Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-662-2016.pdf
PDF · 90.19 KB
Case nature
Subarea
8Er/662/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávnených: 1/ SR - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, 2/ MH Manažment, a.s., IČO : 50 088 033, Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, 3/ Slovenská konsolidačná, a.s., IČO : 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, zast. JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, 814 99 Bratislava, proti povinnému: N.. C. J., R.. XX.X.XXXX, D. J.. S. XX, XXX XX Š., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 13.095,33 Eur, súdny poplatok 16,50 Eur, trovy právneho zastúpenia 537,48 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, o odklade a návrhu na zastavenie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavolom Holíkom pod spisovou značkou EX 69/16 zamieta.
II. Súd návrhu povinného na odklad exekúcie vedenej JUDr. Pavolom Holíkom pod spisovou značkou EX 69/16 vyhovuje a povoľuje odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sp. zn. Rvp 4584/16.
III. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavolom Holíkom pod spisovou značkou EX 69/16 zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávnených 1/ - 3/ rade a na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v Bratislave, č.k. 1ObdoV/17/2014 zo dňa 26.11.2015 - sa začalo exekučné konanie oprávnených voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 13.095,33 Eur, súdny poplatok 16,50 Eur, trovy právneho zastúpenia 537,48 Eur a trov exekúcie. Vykonaním exekúcie súd poverením pod sp. zn. 8Er/662/2016 zo dňa 24.5.2016 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka.
Po udelení poverenia exekútor doručil povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 27.6.2016. V tomto upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie uloženej povinnosti, o možnosti dobrovoľného plnenia. Tiež bol poučený o možnosti podania námietok proti exekúcii, ako aj o možnosti podania námietok proti trovám exekúcie. Zároveň bol povinný upovedomený aj o lehotách na podanie týchto námietok.
Povinný podal na pošte dňa 11.7.2016 proti predmetnej exekúcii námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods. 1 písm. a/, g/ a l/ EP ako aj návrh na odklad exekúcie v zákonnej lehote. V podaných námietkach povinný uviedol, že podáva námietky proti exekúcii, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná v zmysle §50 EP. Súčasne s námietkami proti exekúcii podal aj návrh na zastavenie exekúcie s odkazom na §57 ods.1 písm. a), g) a l) EP. Alternatívne navrhol odklad exekúcie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti povinného zo 7.2016 sp. zn. Rvp 4584/16. Povinný svoje podanie odôvodnil nasledovne : Okresný súd Galanta dňa 24.5.2016 poveril
súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, č.k. 1ObdoV17/2014 zo dňa 26.11.2015, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávneným trovy právneho zastúpenia v sume 13.095,33 Eur. Ďalej uviedol, že Ústavný súd SR vo vzťahu k oprávneniam exekučných súdov opakovane judikuje, že: ,,Okresný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť´´ (uznesenie sp. zn. I. ÚS 429/2011. Obdobne v uznesení sp. zn. III. ÚS 86/2010 ústavný súd vyslovil, že : ,, Je nesporné že všeobecný súd je povinný v priebehu celého začatého konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať.´´ V tejto súvislosti povinný poznamenal, že rovnakými oprávneniami disponuje aj okresný súd. Ďalej sa vyjadril k statusu oprávnených v konaní, v ktorom vznikol exekučný titul, kde uviedol, že exekučný titul vznikol v konaní o občianskych právach a záväzkoch povinného vedenom na prvom stupni na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 33Cb/178/95. Oprávnení v tomto konaní vystupovali ako vedľajší účastníci na strane súkromnej banky. Do konania vstúpili oznámením z 2.9.2005, v ktorom uviedli, že majú právny záujem na výsledku konania. Ďalej, že s bankou sú v zmluvnom vzťahu. Uviedli, že podľa zmluvy budú prípadné straty banky z konania sp. zn. 33Cb/178/95 povinní odškodňovať. Zmluva medzi bankou a oprávnenými ako vedľajšími účastníkmi na jej strane má základ v tom, že za celú aktívnu činnosť právneho predchodcu banky, VÚB, dodnes ručí v plnom rozsahu Slovenská republika. VÚB bola totiž založená podľa zákona č. 158/1989 Zb. podľa §9 ods. 1 cit. zákona VÚB plnila ciele štátnej hospodárskej politiky. Podľa §12 cit. zákona: ,, Za vklady a iné majetkové hodnoty fyzických osôb v štátnych peňažných ústavoch ručí štát´´. Do zmluvy medzi bankou a vedľajšími účastníkmi na jej strane, ktorá bola uzavretá pri privatizácii VÚB sa premietli záväzky a povinnosti štátu, ktoré vyplývali z ustanovení zákona č. 158/1989 Zb. Predmetom súdneho konania sp. zn. 33Cb/178/95 sú finančné prostriedky povinného uložené vo VÚB v rokoch 1990 až 1991. Možno zhrnúť, že oprávnení v súdnom spore konali menom štátu. Podľa názoru povinného je tomu tak aj v exekučnom konaní, kde na strane oprávnených vystupuje SR. Ďalej povinný argumentoval judikatúrou ústavného súdu i ESĽP, z ktorej vyplýva, že princípy práva na spravodlivé súdne konanie musia byť uplatňované i v časti konania o trovách, lebo táto časť je súčasťou konania ako celku (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08, IV. ÚS 481/13). Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach spresnil, že právo na spravodlivé súdne konanie je zabezpečené za predpokladu, že bol rešpektovaný najmä princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, bolo zachované právo účastníka byť prítomný na pojednávaní alebo účastník dostal možnosť aspoň písomne sa vyjadriť k námietkam a požiadavkám protistrany, ako aj súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Podľa ESĽP, ak je právo na spravodlivé súdne konanie na niektorom stupni súdneho konania porušené, toto porušenie možno zahojiť v konaní pred opravnými inštanciami. ESĽP vo svojich rozhodnutiach traktuje, že ak štát zriadil opravné inštancie a právny poriadok opravný prostriedok pripúšťa, potom je štát povinný dbať na to, aby tento prostriedok mohol účastník využiť bez akejkoľvek ujmy. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením sp. zn. 1ObdoV17/2014 zo dňa 26.11.2015 rozhodol o náhrade trov konania a ich výške pre vedľajších účastníkov na strane banky. Vzhľadom na fakt, že uznesenie o trovách vydal dovolací súd, nebolo možné využiť proti nemu žiadny opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva. Ďalej povinný argumentoval tým, že jedným z aspektov spravodlivého súdneho konania je, že v rovnakých situáciách sa postupuje rovnako. Iba tak sa dá zaručiť právna istota, ako základ materiálne ponímaného právneho štátu. V okolnostiach tejto veci je evidentné, že povinný nemal k dispozícii riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o náhrade trov konania iba preto, lebo o trovách rozhodol dovolací súd. Európsky súd pre ľudské práva už judikoval, kedy je v takýchto situáciách účinným prostriedkom nápravy konanie ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. ESĽP uviedol, že ak ústavný súd má vo veci plnú jurisdikciu, t.j. môže napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, potom konanie pred ústavným súdom je konaním o občianskych právach a záväzkoch a rozhodnutie ústavného súdu má zásadný vplyv na výsledok sporu [pozri napr. Deumeland c. Spolková republika (séria A č. 100, Sramek c. Rakúsko (séria A č. 84), Kraska c. Švajčiarsko z 19.4.1993]. V zmysle vyššie uvedených povinný cestou právneho zástupcu podal proti všetkým výrokom uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV17/2014 z dňa 26.1.2015 ústavnú sťažnosť, ktorá bola na ústavnom súde zaevidovaná pod sp. zn. Rvp4584/16. V tejto rozsiahlej sťažnosti povinný namieta, že sa na výzvu dovolacieho súdu vedľajší účastníci na strane odporcu k jeho dovolaniu obšírne vyjadrili písomne, toto vyjadrenie, ktoré malo podľa obsahu
uznesenia dovolacieho súdu zásadný vplyv na samotné rozhodnutie dovolacieho súdu, povinnému nebolo doručené. Bola mu tým odňatá možnosť repliky k tomuto vyjadreniu oprávnených. Podľa ústavného súdu : ,,Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania v zásade vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s kontradiktórnosťou konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. ´´ Povinný záverom svojho vyjadrenia uviedol nasledovné : ,, Aj keď je exekučný titul podľa vonkajších znakov vykonateľným rozhodnutím, tým, že je voči nemu vedené kasačné konanie, do rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn. Rvp4584/16 nie je možné považovať ho za vykonateľné.´´ preto žiadal súd o zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods. 1 písm. a), g) a l) EP, alternatívne navrhol odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa.
K námietkam povinného sa vyjadril aj právny zástupca oprávnených prípisom dňa 21.7.2016, kde uviedol, že s námietkami povinného nesúhlasí, ako ani s návrhom na zastavenie exekúcie, resp. s odkladom exekúcie, nakoľko tvrdenia povinného nemajú oporu v právnom a skutkovom stave veci. Vo vzťahu k exekučnému titulu neexistujú v súčasnosti žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, resp. nie sú dané žiadne iné dôvody, pre ktoré je exekúcia voči povinnému neprípustná. V tejto súvislosti oprávnení sú toho názoru, že neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie, resp. jej odklad. Exekučný titul ako taký, riadne existuje, bol vydaný oprávneným orgánom, je právoplatný a vykonateľný.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 56 ods.1 exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 57 ods.1 Exekučného poriadku, (1) Exekúciu súd zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na:
1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Povinný vo svojich námietkach odvoláva práve na tieto skutočnosti, ktoré mali nastať pred tým, ako sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným, tzn. že spochybňuje dôvodnosť nároku a tým exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetný exekučný titul - rozhodnutie Okresného súdu- platobný rozkaz, č.k. Najvyššieho súdu SR v Bratislave, č.k. 1ObdoV/17/2014 zo dňa 26.11.2015, právoplatný 5.3.2016 a vykonateľný dňa 9.3.2016 má všetky materiálne i formálne náležitosti v zmysle platného práva, nezanikol plnením zo strany povinného, ani iným zákonným spôsobom, keď povinný neuviedol žiadne právne relevantné dôvody a dôkazy v zmysle § 50 Exekučného poriadku. V exekučnom konaní súd skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného námietky povinného neobsahujú teda skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vykonateľnosti pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, príp. by bránili jej vymáhateľnosti alebo by inak spôsobili, že exekučné konanie by sa stalo neprípustným a preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Súd ďalej zdôrazňuje, že v konaní o námietkach možno uplatňovať iba skutočnosti, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu (Števček, M., Ficová, S., et al.: Exekučný poriadok. Komentár. 1. Vydanie. C.H. BECK, Praha 2011, s. 138; MAZÁK, J.: Exekučný poriadok. Komentár. Tretie podstatne prepracované a doplnené vyd. IURA EDITION, Bratislava 2006, s. 179). Na základe uvedeného súd sa stotožňuje s právnym názorom doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD., vysloveným v citovanom komentári k EP, podľa ktorého ,,Povinný všetky tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom či nachádzacom, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. ´´ Na základe uvedeného povinnosťou povinného, vyplývajúcou mu z exekučného titulu je plniť riadne a včas, pričom túto povinnosť si povinný nesplnil. Na základe uvedeného námietky povinného neobsahujú teda skutočnosti, ktoré by spôsobili
zánik vykonateľnosti pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, príp. by bránili jej vymáhateľnosti alebo by inak spôsobili, že exekučné konanie by sa stalo neprípustným, a preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Z podania povinného je zrejmé, že cestou právneho zástupcu podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 4584/16 a súd po preskúmaní spisového materiálu, vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že návrhu povinného na odklad exekúcie vyhovie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na odklad exekúcie je možné považovať za spôsobilé pre povolenie odkladu exekúcie, nakoľko súd z nich mal dostatočne preukázané splnenie podmienok, ktoré vyžaduje zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, na to aby bol odklad povolený.
Ďalej čo sa týka návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v návrhu povinného nemohol vyhovieť, nakoľko doposiaľ nebol zrušený exekučný titul na základe ktorého prebieha exekúcia, a teda rozhodol tak ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uznesenie nie je prípustné odvolanie.
Proti II. výroku tohto uznesenie je prípustné odvolanie odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 357 a nasl. CSP)