Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/343/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: V. Š., narodný XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.Á. XX/XX, Z. B., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 10.055,50 eur s príslušenstvom a odmenou 33,52 eur zmenky , takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 2.7.2014 sa ruší v zmenkovej sume 3.315 eur s úrokom 6% ročne z nej od 7.7.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 11,05 eur a súčasne sa v tejto časti konanie zastavuje.

II. Zmenkový platobný rozkaz sa ruší aj v celom výroku o trovách konania.

III. Vo zvyšku súd ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 67% jemu vzniknutých celkových trov.

odôvodnenie:

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 2.7.2014 súd uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 10.055,50 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 7.7.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 33,52 eur a náhradu trov konania vo výške 605 eur alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenovému platobnému rozkazu namieta. 2. Žalovanému bol zmenkový platobný rozkaz doručený 2.9.2014 a v zákonnej lehote podal proti nemu námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. XCbZm XXX/XXXX. 3. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). 4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 471 ods. 2 konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 6. Súd dospel k záveru, že podľa doterajších predpisov sa dokončí len

konanie, týkajúce sa samotného zmenkového platobného rozkazu, t. j. konanie v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 7. Žalovaný námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu odôvodnil tým, že so žalobcom dňa 15.2.2013 uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 3.600 eur. Zároveň mu žalobca dal na zabezpečenie úveru zo zmluvy podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy a blankozmenku. Blankozmenku mu dal podpísať bez toho, aby bol vopred dohodnutý postup doplnenia údajov do zmenky. Po tom, čo sa omeškal so splátkami úveru, vyplnil žalobca zmenku na sumu 10.055,50 eur a uplatnil ju na súde. Nesúhlasil preto ani s tvrdením uvedeným v žalobe, v zmysle ktorého sa on mal vystavením zmenky zo dňa 15.2.2013 zaviazať na zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 10.055,50 eur. Pri vystavení nebola zmenka vypísaná celá, chýbala v nej suma a žalobca nebol na základe žiadnej dohody oprávnený sumu doplniť. 8. Za zásadnú skutočnosť žalovaný považoval, že vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským nie len v zmysle § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, ale aj v zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorej fotokópiu ako dôkaz k námietkam pripojil, bola vopred žalobcom „predformulovaná“ a jemu predložená na podpis s cieľom subsumovať vzťah pod režim Obchodného zákonníka a vyňať ho spod noriem ochrany spotrebiteľa. Podľa jeho názoru sa použitie finančných prostriedkov musí posudzovať z objektívneho hľadiska, bez ohľadu na to, čo je alebo nie je v zmluve účelovo uvedené. Za ďalšiu skutočnosť dokazujúcu, že je nevyhnutné posudzovať ho ako spotrebiteľa, považoval aj spôsob, akým ho žalobca označil v žalobe, najprv uviedol jeho rodné číslo, až potom IČO, bydlisko a štátnu príslušnosť. Aj v zmenke je uvedené rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Údaj rodného čísla pritom nie je bežne dostupný a v obchodnej praxi sa pri označení podnikateľov nepoužíva. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XCoE/XXX/XXXX, ktorého časť v námietkach citoval. 9. Zmluvu o úvere je podľa žalovaného potrebné hodnotiť ako nevyváženú, jednostrannú v rámci podmienok zmluvy, ako aj dohodnutých zmluvných pokút. Zmluvu považoval za klamlivú, lebo žalobca sa v nej zaviazal poskytnúť mu úver 6.630 eur, v skutočnosti do tejto sumy zarátal aj odmenu 3.030 eur a reálne mu poskytol len 3.600 eur. V zmenke si nárokuje čiastku vyššiu o 200%. Žalobca si počínal v rozpore s dobrými mravmi, žiada úroky, na ktoré nemá nárok a oprávnený je žiadať len vrátenie istiny 3.600 eur. Zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané obligatórne náležitosti, ktorých absenciu musí súd skúmať ex offo a pri absencii hoci len jednaj z nich má ustanoviť, že je úver bez úrokov a bez poplatkov. 10. Vzhľadom na to, že veriteľ je povinný počínať si tak, aby boli zachované práva spotrebiteľa, nemohla byť podľa žalovaného na zabezpečenie spotrebiteľského úveru vystavená zmenka na rad veriteľa. Žalobca z okolností vedel alebo musel vedieť, že sa zmenka týka spotrebiteľského úveru, aj že sa jedná o zmenku na rad, čím považoval jednoznačne za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou, navyše § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. zakazoval na zabezpečenie spotrebiteľského úveru použiť zmenku a táto zmenka je preto „ex offo“ neplatná. 11. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, nakoľko bola vopred „predformulovaná“ a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu. Tým spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa; dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa. V tomto smere poukázal na rozhodnutia niektorých súdov v exekučných veciach. Zmenkový platobný rozkaz preto žiadal zrušiť. 12. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 13. Z prvopisu zmenky (odkazujúcej na zmluvu číslo XXXXXX-XXXXX), ktorá bola vystavená v Banskej Bystrici 15.2.2013, súd zistil, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 6.7.2013 v Bratislave zmenkovú sumu 10.055,50 eur, bez protestu. Vystaviteľ je označený ako podnikateľ zapísaný v živnostenskom registri, pod ktorými údajmi je uvedené jeho rodné číslo a číslo občianskeho preukazu.

14. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 15. Žalovaný nespochybnil, že zmenku vystavil a medzi stranami nebolo sporné, že ňou boli zabezpečené záväzky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú strany uzavreli 15.2.2013. Sporné ostalo, či ide o spotrebiteľský úver. 16. Vo svojom prednese na pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v zmenke je okrem identifikačného čísla uvedené aj rodné číslo a číslo občianskeho preukazu žalovaného, čo vzbudzuje pochybnosti, či žalovaný konal ako podnikateľ alebo spotrebiteľ, údaje v úverovej zmluve neodpovedajú ani na otázku, v akej oblasti podniká a ako úverová zmluva súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou. Považoval preto pochybnosti o tom, že žalovaný nekonal ako spotrebiteľ za dôvodné a mal zato, že žalobca musí preukázať, že žalovaný zmluvu uzavrel ako podnikateľ. O nepodnikateľskom charaktere záväzkového vzťahu svedčí podľa neho aj skutočnosť, že zmluva o úvere, ani žiadosť o úver, nie je opatrená odtlačkom pečiatky žalovaného, hoci bežná prax bánk je v prípade úverov na podnikanie vyžadovať od podnikateľov, aby sa podpísali na zmluvu a opatrili ju pečiatkou. 17. Na preukázanie tvrdenia, že peňažné prostriedky z úveru žalovaný nepoužil na podnikanie, predložil ako dôkaz fotokópiu čestného prehlásenia žalovaného a čestného prehlásenia jeho matky P. V., obe z 11.1.2016, ako aj fotokópiu vkladového lístku o vklade hotovosti 2.200 eur dňa 21.2.2013 na účet exekútorky. K nahliadnutiu tiež predložil peňažný denník za roky 2011

- 2012, v ktorom sú zápisy aj z roku 2013, čím preukázal, že žalovaný úver do peňažného denníka nezapísal, a tvrdil, že ak by peňažné prostriedky boli určené pre podnikateľskú činnosť, žalovaný by ich zahrnul do účtovníctva, aby si znížil základ dane. 18. Nakoniec podľa žalovaného by nebolo možné priznať žalobcovi nárok ani v prípade, ak by záväzkový vzťah nebol spotrebiteľský, lebo žalobca zneužil právo s cieľom dostať dlžníka do nepriaznivej situácie tým, že v zmluve uviedol inú výšku úveru, než mu reálne poskytol, odplata za úver na obdobie 2,5 roka, ktorá plní funkciu úroku, je 3.030 eur a v zmenke žalobca uviedol sumu viac ako dvojnásobne vyššiu, než bol poskytnutý úver. 19. Žalobca s námietkami nesúhlasil. Poukázal na to, že rodné číslo a číslo občianskeho preukazu žalovaného v zmenke plnia jedine úlohu náležitej identifikácie vystaviteľa, lebo len samotné identifikačné číslo fyzickej osoby podnikateľa nie je stabilný identifikátor, po ukončení podnikania vznikajú problémy stotožniť podnikateľa s konkrétnou fyzickou osobou. Uviedol, že žalovaný sa už pri dojednávaní úveru voči nemu prezentoval len ako podnikateľ, v žiadosti o poskytnutie úveru ako účel, pre ktorý úver žiada, uviedol nákup materiálu a nakoľko predmetom jeho podnikateľskej činnosti bolo obrábanie kovov, je súvislosť s podnikaním žalovaného daná. K žiadosti o úver žalovaný doložil okrem živnostenského listu aj ďalšie doklady, peňažné prostriedky z úveru žiadal vyplatiť na bankový účet, ktorý používal ako podnikateľ a na ktorý mu chodili príjmy z podnikania. Podpísaním žiadosti o úver a úverovej zmluvy samotnej žalovaný voči nemu prejavil vôľu získať úver ako podnikateľ a na účely podnikania ho aj použiť. Preto skutočnosť, že peňažné prostriedky následne použil aj na iný účel, nie je už právne významná. K výške reálne vyplatenej sumy úveru upozornil na započítaciu klauzulu dojednanú v zmluve, podľa ktorej sa proti nároku na poskytnutie úveru v dohodnutej výške započítavala pohľadávka na úroky dojednané vo forme zmluvnej odmeny. 20. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil žiadosť o úver zo dňa 14.2.2013 a dve faktúry, ktorými žalovaný účtoval vykonané práce svojmu odberateľovi za novembre a december 2012, a ktorými pri dojednávaní úveru preukazoval schopnosť splatiť úver. 23. Ku kauzálnemu vzťahu žalobca uviedol, že sa žalovaný ako dlžník zaviazal úver splácať, ale zaplatil len jednu splátku. Úhradu zohľadnil a do zmenkovej sumy zahrnul len nesplatený zvyšok úveru, okrem toho aj zmluvné pokuty, ktoré boli dojednané ako sankcia za omeškanie. Nakoľko sa rozhodol na zaplatení sumy 3.515 eur, zodpovedajúcej časti zmluvných pokút, netrvať, navrhol, aby súd zmenkový platobný rozkaz v zmenkovej sume 3.315 eur s úrokom 6% ročne z nej od 7.7.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 11,05 eur zrušil, konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšku ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 24. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.2.2013 súd zistil, že v jej záhlaví je žalovaný označený len ako podnikateľ, uvedené je jeho obchodné meno, sídlo, IČO, údaje živnostenského registra (včítane reg. č. a čísla spisu) a údaje o bankovom spojení s číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa bodu 1.1 zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalobcovi na účely výkonu

jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 6.630 eur, ktoré sa žalovaný podľa bodu 2.1 zaviazal splatiť žalobcovi v 30 mesačných splátkach po 221 eur podľa splátkového kalendára. V bode 4.1. bola za poskytnutie úveru dojednaná zmluvná odmena 3.030 eur, ktorá predstavuje úroky a ktorá sa stala splatná ku dňu poskytnutia úveru. Proti pohľadávke žalovaného na poskytnutie úveru sa podľa bodu 9.1. zmluvy ku dňu poskytnutia úveru započítala pohľadávka žalobcu na zaplatenie zmluvnej odmeny, z ktorého dôvodu bol na bankový účet žalovaného vyplatený len rozdiel. 25. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť o poskytnutie úveru, spísaná na tlačive žalobcu, ktorú žalovaný podpísal dňa 14.2.2013. Zo žiadosti súd zistil, že sa malo jednať o preklenovací úver. Žalovaný bol identifikovaný ako podnikateľ fyzická osoba jednak osobnými údajmi a jednak obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom. Ako účel čerpania úveru je uvedený nákup materiálu. Na žiadosti sú poznačené prílohy: kópia osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2012 a živnostenský list. Číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX žalovaného, uvedené v žiadosti (aj v zmluve o revolvingovom úvere), je totožné s číslom účtom na dvoch faktúrach, ktorými žalovaný účtoval svojmu odberateľovi poskytnuté služby za november a december 2012 a ktorými preukazoval žalobcovi svoju schopnosť splatiť úver. 26. Z dôkazu vykonaného výsluchom žalovaného vyplynulo, že peniaze nepotreboval na nákup materiálu, ale nakoľko mal dlžoby a hrozilo, že s matkou prídu o bývanie, mienil z úveru tento dlh vyrovnať. Od sprostredkovateľky sa dozvedel, že úver v ním požadovanej výške mu žalobca ako fyzickej osobe nemôže poskytnúť, preto dokladal svoje údaje ako podnikateľ. Sprostredkovateľka pri spisovaní žiadosti povedala, že sa ako účel úveru napíše nákup materiálu, aby žiadosť prešla. V žiadosti uviedol číslo bankového účtu, ktorého majiteľkou bola jeho stará mama, on bol disponent a účet používal ako podnikateľský. Peňažné prostriedky mu žalobca na tento účet poukázal. Pôvodne o úver nežiadal ako podnikateľ, až potom, keď to ako riešenie navrhla sprostredkovateľka, lebo inak by sumu, ktorú potreboval, nedostal. 27. Žalovaný v čestnom prehlásení zo dňa 11.1.2016 uviedol, že peňažné prostriedky z úveru, ktorý mu žalobca poskytol, použil pre svoju osobnú potrebu, a to konkrétne na vyplatenie exekučného konania v súvislosti s úhradou nájomného za byt, v ktorom býva s matkou, voči ktorej bola vedená exekúcia. Nepoužil ich na výkon podnikania, o úver žiadal ako fyzická osoba a zmluvu podpisoval ako fyzická osoba. Z čestného prehlásenia P. V. vplynulo, že peniaze, ktoré si jej syn požičal od žalobcu, odovzdal jej a boli použité na zaplatenie dlžoby za nájomné u súdnej exekútorky JUDr. A. B.. K čestným prehláseniam bol pripojený vkladový lístok o vklade hotovosti 2.200 eur na bankový účet JUDr. T. B. dňa 21.2.2013, vkladateľka P. V.. 28. Z takto zisteného skutkového stavu súd pri posudzovaní námietky o charaktere príčinného vzťahu zabezpečeného zmenkou vychádzal. 29. Za spotrebiteľa by bolo možné žalovaného považovať len v prípade, ak by zo všetkých okolností, za ktorých úverovú zmluvu uzavrel, bolo zrejmé, že mu žalobca úver poskytol na iný účel ako na výkon podnikania alebo povolania, resp. že mu úver bol poskytnutý pre jeho osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov jeho domácnosti. Podľa v § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, je spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. 30. Samotná skutočnosť, že žalovaný je v úverovej zmluve označený ako podnikateľ, ešte nie je prekážkou tomu, aby zmluva mohla byť spotrebiteľskou, resp. uvedenie identifikačného čísla pri označení dlžníka ešte neznamená, že dlžník pri jej uzatváraní konal ako podnikateľ. Žalovaný však podpísaním zmluvy potvrdil, že úver požaduje pre svoju podnikateľskú činnosť (bod 1.1 zmluvy) a na tento účel peňažné prostriedky od navrhovateľa žiadal a prijal. 31. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. 32. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný pri dojednávaní úveru a pri podpisovaní úverovej zmluvy konal v omyle, ktorý by žalobca využil a vylúčil aplikáciu spotrebiteľského práva. Z výpovede žalovaného je naopak jednoznačné, že chcel získať úver 3.600 eur a že si bol

vedomý, že mu žalobca ako fyzickej osobe nepodnikateľovi úver v tejto výške poskytnúť nemôže. Na preukázanie tvrdenie, že o úver žiadal ako spotrebiteľ, nenavrhol žalovaný vykonať žiadne dôkazy. Za dôvodný považuje súd predpoklad, že ak by žalovaný skutočne mienil získať spotrebiteľský úver, obrátil by sa po zistení, že mu žalobca ako spotrebiteľovi úver v požadovanej výške poskytnúť nemôže, na iného veriteľa. Žalovaný sám priznal, že od iných veriteľov úver nežiadal a z jeho výpovede je zrejmé, že zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel s vedomím, že sa zaväzuje ako podnikateľ. 33. Ak žalovaný svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzoval dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely). Len samotná skutočnosť, že žiadosť o úver a zmluvu žalovaný neopatril odtlačkom pečiatky, nemohla u žalobcu vzbudiť dojem, že žalovaný nekoná na podnikateľské účely, odtlačok pečiatky nie je nevyhnutnou súčasťou podpisu živnostníka. 34. Argumenty žalovaného, že peňažné prostriedky na podnikanie nepoužil, nemôžu charakter zmluvného vzťahu zvrátiť. Navyše tvrdenie, že úver použil výlučne na osobnú potrebu, je spochybnený, nakoľko časťou úveru 2.200 eur mal pokryť dlh na nájomnom za byt, v ktorom nie len s matkou býval, ale v ktorom mal aj miesto podnikania, účel použitia zvyšnej časti úveru žalovaný ani len nenaznačil. Nezapísanie úveru do peňažného denníka samo osebe nie je dôkazom o spotrebiteľskom charaktere úveru, len o účtovnej disciplíne žalovaného, keď navyše položkou znižujúcou základ dane sú za určených podmienok len úroky z úveru. 35. Námietky, ktoré žalovaný vzniesol s odvolávaním sa na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, súd preto hodnotil ako nedôvodné. 36. Proti zmenke žalovaný namietal, že bola vydaná neúplná a žalobca ju vyplnil bez toho, aby bol vopred dohodnutý postup doplnenia údajov do zmenky, resp. nesúhlasil s tvrdením uvedeným v žalobe, že sa on vystavením zmenky zo dňa 15.2.2013 zaviazal na zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 10.055,50 eur, lebo pri vystavení nebola zmenka vypísaná celá, chýbala v nej suma a žalobca nebol na základe žiadnej dohody oprávnený sumu doplniť. 37. Dôvodnosť tejto námietky vyvrátil sám žalovaný predložením zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnenie žalobcu vyplniť blankozmenku je upravené v bodoch 5.3 a 5.4 zmluvy. Žalobca mal právo vyplniť v blankozmenke chýbajúce údaje (sumu zmenky a údaj splatnosti), ak sa žalovaný ako dlžník dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov podľa zmluvy. Ako sumu zmenky bol podľa bodu 5.4 písm. b) oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrnujúcu ale neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Ako údaj splatnosti mohol podľa bodu 5.4 písm. c) doplniť ľubovoľný dátum (t. j. konkrétny deň) po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky alebo jej časti, alebo jej príslušenstva alebo zmluvných pokút na základe zmluvy. 38. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že záväzky zo zmluvy platil riadne a včas, nepoprel, že uhradil len jednu splátku úveru. Pre omeškanie s platením splátok sa podľa bodu 12.3 písm. b) zmluvy stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovaného zo zmluvy a vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvné pokuty dojednané v bodoch 12.1 a 12.4. zmluvy. Podmienky na vyplnenie chýbajúcich údajov v blankozmenke tým boli splnené. 39. Doplnením chýbajúcich údajov sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia, t. j. ako by nikdy blankozmenkou nebola. Preto žalobca oprávnene v žalobe tvrdil, že sa žalovaný vystavením zmenky zo dňa 15.2.2013 zaviazal zaplatiť mu zmenkovú pohľadávku vo výške 10.055,50 eur. 40. Žalovaný podpísaním zmluvy o revolvingovom úvere vyjadril súhlas s jej obsahom. Pri obvyklej starostlivosti, ktorú je možné očakávať od každého, nie len od podnikateľov, musel žalovaný už z lícnej strany zmluvy, z bodov 1.1. a 2.1., vedieť, aká je dohodnutá výška úveru a koľko mesačných splátok a v akej sume má na vyrovnanie úveru splatiť. Následne z bodov 4.1. a 9.1. zmluvy musel zistiť výšku úroku (zmluvnej odmeny predstavujúcej úroky za poskytnutie úveru), jeho splatnosť a spôsob úhrady. Pokiaľ zmluvné podmienky prijal bez toho, aby sa s obsahom zmluvy vopred dôkladne oboznámil, nemôžu byť len z tohto dôvodu považované za dôvodné jeho námietky, označujúce postup žalobcu za zneužitie práva s cieľom dostať dlžníka do nepriaznivej situácie tým, že v zmluve uviedol inú výšku úveru, než mu reálne poskytol, resp. že odplata za úver na obdobie 2,5 roka, ktorá plní funkciu úroku, je 3.030 eur. 41. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný z dôvodov uvedených v námietkach nemal povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Preto súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a v zmysle § 175 ods. 5 OSP konanie zastavil

len v tej časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť. Vo zvyšku, t. j. v zmenkovej sume 6.740,50 eur s úrokom 6% ročne z nej od 7.7.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 22,47 eur, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 42. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré žalobca vzal žalobu čiastočne späť, považoval súd v záujme spravodlivého usporiadania pomerov procesných strán za potrebné zrušiť aj výrok zmenkového platobného rozkazu o trovách konania, s tým, že súčasne podľa § 262 ods. 1 rozhodol týmto rozsudkom o nároku na náhradu trov celého konania 43. Žalobca má právo na náhradu trov zo sumy 6.740,50 eur, v ktorej bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti (§ 255 ods. 1 , čo podľa pomeru k pôvodne požadovanej sume 10.055,50 eur predstavuje 67%. Naproti tomu má žalobca povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov zo sumy 3.315 eur, v ktorej on späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 . 44. Pre súbeh vzájomných nárokov a dôvod ich vzniku súd za rozumné usporiadanie procesných vzťahov považoval priznať právo na náhradu trov len žalobcovi, a to za celé konanie, čím je kompenzovaný nárok žalovaného, ktorý sa týka len námietkového konania. 45. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).