Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1448-2011.pdf
PDF · 79.54 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/1448/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava 25, IČO: 30 807 484, proti povinnému: EVO MARKET - CENTRAL EUROPE, s.r.o., Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 36 747 696, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 37Er/1448/2011, a u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára pod spis. zn.: EX 4624/2011, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, Exekútorský úrad Bratislava, Vazovova 9, 811 07 Bratislava, sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie vo výške 52,85 EUR, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.07.2011 súd vydal poverenie č. 5102 100922, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára vykonaním exekúcie.
2. Dňa 02.07.2015 súdny exekútor podal na súd podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný, spoločnosť EVO MARKET - CENTRAL EUROPE, s.r.o., Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 36 747 696, bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 32CbR/281/2011 zo dňa 22.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2015, zrušený a následne dňom 10.06.2015 vymazaný bez likvidácie z Obchodného registra SR
3. V zmysle § 68 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
4. Z vyššie uvedených skutočností má súd za to, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra a teda nie je spôsobilým účastníkom konania. Súd zároveň zisťoval dôvod výmazu povinného, pričom má za to, že dôvodom výmazu povinného bola nemajetnosť, nakoľko bol zrušený bez likvidácie. V zmysle § 68 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, sa likvidácia spoločnosti nevyžaduje ak, jej imanie prechádza na právneho nástupcu, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu,
že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Jednotlivé ustanovenia poukazujú na nemajetnosť povinného.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
7. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196).
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 2 je 3,32 €.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
15. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR.
16. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
17. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
18. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- poštovné ................................................................... 8,85 EUR,
- telekomunikačné výdavky..........................................2,00 EUR
Spolu.........................................................................10,85 EUR
19. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za spotrebný materiál vo výške 2,00 EUR. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
20. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, prípadne jeho prenájom, náklady na mzdy zamestnancov, náklady na energie, na údržbu úradu ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, šanóny, etikety atď). Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extentívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a súdny exekútor si náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. V zmysle § 25 spoločných a záverečných ustanoveniach vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Taktiež súd nepriznal odmenu za archiváciu spisu v hodnote 2,00 EUR, nakoľko v zmysle § 25 vyhlášky možno na tento účel považovať i archiváciu. Archivácia spisu je povinnosťou súdneho exekútora vyplývajúca z § 209 Exekučného poriadku a je to súčasť jeho výkonu činnosti. Zvlášť, ak podľa názoru súdu, odmena za archiváciu spisu je nehospodárna, pričom sa jedná o hotové výdavky, ktoré vznikajú v budúcnosti a na účastníka nemožno prenášať náklady, ktoré nesúvisia bezprostredne s vymáhaním nároku z exekučného titulu a tieto náklady nemožno osobitne odmeňovať. V súlade s § 209 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný ukončené spisy uskladniť a uschovať v kancelárii a z exekučného spisu nie je jasné akým výpočtom došiel exekútor k sume 2,00 EUR. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že náklady za archiváciu nemožno priznať.
21. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spisový obal, obálky, tlač listín a papiera, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
22. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o túto daň vo výške 20 %, čo zo sumy 44,04 EUR predstavuje 8,81 EUR a teda mu patrí celkovo 52,85 EUR.
23. Po preštudovaní spisu a na základe uvedeného, trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 52,85 EUR, ktoré má povinnosť zaplatiť oprávnený podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
24. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
25. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.