Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-188-2016.pdf
PDF · 86.19 KB
Case nature
Subarea
16Cob/188/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO 31 338 976, zast. advokátska kancelária Valko Marián & partners, s.r.o so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 proti žalovanému DEPOZIT, a.s. so sídlom Soblahov 470, 913 38 Soblahov, IČO 34 133 542, o nariadenie predbežného opatrenia, o návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/172/2016-73 zo dňa 30. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 30.06.2009 uzavrel so žalovaným zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za odplatu vykonávať pre žalobcu nasledujúce činnosti: preberať a archivovať registratúrne záznamy, spisy, dokumenty a streamrové pásky odovzdané žalobcom žalovanému (ďalej aj "Dokumentácia"); vykonávať správu registratúry; (iii) ukladať Dokumentáciu v chronologickom poradí; poskytovať informácie z Dokumentácie; a zabezpečovať notársky overené kópie Dokumentácie (ďalej aj "Zmluva"). Podľa článku II. bod 1 Zmluvy bol miestom uloženia Dokumentácie Soblahov, súpisné číslo budovy XXX (zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. I.). Výkon činnosti na základe Zmluvy zo strany žalovaného mal byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. článok IV bod 1 Zmluvy). Dňa 23.07.2014, t.j. približne päť rokov odo dňa, kedy nastala účinnosť Zmluvy, bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitárov cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/56 EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 ďalej aj "Nariadenie"). Nariadenie sa dňa 17.09.2014 stalo záväzným a priamo uplatniteľným vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Národná banka Slovenskej republiky v súvislosti s posúdením, či žalobca spĺňa podmienky na udelenie povolenia na výkon činnosti centrálneho depozitára skúma, okrem iného, aj to, či žalobca zabezpečuje archiváciu Dokumentácie v súlade s kritériami stanovenými v Nariadení. Preto je nevyhnutné, aby mal žalobca zabezpečený priamy prístup k Dokumentácií a zároveň aby mal umožnené nakladať s ňou. V opačnom prípade Národná banka Slovenskej republiky žalobcovi neudelí povolenie na výkon činnosti centrálneho depozitára v zmysle Nariadenia.
2. Z listín priložených k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mal súd prvej inštancie osvedčené, že predmetné Nariadenie sa stalo záväzným a priamo uplatniteľným vo všetkých členských štátoch Európskej únie dňa 17.09.2014. Vzhľadom k tomu, z dôvodu nadobudnutia účinnosti Nariadenia,
v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca neosvedčil taký stav vzťahov, že by potreba ich riešenia nezniesla odklad. Napriek tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu odmieta vydať predmetnú dokumentáciu v celosti, príp. jej ucelenú časť (čo žalobca osvedčil emailom a stanoviskom žalovaného), žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia netvrdil, ani neosvedčil úkony žalovaného, ktorými by žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi potrebnú súčinnosť pri plnení povinnosť žalobcovi v konkrétnych, jednotlivých prípadoch, napr. na základe žiadosti štátnych orgánov a pod., a teda by mu bránil v plnení neodkladných povinností. Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým im súd svojim meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Účinky predbežného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov. Žalobca v konaní neosvedčil primeranosť zásahu prostredníctvom navrhovaného predbežného opatrenia do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S odôvodnením súdu sa žalobca nestotožnil. Medzi žalobcom a žalovaným nie je ustálené, či zmluvný vzťah trvá a preto je potrebné určitým spôsobom dočasne upraviť pomery medzi nimi. Práve prostredníctvom návrhu neodkladného opatrenia by sa do času právoplatného rozsudku vo veci samej upravili pomery tak, aby nedošlo k ujme na strane žalobcu a k ujme na strane žalovaného. Žalobca v návrhu osvedčil existenciu zmluvy medzi ním a žalovaným, osvedčil aj potrebu dočasnej úpravy z dôvodu spornosti medzi stranami o tom, či zmluva zanikla alebo nie. V dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia by v žiadnom prípade nešlo o vytvorenie nenávratného stavu medzi účastníkmi a nemohlo by ísť ani o zásah neprimeraný povahe veci. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že rozhodnutie vo veci samej nevyžaduje navrhovanú predbežnú úpravu je tvrdením nedôvodným. Súd zamietnutím návrhu uprednostní pokračovanie v porušovaní európskych a vnútroštátnych všeobecne záväzných právnych predpisov pred dočasným usporiadaním veci prostredníctvom vydaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa nezaoberal príslušnými ustanoveniami Nariadenia, na ktoré žalobca poukazoval. Žalobca v zmysle Nariadenia musí mať zabezpečený priamy prístup k dokumentácii a zároveň možnosť s ňou voľne nakladať. Uznesenie neobsahuje akúkoľvek aplikáciu relevantných ustanovení Nariadenia. Úplná absencia odôvodnenia vo vzťahu k ustanoveniam Nariadenia podľa žalobcu odôvodňuje nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca už v návrhu neodkladného opatrenia uviedol, že bez nariadenia predbežného opatrenia hrozí vznik značnej ujmy nielen žalobcovi, ale aj veľkému počtu tretích osôb (najmä akciovým spoločnostiam). Žalovanému však žiadna ujma nevznikne a preto je nariadenie predbežného opatrenia opodstatnené. Žalobca v odvolaní poukázal na judikatúru a rozhodnutia súdov ako aj rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa predbežných opatrení (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 17Co/249/2015 zo dňa 08.04.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17Co376/2005 zo dňa 12.06.2006, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1369/2006 zo dňa 11.10.2006, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 163/2005 zo dňa 30.05.2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obdo 6/2010 zo dňa 05.05.2010, uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 37/00 zo dňa 07.06.2000). Žalobca žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie súd prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.
4. Podľa § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
5. Podľa § 474 C.s.p. tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
7. Podľa § 470 ods. 1 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. V danom spore, v ktorom podal žalobca za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O.s.p. a podľa § 76 ods. 1 písm. e, f/ O.s.p., o ktorom rozhodol súd prvej inštancie v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku platnými a účinnými do 30.06.2016, postupoval odvolací súd s účinnosťou od 01.07.2016 podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (C.s.p.)
upravujúcich neodkladné opatrenie, nakoľko účel sledovaný návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaného do 30.06.2016 nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 324 ods. 3 C.s.p.
9. V súlade s § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. odvolací súd umožnil protistrane vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobca. Odvolanie žalobcu, napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bolo doručené žalovanému dňa 22.08.2016.
10. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Zmluvný vzťah so žalobcom a jeho právnym predchodcom trvá dvadsať rokov. V zmysle zmlúv so žalobcom a jeho právnym predchodcom žalovaný poskytoval a poskytuje informácie z uloženej dokumentácie na základe požiadaviek oprávnených osôb zmluvného partnera. Počas celého dvadsaťročného obdobia nebol ani jediný prípad, že by nebola neodkladne poskytnutá informácia. Súčasný zmluvný vzťah je uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2016 a žalovaný je pripravený rokovať o postupe pri odovzdávaní dokumentácie. napadnuté uznesenie žalovaný navrhol potvrdiť.
11. Podľa § 329 ods. 2 Cs.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 C.s.p., rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 C.s.p. vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 C.s.p. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliadne z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
15. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu, podľa ktorej odvolací súd posudzuje návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia podaný do 30.06.2016 podľa príslušných ustanovení upravujúcich od 01.07.2016 neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia (tretia časť, tretia hlava C.s.p.), dáva odvolací súd do pozornosti, že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 C.s.p.).
16. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia a preto sa odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
17. V súlade s § 387 ods. 3 C.s.p. sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, za ktoré považoval tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s príslušnými ustanoveniami Nariadenia a v odôvodnení absentujú dôvody vo vzťahu k Nariadeniu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď ako základnú otázku riešil, či sú splnené všeobecné predpoklady, po splnení ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie
- ak je potrebné upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ani jeden z týchto všeobecných predpokladov nebol osvedčený a preukázaný a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa už samotným Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitárov cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/56 EÚ a nariadenie (EÚ) č. 236/2012 nezaoberal. Nariadenie bolo transformované do nášho právneho poriadku a odvolací súd má za to, že zo žiadneho právneho
predpisu, na ktoré sa žalobca odvolával nevyplýva povinnosť žalobcu mať priamy prístup k dokumentácii, ktorého správu registratúry (okrem iného aj archiváciu) vykonáva žalovaný na základe zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalobcom citované ustanovenie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitárov cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/56 EÚ a nariadenie (EÚ) č. 236/2012 a to konkrétne čl. 29 ods. 1 a čl. 29 ods. 2 neukladajú žalobcovi povinnosť, aby on sám uchovával záznamy o poskytnutých službách a vykonávaných činnostiach (oddiel B a C prílohy). Je na žalobcovi ako si túto povinnosť splní, pričom nie je vylúčené splnenie tejto povinnosti aj prostredníctvom tretej osoby na základe zmluvného vzťahu. Odvolací súd nemal preukázanú takú zmenu zákona č. 566/2001 Z.z. v priebehu trvania zmluvného vzťahu žalobcu so žalovaným, ktorá by odôvodňovala tvrdenia žalobcu o priamom prístupe k Dokumentácii, ktorá sa v zmysle uzavretej zmluvy nachádza u žalovaného.
18. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu podstatných odvolacích tvrdení žalobcu, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia žalobcu ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak, ako to žiadal žalobca v návrhu.
19. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že medzi stranami sporu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery v rozsahu navrhovanom žalobcom, žalobca neosvedčil, že žalovaný by si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom žalobcom tvrdená neplatnosť zmluvy nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná. Neplatnosťou zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa bude zaoberať súd až vo veci samej, pokiaľ žalobca takýto návrh na súd prvej inštancie podá. Pre nariadenie neodkladného opatrenia ako bezodkladnej úpravy pomery nie je postačujúce tvrdenie, že žalovaný mu odmieta vydať predmetnú dokumentáciu v celosti, príp. jej ucelenú časť.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388 C.s.p. a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 C.s.p.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. za použitia ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p. )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).