Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/57/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. K., R.. XX.XX.XXXX O. X. K., R.. XX.XX.XXXX, T.. Č.. V., V. I. XXX, U. J. V.: Ú. N., I. C. O. W. A. I., A.Í. W. K. A.: J. K., R.. XX.XX.XXXX, D. X, D., zastúpená spoločnosťou ConsiLior Iuris s.r.o., Miletičova 23, Bratislava a C. K., R.. XX.XX.XXXX, K. XXX/X, J., Č. W. O. K. X.: J. K., R.. XX.XX.XXXX, Š. XX D. O. V. R., za účasti starej matky maloletých detí: C. I., R.. XX.XX.XXXX, V., V. I. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Záhorácka 11/A, Malacky a Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

rozhodol:

I. Zveruje sa maloletá A. K., R.. XX.XX.XXXX O. K. X. K., R.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

X.. C. K., R.. XX.XX.XXXX, V. K. A. K., je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 25.10.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 25.dňa v mesiaci vopred.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Rozsudkom zo dňa 19.04.2011 napadnutým odvolaním súd prvého stupňa maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná ich zastupovať a spravovať majetok, otcovi maloletej A., C. K. uložil povinnosť prispievať na výživu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku s tým, že dlh na zročnom výživnom otcovi nevznikol. Súd zároveň upravil styk C. I. s maloletými deťmi tak, že je oprávnená sa s deťmi stýkať každú sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že matka maloletých detí J. K. je povinná maloleté deti na styk pripraviť a odovzdať ich C. I.Á. v mieste ich terajšieho bydliska a C. I. je povinná maloleté deti vrátiť ich matke opäť do miesta ich terajšieho bydliska. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa ust. § 24 ods. 3, 25 ods. 1 až 5, 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a vecne tým, že matka má lepšie osobnostné predpoklady na zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti poukazujúc na závery znaleckých posudkov, súd upravil styk starej matky s maloletými deťmi, nakoľko je v prospech maloletých detí. O uložení vyživovacej povinnosti Viktorovi Mayerovi rozhodol podľa § 62 ods. 3 O.s.p. a o práve na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

3.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie stará matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu a domáhala sa zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa alternatívne jeho zmeny a to tak, že

obe deti budú zverené do opatery a výchovy starej matke, pretože sa o ne bezvýhradne stará s tým, že rodičia deti budú na maloletú A. prispievať primerane podľa svojich schopností a možností, úpravu styku s deťmi vo vzťahu k matke ponechala na rozhodnutie súdu. Dôvodila najmä, že súd sa priklonil k záujmom matky bez toho, aby zvažoval záujmy maloletých detí.

4.Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie potvrdiť prípadne doplniť dokazovanie novou správou zo šetrenia ohľadom východného prostredia Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

5.Okresný prokurátor v Dunajskej Strede vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom však nie je dôvod pochybovať o tej časti rozhodnutia, ktorou boli maloleté deti zverené do starostlivosti ich matky, nakoľko sa opiera o odporúčania znalcov.

6.Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje, aby súd obe deti zveril do jej osobnej starostlivosti.

7.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací dospel k záveru, že odvolanie starej matky maloletých detí je dôvodné. Uviedol nasledovné :

8.Predmetom konania na Okresnom súde v Dunajskej Strede je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom konanie začalo na základe návrhu starej matky zo dňa 16.12.2008 (ktorý v priebehu konania bol vzatý späť) a preto súd začal vo veci konanie bez návrhu.

9.Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

10.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 a použijú primerane.

11.Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej.

12.Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13.Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné

potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine.

14.Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s predmetom konania, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, resp. tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného konania. Dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich náležite aj vyhodnotiť, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. V odôvodnení rozhodnutia musí súd uviesť akú právnu normu na daný skutkový základ veci aplikoval, inak je rozsudok nepreskúmateľný práve nedostatkom dôvodov.

16.Rozhodovanie podľa ust. § 36 prichádza do úvahy, ak rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu, prípadne ak rodičia sú manželia, ale nežijú spolu. Naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, nie je teda závislé od okolnosti či sú alebo nie sú manželia ani od okolnosti, či spolu bývajú alebo nie. Rodičia by mali byť schopní sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rovnako je potrebné zvážiť primeranú aplikáciu ust. § 24, 25 a 26 Zákona o rodine. Rozhodnutie súdu o zverení do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa podľa § 65. Na rozdiel od rozhodnutia o výživnom môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti. Výnimkou je prípad, ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti predbežným opatrením súdu. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom, ktorý môžu rodičia tiež dohodnúť. Právna úprava styku maloletého dieťaťa je upravená v ustanovení § 25 ods. 1 a 2 a ochrana práva iných blízkych osôb na styk s dieťaťom je daná v § 25 ods. 5.

17.Súd prvého stupňa sa v danom prípade pri odôvodnení výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky obmedzil iba na jednu vetu, poukazujúc na odborné závery znaleckých posudkov. Bližšie však v odôvodnení rozhodnutia nerozobral a nezhodnotil vykonané dôkazy, neuviedol úvahy na predpoklady matky na zabezpečenie lepšej starostlivosti o deti, pretože o zverenie deti mala záujem aj stará matka.

18.Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutiam, pre ktoré je rozhodnutie vo všetkých častiach nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd teda rozhodne o celej veci opätovne, pričom svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj odôvodní.

19.Rozsudkom zo dňa 20.05.2013 napadnutým odvolaním súd prvého stupňa maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, C. I., ktorá má právo ich zastupovať a spravovať ich majetok iba v bežných veciach, otcovi maloletej A., C. K. uložil povinnosť prispievať na výživu sumou 100 eur mesačne, matke maloletých detí A. a X. sumou po 50 eurách. Súd zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

20. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie Okresná prokuratúra Dunajská Streda a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedla § 205 ods. 1 písm. c), d) O.s.p. S rozhodnutím súdu okresná prokuratúra nesúhlasí, nesúhlasí s jeho odôvodnením a považuje ho za nesprávny, nezákonný. Odvolateľka poukázala na článok 2 ods. 1, 3 ods. 1, 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 41 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 45 ods. 1 Zákona o rodine, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby neboli vychovávané vlastnou matkou, ale inou osobou, s ktorou ani nie sú v rodinnom vzťahu. Matka maloletých detí sa snaží o ich zverenie už od roku 2008, matka sa detí nevzdala s tým, že by nemala záujem sa o ne starať, deti jej neboli odňaté. Matka detí požiadala nebohú dcéru C. I. o pomoc v čase narodenia maloletého X., pretože sa nachádzala v zložitej sociálnej situácii. Matka detí túto situáciu nedokázala v tom čase iným spôsobom riešiť, pričom výslovne uviedla, že nechce aby maloleté deti skončili v detskom domove. Od roku 2008 sa matka u kolízneho opatrovníka sťažovala na to, že C. I. jej bráni v stretnutiach s deťmi, nedvíha telefón, ignoruje žiadosti matky o stretnutie s deťmi. Počas celého konania sa matka deti snažila získať naspäť, čomu C. I. bránila, o čom svedčia viaceré správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Z uvedeného vyplýva podľa odvolateľky manipulatívne správanie C. I. vo vzťahu k maloletým deťom v tom smere, že maloletej A. nahovárala, že jej matkou je nebohá dcéra C. I.. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva aj to, že C. I. nepodporuje skutočnú identitu maloletých detí, formuje v nich inú identitu, keď maloletého X. nazýva odlišným menom než je jeho skutočné a zároveň deti podporuje v tom, že ich priezvisko je „I.“ „I.“, nakoľko sú rodina. Odvolateľka poukázala na trestné konanie, ktoré prebehlo v roku 2009 a bolo vedené pre prečin poškodzovania cudzích práv, ktorého sa mala dopustiť C. I. tým, že neumožňovala a bránila styku matky s maloletými deťmi, pričom trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Svedkyňa K.. K. sa jednoznačne vyjadrila, že lepšie osobnostné predpoklady na zverenie maloletých detí má J. K. - matka a lepšie podmienky vie vytvoriť matka maloletých detí. Znalkyňa sa vyjadrila aj k tendencii C. I. ovplyvňovať emočné prežívanie detí vo svoj prospech, čo sa považuje za nevhodné a z hľadiska formovania identity detí za rizikové. Znalkyňa jednoznačne odporučila maloleté deti zveriť do výchovy a starostlivosti matke, pri postupnom realizovaní prechodu detí do jej starostlivosti. So závermi znaleckého posudku sa C. I. nestotožnila a preto bolo nariadené a realizované ďalšie znalecké dokazovanie a znalkyňa PhDr. Anna Dvorská jednoznačne uviedla, že lepšie osobnostné predpoklady na zverenie detí má matka, ktorá napriek minulému spôsobu života má stabilného partnera, bývanie a prácu. Znalkyňa sa vyjadrila, že C. I. má tendenciu usmerňovať a ovplyvňovať deti a to zmenou ich identity, čo považuje znalkyňa za nevhodné. Aj na základe záverov tohto znaleckého posudku bolo odporúčané zveriť maloleté deti do výchovy a starostlivosti matke pri postupnom realizovaní prechodu detí do jej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté deti. Odvolateľke nie je známe, či súčasťou spisu je správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z miesta bydliska maloletých detí a C. I.. Kolízny opatrovník sa vyjadril v súlade so závermi znaleckých posudkov a na základe správ z miesta bydliska matky deti majú byť zverené matke, avšak na poslednom pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje zverenie maloletých detí C. I., pretože táto má vytvorené vhodné podmienky pre všestranný vývoj detí a matka tieto podmienky nemá. Nie je zrejmé z čoho zástupkyňa úradu pri takomto konštatovaní vychádzala, keďže aktuálne, sociálne a bytové pomery matky prešetrené neboli, a to napriek návrhu odvolateľky. Preto nie je zrejmé z akých dôvodov prvostupňový súd dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do výchovy a starostlivosti C. I.J.. Pri odôvodnení tejto časti výroku rozsudku súd len konštatoval aké dôkazy vykonal, tieto dôkazy nijakým spôsobom nevyhodnotil ani jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach. Odvolateľ poukázal na § 132 O.s.p. Zároveň sa vyjadril, že prvostupňový súd na jednej strane kriticky poukazuje na neschopnosť matky nadviazať citové väzby s deťmi s ohľadom na vzdialenosť bydliska matky a maloletých detí, pretože matka sa vyjadrila, že je pre ňu náročné dochádzanie za deťmi verejnou dopravou, nakoľko motorové vozidlo nevlastní a zároveň ospravedlňujúco súd konštatuje, že C. I. nemôže dopraviť deti za matkou, pretože je starobná dôchodkyňa a má obmedzené finančné zdroje. Súd sa v tejto súvislosti vôbec nevysporiadal s tvrdeniami matky, že C. I. bráni matke styku s deťmi, o čom svedčia správy Úradu práce v Bratislave,

nakoľko akékoľvek snahy matky o kontakt s deťmi sú C. I. blokované, čo C. I. poprela. Súd v odôvodnení vytrhol z kontextu časť znaleckého posudku o spôsobilosti matky detí, pretože súd uviedol iba kritické konštatovanie o vzťahu k matke, vôbec sa nevysporiadal s hodnotiacimi časťami a záverov posudkov vo vzťahu k C. I., s jej tendenciou manipulovať s deťmi a s ich identitou, o stopercentné zvýšené skóre lží, čo môže poukazovať na tendenciu javiť sa v lepšom svetle, chýbajúcu sebakritickosť a prítomnosť účelových reakcií a účelového správania. Prvostupňový súd závery znaleckých posudkov svedčiacich v prospech matky vôbec nebral do úvahy, hoci závery svedčiace v prospech C. I. sú minimálne. Prvostupňový súd poukázal na absenciu zázemia, ktoré by mohlo pomôcť v prípade komplikácii pri starostlivosti o deti, pričom nie je známe akým spôsobom a akými prostriedkami súd zhodnotil zázemie C. I. pre prípad komplikácií a to napr. zdravotných a C. I. sama uviedla, že dcéra zomrela a manžel tiež a so synom sa nestretáva. V odôvodnení sa nenachádza z akých podkladov súd vychádzal pri hodnotení, že C. I. považuje za zodpovednú, stabilnú a spoľahlivú. Súd nevyhodnotil, že matka má životnú situáciu stabilizovanú, žije v niekoľkoročnom partnerskom zväzku s S. F., ktorý sám vychoval tri deti a prejavil záujem starať sa o maloleté deti spolu s ich matkou. Matka je zamestnaná, má zabezpečené bývanie, aj keď býva v súčasnosti iba na ubytovni, toto bývanie považuje za prechodné, a vyjadrila sa, že ako náhle jej deti budú zverené zabezpečia prenájom bytu. Súd nezabezpečil prešetrenie aktuálnej, sociálnej aj bytovej situácie matky, hoci odvolateľka o doplnenie dokazovania žiadala. Prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Bolo navrhnuté doplnenie znaleckého dokazovania, pretože predchádzajúce boli zrealizované v roku 2010, dôsledné prešetrenie aktuálnych, bytových a sociálnych pomerov, bolo potrebné si vyžiadať správu od zamestnávateľa matky. Súd však nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, nakoľko tie ktoré už zabezpečil a vykonal považuje za dostatočné, súd jednoznačne dospel na ich základe k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadny z vykonaných dôkazov neodôvodňuje záver o existencii dôvodov pre ktoré maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby než matky. Naopak vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že maloleté deti by mali byť zverené do starostlivosti a výchovy matky. Skutočnosť, že maloleté deti sú zvyknuté u C. I., pretože u nej prakticky celý život žijú, nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o ponechaní v ich starostlivosti, pretože matka má záujem o vrátenie detí ešte od roku 2008.

21.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie C. I. vo výroku o zročnom výživnom a uviedla, že od 01.09.2010 doposiaľ poberá z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, pracovisko Veľký Meder opakovane príspevky na podporu náhradnej starostlivosti vo výške 129,17 eur mesačne na každé maloleté dieťa a preto nežiada zročné výživné za obdobie od 03.07.2009 do 20.05.2013 vo výške 4.700,- eur, ktoré bolo priznané napadnutým rozsudkom. V prípade, že by zročné výživné bolo priznané, musela by tieto opakované príspevky od roku 2009 vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, čo by malo fatálne následky a mohli by sa ocitnúť v hmotnej núdze. Odvolateľka totiž nemôže dôvodne predpokladať, že matka bude riadne prispievať na výživu detí, pretože tak neurobila doteraz. Preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol tak, že zročné výživné sa oprávnenej nepriznáva.

22.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec maloletej A. z dôvodu, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, nakoľko nezohľadnil navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dôvodil nesprávnym postupom súdu, pretože predvolanie na pojednávanie dňa 20.05.2013 bolo otcovi doručené oneskorene až po termíne pojednávania. Z uvedeného dôvodu sa pojednávania nemohol zúčastniť a predložiť rozhodujúce dôkazy o skutočnostiach, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa.

23.Okresná prokuratúra Dunajská Streda sa vyjadrila k podaným odvolaniam C. I. a otca a uviedla, že aj okresná prokuratúra podala odvolanie a jedným z dôvodov je skutočnosť, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Navrhla, aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

24. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že odvolanie otca navrhuje zamietnuť, pretože v rodnom liste maloletej A. je vedený ako otec a neexistuje žiaden dôkazný materiál potvrdzujúci opak. Odvolaniu C. I. navrhuje kolízny opatrovník vyhovieť, pretože menovaná poberala od 01.09.2009 opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o maloleté deti a v prípade vyplatenia zročného výživného by z týchto preddavkov vyplácanú sumu musela vrátiť, čo nie je v záujme maloletých detí. Odvolanie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhuje kolízny opatrovník zamietnuť, pretože

dočasné zverenie maloletých detí do starostlivosti C. I. je v danej situácii najvhodnejšie, maloleté deti sa nachádzajú u nej prakticky už šiesty rok, sú na ňu citovo viazané, matka sa s deťmi v roku 2012 vôbec nestýkala, pretože bola dlhodobo zdravotne nespôsobilá. Matke bolo odporúčané, aby sa snažila s deťmi čo najviac kontaktovať, budovať s nimi vzťah. Napriek ich odporúčaniu od ostatného rozhodnutia v máji 2013, matka kontaktovala deti len dvakrát telefonicky a 03.08.2013 ich navštívila v čase od 12.00 hod. do 13.30 hod., deťom nepriniesla žiadnu maličkosť, sťažovala sa, že stará matka jej neodporučila deti zobrať von s tým, že v tom čase bolo na poludnie 38 stupňov Celzia. Matka nevyužila ani možnosť styku s deťmi podľa súdom stanovenej úpravy a takýto prístup nemožno považovať za skutočný záujem o maloleté deti. Kolízny opatrovník je názoru, že je potrebné zo strany matky zvýšiť snahu o vytvorenie citovej väzby medzi deťmi a maloletými deťmi a následne by bolo možné uvažovať o zverení do jej starostlivosti.

25.Z písomného vyjadrenia matky maloletých detí vyplýva, že žiada zveriť deti do svojej starostlivosti, pretože ako biologická matka má právo vychovávať a starať sa o svoje deti a je v najlepšom záujme detí žiť s rodičom. Jej záujem je úprimný a hlboký. Poukázala na to, že situáciu stabilizovala, má prácu, dlhoročný partnerský vzťah, žije usporiadaným spôsobom života a je schopná sa o deti plnohodnotne postarať, preto súhlasí s vyjadrením okresnej prokuratúry. K odvolaniu doložila aj žiadosť o úpravu styku a to tak, že matka je oprávnená stýkať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od rána od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že N.. I. je povinná maloleté deti na styk s matkou pripraviť, odovzdať ich matke v mieste jej bydliska a matka je povinná maloleté deti vrátiť N.. I. v mieste jej bydliska.

26.Otec maloletej A. vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že súhlasí s prešetrením všetkých rozhodujúcich skutočností a žiada, aby mu bolo umožnené predložiť dôkazy, pretože matka detí cielene zatajuje a nepravdivo interpretuje mnohé podstatné okolnosti.

27.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací dospel dňa 29.01.2014 k záveru, že odvolania sú dôvodné. Uviedol najmä:

28.Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadov, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzické osoby než rodiča (ďalej len „ náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Podľa § 44 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

29.Náhradnú starostlivosť možno nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa je každé dieťa registrované hneď po narodení, má od narodenia práva na meno, právo na štátnu príslušná príslušnosť, pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Dovtedy, než nastane takáto situácia, má štát povinnosť pozitívneho záväzku, to znamená podporovať rodinný život, konať pozitívne a vytvárať také podmienky, ktoré budú k ochrane rodinného života prispievať, pričom v prípade zásahu do rodinného života musí preferovať záujmy detí. Štát má pozitívnu povinnosť, ktorá ho nielenže obmedzuje ku kladeniu prekážok pre obnovenie spoločného žitia deti s rodinou, ale núti vykonávať aktívne kroky vedúce k tomu cieľu. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa môže spočívať v objektívnych alebo v subjektívnych okolnostiach. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.

30.Podľa § 45 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

31.Dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. V tomto kontexte treba zdôrazniť, že musia byť naplnené všetky predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov tak, ako sú menované v ustanovení § 44 ods. 1 Zákona o rodine. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je faktickým zásahov do výkonu rodičovských práv a povinností. Na odňatie dieťaťa nie je nevyhnutné, aby súd zároveň zasiahol do výkonu rodičovských práv a povinností a tento obmedzil, či úplne ich výkonu pozbavil. Právnym následkom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti teda je, že rodičia sa nemôžu o svoje dieťa osobne starať, túto starostlivo zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené, teda prakticky tak dochádza tiež k určeniu nového miesta pobytu dieťaťa na základe rozhodnutia súdu, rodičia však naďalej zostávajú zákonnými zástupcami svojho dieťaťa. Povinne musí byť súčasťou výroku o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti aj výrok, ktorým súd upraví vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu. Povinnosť platiť výživné sa určuje každému z rodičov osobitne. Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti určí súd vo svojom rozhodnutí, zásadne by tento deň nemal predchádzať dňu právoplatnosti rozsudku o zverení, okrem prípadu, ak sa náhradný rodič o dieťa už osobne stará na základe predbežného rozhodnutia súdu. V takomto prípade rozhodne súd i o povinnosti uhradiť dlžné výživné, za predpokladu, že vzniklo, a to za obdobie od vykonateľnosti predbežného opatrenia do vyhlásenia rozsudku. Súd je povinný započítať rodičovi do povinnosti všetky plnenia, ktoré v uvedenom období v prospech dieťaťa realizoval, pokiaľ ich súdu dostatočne preukáže. Zároveň možno rodičom nariadiť povinnosť podrobiť odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine s cieľom zlepšenia ich výchovných schopnosti a podobne.

32.Za danej situácie bolo nevyhnutým, aby súd a to bez ohľadu na to, či účastníci takéto dokazovanie navrhli (§ 120 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) vykonal dokazovanie za účelom zodpovedania otázky ktoré výchovné prostredie, či u matky maloletých detí alebo u Vlasty Sedlákovej, je v záujme maloletých detí, teda či deti zveriť do osobnej starostlivosti matky alebo do náhradnej osobnej starostlivosti Vlaste Sedlákovej.

33.Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu s poukazom na vyššie uvedené, nie je možné zistiť na základe akých myšlienkových úvah súd dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí zveriť ich do náhradnej starostlivosti Vlaste Sedlákovej. Toto svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočnej vecne neodôvodnil, najmä sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s vykonaným dokazovaním a s ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania zo strany okresného prokurátora. V dôsledku toho je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

34.Vec sa okresnému súdu vrátila dňa 07.02.2014. Vzhľadom na časový odstup od znaleckých posudkov č. 1/2010 z 18/3/2010, č. 7/2010 z 30/11/2010 nariadil dňa 25.03.2014 znalecké dokazovanie znalcom Doc. PhDr. Ivanom Szabóom CSc., ktorý na rozdiel od posudkov č.1/2010 a č. 7/2010 v posudku č. 2014/11 z 11/10/2014 uzavrel, že matka maloletých má tri deti, prejavuje záujem len o svoje dve, ktoré sa nachádzajú u starej matky, nejaví žiadny interes o svoje tretie dieťa, nemá o ňom žiadne informácie, finančne naň neprispieva. Je si vedomá svojho chaotického spôsobu vedenia života v dôsledku čoho sa o deti sama nedokázala starať, venovať sa im výchovne. Psychologické vyšetrenie matky ukazuje, že ide o nevyrovnanú osobnosť a z toho vyplývajúc je malá pravdepodobnosť o možnosť poskytnutia primeranej starostlivosti a opatery o deti. Znalec na svojich záveroch zotrval aj počas svojho výsluchu pred súdom. Ďalej znalec uzavrel, že stará matka má deti so súhlasom matky dlhodobo vo svojej starostlivosti. Majú prirodzenú vzájomnú emocionálnu väzbu, stará matka v dôsledku dlhodobého spolužitia a starostlivosti o maloleté si vytvorila ku nim väzbu ako na vlastné deti.

35.Kolízny opatrovník a okresná prokuratúra na rozdiel od znalca navrhli maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, pretože je to jej rodičovské právo.

36.Vzhľadom na pretrvávajúce osobné nezhody medzi matkou a starou matkou (nespokojnosť matky v obmedzovaní styku starou matkou a tým budovaní citových väzieb s deťmi, nespokojnosť starej matky s výchovnými metódami matky) uložil súd dňa 06.10.2015 účastníkom v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ ZoR výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení - Metodicko-výskumnom kabinete výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri

Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava, so sídlom Cyprichova 42, 831 05 Bratislava počas 6-tich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

37.Napriek ochote a súčinnosti matky a starej matky toto zariadenie s účastníkmi ani so súdom napriek jeho upomienkam nespolupracovalo, výsledkom bolo iba jedno sedenie s maloletými, matkou a starou matkou, konštatujúce vôľu maloletých zachovať doterajší status quo, teda ostať v opatere starej matky a stýkať sa s matkou. Pracovník zariadenia A.. K. pred súdom dňa 26.09.2016 uviedol, že pôvodne konfliktný vzťah medzi matkou a starou matkou sa zlepšil, stávajúci stav je zlepšený a deťom vyhovujúci, nevidí dôvod k jeho zmene.

38.Predbežne pred výsluchom A.. K. súd po otvorení pojednávania vykonal vyhodnotenie javiaceho sa skutočného stavu veci tým spôsobom, že vzhľadom na dlhodobý styk matky s deťmi (od posledného znaleckého posudku č. 2014/11 z 11/10/2014) v jej už zastabilizovanej domácnosti s už trvalým partnerom a už stabilným zamestnaním, kedy sa matka deťom venovala, varila, prala, robili víkendové aktivity, vie matka v dôsledku nadobudnutia rodičovských zručností deťom zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť, že teda pri ich výchove a starostlivosti nezlyhá (tak ako tomu bolo po narodení prvorodeného manželského dieťaťa N. K., R.. XXXX, teda pred 13 rokmi, kedy mala 20 rokov, teraz je zrelá temer 34-ročná žena). S týmto predbežným vyhodnotením matka aj stará matka súhlasili.

39.Súd tak poukazujúc na ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1,2,3,4, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení uzatvára :

40.Maloleté deti A.O., R.. XX.XX.XXXX O. X., R.. XX.XX.XXXX sa matke narodili mimo manželstva, podľa jej tvrdenia je ich biologickým otcom syn C. I. X. I.. Matka bola rozvedená (rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 16C 230/05, právoplatný dňa 08.03.2006). Z jej manželstva s C. K. pochádza jedno maloleté dieťa N., nar. XX.XX.XXXX, zverený do starostlivosti otca, o ktoré matka po rozvode manželstva dodnes neprejavuje žiadny záujem. Keďže sa maloletá A. narodila do 300. dňa po zániku manželstva, považuje sa bývalý manžel matky za jej otca. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6P 44/2015, právoplatným dňa 01.07.2016 bolo určené, že zapretie otcovstva C. K. voči maloletej A. je prípustné. V odôvodnení rozsudku sa konštatuje, že zákonná domnienka otcovstva síce C. K. svedčí, avšak na základe znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 15/013 bolo otcovstvo C. K. vylúčené. Návrh na zapretie otcovstva však zatiaľ podaný nebol, preto je C. K. aj naďalej matrikovým otcom maloletej A., preto má voči nej vyživovaciu povinnosť (o tom ďalej). V rodnom liste maloletého X. nie je otec uvedený. Keďže matka maloletých nemala po narodení A. ani X. vyriešenú bytovú otázku a spôsobom vedenia života nebola schopná sa o deti postarať, s biologickým otcom viedli túlavý spôsob života, prichýlila stará matka biologického otca obe deti, najprv 8-mesačnú A. a následne po narodení aj X. a od tej doby sa o obe deti riadne stará. Deti sú zdravé, v škole majú výborný prospech, výchova a starostlivosť starej matky im plne svedčí a vyhovuje. Stará matka je vdova, poberá starobný dôchodok, s maloletými deťmi žije v rodinnom dome na vidieku, deti denne vozí autom do školy aj do krúžkov do Veľkého Medera. V celom rozsahu deťom nahradila ich biologickú matku. Matka do 09/2008 poberala štátnu sociálnu dávku prídavok na A. a rodičovský príspevok na X., od roku 2009 vystriedala cca 15 zamestnaní ako i cca 3 prechodné pobyty. Do 09/2013 žila s alkoholikom S.R. F.. Matka nemá žiadne rodinné zázemie. Z uvedeného vyplýva, že v čase od narodení maloletých detí 2006/2007 až do 31.03.2014 nemala matka vytvorené vhodné podmienky pre ich výchovu, v tom období by deti boli vystavené nestabilite, neistote, strachu, stresu, náladám alkoholika, partnerským nezhodám apod.

41.Podľa ust. § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia je teda rozhodujúce, že matka od 01.04.2014 dodnes býva v 2-izbovom prenajatom byte I. kategórie v D., D. X so svojim partnerom S. Š., nar. XX.XX.XXXX, odlúčeným od manželky, otcom plnoletých detí, od 01.06.2014 dodnes je zamestnaná v A. S. Ž., H. O., D.. Matka sa teda za prispenia o 20 rokov staršieho partnera postupne usadila, vyriešila bývanie, čím zabezpečila pre deti i pre seba životne dôležité zázemie, konečne si zabezpečila stabilné zamestnanie, čím vyriešila pre deti i pre seba (keďže A. má iba matrikového otca, X. žiadneho) existenčne dôležitý zdroj príjmov. Boj o prvorodeného syna vzdala už pred 13 rokmi a túto kapitolu života zjavne definitívne uzavrela. Ďalej je rozhodujúce, že matka proces svojej vlastnej identifikácie s prvoradým favorizovaním záujmov vlastných detí v priebehu rokov 2014-2015 dovŕšila, možno teda mať za to, že v starou matkou úspešne naštartovanom procese rozvoja dvoch šťastných, zdravých, výborne prospievajúcich nadaných jedincov bude pokračovať. Reálna perspektíva je teda taká, že deti budú spoločne s pracujúcou matkou a jej

pracujúcim druhom bez záväzkov žiť v 2-izbovom byte prvej kategórie, budú aj naďalej plniť povinnú školskú dochádzku, venovať sa krúžkom, matka sa postará o chod spoločnej domácnosti. Tým má súd skutkovú podstatu prvoradosti záujmov maloletých za naplnenú, čo do citových väzieb, vývinových potrieb, stability budúceho výchovného prostredia, i čo do zvládnutia rodičovských zručností matky. Súd poukazuje na čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia. Súd poukazuje na čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov či iných osôb právne zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Súd poukazuje na čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. (Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20.11.1989, pre územie Slovenskej republiky nadobudol platnosť dňa 06.02.1991, je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.)

42. Keďže C. K. je i naďalej matrikovým otcom maloletej A., je povinný platiť výživné, výšku ktorého súd určil v tej najnižšej možnej výške, nakoľko jednoznačne jej biologickým otcom nie je (znalecký posudok č. 15/2013 súdnej znalkyne RNDr. Heleny Polákovej). Vyživovaciu povinnosť neurčeného otca maloletého X. určiť nemohol, ani prípadné výživné zo strany starých rodičov, keďže C. I. matrikovo starou matkou detí nie je.

43. Styk starej matky s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko žiadny z účastníkov, vrátane kolízneho opatrovníka, na výslovný dotaz súdu styk upraviť nežiadali.

44. Výrok o trovách konania je založený na ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.