúť povinnosť uhradiť žalobcom uplatňovanú pohľadávku, súd vyslovil za absolútne neplatnú, v dôsledku čoho či už Slovak Telekom, a.s. alebo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. a žalobcom žalobcovi, nevzniklo právo domáhať sa voči žalovanému iných nárokov, než ktoré vyplývajú z ustanovenia § 451 a násl. Občianskeho zákonníka, teda vrátenia, na základe tejto zmluvy poskytnutého plnenia.
73. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a ani žalobcovi tak nevzniklo nielen právo na zaplatenie poplatkov podľa faktúry číslo 7209211187 vystavenej dňa 8.9.2012, ale ani zaplatenia sumy 95,60 Eur podľa faktúry číslo 7308071909 vyhotovenej dňa 8.8.2013. Z faktúry totiž vyplýva, že sumu 95,60 Eur by žalovaný mal zaplatiť ako zmluvnú pokutu. Skutkovým a právnym základom vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je totiž písomná dohoda (§ 544 Občianskeho zákonníka), pričom žalobca nielenže takúto dohodu nepreukázal, ale ani len jej uzavretie netvrdil. Ak by takáto dohoda mala byť obsahom zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.2.2012 alebo jej dodatku uzavretá medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, potom táto dohoda, rovnako ako aj prípadný záväzok žalovaného zaplatiť poplatok za odpojenie alebo prerušenie služby i poplatok za upomienku, nevznikli, lebo boli obsahom absolútne neplatnej zmluvy.
74. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v rozsahu nad zistenú povinnosť žalovaného zaplatiť peňažnú náhradu za plnenie, ktoré z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia bol povinný vrátiť, zamietol.
75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa domáhal, po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, peňažného plnenia v celkovej výške 544,90 Eur (407,70 Eur na istine a 137,20 Eur na úrokoch z omeškania) a súd mu priznal, opäť po započítaní úrokov z omeškania, peňažné plnenie v celkovej výške 365,29 Eur (288,- Eur na istine a 96,30 Eur na úrokoch z omeškania). Úspech žalobcu v konaní tak bol v rozsahu 67 % a úspech žalovaného v rozsahu 33 %. Pri danom pomere úspechu v spore, žalobcovi voči žalovanému patrí náhrada trov konania v rozsahu 34 %.
76. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.