Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25C-115-2013.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/115/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobkyne: Y. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, V. proti žalovanej: Ivana Rišková - BEAUTY CENTRUM, miesto podnikania : Dunajská 39, Bratislava, IČO: 36 855 049 právne zast. : AK Mikolaj s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava o náhradu škody 15.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu škody vo výške 5000,- eur a po pripustení zmeny petitu žaloby sumu vo výške 15.000,- eur a to titulom náhrady škody, ktorú žalobkyni spôsobila pracovníčka žalovanej vykonaním neodborného estetického zákroku dňa 15.06.2010. Žalobkyňa pred vykonaním estetického zákroku spočívajúcom v realizácii permanentného make-upu - linky horných viečok vyplnila rôzne formuláre a na jej otázku ohľadom predkreslenia liniek, jej pracovníčka žalovanej uviedla, že linky sa nepredkresľujú. Cena estetického zákroku predstavovala 60,- eur. Dňa 21.06.2010 po zahojení zistila žalobkyňa, že očné linky sú vytetované smerom nadol a ľavá linka vychádza takmer 1,5 cm pod očný kútik. Permanentný make-up jej zohavil pohľad. Žalovaná vrátila žalobkyni cenu estetického zákroku. Ani po troch rokoch od zákroku, linky na očných viečkach nemiznú. Žalobkyňa nadobudla dojem, že pri zákroku boli použité najlacnejšie a nie prírodné farby a zákrok nebol vykonaný riadne, čo žalobkyňa zistila potom, čo postup pracovníčky žalovanej, porovnala s postupom, ktorý našla na internete. Žalobkyňa uviedla, že namiesto uľahčenia, má problém si ráno nekvalitne vytetované očné linky zamaskovať a je tým traumatizovaná. Žalobkyňa tvrdila, že pracovníčka žalovanej jej neodborne vykonaným zákrokom spôsobila ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona. Žalobkyňa tvrdila, že svoje očné linky konzultovala s plastickými chirurgmi, ktorý sa mali vyjadriť, že ich má hrozné, pričom ide o permanentný make-up, ktorý nezmizne a odstránenie laserom by bolo riskantné, pretože hrozí oslepnutie. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody špecifikovala žalobkyňa ako náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na odstránenie permanentných liniek, pričom cena jedného zákroku predstavuje 100,- eur za obidve horné viečka a zákrok je potrebné opakovať 5 až 6 krát podľa potreby. Cena novej aplikácie permanentných liniek bude predstavovať 90,- eur. Ostatnú škodu špecifikovala ako škodu za zohyzdený pohľad. 2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 25C/115/2013-16 zo dňa 18.07.2014 bola na základe návrhu žalobkyne doručeného súdu dňa 11.10.2013 pripustená zmena petitu žaloby. 3. Žalovaná žiadala žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania a uviedla, že podniká v predmete podnikania kozmetické úkony, estetické formovanie postavy odo dňa 10.05.1993 a desiatkam svojich klientov poskytuje denne služby, pričom nikdy nebolo voči nej vedené žiadne súdne konanie. Žalovaná si po uplynutí takmer troch rokov nespomína, že by žalobkyni poskytla služby. Meno žalobkyne jej nič nehovorí. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že medzi stranami prišlo k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy. Z obsahu žaloby vyplýva, že ku údajnému kozmetickému zákroku prišlo dňa 15.06.2010 a dňa 21.06.2010 po
zahojení rán mala žalobkyňa dospieť k záveru, že s výsledkom zákroku nie je spokojná, teda týmto dňom jej žalovaná spôsobila škodu. Z dôvodu procesnej efektivity vzniesla žalovaná námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, a to v subjektívnej dvojročnej lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka, pretože najneskôr dňa 21.06.2010 zistila žalobkyňa, že jej bola spôsobená škodu a kto jej ju spôsobil. Žaloba bola podaná dňa 10.06.2013, a to proti neexistujúcemu subjektu, až na výzvu súdu boli dňa 11.10.2013 odstránené vady žaloby. Nakoniec žalovaná namietla, že podľa tvrdenia žalobkyne ku vzniku škody nikdy neprišlo, pretože sumu vo výške 15.000,- eur hodlá žalobkyňa ešte len použiť na korektúru údajne neodborne vykonaného kozmetického zákroku. 4. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.09.2016, na ktoré sa žalobkyňa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, pojednával teda v jej neprítomnosti a vo veci rozhodol. Žalobkyni súd doručil predvolanie na pojednávanie postupom podľa § 111 ods. 3 v spojení s § 106 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa oznámila v žalobe a písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.10.2013 v zmysle § 106 ods. 1 Civilného sporového poriadku adresu pre doručovanie. 5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby , písomného vyjadrenia žalovaného a ostatných písomných podaní strán sporu, ako aj ústnym prednesom právneho zástupcu žalovaného, obsahom správy MUDr. Stanislava Pivárčiho, psychiatra a oznámením Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie z 08.08.2011 a zistil tento skutkový a právny stav. 6. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 15.06.2010 podstúpila v kozmetickom salóne žalovanej estetický zákrok a to vytetovanie horných očných liniek tzv. permanentný mejkap, ktorý zákrok nebol vykonaný správne. Namietala, že očné linky boli vytetované smerom nadol a ľavá linka vychádzala pod očným kútikom. Dôsledkom nesprávne poskytnutej služby je podľa žalobkyne vznik skutočnej škody, ktorý predstavuje náklady potrebné na odstránenie permanentného mejkapu a náklady na nový estetický zákrok vytetovania permanentného mejkapu na očných linkách. Výšku tejto škody žalobkyňa určila odhadom na 590,- eur až 690,- eur. Vo zvyšku si svoj nárok uplatnila ako ujmu za zohyzdenie pohľadu očí a traumatizáciu. Žalovaná sporovala tvrdenie žalobkyne pokiaľ ide o poskytnutie služby a vykonanie estetického zákroku permanentného mejkapu očných liniek pre žalobkyňu, teda sporovala skutočnosť, že žalobkyni bol v salóne žalovanej realizovaný permanentný mejkap očných viečok. Z opatrnosti a procesnej hospodárnosti namietla žalovaná premlčanie žalobou uplatneného nároku. Psychiater MUDr. Stanislav Pivárči vo svojej správe zo dňa 24.04.2013 uviedol, že žalobkyňa považuje estetický zákrok vykonaný v salóne za nesprávny a cíti sa byť traumatizovaná a odporučil posúdenie správnosti vykonanej práce. Podľa oznámenia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave zo dňa 08.08.2011 na základe vykonaného prešetrenia spôsobu vybavenia reklamácie v prevádzke kozmetického salónu bolo zistené, že reklamácia bola v kontrolovanej prevádzke prijatá a vybavená ihneď vrátením peňazí za celú poskytnutú službu. Ďalej bolo zistené, na základe predloženia prehlásenia o zhode od dodávateľa prírodnej pigmentovej farby, že ide o zdravotne nezávadnú farbu, čo potvrdzovali toxikologické a chemické laboratórne vyšetrenia. 7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť, keď ňou uplatnený nárok považoval jednak za nepreukázaný, nemajúci oporu v zákone a naviac za premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote, ak by takýto nárok potenciálne existoval. Sporoval, že žalobkyňa vôbec v salóne žalovanej bola a popísaný zákrok si nechala v tomto salóne vykonať. 8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 9. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku vzniku a existencii dohody medzi stranami predmetom, ktorej by bolo vykonanie estetického zákroku spočívajúceho vo vytetovaní očných liniek v salóne žalovanej viazlo na žalobkyni. Skutočnosť, že si žalobkyňa objednala v salóne žalovanej permanentný mejkap a tento zákrok bol aj realizovaný, žalovaná sporovala. Žalobkyňa za účelom preukázania, že jej
žalovanou, resp. jej zamestnankyňou bola poskytnutá uvedená služba nepredložila ani neoznačila súdu žiaden dôkaz. Žalobkyňa nepreukázala ani svoje tvrdenia o tom, že jej bola služba poskytnutá nesprávne, teda vadne. Strany majú v sporovom konaní povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdené skutočnosti žalobkyňa nepreukázala, je pre žalobkyňu nepriaznivé rozhodnutie vo veci, keď súd musí vychádzať zo stavu zodpovedajúceho dokázaným tvrdeniam strán sporu a z dôvodu nepreukázania tvrdeného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, z porušenia ktorého si žalobkyňa uplatňuje svoje nároky, žalobou uplatnený nárok súd zamietol . Pre úplnosť súd uvádza, že v prípade, ak by žalobkyňa preukázala existenciu tvrdeného právneho vzťahu, súd by tento posúdil ako vzťah zo zmluvy o dielo predmetom, ktorého bola realizácia permanentného make-upu na očných viečkach žalobkyne. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu skutočnej škody, základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a nároku poškodeného na jej náhradu je porušenie povinnosti a vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Tak ako žalobkyňa špecifikovala svoj nárok na náhradu skutočnej škody, išlo o náklady, ktoré plánuje vynaložiť v súvislosti s odstránením existujúceho permanentného mejkapu a realizáciou nového permanentného mejkapu namiesto pôvodného. V tomto prípade by však žalobkyni mohla vzniknúť (za splnenia ostatných podmienok) škoda až vynaložením týchto nákladov, nie však skôr. Teda v tejto časti uplatneného nároku by súd posúdil žalobu žalobkyne ako predčasnú. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorý žalobkyňa odôvodnila zohyzdením pohľadu očí a traumatizáciou súd uvádza, že aj v tomto prípade je vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podmienené existenciou zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených §11 Občianskeho zákonníka, neoprávnenosť tohto zásahu a existenciou príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu zásahu spôsobilého vyvolať ujmu, ani prípadné následky zásahu, ktoré by odôvodňovali vznik jej nároku na nemajetkovú ujmu. Súd nepovažuje správu psychiatra, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola prítomná v jeho ordinácii a tvrdila mu, že sa cíti byť v súvislosti s nesprávnym postupom vykonanej práce spočívajúcej v kozmetickom zákroku traumatizovaná, bez akýchkoľvek ďalších záverov, za preukázanie následkov prípadného zásahu. Naviac, keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd uvádza, že prípadné právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje ( rozsudok NS SR z 30.11. 2009 sp.zn.: 1 Cdo 100/2009). Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až 11.10.2013, keď svojim podaním odstránila vady žalobného návrhu spočívajúce v označení žalovaného subjektu. Žalobkyňa vo svojej žalobe označila totiž ako žalovaného subjekt, ktorý neexistoval a označenie žalovanej menom a priezviskom, ktorým je žalovaná identifikovaná, uviedla žalobkyňa až vo svojom písomnom podaní doručenom dňa 11.10.2013, pričom až z tohto jej podania bolo zrejmé voči komu žaloba žalobkyne smeruje . Žalobkyňa si teda uplatnila svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 16.06.2010, teda deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť vykonaný estetický zákrok. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je totiž podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby a to aj vtedy ak by účinky zásahu pretrvávali po dlhú dobu. 10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 26.09.2016 JUDr. Denisa Cviková sudkyňa
Za správnosť :