Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/84/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ vo veci mal. K. Č.R. K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky Q. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX a otca P. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. B., Q. XXX/XX, na návrh matky o úpravu práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. Č., K.. XX.XX.XXXX za obdobie od 21.05.2014 do 31.07.2014 výživným vo výške 120,- EUR mesačne a od 01.08.2014 do 27.07.2015 výživným vo výške 150,- EUR mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

II. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. K. za obdobie od 21.05.2014 do 27.07.2015 v celkovej výške 1.898,23 EUR je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd návrh matky zo dňa 16.05.2014 v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Otec je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu v celkovej výške 759,67 EUR a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 21.05.2014 návrh, ktorým žiadala, aby mal. K. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150,--EUR mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci k jej rukám počnúc od 01.02.2014.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom maloletej uzatvorila dňa 12.11.2011. V ich spolužití sa im narodila mal. K.. S otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti v X. do septembra 2012. Od 26.9.2012 žili spolu vo Viedni v Rakúsku, kde boli prihlásení aj k pobytu. Dňa 4.2.2014 ju otec maloletej spolu s dcérou K. vyhodil zo spoločného podnájmu. S dcérou sa vrátila do X. k svojim rodičom. Od tej doby neobnovili manželské spolužitie. Na výživu mal. K. otec neprispieva. Nezaujíma sa o dieťa, nenavštevuje ju. Maloletá K. je v jej celodennej starostlivosti. Je zdravá, prekonáva bežné detské choroby. Nemá zvýšené výdavky ohľadne jej zdravotného stavu. V čase podávania uvedeného návrhu ona bola bez pracovného pomeru, zabezpečovala dieťaťu celodennú starostlivosť. V marci 2014 jej bol naposledy poukázaný prídavok na dieťa z Rakúska vo výške 320,--EUR spolu za posledné dva mesiace. V čase podávania uvedeného návrhu nemala na Slovensku žiaden príjem. Dcéru a ju samotnú živili jej rodičia. Pomáhali jej splácať pôžičku vo výške 129,--EUR mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. K..

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým sobášnym listom rodičov maloletého dieťaťa, rodným listom maloletého dieťaťa, správou dožiadaného súdu vo Viedni a ním obstaranými podkladmi, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa, a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/2/2015 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej K. nežijú v spoločnej domácnosti od 4.2.2014. Matka s maloletou dcérou bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Dom pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Matka s dcérou má vyčlenenú jednu izbu, ktorá je zariadená nábytkom. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú na dobrej úrovni.

6. Matka mal. dieťaťa bola pôvodne bez pracovného pomeru a zabezpečovala celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu. Od 3.12.2014 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom úrade. Bol jej poskytovaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne, pričom v mesiaci január 2015 jej bola poskytnutá posledná výplata uvedeného príspevku za mesiac december 2014. Pôvodne prídavok na dieťa nepoberala. Ten jej začal byť poskytovaný s účinnosťou od 1.4.2014 v sume 23,52 EUR mesačne. Menovanej bol v období od februára 2015 do februára 2016 preddavkovo poskytovaná dávka a príspevky pomoci v hmotnej núdzi, a to za mesiace február až apríl 2015 vrátane v sume 117,20 EUR mesačne, za mesiace máj až august 2015 vrátane v sume 151,90 EUR mesačne, za mesiace september a október 2015 vrátane v sume 121,90 EUR mesačne a za mesiace november a december 2015 vrátane v sume 87.20 EUR mesačne. Zamestnala sa až od 27.1.2016 a to v spoločnosti X. W..Y..R.., W. K. B. a to na základe pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca. Pracovný pomer s ňou bol ukončený dňa 4.4.2016 v skúšobnej dobe, na základe znižovania počtu zamestnancov na pracovisku. U uvedeného zamestnávateľa za dané obdobie dosiahla celkový čistý príjem vo výške 1.210,86 EUR, čo v prepočte na mesiac predstavovalo priemernú sumu 345,90 EUR (t.j. 1.210,86 EUR : 3,5 mesiaca). Od 5.5.2016 je zamestnaná v spoločnosti A. W. W..Y..R.. W. K. B. ako operátorka výroby s príjmom v sume 480,-- EUR mesačne. Od februára 2016 je jej poskytovaný osobitný príspevok vo výške 126,14 EUR mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala v relevantnom období len k mal. K..

7. Otec mal. dieťaťa žil v relevantnom období vo Viedni, v Rakúsku. Podľa šetrení vykonaných dožiadaným súdom - Okresným súdom Hernals v Rakúsku bol otec maloletej od 23.4.2012 do 30.11.2012 zamestnaný ako pomocný robotník v spoločnosti G..V..-V. O., B. s priemerným príjmom mesačne okolo 1.600,--EUR. Od 4.7.2013 do 14.8.2013 bol zamestnaný v spoločnosti W. P.. Mzdové náklady nie sú k dispozícii, nakoľko uvedená spoločnosť išla do konkurzu. Od 6.12.2013 do 13.12.2013 bol práceneschopný a od 9.12.2013 do 13.12.2013 poberal denné nemocenské vo výške 27,92 EUR. Od 21.1.2014 do 27.1.2014 bol opätovne práceneschopný pre chorobu a od 24.1.2014 do 27.1.2014 dostával nemocenské vo výške 25,20 EUR denne. Od 26.5.2014 do 3.6.2014 bol opätovne práceneschopný a chorý a od 29.5.2014 do 3.6.2014 dostával nemocenské vo výške 25,20 EUR denne. Od 24.6.2014 do 4.7.2014 bol opäť práceneschopný pre chorobu a od 27.6.2014 do 4.7.2014 dostával nemocenské vo výške 23,94 EUR denne. Od 14.7.2014 do 20.10.2014 bol zamestnaný ako pomocný robotník v spoločnosti X., Viedeň s priemerným mesačným príjmom cca 1.600,--EUR mesačne. Uvedený pracovný pomer sa skončil dohodou. Od 12.1.2015 bol nahlásený v sociálnej poisťovni pre živnostníkov čo aj potvrdil v rámci svojej účastníckej výpovede. Jeho príjem z tejto činnosti sa však dožiadanému súdu nepodarilo zistiť. Podľa jeho účastníckej výpovede daňové priznanie za uvedené obdobie r. 2015 podával v Rakúsku, resp. podávala ho jeho ekonómka v Rakúsku a to vo februári 2016. Nevedel ho však súdu zabezpečiť. Podľa jeho tvrdení na základe živnosti v Rakúsku zarobil cca 1.700,-- EUR mesačne. Dlho však živnosť v Rakúsku nemal, možno 4-5 mesiacov. Toto živnostenské podnikanie ukončil podľa jeho nedoloženého tvrdenia z dôvodu, že bol úplne v mínuse. Poukázal na odlišné podmienky podnikania v Rakúsku, kde v prípade aj keď vyfakturoval sumu 1.700,- EUR, ako príjem z jeho činnosti, automaticky sa mu sťahovalo na daň v Rakúsku a tiež na zdravotné a sociálne poistenie 22 %. Firma, ktorá mu takto vyplácala príjem automaticky túto dávku sťahovala a mala povinnosť to odviesť na príslušné úrady. Výdavky na podnikanie v Rakúsku u neho tvorili náklady na cestovanie, keďže nepracoval vo Viedni. Jeho ekonómka mu účtovala náklady paušálne a to na sumu 600,- EUR. Podľa šetrení vykonaných dožiadaným súdom v Rakúsku neboli na neho v Rakúsku evidované žiadne vozidlá a ani podľa pozemkových kníh nevlastnil tu žiadne nehnuteľnosti. V čase jeho pobytu v Rakúsku prebýval v byte 1+1, za ktorý uhrádzal poplatok za jeho užívanie v sume 154,50 EUR mesačne (čl. 27

súdneho spisu) a uhrádzal náklady na energie (elektrinu) v sume 478,80 EUR štvrťročne (čl. 26, resp. 28 súdneho spisu).

8. Podľa správy ÚPSVaR v období od 18.5.2015 do 29.9.2015 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Dôvodom vyradenia bola skutočnosť, že stal samostatne zárobkovou činnou osobou. Z internetového výpisu zo Živnostenského registra vyplynulo, že prevádzkovať živnosti na Slovensku začal od 29.9.2015 a podľa správy Daňového radu Prešov, pobočka Poprad dosiahol z tejto činnosti za rok 2015 celkový príjem 20.101,30 EUR, pričom jeho výdavky za toto obdobie predstavovali sumu 1.680,--EUR, takže čiastkový základ dane bol vo výške 18.421,30 EUR a otcovi vznikla za uvedené obdobie daňová povinnosť vo výške 2.520,49 EUR (po odpočítaní daňového bonusu).

9. Otec v rozhodnom období žil s partnerkou P. E., K.. XX.X.XXXX, O. B., T.. Q. XXX/XX. Pôvodne mal vyživovaciu povinnosť okrem mal. K. k ďalším dvom deťom. Podľa jeho účastníckej jedno dieťa je v Českej republike a jedno na Slovensku, ide o deti vo veku 7 a 9 rokov a na každé z nich platí výživné po 33,- EUR mesačne. Zo spolužitia s jeho terajšou partnerkou sa mu dňa 21.2.2015 narodil maloletý syn R. Č., ÚPSVR Poprad poskytuje partnerke otca maloletého dieťaťa rodičovský príspevok vo výške 203, 20 EUR mesačne, prídavok na tri mal. deti a náhradné výživné - sirotský dôchodok na dve mal. deti spolu vo výške 54,26 EUR mesačne. Jeho partnerka má z predchádzajúcich vzťahov tri maloleté deti. Otcovi mal. K. nebola poskytovaná dávka pomoci v hmotnej núdzi. Je spolu posudzovanou osobou v náhradnom výživnom na mal. deti.

10. Mal. K. bola pôvodne v celodennej starostlivosti matky. Odkedy sa matka zamestnala počas jej neprítomnosti zabezpečuje starostlivosť dieťaťu stará matka zo strany matky. Od 1.9.2016 je maloletá zapísaná do Materskej školy v X.. Nakoľko bola útla, odporučila jej detská lekárka doplnkovú výživu, nutridrinky a vitamínové injekcie B12. Inak dobre prospievala. Do troch rokov bola dojčená. Vyživovaná v rozhodnom období bola riadnou stravou. Plienky používala len počas spánku. Otec neprejavuje o mal. K. žiadny záujem a neinformuje sa o dcéru žiadnym spôsobom. Na výživu mal. K. prispel za mesiac október 2014 platbou cez poštový poukaz dňa 20.10.2014 sumou 33,--EUR, za mesiac december 2014 platbou cez poštový poukaz dňa 17.12.2014 sumou 33,--EUR, za mesiac január 2015 platbou cez poštový poukaz dňa 19.01.2015 sumou 33,--EUR, za mesiac marec 2015 platbou cez poštový poukaz dňa 5.3.2015 sumou 33,--EUR, za mesiac apríl 2015 platbou cez poštový poukaz dňa 20.4.2015 sumou 33,--EUR a za mesiac máj 2015 platbou cez poštový poukaz dňa 18.5.2015 sumou 33,--EUR

11. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/2/2015-47 zo dňa 13.7.2015 bolo manželstvo rodičov maloletej K. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 33,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, pričom výživné bol povinný platiť vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s dcérou sa neupravil. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2016.

12. Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

27. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

28. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

29. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

33. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého,

34. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

35. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

36. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

37. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

38. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

39. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

40. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je možné vyhovieť len čiastočne.

42. Súdu predovšetkým v tomto konaní už neprináležalo rozhodovať o úprave zverenia maloletej K. do osobnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov, nakoľko toto konanie sa týkalo úpravy práv a povinnosti k maloletej dcére na čas do rozvodu, a otázka zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti príslušného rodičia bola vyriešená rozsudkom sp.zn. 16P/2/2015-47 zo dňa 13.7.2015, právoplatným dňa 27.7.2016, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a ktorým zároveň bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinnosti k maloletej na čas po rozvode, ktorou bolo upravené okrem iného aj jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Preto súd návrh matky v časti, ktorým sa v tomto konaní dožadovala zverenia maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti zamietol, čo je premietnuté do výroku III tohto rozsudku.

43. Vzhľadom k skutočnosti, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/2/2015-47 zo dňa 13.7.2015 bola otázka výživného na maloletú dcéru, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, ktorú nadobudol dňa 27.7.2016, do budúcna poriešená, súdu v tomto konaní už neprináležalo riešiť ani otázku výživného po dátume 27.7.2016, keďže v tomto konaní sa upravujú len práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu a preto súd návrh matky v časti ňou požadovaného výživného za obdobie od 27.7.2016 do budúcna zamietol, čo je taktiež premietnuté do výroku III tohto rozsudku a ďalej sa zaoberal len ňou uplatneným výživným do 27.7.2016 vrátane.

44. Súd v tejto časti konania vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

45. Matka v relevantnom období v čase od podania návrhu, t.j. od 21.5.2014 do 27.7.2016, t.j. do právoplatnosti rozvodového rozsudku bola nezamestnaná a mala dcéru vo svojej celodennej starostlivosti. V tom čase dosahovala príjem len z rodičovského príspevku v sume 203,20 EUR mesačne a to do konca decembra 2014 a následne príjem z dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi v sume 117,20 EUR mesačne, resp. od mája 2015 v sume 151,90 EUR mesačne. K týmto príjmom sa jej od 1.4.2014 vyplácal ešte prídavok na dieťa v sume 23,52 EUR mesačne.

46. Otec v tomto období o dcéru neprejavoval žiaden záujem a ničím na jej výživu až do októbra 2014 neprispieval. Následne sa z jeho strany objavili nepravidelné platby po 33,--EUR mesačne. Podľa údajov získaných dožiadaným súdom v uvedenom relevantnom období otec za mesiace máj až júl 2014 poberal dávku za práceneschopnosť a to v sume 25,20 EUR denne (od 29.5.2014 do 3.6.2014), resp. 23,94 EUR denne (od 27.6.2014 do 4.7.2014), Celkové za uvedené obdobie od 29.5.2014 do 4.7.2014 mu bola vyplatená na dávkach minimálna suma 292,32 EUR ( t.j. 4x 25,20 EUR + 8 x 23,94 EUR). Od polovičky mesiaca júl 2014 sa zamestnal s priemerným zárobkom cca 1.600,--EUR, teda za mesiac júl 2014 zo zamestnania mal obdržať príjem vo výške cca 800,--EUR. (1 zo sumy 1.600,-- EUR). Za obdobie mesiac máj 2014 až júl 2014 vrátane tak dosiahol príjem minimálne vo výške 1092,32 EUR. Pri zohľadnení tejto skutočnosti, priemerných mesačných nákladov otca na jeho vtedajšiu domácnosť v sume cca 313,84

EUR (t.j. 154,50 EUR + 1 z 478,--EUR), ako aj toho, že práceneschopnosť je len dočasným javom a otec bol spôsobilý ďalej pracovať, čo napokon potvrdil svojim nástupom do zamestnania, súd ustálil otcovi výšku výživného na maloletú za obdobie od 21.5.2014 do konca júla 2014 na sumu 120,--EUR mesačne. Prihliadal na to, že v tomto čase na výživu dcéry absolútne ničím neprispieval.

47. Od 14.7.2014 do 20.10.2014 bol otec zamestnaný ako pomocný robotník v spoločnosti X., Viedeň s priemerným mesačným príjmom cca 1.600,--EUR mesačne. Uvedený pracovný pomer ukončil dohodou. Dôvody ukončenia tohto pomeru neboli uvedené. Podľa názoru súdu otec z takto dosahovaného príjmu pri zohľadnení jeho výdavkov na domácnosť, ako aj plnení jeho dvoch ďalších vyživovacích povinnosti bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletú K. sumou 150,--EUR mesačne. Na skutočnosť ukončenia tohto pracovného pomeru v októbri 2014 súd neprihliadal, nakoľko otec nepreukázal, že toto ukončenie bolo odôvodnené objektívnymi skutočnosťami, pre ktoré by prípadne nemohol pokračovať v práci u tohto zamestnávateľa a tak dosahovať príjem, z ktorého by vedel naďalej hradiť výživné na maloletú vo vyššie uvedenom rozsahu.

48. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. To znamená, že samotné ukončenie pracovného pomeru otca dohodou bez ďalšieho (t.j. preukázania objektívnych dôvodov, ktoré viedli k tomuto ukončeniu a tak zároveň strate príjmu, ktorý bol relevantný pre stanovenie výšky výživného na dieťa) nemohol byť určujúcim kritériom k tomu, aby súd prípadne zmenil výšku výživného pre otca za obdobie po ukončení toho pracovného pomeru.

49. Od 12.1.2015 otec začal prevádzkovať v Rakúsku živnostenskú činnosť, z ktorej teda mal dosahovať príjmy z inej ako závislej činnosti. Výšku tohto príjmu súdu nepreukázal. Tvrdil len, že ho mal dosahovať vo výške 1.700,--EUR mesačne, avšak doklady o tom súdu nepredložil. Výšku príjmu otca z tejto činnosti sa nepodarilo zistiť ani dožiadanému súdu v Rakúsku. Otec teda žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval svoje príjmy za uvedené obdobie z výkonu tejto jeho podnikateľskej činnosti. V prípade majetkových pomeroch otca za rok 2015 v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou v Rakúsku preto súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce, že mesačný príjem otca, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike. Táto suma životného minima predstavovala pre obdobie od 1.7.2013 doteraz sumu 198,09 EUR mesačne. V zmysle opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., a teda príjem otca pre obdobie relevantné pre toto konanie (rok 2015) bol stanovený sumou 3.961,80 EUR mesačne (20 x 198,09 EUR). Z takto určeného príjmu otca následne súd vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti za obdobie mesiacov január 2015 až júl 2015 vrátane. Zároveň však súdu zohľadnil skutočnosť, že otcovi v mesiaci február 2015 pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť a to k synovi R. Č., ktorý sa mu narodil dňa 21.2.2015. Nároky na maloletú K. sa pritom v tomto období nijako nezmenili, a preto súd určil otcovi výživné na maloletú dcéru za obdobie od januára 2015 až do právoplatnosti rozvodového rozsudku v sume 150,--EUR mesačne tak, ako to bolo určené aj za obdobie od augusta 2014 do decembra 2014 vrátane.

50. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy vek a odôvodnené potreby maloletej K. v rozhodnom období, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca v relevantnom období a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá bola aj do právoplatnosti rozvodového rozsudku v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žila v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej nedostávala zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy vyššie uvádzané príjmy a náklady otca na bývanie, ako aj skutočnosť, že jeho dvoch, resp. od februára 2015 troch ďalších vyživovacích povinností, ustálil súd výšku výživného zo strany

otca na maloletú K. za obdobie od podania návrhu zo strany matky, t.j. od 21.5.2014 do 31.7.2014 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom otec preukázateľne nastúpil do zamestnania v Rakúsku s príjmom cca 1.600,--EUR mesačne) na sumu 120,--EUR mesačne a počnúc od 1.8.2014 (t.j. od mesiaca, v ktorom bol v plnom rozsahu zamestnaný, prechádzajúc mesiacom január 2015, kedy začal prevádzkovať živnostenskú činnosť v Rakúsku bez preukázania príjmu z tejto činnosti) do 27.7.2015, t.j. do dňa, kedy nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok rodičov maloletej sp.zn. 16P/2/2015-47 zo dňa 13.7.2015, na sumu 150,--EUR mesačne, a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, čo je premietnuté do výroku III tohto rozsudku.

51. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 21.05.2014, teda odo dňa, kedy matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, a nie od dátumu 1.2.2014 tak ako to žiadala. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil, a preto výživné priznával len od vyššie uvedeného dátumu, a návrh o priznanie výživného za obdobie od 1.2.2014 do 20.05.2014, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala uvedený návrh na súd, taktiež zamietol, čo je taktiež premietnuté do výroku III tohto rozsudku.

52. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú K. za uplynulé obdobie od 21.05.2014 do 27.07.2015 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za toto uvedené obdobie a to v celkovej výške 1865,23 EUR, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

53. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 120,--EUR za mesiace jún a júl 2014 vrátane, vo výške 150,--EUR za mesiace august 2014 až jún 2015 vrátane (t.j. 120,--EUR x 2 mesiace + 150,--EUR x 11 mesiace), pomernej časti určeného výživného za máj 2014 zodpovedajúcej 11 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 11.5.2014 do 31.5.2014), čo predstavovalo čiastku 42,58 EUR (t.j. 120 Eur / 31 dní x 11 dní) a pomernej časti určeného výživného za júl 2015 zodpovedajúcej 27 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 1.7.2015 do 27.7.2015 - t.j. do dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok rodičov maloletej), čo predstavovalo čiastku 130,65 EUR (t.j. 150,-EUR / 31 dní x 27 dní). Celková suma zaostalého výživného tak u mal. K. predstavovala sumu 2.063,23 EUR (t.j. 120,--EUR x 2 mesiace + 150,--EUR x 11 mesiace + 42,58 EUR + 130,65 EUR).

54. V konaní bolo preukázané, že otec priamo na výživu maloletej dcéry prispel za obdobie od 21.05.2014 do 27.07.2015 za mesiace október 2014, december 2014, január 2015, marec 2015, apríl 2015 a máj 2015 úhradami po 33,--EUR za každý z uvedených mesiacov, teda spolu sumou 198,--EUR, a súd túto čiastku odčítal od vyššie uvedenej vypočítanej sumy zaostalého výživného, takže konečná suma zaostalého výživného bola vo výške 1865,23 EUR (t.j. 2.063,23 EUR - 198,--EUR).

55. Súd zaviazal otca na úhradu sumy zaostalého výživného naraz do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, berúc do úvahy príjem otca, ktorý dosiahol za rok 2015, kedy i po zohľadnený jeho výdavkov vynaložených za uvedený rok a odpočítaní jeho daňovej povinnosti mal čistý príjem vo výške 15.900,81 EUR t.j. (príjem 20.101,30 EUR - výdavky: 1.680,--EUR - daň : 2.520,49 EUR) a podľa názoru súdu z tohto príjmu je otec schopný uhradiť zaostalé výživné na dcéru naraz.

56. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

58. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

59. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

60. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

61. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. O trovách konania účastníkov konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

63. O trovách štátu v celkovej výške 759,67 EUR, ktoré predstavujú odmenu súdneho prekladateľa PhDr. Radoslava Bereckého za preklad úradných listín a listinných dokladov obstaraných v tomto konaní cestou dožiadaného súdu v Rakúsku v súvislosti so zisťovaním osobných, príjmových a majetkových pomerov otca maloletého dieťaťa a ktoré boli vyplatené z prostriedkov štátu a to na základe uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 5P/84/2014-56 zo dňa 23.10.2014 v sume 56,11 EUR, uznesenia sp.zn. 5P/84/2014-78 zo dňa 16.3.2015 v sume 51,87 EUR a uznesenia sp.zn. 5P/84/2014-123 zo dňa 8.2.2016 v sume 652,08 EUR, súd rozhodol tak, že na ich úhradu zaviazal otca maloletej, nakoľko šlo o výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so zisťovaním jeho majetkových pomerov za situácie, kedy súdu nedodal úplné a presné podklady o týchto svojich pomeroch v príslušnom úradnom (slovenskom) jazyku , pričom jeho majetkové pomery s prihliadnutím na jeho príjmy, ako živnostníka dosiahnuté v roku 2015, umožňujú ho zaviazať na úhradu tejto sumy.

64. Súd zaviazal otca maloletej uhradiť uvedené trovy štátu Slovenskej republike ako osobe, ktorá má obdobné práva pri ich uplatňovaní ako svedok postupom podľa § 259 a to na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.