Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/18/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1. A. D., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, 2. X. D., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, v konaní právne zastúpení S.. N. Č., O. I. I. C. N., H. XX, proti žalovaným: 1. E. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, 2. O. F.Ä., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, 3. E.C. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N., U. XX, v konaní právne zastúpené S.. W. Š., O. I. I. C. I. R. C., Š. R. X, v konaní o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. určuje, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaná na LV XXXX, v katastrálnom území N., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov,

II. priznáva žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadali súd, aby určil, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaná na LV XXXX v katastrálnom území N., patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX v katastrálnom území N., a to parcely registra C KN XXXXX/XX o výmere XXX m2 a na tejto parcele stojaceho rodinného domu. Žalovaná v 1. rade spoločne s nebohým manželom S. I. boli v minulosti vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX v katastrálnom území N., mimo iného aj k parcele registra C KN XXXXX/XX. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX v katastrálnom území N., pričom svoje vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy a žalovaná v 3. rade svoje vlastnícke právo nadobudla na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi č. k. XXD XX/XXXX. Sporný pozemok od doby výstavby rodinného domu, teda asi od roku XXXX, užívajú žalobcovia. Žalobcovia teda mali za to, že minimálne od XX.XX.XXXX im začala plynúť vydržacia doba, keďže nehnuteľnosť dobromyseľne užívali a najneskôr k XX.XX.XXXX nadobudli k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo. V priebehu konania žalobcovia svoje nehnuteľnosti odpredali.

3. Žalované so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že žalobcovia nesplnili základné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Predovšetkým im chýba dobromyseľnosť, že im vec patrí. Žalobcovia nemajú titul na vstup do držby, na základe ktorého by osvedčovali svoju dobromyseľnosť. Po odpredaji nehnuteľnosti žalobcami žalované namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s LV č. XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX v katastrálnom území N., spismi stavebného úradu D. XXXXX/XXXX, C.. XXX/XXXX a C.. XX/XXXX, geometrickým plánom č. XXX/XXXX, výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, oboznámením s fotodokumentáciou, objednávkou č. XXX-XXX-XXXX-XX na geodetické práce - porealizačné zameranie rodinného domu na parcele č. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXX, na základe ktorej boli uhradené geodetické práce a výkony, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom území N., do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Prešove pod číslom W. X. XXX/XX. Išlo o parcelu registra C KN XXXXX/XX. Na tejto parcele začali stavať rodinný dom, ktorý bol ukončený v roku XXXX. Po ukončení výstavby rodinného domu bolo uskutočnené porealizačné zameranie, tak ako to vyplýva aj zo spisu stavebného úradu. Na základe tohto zamerania došlo k výstavbe plota medzi pozemkom žalobcov a žalovaných. Kolaudačné rozhodnutie na predmetný rodinný dom bolo vydané dňa XX.XX.XXXX Mestským národným výborom v N.. Žalobca v 1. rade uviedol, že pri tom ako zameriavali pozemok bol aj manžel žalovanej v 1. rade a súhlasil s výstavbou plota. Za života manžela žalovanej v 1. rade žiadne spory medzi susedmi neboli. Tieto vznikli až po tom, čo žalovaná v 1. rade dala zamerať pozemok za účelom darovania časti nehnuteľnosti svojej dcére.

6. Žalobcovia sú taktiež vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, a to parcely registra C KN XXXXX/XX, ktorú nadobudli od mesta N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. C. XXXX/XXXX.

7. Žalované sú v súčasnosti evidované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to parcely C KN XXXXX/XX o výmere XXX m2, parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2, parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2 a parcely C KN XXXXX/XX o výmere XX m2. Žalovaná v 1. rade je vlastníčkou v 4/6-inách a žalované v 2. a v 3. rade každá po 1/6-ne, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudli titulom dedenia po svojom otcovi. Žalovaná v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX, a to parcely CKN XXXXX/XX o výmere XXX m2, ktorú nadobudla na základe darovacej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č. C. XXXX/XXXX. Na predmetných nehnuteľnostiach je postavený rodinný dom, ktorý sa začal stavať v roku XXXX.

8. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že plot pri spornom pozemku stojí od roku XXXX. Taktiež uviedla, že má vedomosť o tom, že čo sa týka určenia hranice medzi pozemkami žalobcov a ich pozemkom, túto určoval geodet ešte niekedy v roku XXXX. Na neskoršie vytyčovanie pozemkov si nepamätala. Potvrdila, že žiadny spor o hranicu so žalobcami od roku XXXX nemali.

9. Svedkovia žalobcov potvrdili, že medzi žalobcami a žalovanými, resp. ich právnym predchodcom, žiadne spory neboli. Podľa svedka F. bolo urobené nové geometrické zameranie po výstavbe rodinných domov a na základe tohto bol vyhotovený plot medzi pozemkami. Ďalší svedkovia potvrdili, že strany sa dohodli, že časť hranice bude tvoriť živá stena so stromčekov, pričom boli vysadené podľa dohody žalobcu v 1. rade a manžela žalovanej v 1. rade.

10. Svedok X.. D. - geodet, ktorý vyhotovoval geometrický plán č. XXX/XXXX, uviedol, že pri vyhotovovaní tohto geometrického plánu zameriavali bod 1 až 6, pričom ďalšie body, mimo iného aj existujúci plot, boli prevzaté z predchádzajúcich meraní. Svedok uviedol, že pre laika je posun hranice v prírode o výmere XX m2 pri celkovej ploche pozemku XXX m2 ťažko zistiteľný, keďže XX m2 sa niekedy, vzhľadom na kvalitu mapy, považuje za prípustnú odchýlku.

11. Zo stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu žalobcov súd zistil, že vzdialenosť domu od hranice pozemku C KN XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, mala byť 2 metre. Zo stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu žalovaných súd zistil, že vzdialenosť od hranice pozemku C KN XXXXX/XX, ktorý bol vo vlastníctve žalobcov, mala byť 4 metre.

12. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

17. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

18. V predmetom konaní súd predovšetkým skúmal, či na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem, pôvodne v súlade s § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v súčasnosti v súlade s § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Naliehavý právny záujem spočíva v potrebe zosúladenia stavu právneho so stavom faktickým. Má odstrániť stav neistoty medzi stranami konania. Naliehavý právny záujem v konaní by neexistoval, ak by stav neistoty medzi stranami bolo možné odstrániť inak. Žalované po odpredaji nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov spochybnili, či na strane žalobcov naďalej existuje naliehavý právny záujem. Súd poukazuje na to, že žalobcovia, hoci už nie sú vlastníkmi vedľajšieho pozemku, majú naďalej právo tvrdiť, že časť susedného pozemku nadobudli vydržaním počas doby, kedy vlastnili susedný pozemok. Následne môžu žalobcovia s novým kupujúcim uzavrieť zmluvu aj v tejto časti pozemku. Takýto stav žalobcovia nemôžu odstrániť inak než podaním takejto žaloby. Nie je tu ani možné meniť subjekty na strane žalobcov, keďže nikoho nemožno nútiť, aby vystupoval v konaní ako žalobca. Súd mal teda za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.

19. Súd v konaní zistil, že na základe rozhodnutí Mestského národného výboru - finančného odboru v N. o pridelení pozemku do osobného užívania, strany konania v roku XXXX nadobudli nehnuteľnosti o výmere XXX m2 za účelom výstavby rodinných domov. Obe strany si na základe stavebného povolenia a v súlade so stavebnou dokumentáciou rodinné domy postavili, tieto boli skolaudované a strany v konaní ich roky bez akýchkoľvek sporov užívali.

20. V konaní bolo preukázané, že v súčasnosti existujúci plot medzi pôvodnou parcelou C KN XXXXX/ XX a parcelou C KN XXXXX/XX nestojí na katastrálnej hranici, ale na pôvodnom pozemku C KN XXXXX/ XX a hraničí s pozemkom C KN XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku toho z pôvodnej parcely C KN XXXXX/XX vznikla sporná parcela C KN XXXXX/XX, ktorú z jednej strany ohraničuje súčasná katastrálna hranica a z druhej strany plot, ktorý bol vytvorený žalobcami začiatkom deväťdesiatych rokov. Žalobcovia tvrdili, že túto spornú časť parcely žalovaných nadobudli vydržaním a vlastnícky im patrí. Žalované toto tvrdenie popierali a poukázali na to, že na strane žalobcov chýba titul vstupu do oprávnenej držby.

21. Pri vydržaní, ako originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, je potrebné, aby boli splnené hmotnoprávne predpoklady, a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľná, nikým nerušená držba a zákonom stanovená desaťročná lehota tejto nepretržitej držby. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlnený je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Cdo/30/2010).

22. Základným predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo výkon práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý právny dôvod. Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ide tu o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska.

23. Súd mal za to, že nárok žalobcov je dôvodný, pričom vychádzal z toho, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy nadobudli od právneho predchodcu Mesta N. pozemok za účelom výstavby rodinného domu, ktorú aj realizovali. Pri výstavbe rodinného domu neporušili žiadnu svoju právnu povinnosť a po výstavbe rodinného domu, ktorá bola uskutočnená v súlade so stavebným povolením a stavebnou dokumentáciou, uskutočnili porealizačné zameranie, ktoré bolo nepochybne vykonané. Za vykonanie zamerania bolo zaplatené, o čom svedčia predložené listinné dôkazy. Na základe tohto porealizačného zamerania bol vyhotovený plot medzi pozemkami, pričom tak žalobcovia, ako aj žalovaná v 1. rade a jej manžel rešpektovali toto porealizačné zameranie, nijako ho nerozporovali a rešpektovali aj žalobcami novopostavený plot. Po ukončení výstavby svojho rodinného domu uskutočnili porealizačné zameranie dňa XX.XX.XXXX taktiež žalovaná v 1. rade a jej manžel. Ani pri jednom z týchto zameraní nikto nespochybňoval poverenou osobou uskutočnené meranie. Bolo nepochybne preukázané, že v súvislosti s výstavbou rodinných domov došlo k rozsiahlym úpravám terénu v okolí týchto domov, a to navážaním zeminy a zrovnávaním pozemkov, pričom terén značným spôsobom zmenil svoj vzhľad a charakter. Súd sa stotožnil s argumentom žalobcov, že aj toto mohol byť dôvod určitého posunu hranice medzi pozemkami.

24. Súd teda vychádzal z toho, že žalobcovia sa stali oprávnenými držiteľmi sporného pozemku, keďže po výstavbe rodinného domu postupovali s obvyklou mierou opatrnosti a požiadali oprávnenú osobu o zameranie ich pozemku a na základe tohto odborného zamerania potom uskutočnili výstavbu plota. Žalobcovia boli v ospravedlniteľnom omyle v tom, že ich pozemok, ktorý im vlastnícky patrí, je ten, ktorý im zamerala oprávnená osoba. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia svojvoľne vyhotovili plot na inom mieste, než im bolo určené.

25. Takýmto spôsobom oddelené nehnuteľnosti užívali obe strany bez akýchkoľvek sporov takmer 20 rokov. Táto skutočnosť medzi stranami konania ani sporná nebola. Pokiaľ došlo pri tomto porealizačnom zameraní k chybe v meraní, vzhľadom na veľkosť samotného pozemku má súd za to, že pre laika ide o taký posun hranice, ktorý nie je schopný vnímať. Toto potvrdil aj svedok - geodet X.. D.. Pri výmere pozemkov, ktoré nadobudli strany od právneho predchodcu Mesta N. (XXX m2) a veľkosti sporného pozemku XX m2 ide o 1/17-inu z celkovej výmery nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR XXCdo XXXX/XXXX, podľa ktorého ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku.

26. Súd poukazuje aj na to, že pochybnosti o správnosti hranice nemohlo u strán vyvolať ani stavebné povolenie, tak na jednej ako aj druhej strane, keďže obe tieto stavebné povolenia uvádzajú, v akej vzdialenosti od spoločnej hranice sa majú nachádzať domy tak žalobcov, ako aj žalovaných, pričom práve hranica pozemku XXXXX/XX, ktorá je rozdielna oproti katastrálnej, zodpovedá približne týmto stavebným povoleniam.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobcovia preukázali tak dobromyseľnosť držby, keďže konali v ospravedlniteľnom omyle, nepretržitosť držby po celú zákonom stanovenú vydržaciu lehotu a taktiež to, že držali predmet (nehnuteľnosť) spôsobilý k vydržaniu. Tým boli u žalobcov splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Keďže žalobcovia sú manželia a k vydržaniu došlo počas trvania manželstva, žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť do BSM. Súd teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní. Súd im teda priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.