Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/34/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO 35 763 469, zastúpený: JUDr. Eva Vodová, advokátka, so sídlom Wilsonova 4, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F. A., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 391,93 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 35,71 Eur od 12.07.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.01.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 391,93 Eur (ktorá pozostávala z dlžnej sumy 59,99 Eur za nezaplatené faktúry a zo zmluvnej pokuty v sume 331,94 Eur) spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby, ktorú poskytol žalovanému právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a. s. Žalovaný uzavrel s žalobcom dňa 18.11.2008 Zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet č. 3056997 na základe ktorej žalobca žalovanému aktivoval program dátových služieb rýchly internet 2 a poskytol koncové zariadenie - modem za zníženú cenu 1,- Sk. Žalobca poskytol žalovanému služby verejnej telekomunikačnej siete, následne fakturovanú cenu týchto služieb žalovaný nezaplatil riadne a včas, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla pohľadávka titulom neuhradených cien za poskytnuté služby a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokusom o zmier zo dňa 31.03.2009 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr do 12.04.2009. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlh nezaplatil, v dôsledku čoho došlo k odstúpeniu právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o pripojení a jej zrušeniu ku dňu 13.04.2009.

2. Súd v predmetnej veci dňa 02.02.2012, č.k. 30Ro 90/2012-34 vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 14.05.2012, č.k. 22C 34/2012-47 zrušený.

3. Žalobca podaním zo dňa 21.08.2013 navrhol prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C 34/2012 do skončenia konania o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, o ktoré požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky

Okresný súd Brezno dňa 29.01.2013 a je pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vedené pod sp. zn. Rvp 8830/2013.

4. Súd uznesením zo dňa 28.10.2013, č.k. 22C 34/2012-87 konanie prerušil.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna dňa 29.01.2014 predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Brezno o súlade § 93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a uznesením č.k. PL. ÚS 1/2014-9 návrh Okresného súdu Brezno odmietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.03.2014.

6. Súd preto uznesením zo dňa 18.01.2016, č.k. 22C 34/2012-131 rozhodol o pokračovaní v konaní, ktoré bolo prerušené uznesením zo dňa 28.10.2013, č.k. 22C 34/2012-87.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na 26.09.2016, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto vec podľa § 180 prejednal v ich neprítomnosti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Zmluvou o pripojení zo dňa 18.11.2008, faktúrami č. 7811225792, 7900878699, 7901894323, 7902908374, 7006097349, pokusom o zmier zo dňa 31.03.2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 18.11.2008 Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo sprístupnenie žalovanému verejných elektronických komunikačných služieb za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o pripojení (služba Rýchly internet s dobou viazanosti 24 mesiacov), pričom žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z preložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb:

- faktúru č. 7811225792 s dátumom splatnosti do 11.01.2009 na sumu 24,28 Eur,

- faktúru č. 7900878699 s dátumom splatnosti do 11.02.2009 na sumu 16,56 Eur,

- faktúru č. 7901894323 s dátumom splatnosti do 11.03.2009 na sumu 17,49 Eur,

- faktúru č. 7902908374 s dátumom splatnosti do 11.04.2009 na sumu 1,66 Eur. Pokusom o zmier zo dňa 31.03.2009 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na uhradenie vyššie uvedených faktúr do 12.04.2009 s tým, že v prípade neuhradenia si právny predchodca žalobcu uplatní zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Nakoľko žalovaný uvedené faktúry neuhradil, právny predchodca žalobcu faktúrou č. 7006097349 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur so splatnosťou do 11.07.2010.

10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách má podnik právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách je účastník povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14. Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

15. Podľa § 43 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4, písm. a) a k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 10c ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 18.11.2008 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to uzavretím zmluvy o pripojení, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal sprístupniť žalovanému verejné elektronické komunikačné služby - službu Rýchly internet za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o pripojení a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanému poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 7811225792 na sumu 24,28 Eur s dátumom splatnosti do 11.01.2009, faktúru č. 7900878699 na sumu 16,56 Eur s dátumom splatnosti do 11.02.2009, faktúru č. 7901894323 na sumu 17,49 Eur s dátumom splatnosti do 11.03.2009, faktúru č. 7902908374 na sumu 1,66 Eur s dátumom splatnosti do 11.04.2009, t.j. spolu 59,99 Eur. Žalobca listom zo dňa 31.03.2009 vyzval žalovaného na úhradu faktúr za poskytnuté služby s tým, že v prípade neuhradenia si právny predchodca žalobcu uplatní zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Nakoľko žalovaný uvedené faktúry neuhradil, právny predchodca žalobcu faktúrou č. 7006097349 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur so splatnosťou do 11.07.2010. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

30. Súd dospel k záveru, že v danom prípade, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, je potrebné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania.

31. Po preskúmaní jednotlivých faktúr za poskytnuté služby súd zistil, že faktúra č. 7811225792 na sumu 24,28 Eur s dátumom splatnosti 11.01.2009 je premlčaná. Žalobca mohol prvýkrát uplatniť právo na súde už dňa 12.01.2009 a k premlčaniu uvedenej pohľadávky došlo po uplynutí trojročnej premlčacej doby, teda 12.01.2012. Žalobca však podal žalobu až dňa 30.01.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

32. Pokiaľ ide o zvyšnú sumu za poskytnuté služby vo výške 35,71 Eur (59,99 Eur mínus 24,28 Eur), v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú, nakoľko žalobca poskytol žalovanému riadne a včas telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný za tieto služby zaplatiť. Žalovaný však faktúry vystavené žalobcom neuhradil.

33. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35,71 Eur od 12.07.2010 (deň nasledujúci po splatnosti poslednej faktúry) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov

z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % + 8 percentuálnych bodov.

34. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur, súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o pripojení uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca zo zmluvy o pripojení, ktorá uvádza, že porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného má za následok zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi. Zo zmluvy však nie je jasné a zrejmé, pre prípad porušenie ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Je potrebné uviesť, že v danom prípade ide pritom o formulárovú zmluvu, do ktorej sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa tak dojednaniu o zmluvnej pokute. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akým je zmluva o pripojení napísaná, ale aj prekomplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. V dohodnutých zmluvných podmienkach navyše zmluvná pokuta zaväzuje žalovaného počas celej doby viazanosti, a to aj v prípade, že by žalovaný porušil zmluvné podmienky v posledný deň lehoty splatnosti. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, že by dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytnuté dodávateľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C 164/2011 zo dňa 07.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012, ktorým boli zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty v zmluve o pripojení uzavretej so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. určené za neprijateľné zmluvné podmienky.

35. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). pokuty. Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku(uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka teda zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav na viac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Prípadné plnenie z takejto podmienky vždy zakladá bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur zamietol.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 391,93 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 35,71 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 9,11 % (35,71 Eur

z 391,93 Eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 90,89 % (356,22 Eur z 391,93 Eur). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovaného v pomere 81,78 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.