Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/761/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, zastúpená N.. I. G., B. pobočky Zvolen, Š. Moyzesa 1369/52, 960 01 Zvolen, IČO: 30 807 484 proti žalovanému K.. G. R. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 49,79 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 6C/152/2014-37 zo dňa 25.05.2015, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 49,79 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom žalobca uplatnil svoj nárok v lehotách uvedených v § 107 ods. 1, 2 OZ, pretože 2-ročná subjektívna lehota pre žalobcu začala bežať v rámci objektívnej 10-ročnej lehoty, keďže žalovaný úmyselne neodviedol celú sumu vymoženú od povinného na účet žalobcu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že právny vzťah súdneho exekútora a účastníka konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah, preto v danom prípade nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, tak sa žalobca mohol domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. proti štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR, na čo odkazuje aj ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Nebol teda daný právny dôvod k tomu, aby súd zaväzoval žalovaného k zaplateniu uplatnenej sumy v dôsledku bezdôvodného obohatenia.

3. Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukazoval na to, že na strane žalobcu vznikla škoda pri výkone jeho činnosti, za ktorú škodu zodpovedá súdny exekútor podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie odkazuje aj priamo na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Bol toho názoru, že ak žalobca má nárok na náhradu škody voči štátu, tak má aj priamy nárok proti súdnemu exekútorovi na náhradu škody. Konanie žalovaného je predmetom trestného konania, pričom poukazoval na to, že žalovaný ani nespochybňoval nárok na náhradu škody, ale poukazoval len na premlčanie pohľadávky. Odvolanie žalovaného preto nepovažoval žalobca za dôvodné.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia celkom sumy 49,79 Eur, a to v dôsledku toho, že žalovaný ako súdny exekútor porušil povinnosti vyplývajúce z Exekučného poriadku, ako aj zmluvy o vykonaní exekúcie, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.03.2001, v ktorej sa súdny exekútor zaviazal, že poukáže platbu povinného v prospech účtu oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor takýmto spôsobom nepostupoval, pričom bolo u náhradníka súdneho exekútora zistené, že v exekučnej veci EX 30/2001 dotýkajúcej sa žalobcu bola vymožená čiastka 49,79 Eur, ktorá nebola poukázaná na účet žalobcu.

6. Z vyššie uvedeného je nesporné, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 49,79 Eur od žalovaného ako súdneho exekútora, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce z exekučného poriadku a uzatvorenej dohody. Aj keď v podanej žalobe žalobca uviedol, že tento nárok uplatňuje z dôvodu bezdôvodného obohatenia, tak právna kvalifikácia uvedená žalobcom v podanej žalobe nebola pre súd právne záväzná, pretože medzi žalobcom a žalovaným nešlo o súkromnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah, vyplývajúci zo zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučný poriadok. Pre prípad porušenia povinností súdneho exekútora, ktoré vyplývajú z Exekučného poriadku, práve v ust. § 33 ods. 1, 2 je upravená jeho zodpovednosť za škodu. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

7. V praxi činnosti súdov nastali výkladové problémy v tom, či je možné uplatňovať s ohľadom na ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku náhradu škody priamo proti súdnemu exekútorovi alebo len na základe zákona č. 514/2003 Z. z. za porušenie exekučnej činnosti súdneho exekútora proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR.

8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.03.2016 sp. zn. 3Cdo 75/2015 sa zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, vzájomne nevylučujú.

9. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že pasívne legitimovaným subjektom v danom prípade môže byť aj súdny exekútor, pretože jeho zodpovednosť za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t. j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu. Zodpovednosť podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z. z. stoja vedľa seba, takže je potom len na rozhodnutí poškodeného - žalobcu, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či predmetný nárok uplatní priamo voči súdnemu exekútorovi.

10. V danej veci žalobca uplatnil nárok proti súdnemu exekútorovi priamo.

11. Súd prvej inštancie však nesprávne kvalifikoval uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie, pretože z podanej žaloby žalobcu nesporne vyplýva, že tento uplatňuje svoj nárok proti žalovanému za to, že porušil povinnosti súdneho exekútora vyplývajúce z Exekučného poriadku, ale aj uzatvorenej zmluvy o vykonaní exekúcie.

12. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude preto zaoberať nárokom uplatneným zo strany žalobcu proti žalovanému podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že z dokladu, ktorý je doložený na č. l. 5 spisu, vyplýva, že súdnym exekútorom mala byť vymožená pre žalobcu suma 49,79 Eur, ktorá nebola žalobcovi odvedená. Z tam uvedeného prehľadu však nevyplýva, kedy táto suma bola pripísaná na účet súdneho exekútora. Uvedenú okolnosť bude potrebné zistiť, pretože v konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Uvedená okolnosť bude mať preto význam pre posúdenie toho, či mohlo dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku žalobcu alebo nie. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na obsah vyjadrenia žalovaného na č. l. 49 spisu, z ktorého vyplýva, že činnosť žalovaného ako súdneho exekútora je predmetom aj trestného

konania. Posúdi preto, či konaním žalovaného došlo aj k úmyselnému konaniu, ktoré by mohlo mať vplyv na otázku dĺžky premlčacej lehoty, prípadne na jej priebeh (možné prerušenie), ak škoda bola uplatnená aj v trestnom konaní.

13. S uvedenými okolnosťami sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie vyporiada a potom opätovne vo veci rozhodne.

14. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutia, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K postupu zrušenia veci podľa ust. § 389 ods. 1, písm. c) došlo aj z dôvodu, že nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom v danej veci.

15. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .