Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6C-135-2010.pdf
PDF · 282.05 KB
No categories available
6C/135/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom, v právnej veci žalobu: A. E. SE, K., E. XX, T.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Stanislav Barkoci, so sídlom Bratislava, Heidukova 14, proti žalovanému: M. G. J., G. J., I. námestie XX, T.: XXXXXXXX, zastúpený Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Nitra, Farská 25, o zaplatenie 1.095.426,35 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 434 051,35 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 265 551,35 eur od 02.01.2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 168 500,- eur od 2.2.2009 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Žalobca a žalovaný a to každý z nich sú p o v i n n í zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 37,- eur a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.5.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.095.426,35 eura, pričom požadoval 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 265.551,35 eura počínajúc dňom 2.1.2009, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 168.500,- eur, počínajúc dňom 2.2.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 265.000,- eur, počínajúc dňom 2.2.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 24.895,- eur, počínajú dňom 2.2.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 346.585,- eur, počínajúci dňom 2.2.2009 do zaplatenia a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 24.895,- eur, počínajúc dňom 2.2.2009 do zaplatenia a tiež trov konania od žalovaného. Svoju žalobu zdôvodnil tým ,že žalobca na dražbe, ktorá sa konala dňa 31.12.2008 vydražil nehnuteľnosti a to bytový dom súp. č. 2951 , ktorý sa nachádza v Nových Zámkoch na ul. M. R. Štefánika č. 13 a ktorý je zapísaný na LV č. X k.ú. Nové Zámky a tiež pozemok pod uvedeným bytovým domom , parcela registra „ E „ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 459 m2 , ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. Nové Zámky, pričom žalobca uhradil žalovanému sumu 1.095.426,35 eura a to tak, že dňa 30.12.2008 vložil priamo na účet žalovaného sumu 265.551,35 eura ( 8 mil. Sk ), dňa 30.1.2009 vložil na účet žalovaného sumu 168.500,- eura, dňa 30.1.2009 vložil na účet žalovaného sumu 265.000,- eur, dňa 30.1.2009 vložil na účet žalovaného 24.895,- eur, dňa 30.1.2009 vložil na účet žalovaného 346.585,-- eur a napokon dňa 30.1.2009 vložil na účet žalovaného sumu 24.895,-- eur. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 13/2009 Nz 1915/2009 zo dňa 23.1.2009, ktorá bola vyhotovená notárom JUDr. Petrom Šulaiom, pričom obsahovala osvedčenie o vykonaní dražby podľa Všeobecne záväzného nariadenia mesta č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta ( ďalej len „ VZN 3/1997 „ ), pričom podľa tejto zápisnice
sa mal žalobca stať vydražiteľom vyššie uvedených nehnuteľností. Na základe uvedenej notárskej zápisnice bol na žalobcu založený list vlastníctva ohľadne predmetných nehnuteľností. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v dôsledku protestu okresného prokurátora č. Pd 13/10-11 Správa katastra Nové Zámky rozhodnutím č. Z 426/09 zo dňa 16.4.2010 , ktorým vyhovela protestu okresného prokurátora a zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam zrušila a to z dôvodu, že notárska zápisnica za podmienok v nej uvedených nie je vkladuschopnou listinou, pričom z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že bez ďalšieho nie je možné napraviť vady, ku ktorým došlo a teda žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a nie je ani daný reálny predpoklad, aby sa ich vlastníkom stal. Žalobca preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 27.4.2010 k vráteniu sumy 1.095.399,33 eura, pričom žalovaný uvedenú sumu žalobcovi nevrátil. Žalobca napokon v žalobe uviedol, že z uvedeného právneho stavu vyplýva, že zo strany žalovaného ide o majetkový právny prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol resp. získaný právnym plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na ustanovenia § 456 a 457 Občianskeho zákonníka. K žalobe žalobca pripojil uvedenú notársku zápisnicu zo dňa 23.1.2009, doklady o zaplatení sumy 1.095.426,35 eura, LV č. X a LV č. XXXXX k.ú. Nové Zámky, rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky č. Z 426/09 zo dňa 16.4.2010, výzvu k zaplateniu sumy 1.095.399,33 eura z 27.4.2010, výpis z obchodného registra žalobcu, oznámenie Mesta Nové Zámky o konaní verejnej dražby .
2. Konajúci súd vo veci vydal dňa 24.5.2010 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný v inkriminovanom období užíval vydražené nehnuteľnosti ako vlastné, uzatváral nájomné zmluvy, vyberal nájomné od existujúcich nájomcov a dal výpoveď nájomcovi Gábatour s.r.o. . Ďalej uviedol, že žalobca podal na Okresný súd žalobu bez toho, aby so žalovaným konzultoval akékoľvek ďalšie kroky smerujúce k obnoveniu právneho vzťahu podpísaním kúpnej zmluvy alebo určením rozsahu vzájomných plnení, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listov žalobcu zo dňa 27.4.2010 a 13.10.2010, pričom primátor žalovaného sa snažil vec prerokovať avšak žalobca trval na okamžitej úhrade celej kúpnej ceny. Poukázal na to, že žiaden z účastníkov sa nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal a zdôraznil, že zrušenie zápisu vlastníckeho práva žalobcu samo o sebe nie je možné považovať za akt vydania nehnuteľnosti z faktickej držby žalovaného a preto žalobca v žalobe nesprávne uviedol, že „ odporca dostal plnenie „, pričom žalobca až po podpísaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a následného obdržania žalovaným podpísaného návrhu kúpnej zmluvy, ktorého podpísanie odmietol, písomne vyzval žalovaného, aby protokolárne prevzal nehnuteľnosť, avšak k svojej výzve nepripojil žiadny protokol, zoznam nájomcov, vyúčtovanie, kľúče od budovy a tiež neoznámil prípadný návrh termínu faktického odovzdania a prevzatia a neponúkol tiež súčinnosť pri vyporiadaní bez právneho dôvodu poberaného nájomného od nájomcov jednotlivých nebytových priestorov. Zároveň poukázal na judikáty Najvyššieho súdu SR. Žalovaný tiež ohľadne úrokov z omeškania namietal, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania do dňa 29.4.2010 sú nedôvodné, keďže do 28.4.2010 bol žalobca zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností a uviedol, že z predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal nekonal dobromyseľne. Zároveň uviedol, že ak by žalobca mal mať nárok na úroky z omeškania od 2.9.2009 tak žalovaný by mal mať nárok na vrátenie vyberaného nájomného a tiež na úroky z omeškania z týchto platieb. V uvedenom odpore žalovaný ďalej uviedol ,že dôvodom pre zrušenie zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu bola absencia kúpnej zmluvy a jej zápis vkladom resp. absencia prejavenej vôle kúpy a predaja vydražených nehnuteľností obsiahnutých priamo v notárskej zápisnici , keďže k zápisu vlastníckeho práva došlo na základe návrhu notára JUDr. Petra Šulaia v záznamovom konaní. Ďalej uviedol, že lehota na uzatvorenie kúpnej zmluvy článku V. podľa bodu 9 VZN 3/1997 nie je stanovená a z uvedeného článku vyplýva, že po zaplatení ceny na vydraženú nehnuteľnosť žalovaný uzatvorí s vydražiteľom kúpnu zmluvu, pričom podmienkou na uzavretie kúpnej zmluvy ja zaplatenie celej kúpnej ceny. Zároveň poukázal na to, že protestom prokurátora nebol dotknutý priebeh dražby, jej výsledok alebo notárska zápisnica, ktorou bola dražba osvedčená. Žalovaný uviedol, že zrušenie vlastníckeho práva žalobcu pre formálne nedostatky by bolo možné napraviť nahradením absentujúceho právneho úkonu - kúpnej zmluvy aj s odvolaním sa na § 26 odsek 6 Zákona o prokuratúre, podľa ktorého orgán verejnej správy, ktorého nezákonné rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu obnoviť porušené práva a preto žalovaný vyhotovil kúpnu zmluvu, ktorú zaslal žalobcovi, pričom právny zástupca žalobcu dňa 13.5.2010 písomne oznámil, že žalobca kúpnu zmluvu nepodpíše. Žalovaný zároveň uviedol, že vrátením kúpnej ceny dôjde vlastne k jej nezaplateniu a teda žalobca nemá nárok na vrátenie dražobnej zábezpeky vo výške 8 miliónov Sk, s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaný žiadal, aby konajúci
súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K uvedenému podaniu žalovaný pripojil podanie žalovaného zo dňa 11.5.2010 adresované právnemu zástupcovi žalobcu, v ktorom žalovaný vyzval žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam a tiež návrh kúpnej zmluvy č. 2/2010 zo dňa 11.5.2010 ako i oznámenie Mesta Nové Zámky o konaní verejnej dražby , VZN č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta, protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností do vlastníctva vydražiteľa zo dňa 13.2.2009, rozhodnutie Správy katastra Z 426/09 zo dňa 16.4.2010, výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.4.2010 na vrátenie sumy 1.095.399,33 eura, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.4.2010 a 13.5.2010, notársku zápisnicu zo dňa 23.1.2009.
3. K odporu žalovaného sa podaním zo dňa 23.6.2010 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že Správa katastra Nové Zámky zrušila zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu, keďže medzi účastníkmi konania žiaden zmluvný vzťah nevznikol. Zároveň poukázal na to, že v danom prípade medzi účastníkmi nedošlo k zavretiu žiadnej zmluvy a teda v danom prípade nejde o neplatnú alebo zrušenú zmluvu a poukázal na to, že právny vzťah účastníkov je obsiahnutý v ustanovení § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka - plnenie bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že žalovaný vlastní to čo vlastnil, pričom žalobca nevlastní to čo vlastnil, domáha sa teda vrátenia toho čo je jeho a čo mu drží žalovaný. Poukázal na to ,že žalovaný má peniaze žalobcu bez právneho titulu a teda domáha sa ich vrátenia aj s príslušenstvom, pričom výška úrokov bola určená v súlade so zákonom. Poukázal na to, že žalobca od výsledku realizácie verejnej dražby neodstúpil ani túto nezmaril, keďže všetky doklady a podklady týkajúce sa dražby vyhotovoval žalovaný a pokiaľ pripravil doklady tak ako ich pripravil spôsobil danú situáciu sám, pričom v dôsledku správania sa žalovaného vznikla žalobcovi škoda. Napokon poukázal na to, že povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu musí mať právny základ, ktorým nie sú doklady, ktoré vyprodukoval žalovaný. K uvedenému podaniu pripojil svoje oznámenia zo dňa 27.4.2010 a 14.5.2010, v ktorom vyzýva žalovaného, aby prevzal predmetné nehnuteľnosti.
4. Žalovaný podaním dňa 13.7.2010 súdu zaslal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým napadol rozhodnutie Správy katastra v Nových Zámkoch č. Z XXX/XX zo dňa 16.4.2010, Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Nové Zámky č. 6/2009, ktorým bolo zrušené VZN č. 3/1997, uznesenie mestského zastupiteľstva Nové Zámky č. 262/09 1208 o odpredaji nehnuteľností zapísaných na LV č. 1 stavba súp.č. XXXX- bytový dom a na LV č. XXXXX parcela registra „ E „ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 459 m2 formou dražby na uzavretie kúpnej zmluvy za minimálnu cenu 16 mil. Sk , oznámenie Mesta Nové Zámky o konaní verejnej dražby zo dňa 16.12.2008, zásady hospodárenia s majetkom M. G. J. zo dňa 28.8.2007, zásady zmluvných prevodov nehnuteľného majetku M. G. J. zo dňa 29.9.2008.
5. Na pojednávaní dňa 20.7.2010 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a zopakoval dôvody, ktoré sú uvedené v žalobe, pričom uviedol ,že zaplatenie sumy 1.095.426,35 eura bolo plnením ktorým sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Správy katastra . Uviedol, že suma poukázaná žalovanému nebola do dnešného dňa vrátená. Konateľ žalobcu (BD E.) na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných a ústnych vyjadrení svojho právneho zástupcu.
6. Zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla, že právnym dôvodom na zaplatenie kúpnej ceny bola uskutočnená dražby, ktorej výsledok žalobca sám potvrdil svojím podpisom, pričom podľa rozhodnutia Správy katastra pochybenie nebolo na strane mesta , keďže dôvodom na zrušenie rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky bola absencia náležitého vyjadrenia vôle, ktorú žalobca prezentoval dobrovoľným zaplatením kúpnej ceny. Protestom prokurátora nebol napadnutý priebeh dražby, ani výsledok dražby, ani notárska zápisnica ale len spôsob prepisu nehnuteľností. Poukázala na to, že podľa všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nové J. mala byť pri uskutočnení dražby s vydražiteľom uzavretá kúpna zmluva a vo všeobecnom záväznom nariadení nie je určená lehote na jej uzavretie, pričom všeobecná premlčacia lehota je 3-ročná. Žalovaný sumu ktorá je predmetom sporu považuje za úhradu kúpnej ceny a nie za neodôvodnené obohatenie, pričom žalovaný hneď po obdržaní rozhodnutia o zrušení vlastníckeho práva žalobcu ponúkol žalobcovi navrátiť vec do právneho stavu tak ,že mu bola predložená kúpna zmluva , čo žalobca odmietol a zároveň oznámil žalovanému, že žalobca odmieta uhrádzať náklady spojené s prevádzkovaním nehnuteľností , keďže už nie je ich vlastníkom a táto skutočnosť by mala mať za následok znemožnenie prevádzkovania nebytových priestorov, čím by vznikli škody na strane nájomcov. Žalovaný preto poskytol súčinnosť pri prevzatí týchto nehnuteľností do svojej správy, pričom ohľadne vzťahov nájomcov k žalobcovi
doposiaľ nebolo odovzdané zo strany žalobcu vyúčtovanie vo vzťahu k jednotlivým nájomcom. Zároveň súdu zástupkyňa žalovaného predložila rovnopis žaloby o určenie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý návrh bol doručený tunajšiemu súdu dňa 13.7.2010 a založila do spisu vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu. V tomto vyjadrení v podstate žalovaný uviedol to, čo je vyššie uvedené a v tomto podaní poukázala na to, že žalobca protokolovane prevzal nehnuteľnosti do vlastníctva svojej držby a od 23.1.2009 až do obdržania rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky vykonával všetky oprávnenia vlastníka, poberal nájomné, dal výpoveď jednému z nájomcov , podal žalobu na vypratanie tohto nájomcu . Zároveň opätovne uviedla, že ak žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu neuzavrie žalovaný to bude považovať za zmarenie dražby, čo znamená prepadnutie dražobnej zábezpeky v prospech žalovaného a poukázal na to, že žalovaný počas celého obdobia konal dobromyseľne a preto žalobcove nároky na úroky z omeškania považuje za neoprávnené. Zároveň uviedol, že považuje za sporné kto je oprávnený na vrátenie zaplatenej sumy 346.585,-- eura , keďže táto suma bola hradená z účtu Ing. Q. Sülla.
7. Na základe dožiadania konajúceho súdu Správa katastra G. J. dňa 30.7.2010 zaslala súdu protest prokurátora č. Pd 13/10-11 zo dňa 10.3.2010, v ktorom konštatuje, že v súvislosti s verejnou dražbou uskutočnenej dňa 31.12.2008, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti nedošlo k zmene vlastníctva vydražením nehnuteľností na žalobcu, pričom zároveň poukázal na to, že podľa článku V. bod 9 VZN č. 3/1997 po zaplatení ceny za vydraženú nehnuteľnosť mesto uzatvorí s vydražiteľom kúpnu zmluvu, pričom vlastníctvo nehnuteľností prechádza na vydražiteľa dňom vkladu vlastníckeho práva . Zároveň v proteste prokurátora bolo uvedené ,že z osvedčenia notára o dražbe nevyplýva nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom a k zmene vlastníckych práv k vydraženým nehnuteľnostiam došlo bez akéhokoľvek právneho titulu.
8. Z dodatku č. 1 zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že U. U. boli zo strany Ing. Q. A. a tiež zo strany C. Y. požičané peňažné prostriedky za účelom zaplatenia vydraženej ceny nehnuteľnosti.
9. Na pojednávaní dňa 15.11.2010 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a na doterajších písomných ako i ústnych prednesoch, žiadal žalobe vyhovieť a poukázal na to, že žalobca platil za to čo nemá, pričom založil do spisu LV č. 1 k.ú. Nové J., z ktorého vyplýva že predmetné vydražené nehnuteľnosti sú naďalej vo vlastníctve žalovaného a že nájomcami na uvedených nehnuteľnostiach sú P. J. a A. J., obaja bytom Nové Zámky, E. XX. Ďalej uviedol, že k prevodu vlastníckeho práva nedošlo a teda žalobu považuje za dôvodnú. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
10. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalovaného poukázala na rozsudok Krajského súdu , ktorý zrušil rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky a uviedla, že uvedený rozsudok bol vyhlásený 30.8.2010. Zároveň uviedla, že boli splnené zákonné podmienky dražby, ktorá bola vykonaná žalovaným za asistencie notára a žiadala vypočuť notára JUDr. Petra Šulaia a zároveň uviedla, že sa nestotožňuje s názorom obsiahnutým v proteste prokurátora ani s názorom rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky. Uviedla, že ku dňu 13.2.2002, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetných vydražených nehnuteľností boli na nebytové priestory uzavreté nájomné zmluvy v počte 12 subjektov. Zároveň uviedla, že uvedená verejná dražba zo dňa 31.12.2008 je platná a je podkladom zmeny vlastníckeho práva pre žalobcu, ktorý sa po ich prevzatí správal ako ich vlastník. Uviedla tiež, že štyria nájomcovia nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome, ktorý bol predmetom dražby sa tiež zúčastnili dražby . Zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že podľa jej názoru zápisnica o dražbe notára JUDr. Šulaia je listinou, na základe ktorej je možné v katastri zmeniť vlastnícke právo a uviedla, že žalobca v súvislosti s dražbou neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, neuzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu a teda dražobná zábezpeka 8 miliónov Sk by mala zostať žalovanému a žiadala, aby úroky z omeškania súd žalobcovi priznal len od času, kedy Správa katastra Nové Zámky vyhovela protestu prokurátora. Zároveň predložila súdu rozhodnutie Správy katastra zo dňa 8.11.2010 , z ktorého vyplýva že Správa katastra Nové Zámky vyhovela protestu okresného prokurátora Pd 13/10-11 a zápis vlastníckeho práva vykonaný záznamom pod č. Z 469/2009 zrušila. Konateľ žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol ,že predmetom dražby bol bytový dom, pričom bol uvedený do omylu a nie nebytový dom ako sa ukazuje.
11. Na základe uvedeného skutkového stavu rozhodol konajúci súd rozsudkom č. 6C/135/2010-204 zo dňa 15.11.2010 a žalobe v plnom rozsahu vyhovel pričom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi (BD TRADE s.r.o.) sumu 1.095.426,35 eura a tiež 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 265.551,35 eura, počínajúc dňom 2.1.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 168.500,- eur, počínajúc
dňom 2.2.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 265.000,- eur, počínajúc dňom 2.2.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 24.895,- eur, počínajú dňom 2.2.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 346.585,- eur, počínajúci dňom 2.2.2009 do zaplatenia a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 24.895,- eur, počínajúc dňom 2.2.2009 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd žalobu v časti o zaplatenie 4% ročného úroku z omeškania zo sumy 265.551,35 eura, počínajúc dňom 2.2.2009 zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania.
12. Uvedený rozsudok súdu 1. stupňa odvolaním napadol žalovaný a odvolací súd Krajský súd v Nitre uznesením č. 25Co/4/2011-243 zo dňa 16.03.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia, odvolací súd uviedol, že súd 1. stupňa žalobe vyhovel s poukazom na okolnosť, že k verejnej dražbe došlo podľa VZN 3/1997 v ktorom sa v článku V bod 9. uvádza, že k prevodu vlastníctva k vydraženým nehnuteľnosti dôjde až uzavretím kúpnej zmluvy medzi mestom a vydražiteľom, ktorá nadobudne účinnosť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Uviedol, že takéto odôvodnenie je nepostačujúce pre zaujatie záveru o tom, že dražba vykonaná 31.12.2008 nie je právnou skutočnosťou na základe ktorej prešlo vlastníctvo vydražených nehnuteľností na vydražiteľa, t.j. BD E. s.r.o., pričom žalovaný tvrdil, že predmetná dražba bola vykonaná postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, s čím bol spojený i prechod vlastníctva vydražených nehnuteľností na vydražiteľa a preto sa ani žalovaný necíti byť vlastníkom dotknutých nehnuteľností a preto aj podal žalobu o nahradenie prejavu vôle BD E. s.r.o. uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej konanie je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 13C/164/2010. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia nemôže nahradiť citácia argumentov prokurátora, ktoré uviedol v proteste proti opatreniu správy katastra. Uviedol tiež, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu je potrebné zodpovedať na otázku, či v súvislosti s dražbou žalobca nadobudol vlastnícke právo k draženým nehnuteľnostiam a nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom v dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. je prípadom nadobudnutia vlastníctva na základe iných skutočností ustanovených zákonom pričom osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách má právo sa domáhať určení neplatnosti dražby na súde. Ak by súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu a teda neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd len v samostatnom občianskom súdnom konaní. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu 1. stupňa je i predčasné, keďže na súde 1. stupňa prebiehajú ďalšie dve konania, v ktorých sa riešia otázky významné pre posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní a to konanie č. 16C/47/2009 o neplatnosť dražby konanej 31.12.2008 a konanie č. 13C/164/2009 o nahradenie prejavu vôle žalobcu pri uzatvorení kúpnej zmluvy ohľadne prevodu žalobcom vydražených nehnuteľností. Uviedol, že je výsledok konania ohľadne žalovaným avizovanej žaloby proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 9.3.2011 ako správneho orgánu, ktorým na základe protestu prokurátora bol zrušený záznam o zápise vlastníckeho práva vydražený k nehnuteľnostiam na strane žalobcu a teda na základe výsledkov týchto konaní konajúci súd môže bezpečne ustáliť existenciu podmienok pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
13. Konajúci súd na základe návrhu žalobcu a na základe vyhlásenia konateľa B.D. E., spol. s r.o. zo dňa 25.7.2011 podľa § 92 ods. 3 OSP uznesením č. 6C/135/2010-266 zo dňa 06.07.2011 pripustil zámenu strán tak, že doterajší žalobca B.D. E., spol. s r.o. Nové Zámky z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil žalobca A. E. SE K., pričom dôvodom zámeny strán na strane žalobcu bola skutočnosť, že medzi B.D. E., spol. s r.o. G. J. ako postupcom a A. E. SE K. ako postupníkom bola dňa 23.5.2011 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, pričom predmetom tejto zmluvy bola pohľadávka B.D. TRADE, spol. s r.o. voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu a teda na postupníka prešla pohľadávka B.D. E., spol. s r.o. s príslušenstvom. Zmluva o postúpení pohľadávok bola súdu zaslaná dňa 24.06.2011. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný, pričom Odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 25Co/199/2011-278 zo dňa 28.09.2011 uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil.
14. Na základe požiadavky konajúceho súdu Krajský súd v Nitre zaslal konajúcemu súdu rozsudok 15S/8/2011-48 zo dňa 19.10.2011, ktorým žalobu Mesta G. J. proti Katastrálnemu úradu v Nitre o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietol pričom išlo o rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo vyhovené protestu okresného prokurátora Nové J. č. Pd13/10-11 zo dňa 10.03.2010 a zrušil zápis vlastníckeho práva v prospech B.D. E., spol. s r.o. pod záznamom č. Z426/2009 zo dňa 19.02.2009. Podľa oznámenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.01.2013 Najvyšší súd Slovenskej Republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 15S/8/2011 zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie. Podľa
ďalšieho oznámenia KS v Nitre zo dňa 02.07.2013 v konaní 15S/8/2011 bolo opätovne rozhodnuté dňa 27.03.2013 pričom žalovaný, t.j. M. G. J. proti uvedenému rozhodnutiu podalo odvolanie.
15. Na pojednávaní dňa 13.08.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa listinných dôkazov dražby zo dňa 31.12.2008 bola táto vykonaná podľa VZN M. G. J. č. 3/1997 o zásadách dražby majetku. To, čo je dražbou podľa zák. 527/2002 o dobrovoľných dražbách vymedzuje tento zákon v§ 2, vymedzuje aj účinky v zmysle tohto zákona, ktorým je prechod vlastníckeho práva k draženej nehnuteľnosti na licitátora príklepom. V zmysle VZN 3/1997 čl. 5, bod e) tohto nariadenia, sa určuje spôsob, akým dochádza k prechodu vlastníckeho práva draženej nehnuteľnosti podľa tohto nariadenia. V zmysle článku 5 bod 9 VZN 3/1997 vlastníctvo k vydraženej nehnuteľnosti prechádza dňom vkladu vlastníckeho práva na katastrálnom odbore a teda nie príklepom, ako je to pri dobrovoľných dražbách podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. Dražba, ani notárska zápisnica spísaná o priebehu dražby nie sú titulom spôsobilým na zápis vlastníckeho práva, pretože bola vykonaná podľa VZN č. 3/1997, podľa ktorého príklep na takejto dražbe nemá účinok nadobúdateľa vlastníckeho práva, pretože takéto účinky mu nepripisuje žiadny právny predpis. K samotnému výsledku dražby uviedol, že uvedená dražba určila osobu, ktorá ponúkla najvyššiu cenu, a s ktorou mal byť realizovaný prevod vlastníckeho práva podľa § 132 odsek 1 Občianskeho zákonníka na základe kúpnej zmluvy, ktorá mala byť spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva doručená príslušnej správe katastra. Podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva podľa VZN č. 3/1997 boli nasledovné: zaplatenie kúpnej ceny dosiahnutej vydražením do 15 dní od konania dražby, pričom v spojitosti s týmto poukázal na porušenie článku 5 odsek 9 VZN 3/1997, podľa ktorého z oznámenia o konaní dražby zverejneného 16.12:2008 bola povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v lehote 30 dní od konania dražby a ďalšou z podmienok bolo uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle VZN 3/1997 a treťou podmienkou bolo podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva pričom ani jedna z uvedených podmienok nebola splnená. Dražba vykonaná podľa VZN 3/1997 nebola vykonaná podľa zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a z toho dôvodu výsledok dražby alebo aj príklep na tejto dražbe nemal právne účinky príklepu podľa § 27 odsek 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Na takto vykonanú dražbu sa nevzťahuje pôsobnosť Zákona 527/2002 Z.z. Podľa názoru žalobcu, dražba a na nej vykonaný príklep boli od počiatku neplatným právnym úkonom. Poukázal na porušenie zákonného predkupného práva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého podľa § 16 tohto zákona nájomcovia nebytových priestorov, vlastníci majú právo na prevod nebytového priestoru pričom nájomcovia si svoje predkupné právo uplatnili. Ak by sa dražba konala podľa zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách došlo by k porušeniu § 3 odsek 7 tohto zákona. Uviedol, že na čiastočnom LV, na ktorom sú zapísané predmetné nehnuteľnosti bola v čase konania dražby nehnuteľnosť označená ako bytový dom. Pre právnu klasifikáciu nehnuteľnosti určenie podmienok a spôsob užívania je rozhodujúce kolaudačné rozhodnutie a spôsob užívania, kým nie je zmenená právna klasifikácia a uviedol, že pre zmenu kvalifikácie stavby je potrebné rozhodnutie, ktoré vydáva stavebný úrad. V katastri bola stavba vedená ako bytový dom a preto sa právne vzťahy týkajú vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ku konaniu 13C/164/2009 kde spoločnosť BD E. ku vystupovala ako žalovaný uviedol, že BD TRADE bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 10.11.2012 bez likvidácie, z úradnej moci. V nadväznosti na uvedené poukázal na ustanovenie § 107 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje s právnym nástupcom, ak ho niet, súd konanie zastaví. V prípade spoločnosti BD E. došlo k jej zániku a preto žalobca nepovažuje za právne relevantné čakať na výsledok konania vedeného na OS Nové J. č. 13C/164/2009, keďže toto konanie by mal byť podľa názoru navrhovateľa zastavené z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Zároveň založil do spisu čiastočný výpis z LV č. 1 k.ú. G. J., kde predmetný pôvodne označený bytový dom je tomto LV označený ako polyfunkčný dom, s tým, že vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej žalovaný. Založil do spisu výpis z Obchodného registra pôvodného žalobcu BD E. spol. s r.o., z ktorého vyplýva, že tento žalobca zanikol bez likvidácie a bez právneho nástupcu keďže uvedená spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 10.11.2012. Zároveň predložil k nahliadnutiu súdu výpis z LV č. XXXXX zo dňa 13.3.2009, na ktorom je na základe osvedčenia o vykonaní dražby podľa notárskej zápisnice notára JUDr. Petra Šulaia, zapísaný ako vlastník BD E. spol. s r.o. G. J., pričom predmetná nehnuteľnosť je vedená ako bytový dom tak, ako to bolo konštatované aj v predmetnej notárskej zápisnici notára JUDr. Petra Šulaia na čl. 11 spisu.
16. Zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní založila do spisu žalobu žalobcov T.. Q. A. a C. Y., proti M. G. J. o zaplatenie 730.266,22 eur ako bezdôvodného obohatenia, pričom tento prípad súvisí s prejednávanou vecou, nakoľko medzi spoločnosťou BD E. a žalobcami v 1. a 2. rade na strane druhej bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve ktorej predmetom mal byť spoluvlastnícky podiel
k vydraženým nehnuteľnostiam t.j. bytovému domu, pričom obaja žalobcovia poskytli spoločnosti BD E. každý z nich časť kúpnej ceny 365.133,11 eura. Zároveň uviedla, že predmetný bytový dom bol na základe pasportu stavby prekvalifikovaný a označený ako polyfunkčný dom a takto je aj zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV č. X k.ú. G. J.. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že uvedení žalobcovia v uvedenom spore žiadajú od mesta G. J. peniaze keďže oni zaplatili časť kúpnej ceny v uvedenom rozsahu na účet mesta a tieto peniaze nezaplatila spoločnosť BD E.. Na otázku súdu, či predmetná dražba v zmysle notárskej zápisnice z dražby zo dňa 31.12.2008, ktorá bola spísaná dňa 23.1.2009 bola spísaná ako dražba podľa zákona č. 527/2002 Z.z. alebo podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2007 zástupkyňa žalovaného uviedla, že uvedená dražba sa vykonala podľa § 2 písmeno a/ zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že konateľ spoločnosti BD E. mal možnosť obhliadnuť si predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby a bol oboznámený s jej stavom. Poukázala na spomínanú žalobu žalobcov Ing. Q. A. a Kolomana Y., ktorí požadujú od M. G. J. 730.266,22 eura tak, aby bolo zrejmé, kto platil na účet mesta sumu, za ktorú sa predmetná nehnuteľnosť vydražila. Navrhla aby boli tieto osoby boli vypočuté ako svedkovia na budúcom pojednávaní. Zástupkyňa žalovaného ohľadne predmetnej dražby, konanej dňa 31.12.2008, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou zo dňa 23.1.2009 uviedla, že časť materiálu sa nachádza na Mestskom úrade Nové J. a časť sa nachádza u notára JUDr. Petra Šulaia. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že úmysel v súvislosti s dražbou predmetných nehnuteľností bol taký, aby vlastníctvo prešlo príklepom na vydražiteľa tak, aby sa nemusela spisovať osobitne kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti. Situácia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula, úmysel bol zo strany M. G. J. taký, aby dražba prebehla podľa zákona č. 527/2002 a preto sa M. G. J. obrátilo na notára JUDr. Šulaia, ktorý by mal byť zárukou, že všetko prebehne bez komplikácií. Zároveň bol oboznámený, že mesto má ohľadne dražieb aj interný predpis spomínané VZN č. 3/1997. Právny zástupca žalobcu uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcov v 1.a 2. rade považuje za premlčaný.
17. Na základe žiadosti konajúceho súdu zo dňa16.08.2013 či notárska zápisnica zo dňa 23.01.2009 ktorou sa osvedčovalo vykonanie dražby konanej dňa 31.12.2009 bola spisovaná podľa zákona č. 527/2002 Z.z. alebo podľa VZN M. G. J. zákona č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta. notár Peter Šulai oznámením zo dňa 28.08.2013 oznámil, že notársku zápisnicu zo dňa 23.1.2008 č. G G G. XXXX/XXXX spisoval podľa VZN Nové Zámky č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta.
18. Na pojednávaní dňa 23.09.2013 svedok T.. Q. A. na otázku súdu, z akého dôvodu uhradil na účet M. G. J. dňa 30.1.2009 sumu 10.441.219,71 Sk uviedol, že túto sumu uhradil na základe toho, že dňa 31.12.2008 sa konala dražba bytového domu na ul. Z., pričom túto budovu vydražila spoločnosť BD E. zastúpená pánom U. a po vydražení predmetnej nehnuteľnosti, na dražbe, ktorej sa tiež zúčastnil a ktorej sa tiež zúčastnil C. Y., potom taktiež nájomcovia predmetného bytového domu a tiež nejaký ďalší subjekt. Uviedol, že sa na podnet pána U.a stretli u neho s C. Y. a keďže pán Ondrušek nemal dostatok prostriedkov, aby celú vydraženú cenu zaplatil, dohodli sa, že každý z nich zaplatí tretinu vydraženej ceny a potom sa urobia opatrenia, aby každý z nich sa stal podielovým spoluvlastníkom vydraženej nehnuteľnosti t.j. bytového domu v pomere 1/3 k celku. Z uvedeného dôvodu preto uhradil tretinu vydraženej ceny t.j. uvedenú sumu a to dňa 30.1.2009 zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni na účet M. G. J.. Uviedol, že žiadna dohoda s BD E. resp. s pánom Odrušekom ohľadne pôžičky nebola dohodnutá. Ak by taká dohoda bola, tak by peniaze poslal na jeho účet a nie na účet M. G. J.. Súčasne poukázal na to, že doklady o zaplatení uvedenej sumy sa nachádzajú v spisu Okresného súdu Nové Zámky č. 10C/197/2013.
19. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného či sa pamätá na to, kedy oznámil zástupcovi M. G. J., že by mal byť spolu s C. Y. a tiež s pánom U. U. spoluvlastníkom v 1/3 vydraženého bytového domu na ul. M.R.Z. v zmysle dražby uviedol, že oznámil zástupcovi M. G. J., resp. zástupkyni M. G. J. B.. Z. a T.. E., konateľovi K., ktorá vykonávala správu domu, bolo to dňa 13.2.2009. Túto skutočnosť som oznámil aj všetkým nájomcom, ktorí sa nachádzali v predmetnom bytovom dome. Svedok uviedol, že i keď dom na Štefánikovej ul., ktorý bol predmetom dražby bol v katastri vedený ako bytový dom, zo znaleckého posudku vyplývalo, že predmetný bytový dom svoj účel ako bytového domu nespĺňa podľa bytového zákona.
20. Svedok C. Y. na uvedenom pojednávaní na otázku súdu z akého dôvodu uhrádzal na účet M. J. niekedy v januári 2009 peniaze uviedol, že sa pamätá, že uhrádzal sumu 265,- eur a tiež sumu 24.895,- eur a tiež 24.950,-eur a uviedol, že ju poslal na účet M. dňa 30.1.2009 a to z dôvodu, že bola dohoda s U.
Ondrušekom, že predmetnú budovu, ktorú vydražila spoločnosť BD E. ktorá sa nachádza na ul. M.R.Z. a ktorej dražba prebehla 31.12.2008, že spoluvlastníkmi uvedenej budovy sa stanú v 1/3 on, Ing. A. a tiež U. U., resp. BD E. nevedel presne či tretinovým vlastníkom mal byť pán U. alebo BD E.. Uviedol, že žiadna zmluva o pôžičke s pánom U., resp. BD E. uzavretá nebola v tomto smere a on peniaze poslal z toho dôvodu, že sa stane spoluvlastníkom, ako uviedol. Na otázku zástupkyne žalovaného, prečo s odstupom času podal on a T.. A. žalobu vo veci č. 10C/197/2013 uviedol, že čakali na výsledky sporov, ktoré sú vedené ohľade dražby predmetnej nehnuteľnosti a keďže ani jeden spor nie je skončený podali žalobu proti M. G. J. a tiež preto, že spoločnosť BD E. je vymazaná z obchodného registra a postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.
21. Na uvedenom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že i keď notár oznámil súdu, že vykonal dražbu podľa Všeobecne záväzného nariadenia M. G. J., má za to, že notár v tom čase postupoval tak ako keby dražil a vydražil predmetnú nehnuteľnosť podľa zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dňa 5.2.2009 podal na Správu katastra G. J. návrh na vykonanie záznamu podľa § 35 katastrálneho zákona. Teda mal za to, že vlastnícke právo na spoločnosť BD E. k vydraženej nehnuteľnosti prešlo príklepom. Zároveň predložila konajúcemu súdu ako dôkaz návrh JUDr. Petra Šulaia zo dňa 5.2.2009 na vykonanie záznamu podľa § 35 Katastrálneho zákona s tým, že súd, tento návrh založil do spisu. Zároveň uviedla, že mesto malo za to, že dražba sa uskutočnila v súlade so zákonom o dražbách a vlastníctvo prešlo na BD E. príklepom, pričom mesto taktiež chcelo v zmysle perfektnosti právneho úkonu uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol predmetný bytový dom, ktorý bol vydražený na BD E. tak, aby bol BD E. zapísaný ako vlastník. Uviedla, že BD E. takúto kúpnu zmluvu odmietol podpísať s tým, že notárska zápisnica stačí. Na základe uvedených skutočností s poukazom na výpovede svedkov a na predtým ňou uvádzané skutočnosti a vyjadrenia žiadala žalobu zamietnuť.
22. K výpovediam svedkov na pojednávaní dňa 23.09.2013 sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 18.10.2013. Uviedol, že medzi T.. A., pánom Y., a pánom U. bola dňa 30.01.2009 podpísaná Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pričom v článku II bod 2. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, „že najneskôr v deň podpísania tejto zmluvy uzavrú spoločenskú zmluvu o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným názvom: U. s.r.o., ktorá bude mať troch zakladajúcich spoločníkov - U. U., T. Q. A., C. Y., so základným imaním 6 000,-eur“ pričom táto obchodná spoločnosť bola do obchodného registra zapísaná 18.02.2009 a existuje doposiaľ. Uviedol že podľa článku III. bod 1 uvedenej zmluvy sa vydražiteľ (U. U.) ako budúci predávajúci zaviazal predať predmet zmluvy, ktorý bol predmetom dražby konanej dňa 31.12.2008 obchodnej spoločnosti U. s.r.o. Poukázal na to, že tvrdenia T.. A. a pána Y. o dôvode úhrady peňažných prostriedkov, ktoré uhradili na účet žalovaného sú v kontexte článku V uvedenej zmluvy nepravdivé, keďže v článku V bod 1. tejto zmluvy sa uvádza: „T.. Q. A. a C. Y. sa zaväzujú v deň podpísania tejto zmluvy zaplatiť zálohu v celkovej výške 720 266,22 eur a to nasledovne: T.. Q. A. zaplatí zálohu vo výške 365 133,11 eur a Koloman Y. zaplatí zálohu vo výške 365 133,11 eur. Záloha bude zaplatená v hotovosti alebo poukázaním finančných prostriedkov priamo na účet dražiteľa - 174820172/0200 vedený v peňažnom ústave Všeobecná úverová banka a.s., pobočka G. J. s uvedením variabilného symbolu XXXXXXXX“. Uviedol tiež, že podľa článku V bod 2. uvedenej zmluvy uvedené zálohy zaplatené T.. Q. A. a pánom Y. slúžili výlučne ako doplatok k peňažným prostriedkom zaplateným pánom U. na uhradenie ceny vydraženej nehnuteľnosti mala zároveň slúžiť ako záloha spoločníka obchodnej spoločnosti U. s.r.o., a je teda zrejmé že T.. A. a p. Y. vedome poskytli peňažné prostriedky p. U. na úhradu ceny vydraženej nehnuteľnosti pričom účet žalovaného podľa článku V bod 1 zmluvy o budúcej zmluve bol len výplatným miestom. Podľa článku V bod 2 uvedenej zmluvy „riadne a včas zapletená záloha bude súžiť výlučne ako doplatok peňažným prostriedkom v celkovej výške 365 133,11 eur zaplateným fyzickou osobou U. U. (spoločník vydražiteľa
- budúceho predávajúceho a budúci spoločník obchodnej spoločnosti uvedenej v článku II odsek 2 tejto zmluvy) na uhradenie celej vydraženej sumy“. Z uvedeného ustanovenia zmluvy je teda zrejmé, že peňažné prostriedky uhradené In. A. a p. Y. boli účelovo viazanými prostriedkami poskytnutými U. U., ktorý ich ako osoba prostredníctvom ktorej konal vydražiteľ mala použiť na konkrétny účel, ktorý bol naplnený. Zabezpečenie naplnenia účelu sledovaného zmluvou bolo dosiahnuté tým, že boli uhrádzané priamo na účel žalovaného. Uvedené finančné transakcie majú svoje odôvodnenie a ich právna povaha je obsiahnutá v článku V bod 3 zmluvy o budúcej zmluve, v ktorom sa uvádza „ po zaplatení celkovej vydraženej sumy 1 095 399,32 eur sa záloha poskytnutá fyzickými osobami U. U., T.. Q. A. a C. Y. ako budúcich spoločníkov spoločnosti uvedenej v článku II odsek 2 tejto zmluvy bude považovať ako finančná výpomoc obchodnej spoločnosti uvedenej v článku II odsek 2 tejto zmluvy na vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť uvedenú v článku II odsek 1 tejto zmluvy, ktorú ako budúci spoločníci
obchodnej spoločnosti uvedenej v článku II odsek 2 tejto zmluvy kupujú“. Teda je z uvedeného zrejmé že T.. A. a pán Y. mali zámer poskytnúť peňažné prostriedky p. U. ktorý ich mal použiť na úhradu ceny vydraženej nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkmi sa mali stať prostredníctvom vlastníctva obchodných podielov spoločnosti U. s.r.o., na ktorú mala byť vydražená nehnuteľnosť prevedená prostredníctvom p. U. ako konateľa spoločnosti BD E. s.r.o., ktorá predmetnú nehnuteľnosť vydražila a tento svoj zámer v súlade s článkom V. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve aj zrealizovali. Uviedol, že žalobca považuje konanie T. A. a p. Y. vzhľadom na členstvo p. Y. za účelové vzhľadom na členstvo v mestskom zastupiteľstve G. J. pravdepodobne motivované zámermi žalovaného. Zároveň tiež žiadal aby na podporu svojich argumentov bol vypočutý ako svedok Ondrej U..
23. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 23.10.2013 zaslal súdu text zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 30.01.2009 (č.l. 385), na ktorú sa odvolával vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2013. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti U. s.r.o. G. J. vyplýva, že táto spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 18.02.2009 a jej spoločníkmi boli ku dňu 25.10.2013 U. U., T.. Q. A. a C. Y..
24. Správa katastra G. J. zo dňa 05.09.2013 oznámila konajúcemu súdu že došlo k zmene zápisu druhu stavby vydraženej nehnuteľnosti, súpisné číslo 1951 na parcele C-KN č. XXX/X k.ú G. J. z druhu stavby bytový dom na polyfunkčný dom.
25. Na pojednávaní dňa 29.10.2013 ktoré bolo odročené bez prejednania veci zástupkyňa žalovaného predložila konajúcemu súdu na založenie do spisu znalecký posudok č. 59/2008 vyhotovený znalkyňou Ing. Eleonórou Baloghovou, v ktorom sa uvádza, že predmetný bytový dom nemá žiadne priestory určené na bývanie.
26. Na pojednávaní dňa 02.12.2013 svedok U. U. uviedol na otázku súdu, z akých účtov išli platby v súvislosti s predmetnou dražbou, ktorá sa uskutočnila 31.12.2008 na účet M. G. J., vrátane dražobnej zábezpeky, ktoré boli poskytnuté a ktoré predstavovali súhrnne cenu za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť vydražená a či vie povedať číslo účtu spoločnosti BD E. z ktorého by mohla byť uhradená cena, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená, resp. z účtu, ktorého bola uhradená dražobná zábezpeka, uviedol, že číslo účtu BD E. si určite nepamätá. Uviedol, že predmetnú budovu kúpil on z vlastných peňazí, s každým má vyrovnané účty. Na otázku súdu aká bola dohoda medzi ním a pánom A. a Y. ohľadne úhrady sumy na účet mesta v súvislosti s dražbou uviedol, že sa nepamätá, na akú sumu bola dohoda, dohoda však bola o tom, že na účet M. G. J. v súvislosti s dražbou nehnuteľností zaplatia nejakú sumu. Na otázku súdu, či peniaze, ktoré boli vložené na účet M. G. J. boli BD E. alebo koho to boli, uviedol, že išlo o peniaze, ktoré všetky patrili spoločnosti BD E.. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k dohode obsiahnutej v zmluve o budúcej zmluve uzavretej medzi svedkom a Q. A. a C. Y. ohľadne poskytnutej zálohy na vydraženú sumu 1.095.399,32 eur, ktorá bola označená ako výpomoc obchodnej spoločnosti U. s.r.o., uviedol, že odpovedať nevie, nepamätá sa. Na otázku právneho zástupca žalobcu a po nahliadnutí do zmluvy o budúcej zmluve o vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na čl. 385 spisu uviedol, že túto zmluvu podpísal, jeho podpis sa nachádza na poslednej strane zmluvy. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa svedok dohodol s T.. Q. A. a C. Y. na tom, že mu oni poskytli peniaze na úhradu ceny vydraženej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby dňa 31.12.2008. Zástupkyňa žalovaného namietala znenie uvedenej otázky. Svedok po nahliadnutí do uvedenej zmluvy zo dňa 31.1.2009 udáva, že áno. Na otázku či úhrada vydraženej ceny v zmysle uvedenej dohody bola zrealizovaná, svedok uviedol, že áno, bolo to zrealizované a uviedol, túto sumu uhradil. Na otázku zástupkyňa žalovaného svedok uviedol, že platby, ktoré išli na účet M. G. J. v súvislosti s uvedenou dražbou boli od spoločnosti BD E..
27. Na uvedenom pojednávaní bol opätovne vypočutý svedok T.. Q. A., ktorý bol vypočutý na minulom pojednávaní dňa 23.9.2013 a na otázku súdu, z akého dôvodu uhrádzal časť vydraženej ceny v súvislosti s dražbou nehnuteľnosti na M.R.Z. v G. J. na dražbe 31.12.2008, ktorý vydražila BD E. uviedol, že z dôvodu aby si zabezpečil podiel 1/3 na vydraženej nehnuteľnosti. Na toto bola písomná zmluva, ktorú podpísali všetci traja budúci vlastníci U. U., C. Y.. Po nahliadnutí do spisu na čl. 385 uviedol, že ide o uvedenú zmluvu, po nahliadnutí na čl. 390 uviedol, že podpis na uvedenej zmluve je jeho vlastnoručným podpisom, pričom podpisy na zmluve boli úradne overené. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že uvedenú sumu 365.133,11 eura uhradil na účet M. G. J. na základe uvedenej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 30.1.2009. Na otázku súdu uviedol, že žiada zmluva so spoločnosťou
BD E. ohľadne uvedenej úhrady ceny za vydraženú nehnuteľnosť dohoda nebola. Uviedol, že má vedomosť, že pán U. dohodnutú sumu 365.133,11 eura uhradil na účet M. G. J. za účelom uhradenia ceny vydraženej nehnuteľnosti. Na vysvetlenie článku 5 zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že uvedená suma 1.095.399,32 eura sa bude považovať tak, ako je v zmluve uvedené za finančnú výpomoc obchodnej spoločnosti U. na vyplatenie kúpnej ceny za vydraženú nehnuteľnosť a uviedol, že vie, kto vydražil predmetnú nehnuteľnosť, na dražbe bol osobne, túto nehnuteľnosť vydražila spoločnosť BD E. konateľom spoločnosti bol U. U.. Svedok uviedol, že on sám uhradil dohodnutú sumu obsiahnutú v uvedenej zmluve o budúcej zmluve zo dňa 30.1.2009 tak, ako je to uvedené v článku 5 uvedenej zmluvy priamo na účet M. G. J. a na účet M. G. J. platil za tým účelom, aby nadobudol podiel k predmetnej nehnuteľnosti v zmysle uvedenej dohody resp. zmluvy o budúcej zmluve. Uviedol tiež, že U. U. on neplatil žiadnu sumu, ani spoločnosti BD E.. Uviedol, že v príkaze na úhradu na čl. 23 spisu variabilný symbol č. XXXXXXXXXX bol variabilný symbol uvedený preto, lebo to bolo uvedené v spomenutej zmluve o budúcej zmluve podľa článku 5 bod 1 a uvádza, že sa nepamätá, prečo uviedol správu pre príjemcu BD E. s.r.o. Uviedol, že sa nepamätá, akú sumu uhradil na účet žalovaného pričom ďalej uviedol, že on z vlastného účtu zaplatil na účet žalovaného 346.585,-eur, pričom v mene U. U. zaplatil svedok spolu s C. Y. ďalšiu sumu 68.895,44 eur, išlo o platby v hotovosti, aj z účtu, takisto aj pán Y. platil v hotovosti aj z účtu. Uvedenú sumu zaplatili T.. A. ako i C. Y.. Svedok uviedol, že z uvedenej sumy uhradil sumu, ktorú nevie vyčísliť, lebo to bolo brané ako celok. Súčasne predložil súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 30.1.2009 v originály s tým, že súd túto zmluvu ofotil trojmo a krátkou cestou po jednej fotokópii zmluvy doručil zástupcom strán. Uviedol, že nebolo určené kto s dlžníkov, akú sumu má vrátiť išlo o sumu, ktorú sa zaviazli obaja dlžníci t.j. T.. Q. A., ako i C. Y. vrátiť spoločne a nerozdielne. Táto pôžička bola dokonca zaplatená na účet mesta. Uviedol, že peniaze, ktoré požičal Ondrej U. podľa uvedenej zmluvy išlo priamo na účet mesta a obaja potom tieto peniaze sumu 68.895,44 eur vrátili niekedy do konca marca 2009 pánovi U., nevedel uviesť, či to bolo na účet alebo v hotovosti. Na otázku súdu či U. U. bol na uvedenej dražbe dňa 31.12.2008 zúčastnený ako fyzická osoba alebo ako konateľ ako zástupca spoločnosti BD E. uviedol, že na uvedenej dražbe vystupoval ako zástupca BD E. s.r.o.. Zároveň dodal, že na uvedenej dražbe bol on - T.. A., ako i C. Y., ako fyzické osoby a zaplatili dražobnú zábezpeku 8.000.000,-Sk.
28. Na uvedenom pojednávaní svedok C. Y., na otázku súdu, či bola dohoda v písomnej forme ohľadne toho, čo vypovedal na minulom pojednávaní dňa 23.9.2013 ohľadne prevodu vlastníctva v pomere 1/3 k celku nehnuteľností, ktorá bola vydražená dňa 31.12.2008 uviedol, že áno bola uzavretá dohoda v písomnej forme a túto dohodu uzavreli oni traja, ja, T.. A. a pán U.. Po nahliadnutí do zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na čl. 385 uviedol, že ide o uvedenú zmluvu, v ktorej je obsiahnutá dohoda, a podpis na čl. 390 je jeho vlastnoručným podpisom.Na otázku súdu, akú sumu na účet Mesta G. Zámky zaplatil v súvislosti s dražbou uviedol, že si nepamätá o akú sumu ide, uhrádzal túto sumu z viacerých účtov. F. tiež, že chce vrátiť od mesta peniaze, na základe žaloby v konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod č. 10C/197/2013 len to, čo vložil na účet mesta. Na otázku súdu, po nahliadnutí do zmluvy o pôžičke zo dňa 30.1.2009, či bola poskytnutá uvedená suma a či ju Q. A., ako i on vrátili U. U. a kedy a akým spôsobom, uviedol, že áno, uvedená pôžička bola poskytnutá, uvedená pôžička bola aj vrátená, bolo to vo viacerých splátkach, nepamätá si. Bolo to vrátené, nevie, či to bolo v hotovosti alebo všetko prevodom na účet. Či uvedená suma bola vrátená na účet pána U., alebo BD E. uviedol, že si nepamätá. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či svedok poskytol peniaze na účet žalovaného v zmysle uvedenej dohody, resp. zmluvy o budúcej zmluve do ktorej nahliadol v úvode výsluchu, uviedol, že áno, tieto peniaze, ktoré poskytol mestu, poskytol v dobrej viere. Uvedenú zmluvu spisoval právnik, ktorého zaobstaral U. U.. Pred uvedenou písomnou zmluvou sa na tom dohodli ústne, lebo o tom rokovali, že si zaplatí každý svoj podiel teda 1/3 z vydraženej ceny. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť vydražil BD E. s.r.o. Uviedol, že on zaplatil dražobnú zábezpeku, ktorá mu bola potom vrátená. V tom čase bola konateľkou spoločnosti BD E. pani A., ale bolo ich viac. Nespomínal si, že by niekto iný bol konateľom v tom čase. Uviedol, že nevie, či v tom čase pán Ondrej Ondrušek bol konateľom BD E. pokiaľ má vedomosti sa to častejšie menilo.Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v zmysle uvedenej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti poskytol dohodnutú sumu 365.133,11 eur za U. U. ako konateľa BD E. sumu 365.133,11 eura uviedol, že nie. Uviedol, že sa nepamätá, prečo na príkazoch na úhradu v správe pre prijímateľa uviedol BD E.. Nepamätá si ani aká to bola suma. Nepamätal sa, akú sumu zaplatil na účet M. G. J. v súvislosti s vydražením nehnuteľností na dražbe dňa 31.12.2008. Uviedol, že doklady o platbách na účet M. G. J. pripojil k návrhu na začatie konania vo veci 10C/197/2013. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že na príkazoch na úhradu je preto uvedená správa pre prijímateľa BD E. lebo žalovaný pri vypísaní súťaže žiadal uviesť, aby záujemcovia o dražbu
pri úhrade dražobnej zábezpeky, resp. vydraženej ceny uvádzali z dôvodu identifikácie platby uvedené heslo, resp. označenie „BD E. s.r.o.“.
29. Na uvedenom pojednávaní súd konštatoval, že zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.01.2009 uzavretej medzi U. U. ako veriteľom na jednej strane a dlžníkmi Attilom A. a C. Y. na druhej strane vyplýva, že dlžníkom bola požičaná suma 68 895,44 eur s tým, že túto majú obaja dlžníci vrátiť v dvoch splátkach a to prvá splátka v sume 24 895,44 eur je splatná do 14 pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy a zvyšok pôžičky v sume 44 000,- eur je splatná do 31.03.2009.
30. V priebehu konania konajúci súd zistil, že zo spisu tunajšieho súdu 10C/197/2013 vo veci žalobcov T.. Q. A. a C. Y., proti žalovanému M. G. J., súd zistil, že v uvedenom konaní sa uvedení žalobcovia domáhali určenia práva na zaplatenie sumy 661 375,-eur, pričom rozsudkom č. 10C/197/2013 bola žaloba uvedených žalobcov zamietnutá. V odôvodnení uvedeného rozsudku sa uvádza, že žaloba žalobcov bola zamietnutá z dôvodu, že na strane žalobcov nebol naliehavý právny záujem, keďže v danom prípade bolo možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písmeno b) OSP.
31. Ing. Q. A. a M.. C. Y. podaním zo dňa 04.04.2014 navrhli svoj vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu pričom konajúci súd uznesením č. 6C/135/2010-472 zo dňa 15.05.2014 nepripustil vstup T.. Q. A. a M.. C. Y. do konania ako vedľajších účastníkov a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014
32. Žalovaný podaním zo dňa 17.07.2014 oznámil konajúcemu súdu, že C. Y. zaplatil dňa 30.01.2009 v hotovosti na účet mesta Nové J. č. účtu XXXXXXXXXXXX/XXXX sumu 265 000,- eur, spoločnosť T. s.r.o. zo svojho účtu vložila 02.02.2009 na ten istý účet žalovaného dvakrát po 24 895,- eur a T.. Q. A. dňa 02.02.2009 zo svojho účtu zaplatil na vyššie uvedený účet mesta G. J. sumu 346 585,- eur pričom mesto G. J. tieto platby identifikovalo ako platby na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú vydražila spoločnosť BD E. spol. s r.o., na dražbe konanej 31.12.2008. Súd tieto informácie preveroval v Slovenskej sporiteľni ako i Tatrabanke a skutočnosti uvedené v podaní žalovaného zo dňa 17.07.2014 boli potvrdené.
33. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti T., s.r.o., G. J., IČO: 36520586 súd zistil, že táto spoločnosť vznikla 25.06.1997 a jej konateľmi boli ku dňu 20.08.2014 od 26.05.1997 T. Y. a C. Y., ktorí boli aj jej spoločníkmi.
34. Vo veci sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.09.2014 v ktorom uviedol, že ďalšie dve konania t.j. 16C/47/2009 a 13C/164/2009 neboli ukončené keďže konanie 16C/47/2009 bolo prerušené a teda konajúci súd koná predčasne. Mal za to, že je potrebné posúdiť či prevzatie kúpnej ceny je vôbec možné považovať za bezdôvodné obohatenie tak ako to žalobca v žalobe uviedol a mal za to, že predmetná dražba konaná 31.12.2008 sa uskutočnila podľa zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách a neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť len súd samostatne v občianskom súdnom konaní. Mal za to, že ak súd bude posudzovať dražbu podľa VZN mesta Nové J. č. 3/97 tak je potrebné sa vyporiadať aj s následkami marenia jej výsledku a poukázal na uznesenie mestského zastupiteľstva Nové J. 262/091208 podľa ktoré ho dražobná zábezpeka bola stanovená vo výške 8 000 000,-Sk (265 551,6509 eur) a teda podľa obsahu VZN dražobná zábezpeka mala prepadnúť v prospech žalovaného v celej výške z dôvodu, že kúpna cena vydraženej nehnuteľnosti do 31.01.2009 nebola ani čiastočne zaplatená pričom väčšia časť kúpnej ceny bola zaplatená tretími osobami dňa 02.02.2009 a uviedol že podľa bodu 8 článok III. VZN ak vydražiteľ nezaplatí cenu dohodnutú vydražením v stanovenom termíne, dražobná zábezpeka prepadne v celej výške v prospech mesta a teda túto sumu by mal zaplatiť žalobca žalovanému. Uviedol, že zo sumy ktorú zaplatila spoločnosť BD E. s.r.o., žalovanému v sume 430 041,35 eur by mala byť odpočítaná dražobná zábezpeka 265 551,65 eur a tiež suma 56 589,96 eur, ktorú spoločnosť BD E. vybrala od nájomcov nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Súčasne vzniesol námietku proti tomu, že predmetná pohľadávka ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi BD E. s.r.o. a žalobcom nie je vymožiteľnou pohľadávkou a teda nemohla byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky a uviedol, že BD E. s.r.o. preto žiadnu pohľadávku nevlastnil a teda uviedol postupníka, t.j. žalobcu do omylu a poškodil na právach T.. Q. A. a C. Y. ktorých vlastné finančné prostriedky „odpredal“ žalobcovi bez ich súhlasu a vedomia. Preto žalobca považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za absolútne neplatnú, keďže jej predmetom bolo nemožné plnenie keďže sa prevádzalo niečo čo neexistuje a tiež sa prieči dobrým mravom keďže sa v nej rozhoduje o
viac ako 50 % cudzích finančných prostriedkov. Žalovaný uviedol, že je právne bezvýznamné či T.. Q. Süll a C. Y. poskytli plnenie na základe zmluvy s fyzickou osobou U. U. alebo spoločnosťou BD E. s.r.o., pričom rozhodné je to, že BD E. s.r.o. z vlastných finančných prostriedkov zaplatil len časť kúpnej ceny, t.j. sumu 434 051,35 eur a to v prekluzívnej lehote. Uviedol, že spoločnosť BD E. s.r.o. vydražila spornú nehnuteľnosť a kúpna cena bola vyplatená na základe výsledku dražby. Namietol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že žalobca s mohol maximálne domáhať vydania veci. K uvedenému podaniu pripojil potvrdenie BD E. s.r.o. o výške príjmov a výdajov v súvislosti s nájmom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, zoznam nájomcov užívajúcich priestory v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby.
35. Na pojednávaní dňa 30.09.2014 zástupkyňa žalovaného uviedla, že sumu 265 000,- eur podľa dokladu na č.l. 20 spisu uhradila spoločnosť BD E. s.r.o., a táto spoločnosť uhradila dražobnú zábezpeku v sume 265 551,35 eur. Túto skutočnosť nespochybnil ani právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol k podaniu žalovaného zo dňa 23.09.2016 doručenému súdu 24.09.2014, že z vykonaného dokazovania a aj z notárskej zápisnice zo dňa 23.01.2009 vyplýva, že nešlo o dražbu, ktorá by sa spravovala zákonom o dobrovoľných dražbách a nie je preto možné ani posudzovať jej platnosť v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. K námietke uvedenej vo vyjadrení týkajúcej sa nájomného uhrádzaného nájomcami spoločnosti BD E. s.r.o. v sume 56.589,96 eur uviedol, že tento nárok nesúvisí s predmetom tohto konania. V prípade, že ho žalovaný požaduje, je potrebné si ho uplatniť samostatne. Čo sa týka opätovnej námietky ohľadne platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho rozvíjania žalobca poukazuje na to, že táto otázka bola prejednaná. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Obo1/2009, v zmysle ktorého na platnosť zmluvy o prevode pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. K podaniu žalovaného zo dňa 17.07.2014, ktorým oznamuje súdu platby na účet žalovaného v súvislosti s uvedenou dražbou uviedol, že z tohto podania je zrejmé, že žalovaný považoval úhrady realizované jednotlivými subjektmi uvedenými v tomto podaní za úhrady kúpnej ceny nehnuteľností, ktoré vydražila spoločnosť BD E. na dražbe dňa 31.12. 2008. Z uvedeného podania je zrejmé, že tieto úhrady boli evidované žalovaným ako úhrada kúpnej ceny vydraženej nehnuteľnosti. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava podania zo dňa 23.09.2014 a žiadala žalobu zamietnuť. Keďže konajúci súd mieni žalobu posudzovať podľa VZN 3/1997, podľa ktorého dražba bola vypísaná žalovaným, je na mieste nárok posudzovať podľa jednotlivých ustanovení v čase vypísania dražby podľa platného VZN s prihliadnutím na to, že kúpna cena mala byť zaplatená do 31.01.2009 v celej výške a pokiaľ kúpna cena do tejto lehoty nebola by zaplatená, tak dražobná zábezpeka mala prepadnúť v celej sume v prospech žalovaného. Z doterajšieho dokazovania je zrejme nesporné, že väčšia časť kúpnej ceny bola zaplatená až po tejto lehote dňa 02.02.2009. Hypoteticky, pokiaľ by ktokoľvek v postavení žalobcu nárokoval vydanie bezdôvodného obohatenia a súd by priznal namiesto vydania veci peňažnú náhradu tak každopádne by sa mal konajúci súd zaoberať aj otázku dražobnej zábezpeky. Uviedla, že žalobca sa pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v celej sume kúpnej ceny, pričom či už z dôvodu, že bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť na strane žalovaného z neexistujúceho právneho úkonu alebo z právneho úkonu, ktorý následne odpadol mala by byť preukázaná príčinná súvislosť medzi obohatením žalovaného na strane jednej a vlastnej majetkovej ujme na strane druhej. Žalovaný považuje v tejto chvíli za menej dôležité dohody alebo obsah dohôd, ktoré uzatvorili Ing. Q. A. a M.. C. Y., či už spol. BD E., s.r.o. alebo fyzická osoba U. U., ktorý bol jej jediným spoločníkom a konateľom. V priebehu súdneho sporu a výsluchu svedkov bolo podľa názoru žalovaného bez akýchkoľvek pochybností preukazné, že na strane spoločnosti BD E., s.r.o. nemohla vzniknúť majetková ujma v tej sume, ktorú bližšie špecifikované fyzické osoby z vlastných finančných prostriedkov zložili na účet žalovaného. Podľa názoru žalovaného v prípade, ak by súd zaviazal žalovaného k vydaniu celej sumy kúpnej ceny, práve na úkor žalovaného by tým vzniklo neoprávnené majetkové obohatenie, nakoľko by sa dostal k finančným prostriedkom vyše 600.000 eur, ktoré sám nikdy nevlastnil a na ktoré nemal nárok. V súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky uviedla, že na zmenu účastníka konania na strane žalobcu nie je potrebné súhlas žalovaného, na strane druhej však namietala absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, ktorej predmetom je neexistujúca pohľadávka najmä nie v tej výške, ako je to v zmluve deklarované. V uvedenej zmluve BD E. s.r.o. ako postupca prehlasuje, že je výlučným vlastníkom pohľadávky v celej sume 1.095.426,35 eur a tiež prehlasuje, že táto pohľadávka vrátane jej príslušenstva a ďalších práv s ňou spojených predstavujú platný a právne vymožiteľný nárok. Tieto tvrdenia uviedli žalovaného aj keď to sám nenamieta do podstatného omylu a nárok je vlastne vymožiteľný v tej sume, akej sa domáhal. Čo sa týka samotného pojmu pohľadávky, tak žalovaný odmieta túto pohľadávku nazvať pohľadávkou, nakoľko je to len žalobný nárok žalobcu zatiaľ právoplatne ani súdom ani žalovaným nikdy neuznaný. V tejto súvislosti poukazujem aj na judikát NS SR 6Cbo/253/2013,
ktorý sa deklaruje ako revolučný judikát, ktorý sa odkláňa od doterajšieho názoru súdu a jasne deklaruje, že vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná iným titulom, na základe ktorého možno vykonať exekúciu. Čo sa týka charakteru stavby, ktorá bola predmetom dražby a jej prevodu, bolo jednoznačne preukázané znaleckými dokazovaniami a s odkazmi na príslušný právny predpis, t.j. stavebný zákon ako aj zákon č. 182/1993 Z.z., že v danom prípade svojim charakterom stavba funkciu bytového domu nespĺňala. V čase vypísania dražby bolo potrebné podľa katastrálneho zákona uviesť tú formu zápisu ako na LV stavba figurovala. Uviedla, že každý mal možnosť predmetnú nehnuteľnosť ohliadnuť a poznať a každý mal možnosť vedieť čo je predmetom dražby. Čo sa týka nájomného, ktoré bolo zaplatené počas užívania vlastnenia predmetnej hnuteľnosti spoločnosti BD E. uviedla, že tieto platby boli uznané, o čom doložila písomný doklad vystavený vtedajším prenajímateľom a keďže to Občiansky zákonník umožňuje, uplatnila si jednostranný zápočet týchto pohľadávok pre prípad, že by došlo k rozhodnutiu súdu o vydaniu žalovanej sumy v prospech súčasného žalobcu. Uviedla, že žaloba žalobcu je žalobou, ktorá odporuje nielen zákonu ale aj dobrým mravom a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala tiež na to, že bývalý konateľ spoločnosti BD E. T.. Ondrušek ako svedok nevypovedal tak, ako to preukazujú dôkazy založené v spise a v rozpore s týmito dôkazmi stále uvádzal, že žalovanú sumu uhradila výlučne spoločnosť BD E. na účet M. G. J..
36. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že nárok žalovaného na vrátenie nájomného v rozsahu 56.589,96 eur nesúvisí s predmetom konania, v prípade, že ho žalovaný považuje za svoj nárok, môže si ho uplatniť v samostatnom konaní. Podľa názoru žalobcu nejde o nárok žalovaného, keďže v tomto prípade absentuje jeho aktívna legitimácia. Žalobca tento nárok neuznáva a nesúhlasí s jednostranným započítaním tohto nároku oproti pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní. K rozhodnutiu NS SR NS 6 Cdo 253/2013 uviedol, že toto rozhodnutie nesúvisí s touto fázou konania a preto tento judikát pre toto konanie nie je aplikovateľný. K namietaniu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR 1Obo 1/2009.
37. Právny zástupca žalobcu predniesol záverečnú reč. K jednotlivým namietaním skutkovým aj právnym okolnostiam zo strany žalovaného uviedol, že v otázke právneho režimu dražby, na ktorej bola vydražená predmetná nehnuteľnosť z vykonaného dokazovania vyplýva, že dražba sa spravovala VZN M. G. J. č. 3/1997, dôkazom o tejto skutočnosti je notárska zápisnica zo dňa 23.01.2009, oznámenie notára JUDr. Šulaia zo dňa 28.08.2013 a dôkazom toho je aj samotný postup pri dražbe. Zároveň uviedol, že na základe dražby zo dňa 31.12.2008 nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo spôsobom, ktorý uvádza žalovaný. Notárska zápisnica ani dražba neboli titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva, v dôsledku toho prijal žalovaný peňažné prostriedky bez právneho titulu a bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu. K otázke právnej klasifikácie draženej nehnuteľnosti uviedol, že nehnuteľnosť bola v čase dražby vedená ako bytový dom a rozhodujúci je právny režim nehnuteľnosti v deň dražby, pričom k zmene užívania stavby došlo až neskôr po dražbe, teda pre dražbu je rozhodujúci režim v čase jej konania. K tvrdeniam svedkov T.. A. a M.. Y. uviedol, že nie sú vierohodné a svojimi výpoveďami svedkovia nepreukázali ich pravdivosť. V zmysle zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 30.01.2009, ktorá je súčasťou súdneho spisu existovala dohoda o ohrádzaní ceny predmetu dražby a svedkovia vedeli, že nehradia svoju vec, vzhľadom na časový kontext žaloby podanej samotnými svedkami, ktorá bola zamietnutá, pričom konanie bolo vedené pod č. 10C/197/2013 a je zrejmé, že svedkovia svojimi vyhláseniami v rámci tohto konania sledovali svoje záujmy. V súvislosti s uvedeným poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 23.09.2013 - druhá strana zápisnice, kde svedok T.. A. uviedol, že sa dohodli s osobami T.. Y. a U. U., že každý uhradí 1/3 vydraženej budovy, pričom uviedol, že dňa 30.01. uhradil 1/3 ceny z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. Poukázal na to, že toto tvrdenie je nepravdivé, pretože podľa prevodného príkazu uhradil sumu 346.355 eur. Nedôveryhodnosť vyjadrenia svedka je zrejmá aj z odpovede na otázku súdu, ohľadne existencie dohody medzi spol. BD E., resp. p. U. ohľadne pôžičky, kde uviedol, že žiadna takáto dohoda neexistovala, pričom medzi svedkom T.. A., svedkom M.. Y. a U. U. bola dňa 30.01.2009 podpísaná zmluva o budúcej zmluve, o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá síce neupravuje pôžičku ale upravuje spôsob a dôvod poskytovania peňazí. Zmluva konkrétne rieši usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti vydraženej spoločnosti BD E.. Zmluva rieši prevod vydraženej nehnuteľnosti na spol. U., ktorej vlastníkmi sú osoby T.. A.., M.. Y. a U. U. a čo je najpodstatnejšie, zmluva upravuje spôsob poskytnutia peňazí T.. A., M.. Y. U. U. na úhradu ceny vydraženej nehnuteľnosti. V podrobnostiach odkázal na samotné znenie zmluvy o budúcej zmluve, pričom z uvedeného je zrejmé, že svedok T.. A. aj M.. Y. vedeli, že neplatia za seba, pretože neboli vydražiteľmi nehnuteľností, vedeli, že vydražiteľom nehnuteľnosti je spoločnosť BD E., poskytli peniaze U. U. na uhradenie ceny vydraženej nehnuteľnosti a ako výplatné miesto bol určený priamo účet M. G.
J., čo je pochopiteľné z časových a praktických dôvodov. Zo zmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, že svedok T.. A. aj svedok M.. Y. vedeli, aký je právny stav, vedeli, že poskytujú peniaze na úhradu záväzku spoločnosti BD E., pričom následne za poskytnuté peňažných prostriedkov mali dostať protihodnotu v podobe podielu v spol. U., ktorá sa mala stať vlastníkom nehnuteľnosti vydraženej spoločnosťou BD E.. Zo zmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, že svedok A. a svedok Y. vedeli, že nefinancujú vlastnú vec. K vyjadreniu M.. Y. na str.3 zápisnice uviedol, že svedok sám uviedol, že sa dohodli s T.. A. a U. U., že každý uhradí 1/3 ceny vydraženej budovy, pričom uviedol, že realizoval úhrady vo výškach uvedených v zápisnici. Tieto vyjadrenia sú však nepravdivé pretože svedok M.. Y. neuvádzal presné sumy úhrad, ktoré realizoval. K pojednávaniu zo dňa 02.12.2013 na strane 3 zápisnice uviedol, že svedok A. na otázku súdu, aby vysvetlil článok 5 zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že tam uvedená suma 1.095.399,32 eur sa považuje za finančnú výpomoc spol. U. na vyplatenie kúpnej ceny za vydraženú nehnuteľnosť, pričom žalobca toto tvrdenie považuje za nepravdivé a nedôveryhodné. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva dôvod aj spôsob úhrady ceny vydraženej nehnuteľnosti. Zo zmluvy je tiež zrejmé, že zmluvné strany vedeli, že vydražiteľom nehnuteľnosti je spoločnosť BD E. a že poskytli peňažné prostriedky na úhradu záväzku spoločnosti BD E.. Zároveň uviedol, že svedok A. vedel, že vydražiteľom bola spoločnosť BD E., z čoho je zrejmé, že vedel, že poskytuje peniaze na úhradu záväzku spoločnosti BD E. a vedel, že neplatí svoj záväzok ako to uvádzal vo výpovedi a tiež bolo zrejmé, že úhradou priamo nenadobudne 1/3 vydraženej nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že na prevodnom príkaze zo dňa 30.01.2009 uviedol svedok A. poznámku „BD E., s.r.o.,“ z čoho je zrejmé, že svedok A. evidoval dohodu o poskytnutí peňažných prostriedkov spoločnosti BD E., resp. dohodu o úhrade kúpnej ceny vydraženej spol. BD E., pričom svedok vo vzťahu k tejto poznámke uviedol, že si nepamätá, prečo túto poznámku do prevodného príkazu dal. Taktiež poukázal na skutočnosť, že svedok A. na požiadavku presnej špecifikácie sumy, ktorú uhrádzal na účet mesta uviedol, že si nepamätá keďže na strane 2 zápisnice zo súdneho pojednávania zo dňa 23.09.2013 uviedol, že uhradil 1/3 ceny vydraženej nehnuteľnosti, čo nie je pravda. Následne uviedol, že z vlastného účtu zaplatil na účet žalovaného 346.585 eur, pričom uviedol úhradu ďalších súm pričom jeho tvrdenia sa však nijako nepreukázali, čo výrazne spochybňuje dôveryhodnosť týchto vyjadrení. K výpovedi svedka M.. Y. uviedol, že M.. Y. na str.5 zápisnice z pojednávania uviedol, že peniaze poskytol v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, z ktorej je zrejmé, že peňažné prostriedky boli poskytované na úhradu vydraženej nehnuteľnosti, pričom vedel, že vydražiteľom bola spoločnosť BD E., ktorej týmto prostredníctvom U. U. jediného konateľa a spoločníka spoločnosti BD E. takto poskytol peňažné prostriedky. Poukázal na vyjadrenie svedka ohľadne súm uhrádzaných na účet žalovaného keďže svedok viackrát uviedol, že si nepamätá, akú sumu peňazí presne platil. O. na to, že tvrdenia svedka sú vo viacerých bodoch absolútne nedôveryhodné, svedok nevie preukázať úhradu ním požadovanej sumy, tiež nevie odôvodniť uvedené označenia BD E. na prevodných príkazoch, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou uvádzal z dôvodu, že vedel, aký záväzok uhrádza a za koho a urobil tak na základe predchádzajúcej dohody. Zároveň uviedol, že z výpovede svedka U. U. na 3 strane zápisnice z pojednávania zo dňa 02.12.2013 vyplýva, že v zmysle zmluvy o budúcej zmluve mu boli osobami T.. A. a M.. Y. poskytnuté peniaze na úhradu ceny vydraženej nehnuteľnosti, ktoré vydražila spoločnosť BD E.. Zároveň uviedol, že peniaze poukázané na účet M. G. J. v spojitosti s dražbou boli peniaze uhrádzané za spoločnosť BD E. a poskytnuté v zmysle dohody obsiahnutej v zmluve o budúcej zmluve. Tvrdenia svedkov A. a Y. sú z vyššie uvedených rozporov vo výpovediach a listinných dôkazoch výrazne nehodnoverné a nepreukazujú ich tvrdenia. Svedkovia si účelovo prispôsobovali odôvodnenie poskytnutia peňazí, svoje odôvodnenia nevedeli preukázať a ich odôvodenia sú v logickom rozpore s úkonmi ktoré robili a dohodami obsiahnutými v zmluve o budúcej zmluve. Skutočnosť, že peniaze boli poskytované z ich účtov sama o sebe nezakladá oprávnenosť ich nárokov na vrátenie peňazí od M. G. J.. Peniaze poskytovali na základe dohôd s vopred jasným zámerom. Dôkazom nehodnovernosti ich tvrdení je aj zamietnutie ich nárokov uplatňovaných v samostatnom konaní vedenom na Okresnom Súde Nové Zámky pod č. 10C/197/2013. Bez ohľadu na právnu formu dohody medzi osobami p. A., Y. a U. U. na základe právnych úkonov, ktoré osoby T.. A. a M.. Y. spravili je zrejmé, že plnili na účet M. G. J. po dohode s konateľom spoločnosti BD E. U. Ondrušekom. Z formy, ktorou poskytnutie peňazí prebehlo a teda z označenia platieb s poznámkou „BD E.,“ vykonanie platieb na úhradu záväzkov spoločnosti BD E. a uskutočnenie týchto platieb bezprostredne po uzavretí dohody s U. U. ako jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti BD E. je zrejmé, že svedkovia A. a Y. za účelom dosiahnutia následného prospechu v podobe spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vydraženej spoločnosťou BD E. dobrovoľne pristúpili k úhrade záväzku spoločnosti voči M. G. J.. Dôkazom vedomosti svedkov o zámere, dôvode a spôsobe poskytnutia peňazí je aj dodatok k zmluve o budúcej zmluvy, ktorý bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX, ktorý upravuje spôsob vracania peňazí svedkovi A. a Y. v prípade, že nedôjde k naplneniu dohôd podľa zmluvy o budúcej zmluve. Ďalším dôležitým skutkovým faktom je, že žalovaný
uznal, že kúpna cena bola uhradená vydražiteľom, dôkazom toho je, že najprv nehnuteľnosti previedol na vydražiteľa, následne posielal vydražiteľom návrh na uzavretie kúpnej zmluvy Žalovaný vedel, čo je veľmi dôležité, akým spôsobom bola uhrádzaná kúpna cena vydraženej nehnuteľnosti, sám o tom poskytol dôkaz, sám sa tak vyjadril aj v podaní doručenom súdu. Je teda zrejmé, že v momente úhrady túto úhradu akceptoval k dnešnému dňu ju nevydal , takže je zrejmé, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. V nadväznosti na uvedené žiadal žalobe vyhovieť a zaviať žalovaného k náhrade trov konania.
38. Zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla k namietaným výpovediam svedkov T.. A. a M.. Y., že je síce pravdou, že presné sumy svedkovia pohotovo z hlavy nevedeli pri výsluchu uviesť ale základné skutočnosti súvisiace s uhradeným predmetných platieb boli neskôr preukázané inými listinnými dôkazmi, výpismi z účtov. Upriamila pozornosť na výpoveď pána U. nielen, že išlo o platby, ktoré všetky patrili spoločnosti BD E. pričom uviedol, že predmetnú budovu kúpil on z vlastných peňazí. Poukázala na to, že súd žalobu T.. A. a M.. Y. zamietol z dôvodu, že sa jednalo o určovaniu žalobu, hoci mohli podať žalobu o plnenie. Poukázala na to, že dôležité je, kedy a aké sumy boli pripísané na účet mesta v súvislosti s vyplatením kúpnej ceny a uviedla, že kúpna cena bola uhradená 02.02.2009, pričom podľa podmienok dražby zvyšnú časť kúpnej ceny bol vydražiteľ povinný zaplatiť v plnej výške do 30 dní od konania dražby, teda do 30.01.2009. Podľa VZN č. 3/1997 pokiaľ celá kúpna cena v stanovenej lehote nie je uhradená, tak dražobná zábezpeka prepadne v prospech zadávateľa súťaže. Uviedla, že žaloba bola podaná ako žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie ako také zákon spája s bezdôvodným obohatením tak, ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. XXCo/X/ XXXX, že aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka a podstatné je, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal a teda v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Tak ako pán U., ani pán A. ni pán Y. nie sú osoby znalé práva, čo ich neospravedlňuje, ale z uvedeného dôvodu zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva každý aj počas výkladu do určitej miery vykladal odlišne ale bolo nesporné, že všetci účastníci zmluvy mali jeden konečný ciel, a to nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva pán A. a pán Y. sumy, ktorí vložili na účet mesta vložili z vlastných finančných prostriedkov a zaplatením tých súm, ktoré sú už teraz aj pred súdom výpismi z účtov nepochybne preukázané zaplatili z vlastných peňazí, čiže zmenšil sa v tejto časti ich majetok a nie majetok spoločnosti BD E.. Zdôraznila, že považuje za priečiace sa dobrým mravom, aby žalovaný mal vydať ako bezdôvodné obohatenie finančné prostriedky niekomu, prípadne právnemu nástupcovi toho subjektu, ktorý tieto finančné prostriedky sám nikdy nevlastnil a o ktorú sumu sa jeho majetkom nikdy nezmenšil. Pokiaľ súd rozhodne tak, že žalovaný by bol zaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo forme finančné náhrady, tak každopádne by malo byť zohľadnené, že dražobná zábezpeka mala prepadnúť v prospech žalovaného. Uviedla, že ak zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva mala dosiahnuť zamýšľané účinky, tak sa žalobca mal realizácie pôvodného zámeru a vydania nie finančnej náhrady ale tej nehnuteľnosti, ktorá stojí a leží tak ako v čase vydraženia, čiže vydania veci bez toho, že by tam došlo k finančnej náhrade, čo žalovaný ani nikdy nenamietal i keď zo začiatku navrhol vec riešiť tak, aby vydražené nehnuteľnosti boli zapísané na spoločnosť BD E., ktorá sa od začiatku snažila výsledky dražby spochybniť trestnými oznámeniami, žalobami, nekonvenčným postaveniami sa na strane žalobcu a v ďalšom súdnom spore o zrušenie dražby a následne výmazom z obchodného registra vlastne znemožnil aj plnenie prípadných nárokov tak, ako právny zástupca žalobcu uviedol, čiže konateľ vydražiteľa od začiatku konal v rozpore s dobrým mravom a svojou žalobou sa domáhal finančných prostriedkov, ktoré boli cudzie finančné prostriedky a ktoré mu nikdy nepatrili. Zároveň žiadala žalobu zamietnuť s tým, že trovy konania si uplatňuje ako súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku.
39. Vo veci sa vyjadril písomným podaním zo dňa 10.10.2014 právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že dražba, ktorá sa konala dňa 31.12.2008 a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1 ako stavba súpisné č. 2951- bytový dom a pozemok pod stavbou na parcele registra E č. XXX/X na LV č. XXXXX bola vykonaná podľa VZN mesto Nové Zámky č. 3/1997 čo potvrdzuje aj notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Petrom Šulajom zo dňa 23.01.2009. Preto nebolo možné na základe uvedenej dražbe platne previesť vlastnícke právo na vydražiteľa tak ako to uskutočnil žalovaný a to s poukazom na výklad zákonných ustanovení obsiahnutých v Zákone č 527/2002 Z.z. a v Zákone č. 323/1992 Zb. Uviedol, že samotná dražba, na nej udelený príklep ani notárska zápisnica o priebehu dražby neboli titulom spôsobilí na uskutočnenie prevodu vlastníckeho práva a boli od počiatku neplatným právnym titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva. Uviedol, že z výpisu LV bola predmetná nehnuteľnosť označená ako bytový dom a to aj v čase dražby a teda na právne vzťahy, ktoré sa jej týkajú, sa vzťahuje zákon č. 182/1993 Z.z. Poukázal, že výpovede svedkov T.. Q. A. a M.. C. Y. na pojednávaní dňa
23.9.2013 a 02.12.2013 týkajúce sa existencie dohôd medzi nimi a U. U. o uhrádzaní ceny predmetu dražby, spôsobe a výške úhrad poukázaných na účet žalovaného nie sú vierohodné ani pravdivé a uviedol, že svedok Ing. Q. A. na pojednávaní dňa 23.09.2013 uviedol, že sa s M.. C. Y. a U. U. (konateľom spoločnosti BD E. s.r.o.) že každá z uvedených osôb uhradí jednu tretinu vydraženej budovy a na základe tejto dohody preto podľa svojho vyjadrenia uhradil dňa 30.01.2009 tretinu vydraženej nehnuteľnosti. Toto tvrdenie T.. A. je nepravdivé keďže podľa prevodného príkazu založeného v spise uhradil T.. A. sumu 346 585,- eur. Poukázal na to, že bolo nepravdivé tvrdenie T.. A. o tom, že žiadna dohoda medzi nimi neexistovala keďže medzi Ing. Q. A., M.. C. Y. a U. U. bola 30.01.2009 podpísaná zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá obsahovala spôsob a dôvod poskytnutia peňazí na úhradu vydraženej nehnuteľnosti a táto zmluva obsahovala dohodu o usporiadaní vlastníckych vzťahov k vydraženej nehnuteľnosti, prevod vydraženej nehnuteľnosti na spoločnosť U., spôsob poskytnutia peňazí T.. Q. A. a M.. C. Y. na úhradu ceny vydraženej nehnuteľnosti. Poukázal na bod 1 článku V zmluvy o budúcej zmluve, v ktorom sa uvádza, že T.. Q. A. a C. Y. sa zaväzujú zaplatiť a to každý z nich zálohu v sume 365 133,11 eur na účet dražiteľa a je teda zrejmé, že úhrady, ktoré vykonali na účet žalovaného, nevykonali za seba keďže im bolo známe, že nie sú vydražiteľmi nehnuteľností, za ktorú poskytli peňažné prostriedky; vedeli, že vydražiteľom nehnuteľnosti je spoločnosť BD E. s.r.o., a výplatné miesto bolo určené ako účet žalovaného a T.. A. a M.. Y. vedeli aký je právny stav a že peniaze poskytujú na úhradu záväzku spoločnosti BD E. s.r.o. a za poskytnuté peniaze mali dostať protihodnotu v podobe podielu spoločnosti U. s.r.o., ktorá mala byť vlastníkom nehnuteľnosti vydraženej spoločnosti BD E. s.r.o. Poukázal na výpoveď svedka T.. A. na pojednávaní 02.12.2013 kde uviedol, že suma 1 095 399,32 eur sa považuje za finančnú výpomoc spoločnosti U. na vyplatenie kúpnej ceny za vydraženú nehnuteľnosť. Uviedol, že uvedené tvrdenie je nedôveryhodné, keďže zo zmluvy o budúcej zmluve jednoznačne vyplýva dôvod aj spôsob úhrady ceny vydraženej nehnuteľnosti a že vydražiteľom je spoločnosť BD E. s.r.o., a že poskytli prostriedky U. U. na úhradu záväzku spoločnosti BD E. s.r.o. Poukázal na to, že v čase poskytnutia peňazí spoločnosť U. s.r.o. ešte neexistovala. Uviedol, že podľa článku V bod 3. zmluvy o budúcej zmluve mali byť peniaze poskytnuté zmluvnými stranami na úhradu vydraženej nehnuteľnosti, až následne pri prevode vydraženej nehnuteľnosti zo spoločnosti BD E. s.r.o. na spoločnosť U. s.r.o. mali byť poskytnuté peňažné prostriedky brané ako finančná výpomoc spoločnosti U. s.r.o. Zmluvné strany teda poskytli na úhradu ceny vydraženej nehnuteľnosti peňažné prostriedky a následne tie isté prostriedky chceli poskytnúť na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá mala byť prevedená zo spoločnosti BD E. s.r.o. na spoločnosť U. s.r.o. Uviedol, že je nedôveryhodné tvrdenie T.. A., že sa nepamätá prečo uviedol na prevodnom príkaze zo dňa 30.01.2009 do správy pre prijímateľa poznámku BD E. s.r.o. F., že M.. Y. na pojednávaní dňa 02.02.2013 uviedol, že peniaze poskytol podľa zmluvy o budúcej zmluve a z tejto zmluvy je zrejmé, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na úhradu vydraženej nehnuteľnosti a M.. Y. vedel že vydražiteľom bola spoločnosť BD E. s.r.o., ktorej na základe dohody s U. U., konateľom a spoločníkom spoločnosti BD E. poskytol peňažné prostriedky pričom na príkaze na úhradu do správy pre prijímateľa uviedol poznámku BD E.. Uviedol tiež, že svedkovia T.. A. a M.. Y. nedokázali preukázať svoje tvrdenia ohľadne dôvodu úhrad ani ich presnú výšku, účelovo prispôsobovali odôvodnenie poskytnutia peňazí, odôvodnenia nevedeli preukázať a tieto odôvodnenia boli v logickom rozpore s úkonmi, ktoré urobili a dohodami obsiahnutými v zmluve o budúcej zmluve. Uviedol, že dôkazom vedomosti svedkov T.. A. a M.. Y. o zámere, dôvode a spôsobe poskytnutia peňažných prostriedkov je dodatok č. 1 zo dňa 05.05.2009 v zmluve o budúcej zmluve, ktorý upravuje spôsob vrátenia peňazí T.. A. a M.. Y.. Uviedol, že účelovosť výpovedí Ing. A. a M.. Y. je zrejmá z dôvodu sledovania ich vlastných záujmov, keďže samostatnou žalobou proti žalovanému si uplatňovali nárok na priznanie sumy 365 133,11 eur pre každého z nich a to v konaní na Okresnom súde Nové Zámky pod č. XXC/XXX/XXXX pričom žaloba bola zamietnutá. Poukázal na to, že T.. A. a M.. Y. plnili na účet žalovaného po dohode s konateľom dlžníka U. U. a z dokladov založených v spise je zrejmé, že obaja dobrovoľne pristúpili k úhrade záväzku BD E. s.r.o., voči žalovanému za účelom dosiahnutia následného prospechu v podobe spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vydraženej spoločnosťou BD E. s.r.o. Preto nie je možné uznať tvrdenie, že plnili za seba alebo bez právneho dôvodu a mal za to, že v danom prípade išlo o splnenie záväzku prostredníctvom tretích osôb po dohode s týmito osobami čo v praxi predstavuje bežne používaný spôsob splnenia záväzku a preto námietky žalovaného ohľadne spôsobu úhrady ceny vydraženej nehnuteľnosti považuje za neodôvodnené. Poukázal na to, že žalovaný v čase úhrady vydraženej nehnuteľnosti plnenie, ktoré bolo plnením záväzku spoločnosti BD E. s.r.o. prijal, úhradu akceptoval a žiadnym spôsobom ju nenamietal pričom ju považoval za uhradenú. Dôkazom toho je, že vydraženú nehnuteľnosť previedol na vydražiteľa a následne mu vydraženú nehnuteľnosť ponúkol na uzavretie kúpnej zmluvy na konvalidáciu procesu prevodu vlastníckeho práva a jeho uvedeniu do súladu so všeobecne záväzným nariadením mesta G. J., podľa ktorého bola dražba vykonaná pričom v
návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2010 je konštatovanie, že kúpna cena bola uhradená (návrh kúpnej zmluvy - kúpna zmluva č.X/XXXX na čl 44 - 45 spisu). Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný tak ako to vyplýva z jeho vyjadrenia vo veci zo dňa 17.07.2014 (čl. 477 spisu). Konštatoval, že „túto sumu mesto Nové Zámky identifikovalo ako zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú vydražila spoločnosť BD E. s.r.o. na dražbe konanej dňa 31.12.2008“. Teda žalovaný uvedené plnenie akceptoval, toto plnenie si ponechal a neposkytol zaň žiadnu protihodnotu a bezdôvodne sa tým obohatil. Žiadal preto aby konajúci súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
40. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 31.10.2014 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní keďže pôvodný žalobca v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky s platnou pohľadávkou voči žalovanému nedisponoval pričom v danom prípade nešlo o vymáhateľnú pohľadávku keďže podľa judikátu MS NS 6Cdo/253/2013 zo dňa 17.12.2013 „vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Ďalej uviedol, že právnym titulom na zaplatenie kúpnej ceny vydraženej nehnuteľnosti bol príklep licitátora a to bez ohľadu na to či išlo o dražbu podľa Zákona 527/2002 Z.z. alebo podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta G. J., pričom zaplatenú kúpnu cenu možno považovať za bezdôvodné obohatenie len po právoplatnom zrušení dražby a na základe výpovedí svedkov a listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok nebol výlučným vlastníkom pohľadávky v nominálnej hodnote 1 095 426,35 eur tak ako sa uvádza v zmluve o postúpení pohľadávky. Poukázal na to, že z výpovedí svedkov T.. A. a M.. Y. vyplynulo, že finančné prostriedky vložené na účet žalovaného ako časť kúpnej ceny vydraženej nehnuteľnosti boli ich vlastnými finančnými prostriedkami, za ktoré očakávali protihodnotu v podobe nadobudnutia 1/3 vlastníctva stavby a pozemku, ktoré boli predmetom dražby. Táto skutočnosť bola preukázaná výpismi z účtovnej knihy žalovaného ako aj z výpisov z účtov T.. A. a M.. Y. a konečný cieľ dohody bol zmarený výlučne pôvodným žalobcom BD E. s.r.o., ktorý dal sám podnet okresnej prokuratúre na zrušenie zápisu svojho vlastníckeho práva. Následným výmazom uvedenej spoločnosti z obchodného registra sa stal pôvodný zámer zmluvných strán absolútne nemožným. Za nesporné považoval to, že peniaze zaplatené T.. A. a M.. Y. neboli ani darom, ani vrátením pôžičky. Poukázal na to, že U. U. bol ten, ktorý vypovedal pred súdom nepravdivo, keď vypovedal že celá kúpna cena bola zaplatená výlučne spoločnosťou BD E. s.r.o. a že to boli výlučne jeho peniaze. Uviedol, že U. Ondrušek skoro rok mal túto budovu v držbe, mal k dispozícii všetky nájomné zmluvy, prenajímal nebytové priestory, poberal nájomné a i keď stavba bola vedená ako bytový dom podľa znaleckého posudku T.. N. Baloghovej bolo jednoznačné, že budova svojim charakterom nespĺňa podmienky bytového domu a za posledných 40 rokov sa užívala nepretržite ako administratívna budova čo bolo aj pri oboznámení predmetu dražby dňa 31.12.2009 zvlášť zdôraznené a uvedená stavba, ktorá bola predmetom dražby, bytovým domom nebola pričom zmena zápisu stavby bola vykonaná bez akýchkoľvek technických zásahov do budovy. Poukázal na záver Krajského súdu podľa ktorého otázku platnosti resp. neplatnosti dražby nemôže súd skúmať ani ako otázku prejudiciálnu. Uviedol, že pokiaľ má súd za to, že dražba sa konala podľa VZN 3/1997, mal by sa súd vysporiadať so všetkými dopadmi jeho jednotlivých ustanovení najmä v otázke dražobnej zábezpeky a poukázal na to, že z dôvodu odmietnutia podpísania kúpnej zmluvy zo strany pôvodného žalobcu BD E. s.r.o., dražobná zábezpeka prepadla v prospech žalovaného v sume 265 551,35 eur. Opätovne poukázal na svoje podania zo dňa 17.07.2014 v ktorom sa uvádza, kto uhradil akú sumu na vydraženú nehnuteľnosť a uviedol, že zo sumy 430 051,35 eur, ktorú spoločnosť BD E. s.r.o. zaplatila žalovanému, by sa mala odpočítať dražobná zábezpeka 265 551,65 eur a tiež suma 56 589,96 eur, ktorá predstavuje nájomné, ktoré prijala spoločnosť BD E. s.r.o. počas užívania a držby spornej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Taktiež uviedol, že v danom prípade nejde o plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalovaný prijal plnenie na základe príklepu licitátora pričom nejde ani o prípad plnenia z dôvodu, ktorý následne odpadol keďže dražba nebola zrušená pričom sa neplnilo ani na základe neplatnej zmluvy. Uviedol, že bezdôvodné obohatenie predpokladá prijatie určitého plnenia na strane jednej ale aj majetkovú ujmu (zmenšenie majetku) na strane druhej pričom majetok pôvodného žalobcu sa o sumu, ktorá je predmetom sporu, nezmenšil a ak by žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie tejto sumy žalobcovi, ten by získal bezdôvodné obohatenie keďže by nadobudol finančné prostriedky, ktoré nikdy nevlastnil. Napokon uviedol, že žalovaný sa nikdy nebránil vydaniu nehnuteľnosti a požiadavku na úroky z omeškania nepovažuje za opodstatnenú. Žiadal aby konajúci súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
41. Konajúci súd na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 01.12.2014 uviedol, že konanie vo veci 13C/164/2010 bolo právoplatne zastavené pričom konanie vo veci 16C/47/2009
je naďalej prerušené uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.06.2013 a to do právoplatného rozhodnutia konania, ktoré je vedené na Krajskom súde v Nitre pod č. 15S/8/2011.
42. Konajúci súd uznesením č. 6C/135/2010-544 zo dňa 11.12.2014, v znení opravného uznesenia č. 6C/135/2010-580 zo dňa 08.06.2015 konanie prerušil až do právoplatného ukončenia konania , ktoré je vedené na Okresnom súde G. J. pod č. 16C/47/2009 na Krajskom súde v Nitre pod zn. XXS/X/XXXX. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie právny zástupca žalobcu a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 5Co/810/2015-598 zo dňa 30.10.2015 uvedené napadnuté uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného rozsudku uviedol, že v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní o prerušení konania keďže nevyložil aplikačné úvahy, ktoré súd viedli k prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písmeno c) OSP a odôvodnenie rozhodnutia preto nezodpovedá uvedeným požiadavkám pričom súd prvého stupňa bližšie neobjasnil z akých dôvodov by výsledky konaní na Okresnom súde Nové Zámky vo veci 16C/47/2009 a na Krajskom súde v Nitre č. 15S/8/2011 mohli ovplyvniť, či mohli mať vplyv na vydanie bezdôvodného obohatenia a z akých dôvodov mali byť pre toto konanie právne významné otázky, ktoré sú predmetom konania v uvedených veciach a neuviedol, ktoré otázky by nemohol ako otázky významné pre tento spor sám posúdiť a neuviedol otázku od ktorej závisí rozhodnutie predmetnej veci.
43. Na pojednávaní dňa 11.04.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na dokazovania ako i na predložený záverečný návrh, ktorý je založený v spise nemá čo k veci uviesť, žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si trovy konania.
44. Zástupkyňa právneho zástupcu žalovaného na uvedenom pojednávaní založila do spisu písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 08.04.2016 s tým, že súd rovnopis tohto vyjadrenia krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi žalobcu. Uviedla, že v danom prípade nie je daný právny základ žaloby, keďže v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný má za to, že vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti prešlo na pôvodného žalobcu BD E. s.r.o., keďže žalovaný má zato, že dražba bola vykonaná podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a teda vlastníctvo prešlo na BD E. s.r.o. príklepom udeleným na dražbe. Poukázala na záver obsiahnutý v uznesení Krajského súdu v Nitre, ktorým bol zrušený rozsudok súdu 1. stupňa pričom v tomto uznesení sa uvádza, že vlastníctvo predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby prešlo na BD E. s.r.o. Uviedla, že v uznesení Krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu 1. stupňa o prerušení konania sa konštatuje, že toto rozhodnutie nebolo riadne zdôvodnené a žalovaný má za to, že v danom prípade je potrebné rozhodnúť až po vyriešení otázky či dražba je platná resp. nie resp. či vlastníctvo predmetných nehnuteľností prešlo na spoločnosť BD TRADE s.r.o. alebo nie. Poukázala na zrušovacie uznesenie KS v Nitre, v ktorom sa uvádza, že je potrebné vyčkať do právoplatného skončenia sporu o určenie neplatnosti dražby. Ak by sa tak nestalo súd by mal v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu návrh navrhovateľa zamietnuť ako predčasný. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania aj ustanovení zákona o dražbách je jednoznačné, že dražbu vykonalo Mesto G. J. a v predmetnom spore sa dražba nehnuteľností špecifikovaných v konaní nemohla nespravovať Zákonom o dobrovoľných dražbách. Keďže výsledok dražby vo forme právneho úkonu nebol právnym úkonom spôsobilým na nadobudnutie vlastníckeho práva. Preto pôvodný žalobca spoločnosť BD E. s.r.o. nikdy nemohol nadobudnúť na základe takéhoto právneho úkonu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V nadväznosti na túto skutočnosť nemožno dražbu uskutočnenú podľa VZN č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta napadnúť žalobou o neplatnosť dražby v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. Krajský súd uznesením zo dňa 30.10.2015 jednoznačne vyjadril právny názor v tom, že zrušil uznesenie OS Nové Zámky zo dňa 11.12.2014 z čoho je zrejmé, že prvostupňový súd mal pokračovať v ďalšom konaní a vzhľadom na procesné uznesenie prvostupňového súdu v zmysle ktorého ukončil dokazovanie predmetnej veci, v súčasnej fáze konania nie sú dané zákonné predpoklady na prerušenie konania.
45. Vo veci sa písomným podaním zo dňa 08.04.2016 vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý poukázal na to, že odvolací súd - Krajský súd v Nitre v uznesení 25Co/4/2011-243 zo dňa 16.03.2011 uviedol, že súd prvého stupňa neodôvodnil prečo dražba vykonaná 31.12.2008 nie je právnou skutočnosťou na základe ktorej prešlo vlastnícke právo vydražených nehnuteľností na spoločnosť BD E. s.r.o. s tým, že je potrebné zodpovedať či v súvislosti s dražbou spoločnosť BD TRADE s.r.o. nadobudla vlastníctvo k draženým nehnuteľnostiam čo by zakladalo právny dôvod pre zaplatenie ceny vydražených nehnuteľností žalovanému. Toto vlastníctvo mohlo nadobudnúť vydražiteľ v dobrovoľnej dražbe podľa
zákona 527/2002 Z.z., ktorou mohla byť aj dražba z 31.12.2008 o platnosti ktorej súd môže rozhodnúť len o platnosti alebo neplatnosti ktorej môže súd rozhodnúť len v samostatnom súdnom konaní podľa § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z.z. Takáto žaloba bola podaná dňa 03.04.2009 a konanie o nej je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 16C/47/2009 a pokiaľ súd v tomto konaní nerozhodne o platnosti, resp. neplatnosti dražby, nemôže o tejto otázke ako otázke predbežnej rozhodnúť žiadny iný súd. Preto odvolací súd v uznesení 25Co/4/2011 vyslovil, že rozhodovanie súdu bez vyriešenia tejto otázky je prinajmenšom predčasné a súd je týmto právnym názorom viazaný. Ak na základe výsledku konania 16C/47/2009 môže súd ustáliť existenciu podmienok pre vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného prijatého od žalobcu. Uviedol, že pokiaľ konanie nebude prerušené, nemôže súd v tejto veci rozhodnúť z dôvodu, že by nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu podľa uznesenia 25Co/4/2011-243 aj z dôvodu, že pri zamietnutí o neplatnosť dražby ,t.j. pri určení že dražba bola platná, by v dôsledku nadobudnutia vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam ktoré boli predmetom dražby, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu prijatím peňažného plnenia a pokiaľ by súd žalobe vyhovel, vznikla by situácia vzniku nároku žalobcu na nehnuteľnosti v sume 1 095 426,35 eur. Žiadal preto, aby súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia veci vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 16C/47/2009.
46. Na základe požiadavky konajúceho súdu zo dňa 28.07.2016 Krajský súd v Nitre podaním 29.07.2016 oznámil konajúcemu súdu, že vo veci 15S/8/2011 bolo rozhodnuté tak, že žaloba žalobcu mesta Nové J., proti Okresnému úradu Nitra, bola žaloba zamietnutá pričom predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonností rozhodnutia žalovaného č. UPo/6/2010-17/Br k Z 426/2009, Pd 13/10-11 zo dňa 09.03.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správy katastra Nové Zámky, ktorým bolo vyhovené protestu okresného prokurátora v Nových Zámkoch zn Pd/13/10/11 zo dňa 10.03.2010 a zrušený zápis vlastníckeho práva BD E. s.r.o. zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom č. Z426/2009 zo dňa 19.02.2009 pod položkou výkazu zmien 549/09. Pričom v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli v súlade so zákonom. Konanie vo veci 15S/8/2011 však nie je doposiaľ právoplatne skončené, keďže rozhodnutie Krajského súdu v Nitre bolo napadnuté kasačnou žalobou zo strany M. G. J.. Na pojednávaní dňa 26.09.2016 právny zástupca žalobcu, uviedol, že keďže nedošlo k zmene v skutkovom stave veci, pridržiava sa svojich doterajších písomných ako i ústnych prednesov, hlavne záverečného vyjadrenia vo veci zo dňa 10.10.2014 a žiadal aby súd v plnom rozsahu žalobe vyhovel a žiadal aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
47. Zástupca právneho zástupcu žalovaného uviedol, že na základe skutočností že od rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto konaní uznesením zo dňa 16.3.2011, ktorým odvolací súd rozsudok súdu 1.stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, neprišlo k žiadnym takým skutočnostiam, ktoré by v zmysle právnej argumentácie odvolacieho súdu uvedenej v odôvodnení uznesenia umožňovali súdu 1.stupňa rozhodnúť vo veci samej. Odvolací súd zaujal právny názor, že takéto rozhodnutie by bolo predčasné, nakoľko prebiehajú ďalšie súdne konania, v ktorých sa riešia otázky významné pre posúdenie nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní. Takouto skutočnosťou je rozhodnutie súdu o neplatnosť dražby konanej dňa 31.12.2008, ktorej neplatnosť nemôže súd riešiť v tomto konaní ani ako otázku predbežnú. Ide o konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/47/2009 bez vyriešenia tejto otázky nie je možné konštatovať existenciu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Ak sa totiž spoločnosť B.D. E. s.r.o. stal vlastníkom nehnuteľností na základe príklepu v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, nemohol ani tejto spoločnosti vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a takúto neexistujúcu pohľadávku nemohla postúpiť na žalobcu. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému aj náhradu trov konania. Poukázal aj na vyhlásenie konateľa spoločnosti B.D. E., s.r.o., v článku 2, zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva nehnuteľností zo dňa 30.01.2009, kde uvedená spoločnosť vyhlásila, že sa považuje za vlastníka predmetných nehnuteľností, na základe príklepu podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, či bolo ukončené konanie č 16C/47/2009 pričom na uvedenom konaní zastupuje žalovaného. Zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že prebieha spor pod č. 16C/47/2009 o určenie neplatnosti dražby má za to, že rozhodnutie súdu s poukazom na to, že dražba bola neplatná, by bolo predčasné. To, že predmetná nehnuteľnosť je stále vedená na mene žalovaného nemá na posúdenie veci žiadny vplyv. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania ako aj listinných dôkazov založených v súdnom spise je zrejmé, že medzi pôvodným vlastníkom pohľadávky a osobami T.. Q. A., C. Y., existovala dohoda o spoločnom postupe v spojitosti s predmetnou dražbou ako aj dohoda o mechanizme uhrádzania ceny vydraženej nehnuteľnosti. Zároveň uviedol, že neobstoja tvrdenia svedkov T.. Q. A. a C. Y., že nevedeli, z akého dôvodu a za koho predmetné finančné prostriedky na účet žalovaného
uhradili. Vyplýva to aj z dôkazov založených v spise, a tiež s vyjadrenia svedkov.Právni zástupcovia strán uviedli, že nemajú ďalej čo uviesť a uviedli, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú.
48. Podľa § 451 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 132 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zanikajú započítaním pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 41 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácii katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v§ 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 71 ods. 2 Katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra slúžia ako podklad pre vyhotovenie verejných listín a iných listín.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., byt ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.
Podľa § 16 odsek 3 Zákona č. 182/93 Z.z., nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí: iným ako nájomcom nebytových priestorov, vlastníkov bytov a nájomcom bytov v dome možno nebytový priestor v dome previesť do vlastníctva len so súhlasom spoločenstva.
Podľa § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ktorými sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 19 a) Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Na základe uvedených skutočností, ako i na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd zistil, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že žalobca sa v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nové Zámky č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta zo dňa 1.7.2007, ktoré bolo účinné ku dňu konania verejnej dražby zúčastnil dňa 31.12.2008 dražby, na ktorej najvyšším podaním vydražil bytový dom súpisné č. 2951 vrátane pozemku - parcela registra „ E „ č. 266/5, ktorý sa nachádza v Nových Zámkoch na ul. M. R. Štefánika č. XX a ktorý je zapísaný na LV č. X. k.ú. G. J. a to za sumu 33.000.000,- Sk t.j. 1.095.399,32 eura. Túto skutočnosť potvrdzuje notárska zápisnica notára JUDr. Petra Šulaia , so sídlom Nové Zámky , Podzámska 32 č. N XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, G. 1s XXXX/XXXX zo dňa 23.1.2009. Podľa článku V. bod 9. uvedeného VZN č. 3/1997 o zásadách dražby majetku mesta je vydražiteľ povinný do 15 dní odo dňa konania dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením po odpočítaní výšky dražobnej zábezpeky na účet mesta a po zaplatení ceny na vydraženú nehnuteľnosť mesto uzatvorí s vydražiteľom kúpnu zmluvu, pričom vlastníctvo vydraženej nehnuteľnosti prechádza na vydražiteľa dňom vkladu vlastníckeho práva . Súd mal ďalej preukázané z dokladov na č.l. 20,21,22,23,24 spisu, ako i zo skutočností obsiahnutých vo vyjadrení žalovaného zo dňa 17.07.2014 (č.l. 477 spisu) a zo spisu tunajšieho súdu 10C/197/2013, že Koloman Y. zaplatil dňa 30.01.2009 v hotovosti na účet mesta G. Zámky č. účtu XXXXXXXXXXXX/XXXX sumu 265 000,- eur, spoločnosť T. s.r.o. zo svojho účtu vložila 02.02.2009 na ten istý účet žalovaného dvakrát po 24 895,- eur (t.j. spolu 49 790,- eur) a T.. Q. A. dňa 02.02.2009 zo svojho účtu zaplatil na vyššie uvedený účet mesta G. J. sumu 346 585,- eur pričom mesto Nové J. tieto platby identifikovalo ako platby na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú vydražila spoločnosť BD E. spol. s r.o., na dražbe konanej 31.12.2008. Tieto skutočnosti potvrdili aj oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s., a Tatrabanky a.s., podaniami zo dňa 06.08.2014 a 14.08.2014 (č.l. 481 a 482), pričom žalobca žalovanému zaplatil dňa 30.12.2008 priamo na účet žalovaného sumu 265.551,35 eura ( 8 mil. Sk ) a dňa 30.1.2009 vložil na účet žalovaného sumu 168.500,- eura. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo v zmysle článku V. bod 9 VZN č. 3/1997 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť vyplýva zo spisu tunajšieho súdu č. 13C 164/2010, v ktorom sa žalovaný voči žalobcovi domáhal určenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Ďalej mal súd tiež preukázané, že Správa katastra G. J. na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice povolila zápis vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu záznamom, pričom na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové J. č. Pd XX/XX-XX zo dňa 10.3.2010 Správa katastra Nové Zámky rozhodla , že vyhovuje protestu prokurátora a rozhodnutím č. Z 426/09 zo dňa 16.4.2010 zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu zrušila, pričom toto konanie doposiaľ nie je ukončené a prebieha na Krajskom súde v Nitre pod č. 15S/8/2011, pričom ako vlastník uvedených nehnuteľností je naďalej vedený žalovaný tak ako to je zrejmé z výpisu LV č. 1 k.ú. G. J. zo dňa X.XX.XXXX. V proteste prokurátora sa ako dôvod podania protestu uvádza skutočnosť, že v čase uskutočnenia verejnej dražby t.j. 31.12.2008 bolo možné uskutočňovať verejné dražby pri ktorých sa nadobúdalo vlastníctvo vydraženej veci príklepom licitátora za splnenia ďalších podmienok napr. zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením, schválenie príklepu súdom podľa týchto právnych predpisov: zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, zákona č. 511/92 o správe daní a poplatkov, zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu a zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, pričom v prípade dražby uskutočnenej M. G. J. dňa 31.12.2008 nešlo o takúto dražbu a preto aj v prípade zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením príklepom licitátora nevzniklo vlastníctvo dražených nehnuteľností vydražiteľovi, pričom zároveň poukázal na článok V. odsek 9 VZN č. 3/1997 o Zásadách dražby majetku mesta, podľa ktorého mesto uzatvorí s vydražiteľom kúpnu zmluvu a vlastníctvo k vydraženým nehnuteľnostiam prejde na vydražiteľa dňom vkladu vlastníckeho práva. Zároveň poukázal na to, že vyššie uvedená notárska zápisnica neobsahuje nadobudnutie vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam vydražiteľom. Uvedený záver o tom, že dražba sa neuskutočnil podľa vyššie uvedených zákonov, je aj prehlásenie notára JUDr. Petra Šulaja zo dňa 28.08.2013, v ktorom uvádza, že predmetnú
dražbu nevykonával podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Je teda nepochybné, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva spoločnosťou BD E. podľa VZN Mesta Nové Zámky 3/1997, keďže nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by bolo možné zapísať vlastnícke právo v prospech spoločnosti BD E. do katastra nehnuteľností ako vlastníka vydražených nehnuteľností a nedošlo ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti BD E. podľa vyššie uvedených zákonov pričom aj naďalej v súčasnosti je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný. Konajúci súd mal za to, že ani výsledok konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod č. 15S/8/2011 nemôže na veci nič zmeniť, keďže v tomto konaní nemôže byť vyhovené žalobe M. G. J., nakoľko spoločnosť BD E. spol. s.r.o., T.: XX XXX XXX, t.j. pôvodný žalobca, bol dňom 10.11.2012 vymazaný z obchodného registra a táto spoločnosť bol uznesením Okresného súdu Bratislava 1 č. XXCbR/109/2012 zo dňa 10.09.2012 zrušená bez likvidácie. Je teda zrejmé, že na základe uvedených skutočností nebude možné v konaní 15S/8/2011 žalobcovi vyhovieť tak, aby ako vlastník „vydražených nehnuteľností“ bola zapísaná spoločnosť BD E. spol. s.r.o., T.: 36 535 XXX. Konajúci súd teda konštatuje, že novými skutočnosťami, ktoré konajúci súd nemohol zohľadniť v prvom rozhodnutí, sú že zo strany BD E. spol. s.r.o., bola v súvislosti s uvedenou dražbou nehnuteľnosti zaplatená len suma 434 051,35 eur, pričom ďalšie sumy v rozsahu 661 375,- eur zaplatili iné subjekty a to M.. Y., spoločnosť T., s.r.o. a T.. A. tak ako je to vyššie uvedené. Ďalšou novou skutočnosťou je vyššie uvedené prehlásenie notára JUDr. Šulaia zo dňa 28.08.2013, že dražbu dňa 31.12.2008 nevykonával podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ale podľa VZN Mesta G. J. č. 3/1997. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že spoločnosť BD E. spol. s.r.o., ako je už vyššie uvedené vymazaná z obchodného registra, neexistuje a teda na tento subjekt ako neexistujúci subjekt nemôže byť zapísané vlastnícke právo „vydražených nehnuteľností“ keďže tento subjekt nie je subjektom práva podľa § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto súd konanie neprerušil a rozhodol vo veci. V tejto súvislosti sa s prihliadnutím na neexistenciu spoločnosti BD E. spol. s.r.o. javí bezpredmetným aj konanie vo veci 16C/47/2009, v ktorom uvedená spoločnosť je jedným zo žalovaných subjektov.
50. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že vlastnícke právo „vydražených nehnuteľností“ zákonným spôsobom na spoločnosť BD E. spol. s.r.o. neprešlo ani to zrejme nebude možné, keďže v danom prípade absentoval zákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam, keďže neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Je teda zrejmé, že ak v súvislosti s dražbou spoločnosť BD E. zaplatila žalovanému sumu 434 051,35 eur, tak išlo podľa § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodné obohatenie, t.j. o plnenie bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti mal konajúci súd za to, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi spoločnosťou BD E. a žalobcom zo dňa 23.05.2011 bola platná len v rozsahu sumy 434 051,35 eur, keďže išlo o preukázateľnú pohľadávku, ktorá bola zaplatená žalovanému bez právneho dôvodu. Vo zvyšnej časti súd považoval túto zmluvu o postúpení pohľadávok v rozsahu presahujúcej sumu 434 051,35 eur za neplatnú, keďže jej predmetom boli aj sumy, na ktoré spoločnosť BD E. nemala nárok keďže boli platené inými subjektmi na účet žalovaného bez právneho dôvodu, keďže tieto subjekty sa do dražby neprihlásili a povinnosťou vydražiteľa a nie iných subjektov bolo zaplatiť vydraženú cenu. Preto súd žalobu vo zvyšku, t.j. v rozsahu 661 375,- eur s príslušenstvom zamietol. Konajúci súd mal za to, že vyššie uvedenú zmluvu o budúcej zmluve v znení dodatku, ktorú uzavreli T.. A., M.. Y. a U. U., nemožno považovať vo vzťahu k žalovanému za právny dôvod úhrady na účet žalovaného v súvislosti s dražbou, keďže medzi M. G. J. na strane jednej a T.. A., M.. Y., U. U. ako fyzickou osobou a tiež spoločnosťou T. s.r.o., na strane druhej žiadny právny vzťah nebol a teda ani nebol dôvod aby tieto subjekty plnili na účet žalovaného. Ak sa teda plnilo bez právneho dôvodu na účet žalovaného, išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré mal žalovaný vydať uvedeným osobám. Uvedená zmluva o budúcej zmluve nebola uzatvorená medzi spoločnosťou BD E. a M.. Y. a T.. A. a teda táto zmluva spoločnosť BD E. žiadnym spôsobom nezaväzovala. Je zrejmé, že osobu U. U. ako fyzickej osoby nemožno stotožňovať so spoločnosťou BD E., ktorej bol U. U. konateľom. T. o dve rozdielne osoby.
51. Čo sa týka námietky žalovaného na započítanie sumy 322 141,61 eur, ktorá predstavuje dražobnú zábezpeku v sume 265 551,65 eur ako i náhradu za užívanie „vydražených nehnuteľností“, v sume 56 589,96 eur, túto súd považoval len za obranu žalovaného tým viac, že ide o sporné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi keďže žalobca ani spoločnosť BD E. tieto pohľadávky žalovaného neuznali tak ako žalobca neuznáva pohľadávku žalobcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. Započítať možno len pohľadávky nesporné, ktoré obe strany uznávajú čo do dôvodu a výšky a len takéto pohľadávky sú spôsobilé na započítanie. V danom prípade teda neboli splnené zákonom predpokladané
podmienky na započítanie podľa § 580 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade nešlo o pohľadávky spôsobilé na započítanie.
52. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa žalovanej sumy domáhal podľa ustanovenia § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka , keďže v danom prípade išlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Súd mal teda preukázané že v danom prípade žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 451 odsek 1a 2 Občianskeho zákonníka v rozsahu 434 051,35 eur a preto vznikla povinnosť žalovaného podľa § 456 Občianskeho zákonníka tento neoprávnený majetkový prospech žalobcovi vydať. Z vykonaného dokazovania je nepochybné že došlo k verejnej dražbe v zmysle VZN č. 3/1997, avšak uvedená skutočnosť nie je skutočnosťou ani právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, s ktorým by platný právny poriadok spájal vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, a teda bez ohľadu na skutočnosť, či dražba bola platná alebo nie a priebeh a výsledky dražby tak ako sú uvedené v notárskej zápisnici nepriznávajú účastníkom dražby žiadne práva a ani im neukladajú žiadne povinnosti. V danom prípade ani nemohlo dôjsť k zmene vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam v zmysle § 132 odsek 1 Občianskeho zákonníka, keďže aj v článku V. bod 9. VZN 3/1997 sa uvádza, že po zaplatení ceny za vydraženú nehnuteľnosť mesto uzatvorí s vydražiteľom kúpnu zmluvu a že k prevodu vlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam dochádza až uzavretím kúpnej zmluvy uzavretej medzi mestom a vydražiteľom, s tým, že zmluva nadobúda účinnosť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k odovzdaniu a prevzatiu „vydražených nehnuteľností“ tak ako to vyplýva zo zápisnice odovzdania a prevzatia vydražených nehnuteľností zo dňa 13.2.2009 na zmenu vlastníckeho práva nemala vplyv. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obe strany prejavili vôľu previesť vlastnícke právo „vydražených nehnuteľností“ na žalobcu, avšak k tomu nedošlo zákonom predpísaným spôsobom ani formou tak, ako to uvádza § 132 odsek 1 a § 133 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd podotýka, že ak by aj došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva došlo by k porušeniu ustanovenia § 16 odsek 3 Zákona č. 182/93 Z.z., podľa ktorého nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí: iným ako nájomcom nebytových priestorov, vlastníkov bytov a nájomcom bytov v dome možno nebytový priestor v dome previesť do vlastníctva len so súhlasom spoločenstva, pričom na pojednávaní dňa 15.11.2010 ako i zo spisu tunajšieho súdu 13C 164/2010 mal súd preukázané, že v čase odovzdania a prebratia vydražených nehnuteľností v uvedenom bytovom dome , ktorý je fakticky nebytovým domom tak, ako je to konštatované v rozsudku tunajšieho súdu č. 16C 47/2009, malo prenajatých nebytové priestory 12 nájomcov, ktorí majú k týmto nebytovým priestorom v zmysle vyššie uvedeného § 16 odsek 3 Zákona č. 182/93 Z.z. predkupné právo k týmto nebytovým priestorom a teda by išlo o právny úkon relatívne neplatný podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a to podľa § 451 odsek 1 a 3 a 456 Občianskeho zákonníka, keďže plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému súd považoval za plnenie bez právneho dôvodu.
53. Súd okrem priznanej istiny zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a to podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. účinného do 31.12.2008, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu a úroky z omeškania priznal vo výške 5%, t.j. dvojnásobku základnej sadzby stanovenou Národnou bankou Slovenska, ktorá ku dňu 31.12.2008 predstavovala 2,5% a to zo sumy 265.551,35 eura a tiež úrok z omeškania zo sumy 168.500,- eur, vo výške 9% tak ako to vyplýva z novely uvedeného nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. účinného od 1.1.2009, z ktorého vyplýva že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom ku dňu 31.1.2009 t.j. k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba ECB predstavovala 2% a teda žalobca mal právo požadovať úroky z omeškania vo výške 10% ročne pričom však požadoval len 9% ročne. Súd zároveň zamietol návrh žalobcu v časti o zaplatenie 4% ročného úroku z omeškania zo sumy 265.551,35 eura počínajúc dňom 2.2.2009, keďže žalobcom požadovaný úrok z omeškania bol v rozpore s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. účinnom ku dňu 31.12.2008, podľa ktorého výška úrokov z omeškania predstavuje dvojnásobok základnej sadzby určenou národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvým dňom omeškania s plnením peňažného dlhu bol deň 31.12.2008 a v tento deň bola určená základná sadzba vo výške 2,5 % a teda navrhovateľovi náležal len úrok vo výške dvojnásobku uvedenej sadzby t.j. 5%, pričom požadoval 9% úrok z omeškania. Súd uvedené úroky z
omeškania ako príslušenstvo pohľadávky priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
54. Súd zároveň rozhodol o povinnosti oboch strán zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu, ktoré predstavovali súdom vyplatené náklady za podanie správy podľa Zákona o bankách, ktoré poskytli súdu Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 06.08.2014 v sume 24,- eur a Tatrabanka, a.s., dňa 14.08.2014 v sume 50,- eur. Vzhľadom na približnú rovnakú úspešnosť oboch strán súd zaviazal každú zo strán k zaplateniu polovice uvedených nákladov, t.j. sumu 37,- eur, keďže celkové náklady predstavovali 74,- eur (24,- eur + 50,- eur). Súd o povinnosti zaplatiť trovy štátu rozhodol podľa § 259 CSP podľa ktorého ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatňovaní ako svedok pričom uvedené ustanovenie má pokryť aj výdavky štátu. V danom prípade je teda zrejmé, že štát vynaložil výdavky na náklady za podanie správy podľa Zákona o bankách, ktoré boli poskytnuté zo strany Slovenskej sporiteľni, a.s., a Tatrabanky, a.s.
55. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol úspešný len v rozsahu 434 051,35 eur, neúspešný bol v rozsahu 661 375,- eur, súd mal za to, že pomer úspechu a neúspechu, vzhľadom na predmet sporu 1.095.426,35 eur je približne rovnaký keďže rozdiel medzi úspechom a neúspechom predstavuje sumu 227 323,65 eur (661 375 - 434 051,35 eur). Úspech žalobcu predstavoval 39,62 %, neúspech 60,38 % a na druhej strane úspech žalovaného predstavoval 60,38 % a neúspech žalovaného predstavoval 39,62 %. Preto s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.