Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/40/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: W.. W. E., bytom S. Xa, K.-XXXXX G. W. W., L., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou C.. I. F., K. Q. XXX/B, Bratislava proti žalovaným: v 1.rade W.. M. Č., bytom C. X,Bratislava, právne zast.: KUTAN & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 861 308, so sídlom v Bratislave, Laurinská 18 a 2.rade S. Č., bytom C. X,Bratislava, právne zast.: TORA Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Laurinská 18, o zaplatenie 192.531,26 eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Súd priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Právna predchodkyňa žalobcu si vzájomnou žalobou, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 18C/86/1998 v podaní doručenom súdu dňa 10.02.1999, uplatnila voči žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 383.179,- SK (12.719,21 eur) spolu s úrokom z omeškania vo vške 17,6% p.a. od 23.01.1999, ako aj nárok na náhradu trov konania.

Súd uznesením č.k. 18C/86/1998-301 z 17.01.2011 vylúčil vzájomnú žalobu právnej predchodkyne žalobcu na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2011.

Vzájomný žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tak, že listom z 12.01.1999 vyzvala žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 610.859,57 Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku užívania nebytových priestorov v dome na K. A.. Č.. XX E. J. žalovaným bez právneho dôvodu. Listom z 22.01.1999 žalovaný oznámil právnej predchodkyni žalobcu, že finančnú čiastku neuhradí. Na základe uvedeného si uplatnila právna predchodkyňa žalobcu písomným podaním doručeným súdu 10.02.1999 v konaní vedenom pod sp.zn. 18C/86/1998 svoju protipohľadávku vo výške 383.179,- Sk (t.j. časť celkovej pohľadávky) na započítanie proti protipohľadávke žalovaných, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 ročne od 23.01.1999 do zaplatenia. Právna predchodkyňa žalobcu špecifikovala svoj nárok uplatnený písomným podaním doručeným súdu dňa 08.10.2010 tak, že žalovaný bez jej súhlasu bezodplatne okupuje a užíva na podnikanie nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí nehnuteľnosti - dom na K. A..Č.. XX E. J. o celkovej výmere podlahovej plochy 151,36 m2a to nad rámec jeho skutočných práv vyplývajúcich mu zo spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Výšku uplatneného nároku 12.719,21 eur špecifikovala vo vzťahu ku celkovej výmere podlahovej plochy bytových a nebytových priestorov v dome, ktorá podľa znaleckého posudku predstavovala 545,56 m2 ako aj veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaných na nehnuteľnosti, ktorá predstavovala 1/5-inu k celku. Spoluvlastnícky podiel

žalovaných na nehnuteľnosti predstavoval vo vzťahu ku podlahovej ploche výmeru 109,112m2. Výmera podlahovej plochy nebytového priestoru užívaného bez právneho dôvodu žalovaným predstavovala 151,36 m2. Na základe uvedeného tvrdila právna predchodkyňa žalobcu, že žalovaní užívali bez právneho dôvodu nebytový priestor o výmere 42,248 m2 a to na úkor majoritnej spoluvlastníčky, ktorá s touto časťou nemohla voľne disponovať. Právna predchodkyňa žalobcu sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získali žalovaní na jej úkor za obdobie od 22.01.1997 do 22.01.1999 pri výške ročného nájomného za 1m2 nebytového priestoru v sume 4.534,88 Sk a to za dva roky pri výmere podlahovej plochy, ktorá bola odporcami nadužívaná 42,248 m2, t.j. 383.179,- Sk, t.j. 12.719,21 eur.

2. Žalovaní žiadali vzájomný žalobný návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť, pričom poukazovali na pôvodný neužívateľný stav nebytového priestoru, sporovali žalobkyňou uvádzanú výmeru podlahovej plochy nebytového priestoru, ako aj kvalitu nebytového priestoru a nakoniec namietali aj výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyňa odvodzovala od ňou tvrdenej obvyklej výšky nájomného v danom mieste a čase.

Právna predchodkyňa žalobcu zomrela dňa 05.07.2006, súd pokračoval v konaní s jej synom W.. W. E. ako jediným dedičom po nebohej.

3. Na pojednávaní dňa 01.10.2012 rozšíril žalobca žalobný návrh, a to tak, že za obdobie od 22.01.1997 do 31.12.1997, t.j. celkom 344 dní si uplatnil voči žalovaným titulom bezdôvodného užívania nebytového priestoru v domovej nehnuteľnosti o výmere podlahovej plochy 151,36 m2 sumu vo výške 798.981,- Sk, za obdobie roku 1998, t.j. 365 dní sumu vo výške 847.661,- Sk a za rok 1999, čo predstavuje 12 dní sumu 27.868,30 Sk., t.j. celkom 1 674.420,80 Sk (55.580,56 eur) spolu s úrokmi z omeškania 7,6% ročne za obdobie od 22.01.1997 do 12.01.1999 vo výške 136.950,70 eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1.rade vstúpil neoprávnene do nebytových priestorov v roku 1995, upravil si ich a užíval ich ako realitnú kanceláriu. V súdnom konaní sa žalovaný v 1.rade domáhal určenia, že je oprávnený užívať nebytový priestor. V období od 22.01.1997 do 12.01.1999 užíval žalovaný nebytový priestor v domovej nehnuteľnosti kontinuálne. Právna predchodkyňa žalobcu vyzvala žalovaného neužívať nebytový priestor, čo odmietol a odmietol jej vydať zámky, preto za prítomnosti polície priestory otvorila, na čo žalovaný v 1. rade podal na ňu trestné oznámenie a tvrdil, že nebytový priestor otvorila neoprávnene a ukradla mu veci za kancelárie, čo sa nepotvrdilo. Dohoda o užívaní priestorov v domovej nehnuteľnosti nebola medzi spoluvlastníkmi uzatvorená. Žalobca vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaných z ceny prenájmu v obdobných priestoroch za m2 vo výške 6.000,- Sk až 15.000,- Sk, pričom v tomto prípade si uplatnil bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce nájomnému vo výške 7.000,- Sk/m2 nebytového priestoru.

Súd pripustil zmenu petitu návrhu na pojednávaní konanom dňa 01.10.2012 ( č.l. 54) tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 55.580,- eur a vyčíslený úrok z omeškania v sume 136.950,70 eur.

4. Žalovaní žiadali žalobu žalobcu zamietnuť a vzniesli námietku premlčania všetkých žalobou uplatnených nárokov. Žalovaní uviedli, že právna predchodkyňa žalobcu ako aj žalobca boli v rámci vedeného konania nečinní vo vzťahu ku uplatnenému vzájomnému návrhu, riadne v začatom konaní nepokračovali, teda nebola naplnená zákonná podmienka spočívania premlčacej doby ohľadom uplatneného nároku. Okrem uplatnenia vzájomného návrhu neurobila právna predchodkyňa žalobcu žiaden úkon vo veci. Žalobcov prvý úkon vo veci bol datovaný k 01.10.2010, teda jedenásť rokov po uplatnení nároku, preto mali žalovaní za to, že nedošlo k spočívaniu premlčacej doby pre nesplnenie zákonných podmienok a v vzťahu k tomuto nároku uplynula premlčacia doba najneskôr 13.01.2001.

5. Súd vykonal dokazovanie osvedčením o dedičstve vydaným notárkou I.. M. V. sp.zn. 38D/1361/2006, Dnot/143/2006, vyjadrením k výpovedi odporcu právneho zástupcu žalovaného v konaní 18C/86/98 dňa 01.10.2010, výzvou na zaplatenie 610.859,57 Sk z 12.01.1999, vyjadrením k výzve na zaplatenie 610.859,57 Sk z 22.01.1999, vyjadrením k - špecifikácia vzájomného návrhu - právneho zástupcu žalovaného zo dňa 01.10.2010, odpoveďou na výzvu z 08.12.1997, vyžiadaním vyjadrenia k právu užívať spoluvlastnícky podiel z 03.02.1998, rozhodnutím OÚ Bratislava z 26.06.1992 číslo: D/69-69/1992- Me, návrhom na mimosúdne dohodnutie z 06.07.1992, rozhodnutím Miestneho úradu Bratislava Staré Mesto z 06.05.1992 č.j. D/69-275/92-Ma., protokolom o prevzatí nebytových priestorov v dome na K. XX E. J. z 11.03.1992, žiadosťou o vyjadrenie k prenajatiu nebytových priestorov na K. A.. XX

z 24.01.1992, výpoveďou zmlúv o nájme nebytových priestorov z 26.09.1991, znaleckým posudkom z 22.02.1996, zápisnicou OS Bratislava I č.k. 8C/153/97 o pojednávaní konanom dňa 04.11.1998, úradným záznamom Mestského notárskeho úradu v Bratislave z 10.03.1931, uznesením Mestského notárskeho úradu v Bratislave z 14.03.1930, konečným uzavretím Mestského notárskeho úradu v Bratislave z 13.05.1927, konečným uzavretím Mestského notárskeho úradu v Bratislave z 07.07.1928, vyvlastňovacou dohodou z 26.07.1926, žiadosťou o vypratanie bytu z 21.11.1994, žiadosťou o pridelenie nebytových priestorov z 18.03.1992, kúpnou zmluvou registrovanou dňa 20.09.1991 pod č. R I 86/91, zápisnicou OS Bratislava I o pojednávaní č.k. 8C/153/97 z 04.11.1998, zápisnicou OS Bratislava I o pojednávaní č.k. 8C/153/97 z 23.01.2001, výpoveďou zmlúv o nájme nebytových priestorov z 26.09. 1991, kúpnou zmluvou č. 601002396 z 30.10.1996, znaleckým posudkom č. 67/96 z 22.02.1996, znaleckým posudkom č. 101/1997 z 15.04.1997 s prílohou, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu p. E. C., evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu p. E. E., evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu p. G. F., znaleckým posudokom nehnuteľnosti v katastrálnom území mesta Bratislavy - I. obvodu K. A..Č..XX W.. K. Š. zo dňa 27.04.1974, výpočtovými listami úhrady za nájom nebytových priestorov, výpisom z obchodného registra spol. BOSSAS, spol. s r.o., darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 302/98, Nz 269/98 dňa 10.12.1998, výpisom z LV č. XXXX vedeného pre k.ú. D. C. z 19.01.1999 ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav.

6. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.05.1991 nadobudli žalovaní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/32-in na nehnuteľnosti v J. na K. A..Č.. XX zapísanej ako obytný dom súpisné číslo XXXX, parc.č. XXXX a parc.č. XXXX, kat. územie D. C.. Kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava I v Bratislave dňa 20.09.1991 pod č. R I 86/91.

Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.10.1996 podľa, ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený pod č. V-8926/96 dňa 25.02.1997 nadobudli E. E. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40-in k celku a W.. M. Č. a manželkou S. Č. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/40-in k celku na dome súpisné číslo I.XXXX a pozemku parc.č. XXXX ako zastavaná plocha o výmere 221 m2 a pozemku parc.č. XXXX ako záhrada o výmere 96 m2 na K. A..Č.. XX kat. úz. D. C..

Zo znaleckého posudku W.. W. W. z 22.02.1996 súd zistil, že v domovej nehnuteľnosti sa z dispozičného hľadiska na I.NP nachádzajú prevádzkové priestory, a na II. a III. NP sú bytové jednotky zhodnej podlahovej plochy a dispozície. V suteréne sa nachádzajú pivničné priestory pôvodne určené ako sklad pevného paliva.

Zo znaleckého posudku č. 101/1997 vyhotoveného znalcom W.. W. W. dňa 15.04.1997 za účelom ocenenia obytného domu s.č. XXXXXX v J. vyplýva, že z dispozičného hľadiska sa na prvom nadzemnom podlaží nachádzajú prevádzkové priestory do ulice, WC, umývadlo, v zadnej časti bývalá práčovňa a skladové priestory. Na II. a III. nadzemnom podlaží sú bytové jednotky, zhodnej podlahovej plochy a dispozície. V suteréne sú pivničné priestory pôvodne určené ako sklad pevného paliva a pivnice bývalých nájomníkov, v čase obhliadky nevyužívané, zasypané sutinou. Suterén bol podľa znaleckého posudku v čase vyhotovenia znaleckého posudku zasypaný odpadom. Zastavaná plocha I. podzemného podlažia (suterén) predstavovala 91,48 m2 a zastavané plochy I. nadzemného podlažia, II. nadzemného podlažia a III. nadzemného podlažia predstavovali každá 151,36 m2. Podľa popisu nehnuteľnosti znalcom na objekte nebola vykonávaná pravidelná údržba, poškodené sú vonkajšia omietka fasády, krytina strechy, spoločné priestory nadzemných podlaží a suterénu nie sú v prevádzky schopnom stave. V prednej časti I. nadzemného podlažia objektu bola zrealizovaná čiastočná rekonštrukcia priestorov - nová keramická dlažba, nátery, bez zásahov do prvkov dlhodobej životnosti, priestor je bez zabudovaného vykurovania. Úlohou znalca bolo zistenie ceny nehnuteľnosti, ktorá predstavovala 4 200.000,- Sk.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z 14.04.1997 vedeného Okresným úradom v Bratislave pre okres Bratislava I, obec : J.-C..Č.. D. C. a katastrálne územie D. C. boli spoluvlastníkmi domu s.č. XXXXXX a pozemkov parc.č. XXXX a parc.č. XXXX E. E. v podiely vo veľkosti 4/5-iny k celku a W.. M. Č.R. s manželkou v podiely vo veľkosti 1/5-ina k celku.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva W.. K. Š. z 27.apríla 1974 o nehnuteľnosti v katastrálnom území Bratislava - D. C. zapísanej v PKV č. XXXX ako dom popisné číslo W.-XXX na K. A.. Č.. XX E. J. a parc.č. XXXX a parc.č. XXXX vyplýva, že dom pozostáva z dvoch dva a pol izbových bytov s halou a s príslušenstvom na I. a II. poschodí (t.j. II. a III. podlaží); na prízemí sa nachádzajú prevádzkové priestory - predajňa, kde jedna skladovacia miestnosť je využívaná na bývanie. Ďalšie miestnosti, pôvodne práčovňa a sušiareň boli adaptované na 1-izbový byt. Dom pozostáva z bytov s úžitkovou plochou vo výmere 118,678 m2 na II. poschodí a vo výmere 125,878 m2 na II. poschodí. Prízemie je tvorené obývanou miestnosťou o výmere 12,240 m2 a prevádzkovým priestorom o výmere 52,130 m2. Dispozícia domu je opísaná ako tvar L, obytnou časťou do K. A... Popod dom je podchod do dvora, kde je umiestnené schodisko. Mimo podchodu je na prízemí jedna obytná miestnosť z podchodu má umývadlo. Záchod je mimo miestnosti Úhrn podlahovej plochy všetkých miestností je podľa znaleckého posudku 308,934 m2.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.11.1998 v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 8C/153/97 súd zistil, že žalovaný užíval na prízemí domovej nehnuteľnosti čelnú miestnosť do ulice, stred , chodbu , sociálne zariadenie, kuchynku a izbu. Zadná časť sa vždy užívala ako byt a predná časť ako obchod.

Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice notárkou I.. D. J. N 302/98, Nz 269/98 dňa 10.12.1998 darovala E. E. svojmu synovi W. E. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/5-ín na nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Bratislava pre k.ú. D. C. na liste vlastníctva č. XXXX ako parc.č. XXXX a parc.č. XXXX a dom súpisné číslo XXXXXX na parc.č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy bol povolený katastrálnym úradom pod č. V-43320/98 dňa 18.01.1999. Podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. 38D/1361/2006, Dnot 143/2006 dedičom po jediným dedičom po E. E. zomrelej 05.07.2006 bol jej syn W.. W. E..

7. Z výsluchu svedka I. K. súd zistil, že tento navštevoval domovú nehnuteľnosť asi od roku 1975 až do času pokiaľ nebol dom predaný. Chodieval do bytu v dome k rodine žalobcu, pretože bol spolužiakom žalobcu a jeho rodinu dobre poznal. Do roku 1995 boli priestory domu na prízemí opustené a až po roku 1995 zaregistroval kancelárie, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, či žalovaný v 1.rade tieto priestory na prízemí domu užíval. V súvislosti s priestormi na prízemí spomínala meno žalovaného v 1.rade p. E. (žalobkyňa). Do bytu rodiny žalobcu, nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti, vchádzal cez dvere do domu vedľa výkladu, ďalej pokračoval chodbou, potom cez malý dvor a nakoniec prišiel ku vchodu do schodišťa, ktorým vyšiel do bytu E..

Svedok I. D. vo svojej výpovedi uviedol, že v rokoch 1996 až 1999 navštevoval pani E., keď mal cestu okolo domovej nehnuteľnosti na K. A. E. J.. V schodišti domu si pamätá smrad. V priestoroch na prízemí domu bola podľa nebo v tom čase prevádzkovaná kancelária, do ktorej mal možnosť na chvíľu nahliadnuť, keď z nej vychádzala jemu neznáma pani. Vo vnútri v priestoroch na prízemí nikdy nebol. Do domu svedok vstupoval z prednej časti domu, z ulice a pani E. bývala na treťom poschodí domu a v dome býval aj p. O. F., ktorého svedok tiež poznal. Svedok poznal žalobcu asi 40 rokov a boli kamaráti.

Zo svedeckej výpovede svedka W.. K. T. súd zistil, že tento v rokoch 1991 až 2003 pôsobil v kancelárii umiestnenej v sused domovej nehnuteľnosti. Okolo roku 1991 približne 4 až 5 rokov boli priestory v nehnuteľnosti na prízemí v zanedbanom stave. Uvedené mal možnosť vidieť len cez výklad . Potom začala rekonštrukcia domu na prízemí a opravovala sa strešná krytina. V období rokov 1995 až 1997 mal svedok možnosť vidieť na prízemí cez výklad niekoľkokrát žalovaného v 1.rade. Vyzeralo to, že tam úraduje, pretože tam mal umiestnený stôl. V čase po rekonštrukcii sa so žalobcom v 1.rade stretol a ten mu hovoril, že si zriadil alebo zriaďuje kanceláriu.

8. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca predpokladal užívanie nebytového priestoru v I. podlaží domovej nehnuteľnosti žalovanými, pričom malo ísť o jeden veľký priestor. Žalobca si už nepamätal počet miestností v priestore, či išlo o dve alebo tri miestnosti, ale o všetkých tvrdil, že ich užívali žalovaní. O dohode ohľadom užívanie nehnuteľnosti nemal žalobca žiadnu vedomosť a začiatok užívania nebytových priestorov žalovanými stanovil na čas po ich rekonštrukcii , ktorá bola vykonaná 28.11.1995. Žalobca uviedol, že na prízemí domovej nehnuteľnosti sa nachádzali nebytové priestory a na prvom a druhom poschodí byty, pričom byt na druhom poschodí užívali rodičia žalobcu. Na prízemí sa z ulice nachádzal výklad, ktorý žalovaný zamaskoval a návštevy prichádzali zo zadnej časti domu;

vchod do domu z ulice znefunkčnil. V roku 1995 a v období rokov 1997-1999 sa žalobca zdržiaval v Nemecku a na návštevy na Slovensko prichádzal v nepravidelných intervaloch. Za účelom obstarania fotodokumentácie nebytových priestorov žalobca vstúpil do priestorov za asistencie polície a kľúčovej služby dňa 04.04.1997. V nebytových priestoroch sa nachádzal písací stôl a stroj a zariadenie kancelárie, priestory vyzerali ako kancelárske a nič nenasvedčovalo ich užívaniu ako bytu.

Z výsluchu žalovaného v 1.rade súd zistil, že tento bol spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti od roku 1991 až do 2001. Približne od októbra až novembra roku 1995 do roku 2001 užíval z priestorov na prvom nadzemnom podlaží nehnuteľnosti čelnú miestnosť o výmere cca 40 m2, ako aj chodbu a WC, pričom mal za to, že priestory užíval vždy len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Vo vzťahu k jeho užívaniu priestorov na prízemí nehnuteľnosti právna predchodkyňa žalobcu žiadnym spôsobom nekonala, nevyzývala ho na uvoľnenie priestorov , ani ich vypratanie. Do priestorov v dome bol možný vchod z ulice cez podbránie a zo zadnej časti nehnuteľnosti. Kľúče od priestorov v nehnuteľnosti obdržal vo februári roku 1995 od p. E.. Ako spoluvlastník nehnuteľnosti súhlasil s užívanim priestorov spol. BOSSAS, s.r.o. .

Žalovaná v 2.rade sa v rámci svojho výsluchu stotožnila s tvrdeniami žalovaného v 1.rade s tým, že v domovej nehnuteľnosti bola asi dvakrát a so spoločnosťou BOSSAS, s.r.o. nemá nič spoločné.

Právny zástupca žalovaných v rámci ústneho prednesu uviedol, že v rozhodnom období, za ktoré žiada žalobca vydať bezdôvodné obohatenie, užívali žalovaní len tú časť domovej nehnuteľnosti, resp. len tú časť nebytového priestoru, ktorá zodpovedala ich spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti a zo strany žalovaných neprišlo k užívaniu nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaných. Súčasne namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a svoju námietku odôvodnil tým, že nebytový priestor v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovaných bol užívaný pre účely realitnej kancelárie spoločnosťou BOSSAS, s.r.o., IČO: 17 316 553, ktorá má realitné služby zapísané aj v predmete podnikania.

9. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Žalobca sa domáhal voči žalovaným nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov v domovej nehnuteľnosti na K. A. Č.. XX E. J. bez právneho dôvodu v období od 22.01.1997 do 12.01.1999 a to najskôr vo výške 12.719,21 eur spolu s príslušenstvom, neskôr svoj nárok rozšíril a žiadal, aby súd za to isté obdobie uložil žalovaným povinnosť, vydať mu bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových priestorov bez právneho dôvodu vo výške 55.580,56 eur , ako aj príslušenstvo tejto svojej pohľadávky vyčíslené vo výške 136.950,70 eur. Skutkovo svoj nárok vo výške 12.719,21 eur zdôvodnil tak, že v zmysle znaleckých posudkov predstavuje výmera zastavanej plochy každého podlažia domovej nehnuteľnosti 151,36 m2, a keďže sa v dome nachádzajú tri podlažia celková zastavaná plocha predstavuje 454,08 m2, z čoho na žalovaných ako spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti v podiely vo veľkosti 1/5-iny k celku pripadá 90,81 m2. Žalobca tvrdil, že títo užívajú

nebytový priestor na prvom podlaží, teda užívajú celkom 151,36 m2 zastavenej plochy a tak užívajú viac ako pripadá na ich spoluvlastnícky podiel o 60,55 m2. V súvislosti s rozšírením žalobného návrhu vychádzal žalobca z premisy, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci v podiely 1/5-iny k celku, užívaním priestorov na prvom podlaží v domovej nehnuteľnosti nadužívali 4/5-iny zastavanej plochy týchto priestorov. Teda vychádzajúc zo zastavanej plochy každého podlažia o výmere 151,36 m2, mal žalobca za to, že žalovaní nadužívali zastavanú plochu predstavujúcu 121,08 m2, a preto rozšíril žalobou uplatnený nárok na 55.580,56 eur, keď si uplatňoval namiesto 150,53 eur/m2, sumu 232,35 eur/m2 ako obvyklú cenu nájmu v mieste a čase. Vyčíslený úrok z omeškania vo výške 136.950,70 eur predstavuje úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne z istiny 55.580,- eur od 01.01.1999 do 31.12.2012 . Súd dospel k záveru, že ohľadom žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neuniesol žalobca dôkazné bremeno.

Medzi stranami nebolo sporným, že právna predchodkyňa žalobcu (E. E.) a žalovaní boli od 25.02.1997 spoluvlastníkmi domu na K. A..Č.. XX E. J., a to E. E. v podiely vo veľkosti 4/5-iny a žalovaní v podiely vo veľkosti 1/5-iny k celku. Svoj spoluvlastnícky podiel darovala E. E. darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 10.12.1998 žalobcovi. Vklad vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy bol povolený katastrálnym úradom pod č. V-43320/98 dňa 18.01.1999, teda počnúc dňom 18.01.1999 sa stal spoluvlastníkom domu v podiely vo veľkosti 4/5-ín k celku žalobca. Zo spoluvlastníctva nevyplýva spoluvlastníkovi oprávnenie užívať konkrétnu časť veci, spoluvlastník má právo užívať celú vec, ale tú len v rámci svojho spoluvlastníckeho podielu. Teda skutočnosť, že spoluvlastník je (v rámci svojho podielu) oprávnený užívať celú vec, neznamená, že ju je oprávnený užívať nad rámec podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov. Majetkový prospech získaný týmto užívaním považuje ustálená judikatúra za obohatenie získané bez právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie). Teda rozsah užívania domovej nehnuteľnosti žalovanými je potrebné posudzovať vo vzťahu k domovej nehnuteľnosti ako celku. Dom na K. A..Č.. XX E. J.e v spoluvlastníctve sporových strán nebol nikdy rozdelený na byty a nebytové priestory a strany neboli nikdy spoluvlastníkmi jednotlivých bytov alebo nebytových priestorov v dome, ale boli spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti ako celku. Preto nie je možné dospieť k záveru o "nadužívaní" nehnuteľnosti niektorým zo spoluvlastníkov zo zistenia, že tento výlučne užíva konkrétny priestor v dome, ak ním užívaná časť domu nepredstavuje užívanie domu ako celku nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Inak povedané nie je relevantný rozsah užívania konkrétnej časti domu nemajúcej charakter samostatného predmetu práv (napr. bytu alebo nebytového priestoru v dome), významným je ale v akom rozsahu sa užívaním časti domu podieľa spoluvlastník na užívaní domu ako celku, pretože výlučne ten je predmetom spoluvlastníctva a nie jeho jednotlivé časti. A až na základe takéhoto zistenia je možné prípadne dospieť k záverom o tzv. "nadužívaní" spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Preto, ak žalobca rozšíril svoj žalobný návrh a žiadal, aby mu súd priznal nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie priestorov na prvom podlaží domovej nehnuteľnosti žalovanými nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu, pričom tvrdil, že žalovaní sú oprávnení , s ohľadom na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu, užívať len 30,27 m2 výmery zastavanej plochy priestorov nachádzajúcich sa v prvom podlaží domovej nehnuteľnosti a teda užívaním priestorov nachádzajúcich sa na prvom podlaží domu o výmere 151,36 m2 "nadužívajú" 121,09 m2 zastavanej plochy týchto priestorov, nemohol považovať súd takýto nárok žalobcu za dôvodný práve s poukazom na skutočnosť, že predmetom spoluvlastníctva strán je domová nehnuteľnosť a nie jej jednotlivé časti a prípadné užívanie veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu sa posudzuje vo vzťahu k nehnuteľnosti ako celku. Naviac na pojednávaní konanom dňa 01.10.2012 rozšíril žalobca žalobou uplatnený nárok na sumu 192.531,26 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 55.580,36 eur za užívanie domu nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu, namiesto dovtedy uplatnených 12.719,21 eur a na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 136.950,70 eur zo sumy 55.580,56 eur pri úrokovej sadzbe 17,6% ročne od 23.01.1997 do 01.10.2012. Žalovaní vzniesli námietku premlčania, ktorú súd v časti sumy 42.861,15 eur (55.580,36 eur - 12.719,21 eur) ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 42.861,15 eur od 23.01.1997 do 01.10.2012 považuje za dôvodnú. Keďže v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatí, najneskôr sa však premlčí za tri toky odo dňa, keď k nemu došlo, boli nároky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie domu žalovanými v období od 22.01.1997 do 12.01.1999 nad rámec spoluvlastníckeho podielu, v čase ich uplatnenia žalobcom dňa 01.10.2012 premlčané, pričom uplynula tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota. Objektívna premlčacia lehota vo vzťahu

ku bezdôvodnému obohateniu uplynula najneskôr 12.01.2002 a subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 12.01.2001.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v 1.rade užíval niektoré priestory nachádzajúce sa na prvom podlaží domovej nehnuteľnosti na K. A. Č.. XX E. J., v konaní však nebol preukázaný rozsah užívania týchto priestorov, resp. nebolo v konaní žalobcom preukázané, že by žalovaní užívali domovú nehnuteľnosť nad rozsah spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý im patril. Nepochybne boli žalovaní ako podieloví spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti, oprávnení túto titulom svojho spoluvlastníctva užívať. Žalobca však preto, aby bol v konaní úspešný, by musel preukázať, že žalovaní užívali domovú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, teda konkrétne v tomto prípade, že žalovaní vylúčili žalobcu z užívania priestorov v nehnuteľnosti o podlahovej ploche prevyšujúcej podlahovú plochu pripadajúcu na ich spoluvlastnícky podiel. Žalovaný v 1.rade však nikdy netvrdil, že užíval všetky priestory nachádzajúce sa na prvom nadzemnom podlaží domovej nehnuteľnosti, ani že by ich užíval výlučne a k takémuto záveru nebolo možné dospieť ani z vykonaného dokazovania.

Žalobca vo svojich tvrdeniach uvádzal, že žalovaní užívali celé prvé nadzemné podlažie domovej nehnuteľnosti, ktorého podlahová plocha predstavovala 151,36 m2. Žalovaný v 1.rade tvrdil, že v domovej nehnuteľnosti užíval len niektoré priestory nachádzajúce sa na prvom nadzemnom podlaží, pričom ním užívanú podlahovú plochu týchto priestorov odhadoval na 40 m2 a v podstate ich vymedzoval priestormi nachádzajúcimi sa v prednej časti prvého podlažia, a to v rozsahu priestorov ktoré zrekonštruoval. Zo znaleckých posudkov predložených stranami v konaní, ako aj z pôvodnej projektovej dokumentácie domovej nehnuteľnosti (č.l. 282 až č.l. 287) vyplýva, že domová nehnuteľnosť má tri podlažia, pričom na druhom a treťom podlaží domovej nehnuteľnosti sa nachádzali byty. Jeden byt bol užívaný žalobcom a ďalší byt bol užívaný nájomcom so súhlasom žalobcu. Užívanie bytov v dome neurobili strany v konaní sporným. Žalovaní mohli teda užívať len priestory na prvom podlaží domu. Žalobca odvodzoval svoj nárok z predpokladu užívania celého prvého podlažia domu žalovaným ako aj z predpokladu, že výmera podlahovej plochy každého podlažia predstavuje vždy 151,36 m2 a celková zastavaná plocha domu predstavuje celkom 454,08 m2. Vychádzal z údajov obsiahnutých v znaleckom posudku č. 101/97 znalca W.. W. W. vyhotoveného dňa 15.04.1997. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že na prvom podlaží sa nachádzajú spoločné komunikačné priestory, ktorými sú podchod do dvora (podbránie domu) a schodisko. Uvedené vyplýva z projektovej dokumentácie prvého podlažia domu, ako aj znaleckého posudku znalca W.. K. Š.. Tieto priestory boli užívané ako prístup do domu a dvora a súčasne prístup na druhé a tretie podlažie domu, teda boli užívané všetkými vlastníkmi ako aj nájomcami domu, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovedi svedka I. K. a I. D., ktorí uvádzali, že rodinu žalobcu, resp. jeho matku v rozhodnom období navštevovali a do bytu rodiny žalobcu, nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti na treťom podlaží, vstupovali dverami z ulice umiestnenými vedľa výkladu, ďalej pokračovali chodbou (podbránie), potom cez malý dvor a nakoniec prišli ku vchodu do schodišťa, ktorým vyšli do bytu žalobcu. Priestory, v ktorých sa nachádzala chodba (podbránie domu) ako aj schodište, mali charakter spoločných priestorov, ktoré slúžili k prístupu do ostatných podlaží a častí domu a dvora a nemohli byť a ani neboli, ako to vyplýva z dokazovania, užívané výlučne žalovanými, ale všetkými spoluvlastníkmi domu, prípadne nájomcami bytu. Z projektovej dokumentácie prvého podlažia domu ako aj zo znaleckého posudku W.. K. Š. vyplýva, že okrem spoločných komunikačných miestností sa na prvom podlaží (prízemí) domu nachádzali funkčne a stavebne oddelené a samostatné celky priestorov, a to prevádzkové priestory predajne, v ktorých bola jedna skladovacia miestnosť využívaná na bývanie a potom v zadnej časti podlažia boli pôvodne práčovňa a sušiareň adaptované na 1-izbový byt. Tieto celky umiestnené v prednej a zadnej časti podlažia mali samostatné vstupy a podľa dokumentácie boli od seba oddelené múrmi a nespájali ich dvere, teda tvorili samostatné a nesúvisiace celky priestorov. Znalecký posudok č. 101/97 vyhotovený W.. W. W. dňa 15.04.1997, teda vyhotovený po rekonštrukcii domu realizovanej žalovanými, konštatoval rekonštrukciu priestorov v prednej časti prvého podlažia, a to v rozsahy dlažby, náterov, bez zásahov do prvkov dlhodobej životnosti. Na základe uvedeného sa súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že priestory nachádzajúce sa na prvom podlaží domu tvorili jeden celok a ako takýto celok ich žalovaní užívali. Takýmto tvrdeniam odporujú závery znaleckého posudku predloženého žalobcom v spojení s projektovou dokumentáciou domu založenou v spise. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že na prvom podlaží domu sa nachádzajú priestory funkčne a stavebne oddelené, predovšetkým spoločná chodba (podbránie) a schodište slúžiace na vstup do domu a dvora , predná časť domu a zadná časť domu, pričom podľa znaleckého posudku neprišlo na prvom podlaží pri rekonštrukcii ku žiadnym zásahom do prvkov dlhodobej životnosti, teda neprišlo k

zbúraniu múrov, ktoré oddeľovali priestory a vytvoreniu jednotného priestoru na prvom podlaží domu, ako to tvrdil žalobca. Žalobca založil žalobou uplatnený nárok na tvrdení, že žalovaní výlučne užívali celé prvé podlažie domu o výmere podlahovej plochy 151,36 m2, čím užívali viac ako pripadalo na ich spoluvlastnícky podiel. Toto svoje tvrdenie však žalobca nepreukázal, pričom dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením o rozsahu užívania priestorov v dome žalovanými viazlo na žalobcovi. Z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k žiadnemu relevantnému záveru o tom, v akom konkrétnom rozsahu podlahovej plochy žalovaní priestory na prvom podlaží domu užívali. Žalovaný v 1.rade tvrdil, že ním užívané priestory predstavovali cca 40 m2 a išlo len o niektoré miestnosti v prednej časti prvého podlažia domu, čo v pomere k celkovej podlahovej ploche domu nepredstavovalo užívanie v rozsahu nad veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaných. Žalobca sa vo svojej argumentácii opieral o znalecký posudok č. 101/97 znalca W.. W. W., ktorý zisťoval zastavanú plochu jednotlivých podlaží domu a dospel k záveru, že zastavaná plocha každého jednotlivého podlažia (s výnimkou suterénu) predstavuje 151,36 m2. Žalobca vo svojich tvrdeniach nezohľadňoval tú skutočnosť, že v rámci prvého podlažia domu sa nachádzajú spoločné komunikačné priestory domu, pri ktorých bolo preukázané, že boli užívané všetkými spoluvlastníkmi domu ako aj nájomcami, pretože len cez tieto priestory bol zabezpečený vstup do domu a jeho jednotlivých častí a ani nezohľadnil tú skutočnosť, že priestory v zadnej časti domu tvoria samostatný celok, o ktorom žalovaný v 1.rade nikdy netvrdil, že tento užíval. Znalec W.. K. Š. vo svojom znaleckom posudku zisťoval podlahovú plochu všetkých miestností v dome, pričom obaja znalci dospeli k odlišným zisteniam, keďže nie je možné stotožniť domom zastavané plochy s podlahovými plochami priestorov nachádzajúcich sa v dome. Podľa názoru súdu, pri ustálení rozsahu užívania domovej nehnuteľnosti, nie je možné vychádzať z výmery nehnuteľnosťou zastavanej plochy, ktorá sa odlišuje od výmery podlahovej plochy všetkých miestností nachádzajúcich sa v dome, keďže nezohľadňuje dispozíciu domu a funkčné využitie jednotlivých priestorov a redukuje zistenie len na obvodovými múrmi zastavaný a vymedzený priestor. V tomto prípade preto nie je možné vychádzať z údajov o výmere zastavanej plochy celého prvého podlažia, ale výmery podlahovej plochy jednotlivých miestností a to tých, ktoré boli fakticky žalovanými užívané. Výmera podlahovej plochy miestností nachádzajúcich sa na prvom podlaží domu, ktoré boli užívané výlučne žalovaným však v konaní preukázaná nebola a nebolo ju možné zistiť ani z predloženej projektovej dokumentácie, ani zo znaleckých posudkov predložených stranami sporu. Na zistenie výmery podlahovej plochy jednotlivých miestností v dome podľa projektovej dokumentácie je podľa súdu potrebné posúdiť skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Súd je oprávnený vyžiadať odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby ( § 206 len na návrh a znalecké dokazovanie vykonáva len, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a nepostačuje postup podľa § 206 a to tiež len na návrh. Dokazovanie v uvedenom smere ani po poučení strán sporu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ako aj podľa § 154 Civilného sporového poriadku nebolo navrhnuté.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že žalovaní užívali celé prvé podlažie domu o výmere 151,36 m2 z dôvodov vyššie uvedených a iný konkrétny rozsah užívania domu žalovanými, nebol žalobcom v konaní tvrdený ani preukázaný, pričom dôkazné bremeno v smere nielen tvrdiť ale aj preukázať užívanie domu žalovanými nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu viazlo na žalobcovi, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol a žiadne dokazovanie v smere zistenia výmery podlahovej plochy miestností užívaných žalovaným nenavrhol. Súd vykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy, s výnimkou nariadenia znaleckého dokazovania na stanovenie ceny nájmu priestorov na prvom nadzemnom podlaží domu za obdobie od 22.01.1997 do 12.01.1999, ktorý s ohľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal konkrétny rozsah užívania týchto priestorov žalovanými, považoval súd za nadbytočné. Pretože žalobca nepreukázal výmeru podlahovej plochy miestností v dome, o ktorých žalovaný v 1.rade tvrdil, že ich užíval, nemohol súd posúdiť, či skutočne žalovaný užíval dom nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca W.. K.S. Š. z 27.04.1974 tento stanovil podlahovú plochu prevádzkových miestností na prvom nadzemnom podlaží domu na 52,138 m2 a úhrn podlahovej plochy všetkých miestností v dome na 308,934 m2. Teda ak by žalovaným užívané miestnosti zodpovedali celej prevádzkovej ploche prvého podlažia domu , rozsah jeho užívania by súd nemohol posúdiť ako užívanie nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, keď jedna pätina (zodpovedajúca veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaných na dome) z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestnosti v dome (308,934 m2) predstavovala 61,7868 m2.

Z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, zamietol súd žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaných, ktorí tvrdili, že miestnosti na prvom podlaží domu boli užívané so súhlasom žalovaného v 1.rade spoločnosťou BOSSAS, s.r.o. pre účely realitnej kancelárie súd uvádza, že ak jeden zo spoluvlastníkov uzatvoril bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, resp. inak umožnil tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva bez súhlasu druhého vlastníka , nie je opomenutý spoluvlastník, v tomto prípade žalobca oprávnený žiadať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva, vzniklo. Žalobca bol oprávnený sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia len voči spoluvlastníkovi, teda žalovaným, a to v rozsahu v ktorom svoj spoluvlastnícky podiel "nadužívali" tým spôsobom, že prenechali užívanie tretej osobe.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.