Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-143-2013.pdf
PDF · 101.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/143/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou v právnej veci žalobcu: HASAP GASTRO Consulting, s.r.o., so sídlom Oleško 1150, 252 45 Březová-Oleško, Česká republika, IČ: 26 479 010, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanému: Marek D. , nar. XX.X.XXXX, bytom L., zastúpenému JUDr. Patríciou Gossányiovou, bytom Bratislava, Jakubovo nám. 1, o zaplatenie 17.050,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
l. Návrhom podaným na súd dňa 8.4.2013 sa právny predchodca žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby sú uložil žalovanému povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu vo výške 17.050,-€ spolu s príslušenstvom - 9,5% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 1.6.2013 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania, titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu. V priebehu konania žalobca zmenil právnu kvalifikáciu ako nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným pri výkone funkcie konateľa v období, kedy žalovaný vykonával funkciu konateľa žalobcu. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že v období od 30.4.2009 do 17.12.2009 uskutočnil žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti hotovostné výbery z bankového účtu právneho predchodcu žalobcu číslo účtu: 40031771/7500, v celkovej výške 15.600,- €, a to dňa 30.4.2009 výber vo výške 1.000,-€, dňa 6.6.2009 výber vo výške 1.700,-€, dňa 25.6.209 výber vo výške 2.300,-€, dňa 30.6.2009 výber vo výške 2.200,-€, dňa 19.10.2009 výber vo výške 3.000,- €, dňa 27.11.2009 výber vo výške 1.400,-€, dňa 17.12.2009 výber vo výške 4.000,-€, ktoré peniaze neboli použité v prospech spoločnosti a neboli ani prijaté do pokladne. Žalovaný tiež uskutočňoval z bankového účtu č. 40031771/7500 bezhotovostné transakcie platobnou kartou v celkovej výške 1.450,- €, a to dňa 25.4.2009 vo výške 150,-€, dňa 27.4.2009 vo výške 300,-€, dňa 4.5.2009 vo výške 100,- €, dňa 25.6.2009 vo výške 400,-€, dňa 16.10.2009 vo výške 500,-€, ktoré rovnako neboli vykonávané v prospech spoločnosti. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z bankového účtu spoločnosti č. 40031771/7500 za rok 2009; neúplný výpis z pokladničnej knihy spoločnosti za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, týkajúci sa výdavkov spoločnosti; kópie pokladničných dokladov s prílohami / cestovné príkazy/ za roky 2006-2009.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobcom predložená pokladničná kniha je zámerne neúplným výťahom, keďže obsahuje len výdavky z pokladne a žiadne príjmy, jedná sa o účelovo vybraté údaje z účtovníckeho denníka spoločnosti. Predložil úplnú kópiu pokladničnej knihy za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, z ktorej jednoznačne vyplýva, že všetky predmetné hotovostné peniaze vybraté z účtu spoločnosti v celkovej výške 15.600,-€ boli riadne prijaté
a zaúčtované do pokladne spoločnosti, neboli žalovaným nijako použité na jeho vlastné účely ani prisvojené. Z výpisu účtu spoločnosti vyplýva, že bezhotovostné transakcie platobnou kartou vo výške 1.450,-€ boli výbermi hotovosti z bankomatu, podľa úplnej pokladničnej knihy všetky tieto výbery boli riadne prijaté a zaúčtované do pokladne spoločnosti v danom období, neboli žalovaným nijako použité ani prisvojené. Žalovaný uviedol, že je nielen bývalým konateľom právneho predchodcu žalobcu, ale aj bývalým menšinovým spoločníkom, s veľkosťou obchodného podielu vo výške 30%. Medzi žalovaným a väčšinovým spoločníkom - českou spoločnosťou HASAP GATRO Consulting, s.r.o., so sídlom Březová-Oleško 1150, Praha-Západ, zastúpenou jediným konateľom p. Milošom Žáčkom, dochádzalo od založenia spoločnosti k neustálym sporom ohľadom spôsobu vedenia spoločnosti a výkonu podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako menšinový spoločník nebol schopný efektívne ovplyvniť spôsob vedenia spoločnosti ani výkon jej podnikateľskej činnosti, dlhodobo sa snažil s väčšinovým spoločníkom dohodnúť buď o zmene spôsobu vedenia spoločnosti a výkonu činnosti alebo o ukončení spolupráce, keďže znášanie zodpovednosti štatutára za spoločnosť, ktorej smerovanie nevedel ovplyvniť, bolo pre žalovaného neúnosné. Z dôvodu neznámeho žalovanému však väčšinový spoločník nebol ochotný vyplatiť žalovaného ani ho bez nároku na odmenu uvoľniť z funkcie konateľa, žalovaný bol napokon nútený odstúpiť z funkcie konateľa vzdaním sa funkcie, o čom rozhodlo valné zhromaždenie na zasadnutí dňa 27.7.2010. Do chodu spoločnosti nevstupoval a k pokladni nemal prístup od 1.4.2010. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca sa mu predmetnou žalobou snaží pomstiť ako bývalému konateľovi za odchod zo spoločnosti, ak by mal žalobca skutočný záujem na vrátení peňazí, o ktorých tvrdí, že si ich žalovaný prisvojil, kontaktoval by žalovaného písomne alebo telefonicky, čo neurobil. O úmysle žalobcu poškodiť žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalobca podal na žalovaného neopodstatnené trestné oznámenie v tej istej veci, ktorá je predmetom danej žaloby. Žalovaný v rámci procesnej obrany predložil úplný výpis z pokladničnej knihy spoločnosti za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 a zápisnicu o doplnení trestného oznámenia ČVS: ORP-1204/OEK-B5-2011 HOR zo dňa 17.2.2012.
3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.4.2014, č.k. 24C 143/2013-169, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2014, súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu HASAP GASTRO Consulting, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 35 971 355, vstúpila do konania ako žalobca spoločnosť HASAP GASTRO Consulting, s.r.o., so sídlom Oleško 1150, 252 45 Březová-Oleško, Česká republika, IČ: 26 479 010, ktorá predmetnú pohľadávku nadobudla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.1.2014.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Konateľ žalobcu Miloš Žáček vypovedal, že spolu so žalovaným vystupovali ako dvaja konatelia, každý mohol samostatne rozhodovať, dohodli sa, že žalovaný bude riadiť slovenský HASAP. V čase výberu peňazí mal žalovaný ako konateľ oprávnenie peniaze vyberať. Do spoločnosti HASAP neskôr vstúpili majitelia firmy EMARK ako fyzické osoby, mali prevziať účtovníctvo od žalovaného, ktorý sa v tom čase chystal zo spoločnosti odísť. Nová účtovná spoločnosť vtedy zistila nezrovnalosti v účtovníctve, podľa účtovného stavu v pokladni peniaze chýbali, stav pokladne nesúhlasil s výpisom z pokladničnej knihy, v pokladni malo byť viac ako 20.000,-€. Svedkyňa Ing. Andrea Megová vstúpila ako účtovníčka do účtovníctva žalobcu v marci 2011, ku koncu roku 2010 mal byť reálne stav v pokladni žalobcu podľa účtovných dokladov 26.403,58€, avšak táto čiastka sa v pokladni nenachádzala, preto ju zaúčtovala ako pohľadávku voči žalovanému, a to na pokyn p. Žáčka a p. Mistríkovej, aby účtovný stav bol zreálnený so skutočným stavom. Svedkyňa Ing. Katarína Mistríková pracovala v spoločnosti žalobcu od roku 2006 ako zamestnanec, od novembra 2010 ako riaditeľka spoločnosti. Pri nástupe do vedenia mala podmienku všetko uzavrieť, nevie, čo sa udialo v účtovníctve, rozhodol o tom p. Žáček. Výsledkom boli zistené nezaúčtované cestovné náklady reálne vynaložené a rozdiel v pokladni, riešilo sa vyplatenie žalovaného a zaúčtovanie pokladne do systému účtovníctva. Podľa vyjadrenia svedka Petra Rausa, externého účtovníka pre žalobcu v rokoch 2006-2010, od začiatku spoločnosti neboli zaúčtované všetky doklady, a to doklady súvisiace s cestovnými náhradami a reprezentačné náklady, stalo sa tak dohodou oboch spoločníkov pre zníženie straty spoločnosti a zlepšenie jej hospodárenia. Podľa priebehu pokladničnej hotovosti bolo evidentné, že zostatok na pokladni nebol skutočným stavom, obaja spoločníci mali o situácii vedomosť, komunikovali o tom. Počas jeho vykonávania účtovných služieb bolo účtovníctvo vedené riadne, spoločníci rozhodli o výdavkoch nezahrnutých do účtovníctva, niektoré doklady neboli preukázané, potom sa to zúčtovalo ako pohľadávka voči spoločníkom alebo znížením pôžičky, ktorú poskytli spoločníci spoločnosti. Účtovná uzávierka za rok 2009 nebola chválená v riadnom termíne, museli požiadať o odklad podania daňového priznania, má vedomosť, že ju nepodpísal väčšinový
spoločník p. Žáček. V prípade cestovných nákladov je prax taká, že keď zamestnanci majú so služobnou cestou určité výdavky, vypíšu sa cestovné príkazy, kde sú uvedené náklady. Reálne v skutočnosti peniaze odišli, no firma chcela zlepšiť hospodárenie, preto padlo rozhodnutie, aby neboli cestovné výdavky zaúčtované do nákladov, so zámerom získať preklenovaní úver z banky na financovanie spoločnosti. Ak sú vynaložené výdavky za cestovné náklady a cestovné príkazy sa nezaúčtujú, prejaví sa to v pokladni tým, že sa nezníži jej stav a nedôjde k poklesu účtovne evidovanej hotovosti. V pokladni sa účtujú výdavky a príjmy hotovostné aj výber z účtu spoločnosti, vplyv na hotovostný stav v pokladni mali výbery z účtu, následne ak neboli zaúčtované výdavky súvisiace s cestovnými náhradami, nedošlo k poklesu evidovanej pokladničnej hotovosti. Ako účtovník nevie tento stav ovplyvniť, informuje klienta o stave účtovníctva a hospodárskom výsledku, musí dôjsť zo strany konateľa pokyn na odúčtovanie alebo nezaúčtovanie nejakých vecí. V danej spoločnosti o tom, že pokladňa reálne nezodpovedá účtovnému stavu vedel p. Žáček aj žalovaný, mali jednotný názor na otázku, čo účtovať a čo neúčtovať.
6. Podľa úplného výpisu z pokladničnej knihy spoločnosti žalobcu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, dňa 27.4.2009 pod dokladom 29HP0039 bola prijatá do pokladne suma 150,-€, dňa 29.4.2009 pod dokladom 29HP0040 suma 300,-€, dňa 30.4.2009 pod dokladom 29HP0041 suma 1.000,-€, dňa 6.5.2009 pod dokladom 29HP0046 suma 1.700,-€ a pod dokladom 29HP0047 suma 100,-€, dňa 25.6.2009 pod dokladom 29HP0058 suma 2.300,-€, dňa 29.6.2009 pod dokladom 29HP0059 suma 400,- €, dňa 30.6.2009 pod dokladom 29HP0060 suma 2.200,-€, dňa 19.10.2009 pod dokladom 29HP0091 suma 3.000,-€ a pod dokladom 29HP0092 suma 500,-€, dňa 27.11.2009 pod dokladom 29HP0127 suma 1.400,-€, dňa 17.12.209 pod dokladom 29HP0132 suma 4.000,-€.
7. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, Odbor kriminálnej polície zo dňa 10.7.2014, ORP-1204/OEK-B5-2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.8.2014, bolo zastavené trestné stíhanie žalovaného, ktorý uskutočnil hotovostné výbery z bankového účtu 40031771/7500, vedeného na spoločnosť HASAP GASTRO Consulting s.r.o. v celkovej výške 15.600,-€, ako aj bezhotovostné transakcie prostredníctvom platobnej karty VISA Classic č. 4406323063821761, ktorej držiteľom bol konateľ spoločnosti Marek Gossanyi, v celkovej výške 1.450,-€, pričom tieto peniaze neboli použité v prospech spoločnosti HASAP GASTRO Consulting s.r.o., neboli prijaté do pokladne spoločnosti a neboli ani riadne zúčtované v účtovníctve spoločnosti, čím spôsobil spoločnosti škodu najmenej vo výške 17.050,-€, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nie je trestným činom, nakoľko ide o spor, predmetom ktorého je otázka porušenia povinností konateľa spoločnosti vyplývajúcich z právnych noriem obchodného práva. Len samotný fakt, že nebol riadne zdokladovaný účel použitia finančných prostriedkov, ktoré boli vybraté z pokladne spoločnosti, nie je dôvodom na začatie trestného stíhania voči osobe, ktorá tieto výbery vykonala, najmä ak v účtovníctve spoločnosti dlhodobo existovali nezrovnalosti a teda nie je možné tvrdiť, že tieto peňažné prostriedky boli p. Gossanyim vybraté z firemného účtu a boli naozaj použité na financovanie jeho súkromných potrieb. Podľa princípu ultima ratio, spočívajúcom v povinnosti orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou normy trestného práva, subsidiárnou funkciou tohto princípu je, že trestnoprávne normy majú by použité len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Je celkom neprípustná prax, keď sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z účastníkov prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom dochádza k nerovnému postaveniu osôb v ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov. Trestné právo v zásade nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby strážili svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.
8. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu záveru:
9. Podľa §135a ods. 1 Obchodného zákonníka /ObZ/ konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
10. Podľa §135a ods. 2 ObZ konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá vznikla spoločnosti tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s §59a /nadobudnutie majetku na základe zmluvy uzatvorenej medzi jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu/.
11. Podľa §135a ods. 3 veta prvá ObZ konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
12. Podľa §373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
13. Podľa §397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
14. Podľa §398 ObZ pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov ido dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
15. Pri posudzovaní oprávnenosti námietky premlčania v konaní uplatňovanej pohľadávky, vznesenej žalovaným, súd dospel k záveru, že táto nie je dôvodná, nakoľko na dané konanie je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorých je všeobecná premlčacia doba štvorročná, pričom pri náhrade škody začína subjektívna premlčacia doba plynúť v závislosti na vedomí alebo poznaní poškodeného a objektívna bez ohľadu na tieto okolnosti. Vzťah konateľa a spoločnosti je vždy ex lege obchodnoprávnym vzťahom, ide tzv. absolútny obchod. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným pri výkone funkcie konateľa, ktorú vykonával od 1.1.2006 do 27.7.2010, žalobca ako poškodený subjekt sa teda mohol dozvedieť o škode a o tom, že ju spôsobil žalovaný, najneskôr po ukončení žalovaného funkcie konateľa, najskôr po realizovaní žalovaných výberov a transakcií, uskutočnených v čase od 25.4.2009 do 17.12.2009. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 8.4.2013, berúc do úvahu oba možné začiatky plynutia premlčacej doby, nárok žalobcu premlčaný nie je.
16. Konateľ spoločnosti je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodovanie pri vykonávaní pôsobnosti konateľa. Obchodný zákonník teda z objektívneho hľadiska vyžaduje predpoklad profesionality pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý nazýva odbornou starostlivosťou. Ďalšou požiadavkou na výkon funkcie konateľa je, aby konateľ vykonával svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti s všetkých spoločníkov, čím je vyjadrená zásada lojality konateľa voči spoločnosti ako aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Základným príkazom pre konateľa spoločnosti je teda vykonávanie jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov, čo je nepochybne viac ako len plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Odbornosťou je potrebné rozumieť odborný výkon funkcie konateľa nielen ako taký, ale a s prihliadnutím na predmet činnosti spoločnosti, pričom odbornosť sa týka všetkých činností spoločnosti, či už vo vzťahu navonok alebo vo vzťahoch týkajúcich sa vnútorných záležitostí spoločnosti. V prípade, ak konateľ spôsobí škodu porušením svojej povinnosti, je povinný nahradiť spoločnosti škodu za splnenia podmienok stanovených zákonom, nie je rozhodujúce, či k porušeniu povinnosti došlo zo zákona alebo inej povinnosti, pričom zo zákona vyplýva solidárna zodpovednosť tých, ktorí za škodu zodpovedajú. Zákonnými predpokladmi zodpovednosti za škodu je vznik škody, porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za následok, ž nedochádza ku vzniku zodpovednosti za škodu. Ak má spoločnosť viac konateľov, sú títo zodpovední za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne, spoločnosť alebo v jej mene konajúci spoločník môže uplatniť túto náhradu škody v celom rozsahu proti všetkým konateľom.
17. V danom konaní mal súd listinným dôkazom preloženým v rámci procesnej obrany, a to úplným výpisom z pokladničnej knihy za rok 2009, preukázané, že hotovostné výbery realizované žalovaným z účtu spoločnosti a rovnako aj jeho bezhotovostné platby platobnou kartou boli riadne prijaté a zaúčtované ako príjmy do pokladne. Zo svedeckých výpovedí bolo zistené, že v účtovníctve spoločnosti žalobcu v roku 2009 došlo k faktickej nezrovnalosti medzi reálnym stavom v pokladni a pokladničnými účtovnými záznamami, pričom rozdiel predstavoval viac ako 20.000,-€ v neprospech reálneho stavu, ktorú skutočnosť zistila účtovnícka firma pri účtovnej uzávierke roku 2009. Tiež zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že niektoré položky v účtovníctve spoločnosti neboli riadne zaúčtované, išlo najmä o doklady súvisiace s cestovnými náhradami za služobné cesty zamestnancov spoločnosti, čo potvrdili aj predložené cestovné príkazy a účtovné závierky vzťahujúce sa na rok 2009, podľa ktorých spoločnosť neúčtovala všetky svoje výdavky, predovšetkým výdavky spojené s pracovnými cestami. Z výpovede externého účtovníka spoločnosti svedka Rausa súd zistil, že p. Žáček a žalovaný ako konatelia spoločnosti boli informovaní o stave účtovníctva a skutočnosti, že stav v pokladni nezodpovedá účtovným záznamom, pričom prijali rozhodnutie, aby neboli cestovné výdavky zaúčtované do nákladov, čo sa prejavilo na faktickej výške peňazí v pokladni. Podľa záveru súdu obaja konatelia nepostupovali vo veciach týkajúcich sa účtovníctva spoločnosti s odbornou starostlivosťou v žalovanom období, obaja teda zodpovedajú za vzniknuté nezrovnalosti medzi účtovnými záznamami a skutočným stavom v pokladni spoločne a nerozdielne, nemožno vzniknutú škodu pripísať na zodpovednosť len jednému z konateľov, v danom prípade dokonca menšinovému spoločníkovi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, jeho procesný útok spočíval len v tvrdení, že žalovaný mal peniaze vo výške žalovanej istiny použiť na svoje vlastné potreby, čím poškodil spoločnosť a predloží neúplného výpisu z pokladničnej knihy a výpisu z bankového účtu spoločnosti. Procesná obrana žalovaného jednoznačne vyvrátila predložený listinný dôkaz, úplný výpis pokladničnej knihy preukázal riadne účtovné zaevidovanie žalovanej istiny ako príjem do pokladne. Žalobca nepreukázal porušenie povinnosti konateľa zo strany žalovaného, rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti žalovaného ako konateľa, o problémoch v účtovných záznamoch vedeli obaja konatelia spoločnosti, teda za vzniknuté nezrovnalosti musia niesť zodpovednosť spoločne, nemožno spravodlivo očakávať, aby na zaplatenie rozdielu medzi reálnym a účtovným stavom v pokladni bol zaviazaný výlučne jeden z konateľov, a to žalovaný.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný do zápisnice súdu uviedol, že si v konaní neuplatňuje náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).