Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného O. G., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 537/15/7702 zo dňa 21.01.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. septembra 2016 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný O. G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX O.,

uznáva sa za vinného, že

aj napriek riadne doručenej výzve Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.08.2015 sp. zn. XT/XX/ XXXX, ktorú osobne prevzal dňa 31.08.2015, ihneď nenastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 13.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. XTo/X/XXXX zo dňa 26.02.2015 vo výmere 4 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, následne bol dňa 24.09.2015 dodaný do výkonu trestu odňatia slobody na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 14.09.2015,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. l) Trestného zákona, na § 37 písm. m) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 22. januára 2016 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 537/15/7702-10 zo dňa 21.01.2016, ktorú podal na obvineného O. G. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b) Tr. por.; následne obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe Okresného prokurátora v Humennom.

Keďže obžalovaný O. G. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného O. G.. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať. Aj obhajca navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného O. G..

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. O. G., že je vinný zo skutku, z ktorého je obžalovaný. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného Kleca za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu.

Prokurátor poukázal na vyhlásenie o vine obžalovaného a navrhol uznať ho za vinného zo skutku s tam uvedenou právnou kvalifikáciou. Uviedol, že i keď sa stotožňuje s trestom, ktorý súd uložil trestným rozkazom, s ohľadom na prečítanú správu probačného a mediačného úradníka ponechal súdu na zváženie možnosť uloženia trestu domáceho väzenia.

Obhajca vyslovil názor, že vzhľadom na zistené osobné pomery jeho klienta, a vychádzajúc z výsledkov šetrenia probačného a mediačného úradníka, najvhodnejším trestom by bolo uloženie trestu domáceho väzenia.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že ľutuje svoj čin, viackrát sa opakovať nebude a v živote sa už ničoho nedopustí. Chce už normálne žiť, našiel si vážnu známosť - priateľku, s ktorou sa chcú vziať.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný O. G. má 24 záznamov v registri trestov.

O. G. podľa správy Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody Košice, kde bol dňa 24.09.2015 dodaný na základe príkazu súdu, sa vo výkone trestu správa slušne, konflikty u neho zaznamenané neboli, pracovne zaradený nie je. Podľa správy probačnej a mediačnej úradníčky je slobodný, bezdetný, má zdravotné ťažkosti, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi-dôchodcami v ich byte, nemá žiadnych súrodencov ani kamarátov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného O. G. zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal ( § 36 písm. l/ Trestného zákona). Priťažovalo mu, že už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m/ Trestného zákona ). Vzhľadom k rovnakému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nepristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 3,4 Trestného zákona. Pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba u trestu odňatia slobody až na dva roky.

V prejednávanej veci súd skúmal aj podmienky možnosti uložiť trest domáceho väzenia v zmysle § 53 TZ. Podľa správy probačného a mediačného úradníka podmienky síce formálne splnené boli, napokon súd neukladal trest domáceho väzenia, pretože takýto trest možno uložiť páchateľovi prečinu, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie tohto trestu. Súd vyslovuje názor, že práve osoba obvineného neumožňuje uloženie trestu domáceho väzenia, pretože jeho doterajšie mnohopočetné odsúdenia súd zohľadňoval pri ukladaní trestu ako priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ - takáto okolnosť podľa názoru súdu bráni tomu, aby obvinenému mohol byť uložený trest domáceho väzenia.

Súd navyše poukazuje na obsah správy probačného a mediačného úradníka a pripojených lekárskych správ, z ktorých plynie viacero rizík pri možnom uložení trestu domáceho väzenia. Ide najmä o nepriaznivý zdravotný stav obvineného (opuch dolných končatín, kožné ochorenie dolných končatín, hypertenzia, periodické ambulantné vyšetrenia psychiatrické a iné), pričom pri výkone trestu odňatia slobody v ústave na jeho výkon je lekárska starostlivosť v plnom rozsahu zabezpečená. Z naznačených rizík plynie obava, že výkon prípadného trestu domáceho väzenia by bol v dôsledku častého prerušenia kontroly technickými prostriedkami v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov komplikovaný v takej miere, že by takýto druh trestu nesplnil svoj účel.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd pri ukladaní trestu dospel k presvedčeniu, že vo vzťahu k obžalovanému O. G. sa vyžaduje priame represívne pôsobenie, t. j. nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd určoval trest v dolnej polovici trestnej sadzby, pretože v § 348 ods. 1 pre daný skutok uvádza trestnú sadzbu odňatia slobody až na dva roky. Súd obžalovanému G. uložil trest odňatia slobody na štyri mesiace nepodmienečne, ktorý vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s ohľadom na to, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.