Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Csp/1/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanej: B., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 647,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 500,- eur od 17.08.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,48 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou na začatie konania doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.07.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 456,06 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 647,33 eur od 17.08.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 38,50 eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 120,19 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.07.2013 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, pôžičky a stým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 500,- eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľky na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Žalobca vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Žalovaná vyjadrila súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný žalobcom cez elektronickú poštu. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver vo výške 500,- eur s individuálne dohodnutou odplatou 147,33 eur do 16.08.2013. Žalovaná však uvedenú sumu nezaplatila, žalobca preto podľa čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 647,33 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia a to v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995. Žalobca k žalobe pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpis z bankového účtu. 2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 31.08.2016, ktorú skutočnosť preukazuje doručenka na č.l. 18 súdneho spisu, písomne v súdom určenej lehote nevyjadrila.

Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 3. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 26.09.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 20.09.2016. 4. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 5. Strany sporu uzavreli dňa 17.07.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

6. Strany sporu zároveň dňa 17.07.2013 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver 500,- eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver 500,- eur s individuálne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru 147,33 eur, spolu sumu 647,33 eur do 16.08.2013.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu 7. V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 647,33 eur bola stanovená na dobu jedného mesiaca, keď Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru účastníci konania uzavreli dňa 17.07.2013 a žalovaná sa zaviazala žalobcovi požičanú sumu 647,33 eur vrátiť dňa 16.08.2013. Nejde tak o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uvedené v § 24 tohto zákona. 8. Súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

9. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však v článku IV. bod 3 výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Strany sporu si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon - Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru vo výške 147,33 eur, ktorý má byť odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutej strane právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to len na spomínanú odplatu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Okrem toho súd pre úplnosť konštatuje, že dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru (správne pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a žalobca tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru“ žalobca od žalovanej získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá odplata však môže mať pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené). Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá nie v úroku, ale v individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu.

10. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporovala výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej v sume 500,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 10 spisu). Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 500,- eur, pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 16.08.2013 a žalovaná túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 500,- eur vyhovieť.

11. Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 147,33 eur, t.j. žalobu v časti zaplatenia individuálne dohodnutej odplaty, súd na základe vyššie uvedeného ako nedôvodnú zamietol.

12. Z prisúdenej istiny 500,- eur súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy 647,33 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 500,- eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 17.08.2013 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 16.08.2013, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 17.08.2013 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 17.08.2013 je žalovaná v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 17.08.2013 úroková sadzba predstavovala 5,5 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,5 % plus 5 %, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,48 %.

15. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 647,33 eur s príslušenstvom (100 %). Súd priznal žalobcovi nárok v sume 500,- eur s príslušenstvom (77,24 % úspech žalobcu). Žalovaná má úspech vo výške 22,76 % a to vzhľadom na priznaný nárok žalobcovi (100 % - 77,24 %). Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 54,48 % (77,24 % - 22,76 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.