Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/212/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. XX, K., o zaplatenie 687,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 7C/933/2014-31 zo dňa 26. novembra 2015, v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 497,50 eura s príslušenstvom a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom odseku výroku konanie v časti o zaplatenie 66 eur zastavil, druhým odsekom výroku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 497,50 eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.2.2014 do zaplatenia. Tretím odsekom výroku vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtým odsekom výroku žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 74 eur.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. f), j) a k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11, § 544 ods. 1, § 502 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 497 a § 499 Obchodného zákonníka (ďalej len , § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, čl. 3b 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne len z časti. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500 eur. Zároveň v zmluve bol definovaný záväzok žalovanej uhradiť odplatu vo výške 190 eur a celý dlh mal predstavovať 690 eur. Za záväzkom veriteľa poskytnúť úver 500 eur bolo v bode I. zmluvy uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny (pri úvere na 13 mesiacov). Veriteľ si za poskytnutie úveru účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to prvé tri po 2,50 eura a ďalších desať po 68,25 eura mesačne. Žalovaná zaplatila celkovo 2,50 eura, neplatila riadne a včas, dostala sa do omeškania. Z týchto dôvodov žalobca zosplatnil celý dlh k 14.02.2014. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd vyvodil, že v nej nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 190 eur, ktorá bola označená ako odplata. Numerickým výpočtom súd zistil, že 20% z 500 predstavuje sumu 100 eur. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi

uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver, a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. V danom prípade však maximálna výška odplaty určená podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. bola presiahnutá, nakoľko ku dňu uzavretia zmluvy dňa 3.10.2013 bola pri úveroch od 1- 5 rokoch určená vo výške 15,10%, pričom skutočná výška odplaty dosiahla 38% (výpočet: 190 deleno 500 x 100). Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto odčítaním sumy splátok 2,50 eur od poskytnutej istiny 500 eur zistil, že žalovaná neuhradila z reálne poskytnutej sumy celkovo 497,50 eura. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania, došlo na základe oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 5.3.2014, k zosplatneniu úveru k 14.2.2014 a súd priznal žalobcovi uplatnený zákonný úrok z omeškania 5,25 % ročne od 15.02.2014 z priznanej sumy 497,50 eura. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc z čistého úspechu žalobcu v sume 45 % a priznal mu náhradu iných trov konania v sume 20 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 54 eur.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že v čase podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere na adrese: Z. D. nebývala 2 roky. Od žalobcu nedostala žiadne doporučené dopisy, ani dopis zo dňa 14.2.2014 o tom, že dlh sa stal splatným. Podľa nej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Zmluvu nikdy nevidela. Ďalej poukázala na to, zmluva je na predtlačenom formulári písaná malými písmenami, ktoré sú voľným okom ťažko čitateľné. V zmluve nie je jasne vymedzená sadzba úroku, od ktorého by sa mali odvíjať jednotlivé splátky. V zmluve sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) a žiada o opätovné prehodnotenie nároku žalobcu.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že žalovaná sa neustále vyhýbala splneniu si povinnosti a to zmenou svojho miesta pobytu, počnúc uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Snažili sa skontaktovať so žalovanou vo forme telefonátov, písomného styku ako i osobných návštev, avšak bezúspešne. Súčasnú adresu žalovanej sa dozvedel až z odvolania žalovanej. Poukázal na bod 7. Obchodných podmienok Zmluvy, kde žalovaná povinnosť nesplnila. Žalovaná iba opakuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a je nutné na odvolanie prihliadať ako na neodôvodnené. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Predmetom žaloby žalobcu bolo zaplatenie istiny 687,50 eura spolu s úrokom 5,25% ročne od 15.2.2014 do zaplatenia a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 66 eur, pričom žalobca odvodzuje nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120132869 zo dňa 3.10.2013.

7. Žalovaná napadla odvolaním druhý odsek výroku, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi 497,50 eura s príslušenstvom, preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu je len táto časť rozsudku spolu so závislým výrokom o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania. Ostatné časti rozsudku, odsek 1 a 3 nadobudli právoplatnosť, pretože neboli stranami sporu napadnuté odvolaním.

8. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, uzavretú v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a nároky žalobcov ex offo. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď

úverovú zmluvu preskúmaval z vyššie uvedených hľadísk. Ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120132869 z 3.10.2013 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanou, ktorá podlieha právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa zmluvy žalovaná čerpala úver vo výške 500 eur a mala plniť a vrátiť poskytnutý úver v mesačných splátkach po 68,25 eura po dobu 10 mesiacov. Podľa výzvy zo dňa 29.1.2014 bola žalovaná upozornená predžalobnou upomienkou, že žalobcovi dlží 619,25 eura a dlžnú sumu má uhradiť najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy. Výzvou zo dňa 5.3.2014 žalobca oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 14.2.2014, čím sa celý dlh stal splatným.

9. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že po výzve súdu sa žalovaná písomným podaním doručeným súdu 8.7.2015 (č. l. 20) vyjadrila k žalobe. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že zmluvu o úvere nepodpisovala a zmluva jej nebola doručená. Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 26.11.2015, žalovaná si predvolanie na pojednávanie prevzala 16.9.2015, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila. Na pojednávanie neprišiel ani žalobca. Napriek neprítomnosti strán sporu, súd prvej inštancie dňa 16.9.2015 konal a rozhodol v ich neprítomnosti, napriek tomu, že nevykonal dokazovanie potrebné na to, aby sa vysporiadal s námietkami žalovanej vo vyjadrení k žalobe.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ustálil, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., pričom dôvody uvedeného záveru súd bližšie špecifikoval (zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) a s týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Keďže žalovaná z poskytnutej sumy 500 eur uhradila len 2,50 eura, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 497,50 eura.

11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

12. Aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať v spotrebiteľských vzťahoch podmienky uzavretia zmlúv (ich nekalosť) s prihliadnutím k ustanoveniam o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.z., tiež s prihliadnutím k ustanoveniam § 52 a nasledujúcich OZ, upravujúcim spotrebiteľské zmluvy, ale aj k ustanoveniam § 34 a nasledujúcich upravujúce právne úkony a ich platnosť a priznať tak žalovanej ako spotrebiteľke zvýšenú ochranu. Podľa súčasne platnej úpravy v § 295 je rovnako daná možnosť súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak sa odvolací súd s obranou žalovanej počas konania nezaoberal, v rozsudku sa následne nevysporiadal s obranou žalovanej a neuviedol, z akých dôvodov považoval zmluvu za uzavretú platne, keď ju žalovaná podľa jej tvrdenia nepodpísala a takou zmluvou nedisponuje.

13. S prihliadnutím k vyjadreniu žalovanej k žalobe (že zmluvu nepodpisovala a nemá ju k dispozícii) bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať, či došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi, resp, skúmať, či žalobca poskytol žalovanej úver a na základe akého právneho úkonu. Ak tak súd prvej inštancie neurobil, porušil právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie a táto vada založila dôvodnosť podaného odvolania (§ 365 ods. 1 písm. b) v spojení s § 389 ods. 1 písm. b) . Procesná vada konania je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní a vo veci vypočuť strany sporu. Ak sa aj žalovaná na pojednávanie nedostaví po riadnom predvolaní na pojednávanie, súd bude zisťovať od žalobcu okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a hlavne bude zisťovať, či žalobca a akým spôsobom žalovanej poskytol úver a v akej výške. Ak bude mať súd preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, bude vychádzať z existujúceho záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. Ak bude mať preukázané odovzdanie konkrétnej finančnej čiastky žalovanej ako úveru bez toho, aby došlo k uzavretiu platnej zmluvy medzi účastníkmi, posúdi nárok žalobcu ako vydanie bezdôvodného obohatenia a bude sa opätovne zaoberať nárokom žalobcu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd má aj poučovaciu povinnosť podľa § 292 CSP. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Po doplnení dokazovania, s prihliadnutím k

právnemu názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opätovne rozhodne a rozsudok odôvodní v súlade s § 220 ods. 1, 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

15. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .