Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/172/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci žalobcu: W.. G. T., L.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX K. L. E., zast. JUDr. Miroslava Čapková, advokát, Nám. sv. Anny 21, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: DOBRÉ REALITY s. r. o., Falešníka 10, 971 01 Prievidza, IČO: 45 625 743, zast. JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o určenie, že rozhodcovská zmluva je neplatná, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.08.2014 (odoslanou na poštovú prepravu dňa 10.08.2014) sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SORS 21/2013 zo dňa 11.07.2014 vydaný Slovenským obchodným rozhodcovským súdom, so sídlom Turčianska 2, 821 09 Bratislava, zriadeným pri Iura Arbiter, s.r.o. a odôvodnil ju podmienkami uvedenými v § 40 ods. 1 písm. a,) c), f) a g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 a tiež tým, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že sa žalobca vopred nemohol skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, namietal, že rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok a tiež namietal aj neplatnosť mandátnej zmluvy č. DR - M.26122010 zo dňa 15.02.2011 v časti čl. IV ods. 11 (konkurenčná doložka). Zároveň požadoval určiť, že rozhodcovská zmluva je neplatná.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako mandatár uzatvoril so žalovaným ako mandantom dňa 15.02.2011 mandátnu zmluvu (č. DR - M.26122010), v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného v jeho mene a na jeho účet vykonávať za odplatu obchodné záležitosti spočívajúce najmä v sprostredkovaní uzavretia zmlúv v rámci realitnej činnosti žalovaného. Žalobca vypovedal zmluvu listom zo dňa 27.08.2012 s účinnosťou ku dňu 30.09.2012. Žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 02.11.2013 na zaplatenie 10.000,- eur titulom zmluvnej pokuty v zmysle čl. IV ods. 16 zmluvy pre porušenie čl. IV ods. 10 a 11 (porušenie konkurenčnej doložky). Žalovaný sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 19.11.2013 domáhal zaplatenia 10.000,- eur s prísl. a trovami konania. Slovenský obchodný rozhodcovský súd so sídlom Turčianska 2, 821 09 Bratislava, zriadený pri Iura Arbiter, s.r.o., vydal dňa 11.07.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SORS 21/2013, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie 6.500,- eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 15.11.2013 do zaplatenia a trovami rozhodcovského konania.

3. Predmetnou žalobou žiada žalobca zrušiť rozhodcovský rozsudok, nakoľko:

- rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014),

- popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/),

- sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť (§ 40 ods. 1 písm. f/),

- bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g/),

- neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že sa žalobca vopred nemohol skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu,

- rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok,

- mandátna zmluva č. DR - M.26122010 zo dňa 15.02.2011 v časti čl. IV ods. 11 (konkurenčná doložka) je neplatná.

Žalobca uviedol, že rozhodcovská doložka je neplatná, lebo nebola výsledkom konsenzu zmluvných strán a nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka je vo forme tzv. formulárovej zmluvy, jej obsah nemohol žalobca meniť, nie je teda výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa zakladá na titule, ktorý je v rozpore so zákonom a zákon obchádza. Voľba mandátneho vzťahu smerovala k úspore odvodových nákladov žalovaného a snahe vyhnúť sa povinnostiam zamestnávateľa v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Postavenie žalobcu ako obchodného zástupcu vylučuje možnosť dojednania konkurenčnej doložky. Nie je totiž možné vzdať sa práv, ktorými v čase aktu vzdania sa subjekt nedisponuje, teda nie je možné platne sa vzdať budúcich práv. Zásada rovnosti účastníkov bola porušená tým, že na návrh žalobcu nebolo nariadené ústne pojednávanie (§ 26 ods. 1). Žalobca počas písomného konania vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 10.12.2013 namietal zaujatosť rozhodcu, pričom svoju námietku riadne a relevantne odôvodnil. Zamietnutím námietky zaujatosti zo strany rozhodcovského súdu žalobca nie zo svojej viny nemohol vylúčenie namietaného rozhodcu dosiahnuť. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý priznáva všetky nároky žalovanému, je vopred zaplatený žalovaným a ignoruje právne normy na ochranu spotrebiteľa, je v rozpore so zákonom a smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zákone je pritom upravená povinnosť prihliadať na dobré mravy a aj princíp primeranosti.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.03.2016 so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený mandátnou zmluvou je obchodnoprávnym vzťahom v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Hoci žalobca uzatvoril túto zmluvu ako fyzická osoba, v rámci samotného obchodnoprávneho vzťahu vystupoval a konal v rámci obchodnej činnosti, pričom zanedbanie s obchodnou činnosťou súvisiacej ohlasovacej povinnosti je výlučne zanedbaním povinností žalobcu, na ktoré žalovaný nemá dosah. Ďalej uviedol, že žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne a bez nátlaku a nikdy mu žalovaný neoznámil, že má výhrady voči akémukoľvek ustanoveniu mandátnej zmluvy. Formulárový charakter zmluvy a dohoda strán o alternatívnom riešení sporu pripúšťajúca výber riešenia veci pred rozhodcovským či všeobecným súdom sú výlučne prejavom dispozičnej voľnosti zmluvných strán. Žalobca mal možnosť kedykoľvek sa oboznámiť s podmienkami konania rozhodcovského súdu, nakoľko sú tieto verejne dostupné na webovej stránke rozhodcovského súdu. Ďalej argumentoval, že v § 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní je výslovne uvedené, v akých prípadoch nie je daná právomoc rozhodcovského súdu, pričom žiadna z týchto podmienok nie je v danom prípade naplnená. Podotkol, že osoba, ktorá vykonáva prácu na základe mandátneho vzťahu nemá status zamestnanca podľa Zákonníka práce. Podľa jeho názoru zmluvne dohodnutá konkurenčná doložka neobmedzuje žalobcu viac ako je to nevyhnutné za účelom ochrany oprávnených záujmov žalovaného pred činnosťou žalobcu, ktorá by mala súťažnú povahu. Nezakazuje žalobcovi podnikať, ale len ho obmedzuje v podnikaní na určitý čas, v úzkej oblasti pôsobenia a v súlade so zákonom. Namietať zaujatosť rozhodcu možno len z dôvodov, ktoré sa strana dozvedela až po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Sám žalobca uviedol, že o týchto dôvodoch vedel ešte v dobe, keď pre žalovaného vykonával zmluvnú činnosť, t. j. predtým ako bol rozhodca vymenovaný do funkcie. Ústne pojednávanie podľa tvrdenia žalovaného nebolo potrebné vzhľadom na objektívne zistený skutkový stav, pričom účastníci konania sa mohli vo veci riadne vyjadriť. Dodal, že predmetné plnenie - zmluvná pokuta je plnenie objektívne možné, právom dovolené a primerané a teda ani neodporuje dobrým mravom. Žalobca v

čase trvania mandátneho vzťahu žiadne ustanovenia zmluvy (vrátane konkurenčnej doložky, či zmluvnej pokuty) ústne ani písomne nerozporoval.

5. Podľa článku IV ods. 11 mandátnej zmluvy zo dňa 15.02.2011 sa mandatár zaväzuje, že sa v období 2 rokov po ukončení zmluvného vzťahu s mandantom nebude priamo, alebo ako majiteľ, zamestnanec, partner, mandatár, obchodný zástupca, konzultant, poradca, či v inej pozícii alebo na základe iného obchodného vzťahu alebo akýmkoľvek iným spôsobom podieľať na činnosti subjektu vykonávajúceho zhodnú činnosť ako mandant. Strany sa dohodli, že mandatár v období 2 rokov po ukončení zmluvného vzťahu s mandantom nebude pre subjekt vykonávajúci zhodnú činnosť ako mandant zriaďovať obdobné alebo rovnaké obchodné záležitosti, ktoré zriaďuje pre mandanta. Rovnaké porušenia tejto dohody sa mandatár dopustí, ak bude mať v inom subjekte vykonávajúcom zhodnú činnosť ako mandant finančnú účasť, poskytne mu priamu alebo nepriamu finančnú podporu, alebo finančnú pôžičku, záruku za dlhy alebo iné záväzky. Pre účely tohto ustanovenia sa subjektom vykonávajúcim zhodnú činnosť ako spoločnosť mandanta rozumejú subjekty pôsobiace v oblasti sprostredkovania predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností.

Podľa článku VI ods. 9 prvá veta mandátnej zmluvy zo dňa 15.02.2011 zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, vrátane všetkých vedľajších (akcesorických) právnych vzťahov, najmä nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo akýkoľvek iný vzájomný spor, predložia na rozhodnutie na základe vôle žalujúcej strany buď vecne a miestne príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky alebo Slovenskému obchodnému rozhodcovskému súdu (Arbitrážny súd), v rozhodcovskom konaní vedenom podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku, štatútu a iných predpisov tohto Arbitrážneho súdu platných v čase začatia sporového konania, subsidiárne podľa zák. č. 244/2002 Z. z.

Podľa článku VI ods. 12 mandátnej zmluvy zo dňa 15.02.2011 zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, porozumeli jej obsahu, že zmluva vyjadruje ich vážnu a slobodnú vôľu, že nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje

a) postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, b) pravidlá o trovách rozhodcovského konania, c) pravidlá zmierovacieho konania, d) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14).

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone.

Dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktoré žalobca uvádza v podanej žalobe, sú podľa názoru súdu úplne neopodstatnené. V prvom rade tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka v mandátnej zmluve je neplatná, keďže nebola výsledkom konsenzu zmluvných strán a nebola individuálne dojednaná, nemá oporu v zákone. V zmysle § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia mandátnej zmluvy medzi sporovými stranami rozhodcovská zmluva je písomná dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Jej písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Uvedené zákonné náležitosti má aj rozhodcovská doložka dojednaná v čl. VI ods. 9 mandátnej zmluvy, t.j. na jej platnosť nemá žiaden vplyv to, že bola uzavretá v rámci tzv. formulárovej zmluvy alebo že dávala žalujúcej strane možnosť výberu riešenia veci pred rozhodcovským alebo pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu uzatvorenie mandátnej zmluvy žalobcom bolo prejavom jeho slobodnej vôle, preto ak s niektorým zmluvným ustanovením nesúhlasil, mal možnosť žalovaného na túto skutočnosť upozorniť a ak žalovaný nebol ochotný vziať do úvahy pripomienky žalobcu a zakomponovať ich do zmluvy, žalobca mal možnosť zmluvu neuzavrieť. V žiadnom prípade preto nemožno tvrdiť, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy nebolo výsledkom vzájomnej dohody medzi sporovými stranami.

8. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v jeho neprospech z dôvodu, že pri uzatváraní mandátnej zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý nemal možnosť znenie zmluvy ovplyvniť a preto je takto dojednaná rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou sankcionovanou neplatnosťou, súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade pri uzatvorení mandátnej zmluvy žalobca nevystupoval ako spotrebiteľ, keďže nebola naplnená podmienka upravená v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca uzatvoril so žalovaným mandátnu zmluvu v zmysle § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka za účelom zriadenia určitej obchodnej záležitosti za odplatu. Už zo samotného charakteru tejto zmluvy vyplýva, že žalobca v žiadnom prípade nemohol pri uzatváraní a plnení mandátnej zmluvy vystupovať ako spotrebiteľ, keďže predmetom zmluvy bol výkon obchodnej činnosti pre žalovaného za odplatu, teda žalobca fakticky vykonával obchodnú/podnikateľskú činnosť, hoci zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ. Irelevantná je preto argumentácia žalobcu, že rozhodca v rozhodcovskom konaní ignoroval právne normy na ochranu spotrebiteľa.

9. Ďalší žalobcom tvrdený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, že rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok, konkrétne že konkurenčná doložka v mandátnej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, právne neobstojí, nakoľko to nie je dôvod upravený v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd pre úplnosť uvádza, že žalobca dospel k nesprávnemu záveru, že na základe mandátnej

zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovnoprávny vzťah vylučujúci možnosť dojednania konkurenčnej doložky, a to vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť z ich voľby mandátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka nijak nevyplýva. Zmluvné strany si platne zvolili ako právny základ ich vzťahu mandátnu zmluvu na miesto akejkoľvek inej formy upravenej v Zákonníku práce, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za obchádzanie zákona. Postup zvolený stranami sporu zákon povoľuje, súd preto tvrdenia žalobcu považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojho záväzku vyplývajúcemu z platne uzatvorenej obchodnoprávnej zmluvy. Žalobca nijak nepreukázal, že je daný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Uvedený zákon výslovne v § 1 ods. 3 uvádza, ktoré spory nie je možné rozhodnúť v rozhodcovskom konaní a medzi nimi nie je nárok žalovaného uplatnený v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožnil s rozhodnutím rozhodcovského súdu pokiaľ ide o vec samu, t.j. nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie ustanovenia mandátnej zmluvy žalobcom týkajúce sa konkurenčnej doložky, poukazujúc na to, že rozhodcovský rozsudok podľa jeho názoru znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi či obchodnými zvyklosťami, nie je sama osebe dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku ani nie je možné, aby súd opätovne zasahoval do skutkového a právneho stavu, ktorý bol ustálený v konaní pred rozhodcovským súdom. V prípade, že by rozhodcovský súd zaviazal účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na exekúciu by na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, exekučné konanie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní zastavil.

10. Oporu v zákone nemá ani tvrdenie žalobcu, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov tým, že súd na návrh žalobcu nenariadil ústne pojednávanie. V zmysle § 17 zákona o rozhodcovskom konaní každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa názoru súdu uvedená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania porušená nebola, nakoľko žalobcovi bolo dvakrát umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeniam protistrany. Rozhodcovský súd objektívne zistil skutkový stav, a preto v zmysle čl. 18 rokovacieho poriadku nepovažoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie s ohľadom aj na skutočnosť, že základom pre rozhodnutie súdu bolo uznanie/neuznanie platnosti konkurenčnej doložky zo strany rozhodcovského súdu, teda vec právneho a nie skutkového rozporu v tvrdení účastníkov. Rozhodcovský súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca konkurenčnú doložku porušil, čo vyplynulo aj z tvrdenia žalobcu, preto aj podľa názoru súdu by bolo ústne pojednávanie zbytočné a nehospodárne. Súd poukazuje aj na ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých postup konania pred stálym rozhodcovským súdom upravuje rokovací poriadok rozhodcovského súdu, pričom vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje rozhodcovský súd podľa ustanovení uvedeného zákona. Aj z § 26 ods. 3 tohto zákona jasne vyplýva, že rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku. Podľa názoru žalobcu mal rozhodcovský súd skúmať okolnosti uzatvorenia mandátnej zmluvy, pričom práve ústne pojednávanie by tieto okolnosti objasnilo. Ako však súd uviedol vyššie, žalobca mal v rozhodcovskom konaní dvakrát možnosť vyjadriť sa k veci samej, ako aj k všetkým tvrdeným skutočnostiam, vrátane okolností, ktoré sprevádzali uzatvorenie predmetnej mandátnej zmluvy, súd preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že v rozhodcovskom konaní bola dodržaná zásada rovnosti jeho účastníkov. Žalobca teda právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu rozhodcovský súd neposkytol rovnakú možnosť na ochranu jeho práv, ako poskytol žalovanému.

11. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie žalobca pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní pred rozhodcovským súdom využil dostupné prostriedky na vylúčenie namietaného rozhodcu, pričom rozhodcovský súd sa jeho námietkou zaujatosti v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu riadne zaoberal a uznesením ju zamietol. Okrem toho námietka žalobcu nespĺňala zákonný predpoklad (§ 9 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní), že namietať zaujatosť rozhodcu možno len z dôvodov, ktoré sa zmluvná strana dozvedela až po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.

12. Oporu v zákone ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá ani tvrdenie žalobcu, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu preto, že sa žalobca vopred nemohol oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Žalobcovi nič nebránilo oboznámiť

sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu na verejne dostupnej internetovej stránke súdu, príp. žalobca ešte pred podpisom mandátnej zmluvy mohol požiadať žalovaného, aby mu umožnil oboznámiť sa s nimi, čo však žalobca neurobil.

13. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 vrátane dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky v mandátnej zmluve, súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.