Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-46-2016.pdf
PDF · 91.18 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: R. B., narodená XX.X.XXXX, bytom R. X. X/ XXX, K., o zaplatenie sumy 188,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.2.2016 bol tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 15.12.2015 na vydanie platobného rozkazu, ktorou sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 188,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 51,74 € od 4.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 55,77 € od 4.1.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% zo sumy 80,99 € od 4.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania všetko do 15 dní od právoplatnosti platobného rozkazu.
2. Návrh odôvodnil tým, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, na základe ktorej využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, pričom sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry za hovorné a zmluvné pokuty.
3. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných dôkazov predložených s návrhom a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o pripojení dňa 10.5.2011, ktorá neobsahovala individuálne dojednanú zmluvnú pokutu. Dňa 29.10.2011 uzatvorili Zmluvu o pripojení a Dodatok k tejto Zmluve o pripojení, na základe ktorého sa žalovaná zaviazala užívať program „RELAX 100“ po dobu 24 mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 33,19 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 7211697644 splatnú dňa 3.12.2012 na sumu 51,74 €, faktúru č. 7212792782 splatnú dňa 3.1.2013 na sumu 55,77 €, faktúru č. 7312032304 na sumu 80,99 € splatnú 3.12.2013 za zmluvnú pokutu vo výške 33,19 € a 47,80 €.
a. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014 uzatvorila s žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky.
7. Zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.
8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatku k nej), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim), a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 4.12.2012 vo výške 0,75%.
18. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
19. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
24. Podľa § 156 Civilného sporového poriadku, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
25. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nie je dôvodná. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatila riadne dohodnutú cenu, čím sa dostala do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr.
26. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.
27. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k
premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
28. Súd zamietol žalobu v časti zaplatenia faktúr splatných dňa 3.12.2012 na sumu 51,74 € a dňa 3.1.2013 na sumu 55,77 € z dôvodu, že si jej zaplatenie žalobca na súde uplatnil dňa 11.2.2016 po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 3.12.2015 a 3.1.2016 a to z dôvodu, že súd ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie.
29. Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 33,19 € súd vyhodnotil ako neoprávnenú, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej dodatok obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr. 20 mesiacov z celkových 24 mesiacov. V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností žalovaného (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať žalobcovi plnenie a návrhu vyhovieť. Preto súd návrh v tejto časti zmietol.
30. V časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu 47,80 € súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bola individuálne vyjednanú účastníkmi zmluvy a samotná zmluva zmluvnú pokutu vo výške 47,80 € neobsahuje, preto súd návrh aj v tejto časti zamietol.
31. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
32. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.