Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/61/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci odsúdeného Y. W., o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. augusta 2022 v Banskej Bystrici sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. júna 2022, a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

odôvodnenie:

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 07. 06. 2022 podľa zamietla žiadosť odsúdeného Y. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu po jeho doručení podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorú odôvodnil v podstate tým, že samosudca vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferencie, na verejnom zasadnutí v pojednávacej miestnosti okresného súdu nebol prítomný odsúdený, ktorý sa nachádzal v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová. Poukázal na , ako aj . Zo znenia dôvodovej správy prijatej k novele , ktorá zaviedla možnosť výsluchov prostredníctvom videokonferencie vyplýva, že inštitút videokonferencie je do právneho poriadku zavedený s cieľom znížiť neúmerne vysoké výdavky štátu na transport odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby a má vypovedať ako svedok v inom trestnom konaní. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch, ak je to primerané a dostačujúce vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo možné vykonať výsluch odsúdeného alebo osoby vo väzbe prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Takéto posúdenie vhodnosti vykonania výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je v kompetencii orgánu, pred ktorým sa má uskutočniť výsluch. Z uvedeného vyplýva, že prostredníctvom videokonferencie možno podľa zabezpečiť len úkon - výsluch osoby. Z ustanovení nevyplýva možnosť viesť hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie formou videokonferencie, v je vždy priamo uvedené „výsluch obvineného s využitím videokonferenčného zariadenia“, „výsluch svedka s využitím videokonferenčného zariadenia“ - na rozdiel od , kde je výslovne, priamo zakotvené, že pojednávanie možno viesť formou videokonferencie so súhlasom strán ( ). Podporne poukázal na ustanovenie , pričom z tohto ustanovenia vyplýva rozlíšenie zápisnice o hlavnom pojednávaní, zápisnice o verejnom zasadnutí a inej zápisnice (pričom len pri tejto pripúšťa výkon prostredníctvom videokonferenčného zariadenia). Zároveň z tohto ustanovenia je možné konštatovať, že ide o jednotlivý úkon (výsluch osoby), nie celé verejné zasadnutie, ktorého priebeh je upravený v . Na základe uvedeného, najmä s poukazom na , podľa jeho názoru bolo verejné zasadnutie vykonané formou, teda spôsobom nesúladným so zákonom, preto navrhol, aby krajský súd podľa zrušil napadnuté uznesenie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený orgán, skúmal, či bola sťažnosť okresného prokurátora podaná včas, či bola podaná oprávnenou osobou, a či nedošlo k späťvzatiu sťažnosti alebo k vzdaniu sa práva podať sťažnosť.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a po preskúmaní trestného spisu krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že je a priori potrebné definovať, kedy možno ten-ktorý úkon považovať za úkon realizovaný prostredníctvom videokonferencie. O realizáciu procesného úkonu takouto formou podľa názoru krajského súdu ide vtedy, ak všetky na úkone či konaní zúčastnené subjekty sú fyzicky prítomné na minimálne dvoch rôznych miestach, pričom tieto sú navzájom technicky prepojené prostredníctvom technického zariadenia určeného na prenos obrazu a zvuku (tzv. videokonferenčné zariadenie - ), čo umožňuje vzájomnú interakciu všetkých subjektov a vykonanie príslušného procesného úkonu alebo konania.

Ustanovenie , umožňujúce vykonať výsluch osoby prostredníctvom videokonferencie, bolo do doplnené , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, za účelom rozšírenia využívania videokonferencií v trestnom konaní (dôvodová správa k zákonu). Je pravdou, že zákon expressis verbis neustanovuje využitie videokonferencie za účelom vykonania celého verejného zasadnutia, v danom prípade je však potrebné vychádzať z účelu a zmyslu uvedeného ustanovenia , ktorého účelom bolo, ako už krajský súd spomenul, rozšírenie využívania videokonferencií v trestnom konaní, pričom práve v súčasnosti o to viac vystupuje do popredia potreba realizácie úkonov trestného konania aj prostredníctvom technických prostriedkov (technický pokrok súčasnej doby, celosvetová pandémia a pod.). Nemožnosť zmienenej realizácie môže do istej miery predstavovať prekážku plynulosti a hospodárnosti trestného konania, a to obzvlášť v prípade, kedy je v rámci trestného konania pred súdom prejednávaná trestná vec, ktorá sa nevyznačuje rozsiahlosťou či značnou náročnosťou pokiaľ ide o jej právne posúdenie, kedy možno očakávať meritórne rozhodnutie súdu hoci aj na prvom pojednávaní (jedná sa najmä práve o verejné zasadnutia realizované pred prvostupňovým súdom v rámci štádia vykonávacieho konania). V uvedenom prípade je preto namieste využiť analógiu legis, ktorú trestnoprocesná teória pripúšťa. V zásade neprípustná je len taká analógia, ktorej dôsledky sú v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie (PLz. , ), čo však nie je prípad konania, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí jasne vyplýva, že odsúdený bol riadne poučený o spôsobe vykonania výsluchu ako i vedenia celého verejného zasadnutia (prostredníctvom videokonferencie) so všetkými jeho dôsledkami (overenie totožnosti odsúdeného príslušníkom ZVJS, vyhotovenie záznamu o overení totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní výsluchu, možnosť odmietnuť takýto spôsob výsluchu a vedenia verejného zasadnutia), pričom odsúdený súhlasil s vykonaním výsluchu i celého verejného zasadnutia prostredníctvom videokonferencie a tento postup žiadnym spôsobom nenamietal. Odsúdený bol na verejnom zasadnutí riadne vypočutý a bola mu daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, vrátane možnosti vysloviť konečný návrh. Odsúdený po vyhlásení napadnutého uznesenia dokonca proti nemu ani nepodal sťažnosť. Nemožno preto hovoriť o žiadnom porušení práv odsúdeného.

Ak by mal krajský súd dospieť k záveru o porušení práv odsúdeného alebo o porušení procesných predpisov s následkom zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu, zistené porušenie práv alebo normatívnych predpisov by muselo byť zásadného charakteru (teda nie akékoľvek, resp. nie každé porušenie), pričom pod zásadným porušením rozumieme stav, ak v trestnom konaní došlo k pochybeniu, ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na konečný výsledok tohto konania, pričom vykonanie verejného zasadnutia s využitím technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku nemalo žiadny vplyv na jeho konečný výsledok.

Možno preto uzavrieť, že v prípade realizácie verejného zasadnutia prostredníctvom videokonferencie sa jedná len o technické prevedenie takej formy úkonu, ktorý už pozná (verejné zasadnutie) a ktorý pre určitý druh konaní dokonca priamo prikazuje (napr. podľa v prípade konania o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia), a to so zachovaním všetkých práv, ktoré odsúdenej osobe v tomto štádiu trestného konania patria. Za povšimnutie takisto stojí, že nezákonnosti takto realizovaného verejného zasadnutia sa dovoláva práve tá procesná strana, ktorá sa ako „strážca zákonnosti“ verejného zasadnutia ani osobne nezúčastnila.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu po zohľadnení všetkých okolností prípadu sťažnosť okresného prokurátora v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.