Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/59/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Tibor Tomaškovič, s miestom podnikania Sládkovičova 499/18, Žiar nad Hronom, IČO: 37 225 138, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Šandrik, advokát, Strážovská 625/1, 922 03 Vrbové, proti žalovanému: AG. právne zastúpený: JUDr. Ján Vajda, advokát, Hviezdoslavovo námestie č. 201, 029 01 Námestovo, o zaplatenie 15.544,62 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.079,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.079,32 eur od 18.5.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 22 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2012 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 15.544,62 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom dlžnej kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému dodal tovar objednaného druhu a množstva, čím došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 11/2009 splatná 10.2.2009 na sumu 3.255,20 eur, č. 20/2009 splatná 20.2.2009 na sumu 3.312,93, č. 108/2009 splatná 30.6.2009 na sumu 2.897,17 eur, č. 252/2009 splatná 15.1.2010 na sumu 6.079,32 eur spolu v sume 15.544,62 eur, ktoré žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil a dostal sa tak do omeškania.

Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 11.4.2013 platobný rozkaz č.k. 12Rob/31/2012-34. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, platobný rozkaz bol zo zákona v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Žalovaný vo svojom odpore (č.l. 37 spisu) uviedol, že so žalobcom neuzatvoril žiadnu kúpnu zmluvu, nedohodol žiadne obchodné podmienky ako napr. množstva dodávok a ceny za prípadný dodaný tovar. Na žalobcom predložených dodacích listoch nie je nikde uvedené meno žalovaného a taktiež sa tam nenachádza nikde jeho podpis. Žalobca tak nemá žiadny právny titul na uplatnenie si žalovanej sumy. Zároveň uplatnil námietku premlčania pohľadávok splatných 11.2.2009 a 21.2.2009.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 3.9.2013 (č.l. 46 spisu) uviedol, že kúpne zmluvy boli uzavreté v súlade s obchodnými zvyklosťami medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ustanovenia § 49 a nasl. v ústnej forme a to buď priamo so žalovaným alebo s pánom Grobarčíkom, ktorý žalovaného s jeho súhlasom a mandátom zastupoval pri uzatváraní kúpnych zmlúv tak aj pri prevzatí

jeho tovaru za účelom ďalšieho spracovania. Prepravu tovaru od žalobcu a jeho dodanie žalovanému do rúk jeho zástupcu pána Grobarčíka zabezpečoval prepravca Štefan Grenčík. Žalobca ďalej zdôraznil, že na rozdiel od faktúr, ktoré sú predmetom daného konania, žalovaný desiatok iných faktúr vystavených žalobcom v minulosti riadne uhradil, pričom predaj tovaru sa realizoval rovnakým spôsobom. Žalovaný do podania odporu žiadnu z uplatnených pohľadávok ústne a ani písomne nenamietal, naopak vyhováral sa na druhotnú platobnú neschopnosť a opakoval prísľub neskoršej úhrady svojich záväzkov. K námietke premlčania žalobca uviedol, že na základe kúpnej zmluvy bol založený medzi účastníkmi obchodnoprávny vzťah a preto v zmysle § 387 ods. 1 je premlčacia doba v danom prípade 4 roky. Pri pohľadávke splatnej 10.2.2009 teda premlčacia doba uplynula až dňa 10.2.2013 a pri pohľadávke splatnej 20.2.2009 premlčacia doba uplynula dňa 20.2.2013. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil svoje pohľadávky žalobou 18.12.2012, tak k premlčaniu vyššie uvedených pohľadávok nedošlo. Vznesením námietky premlčania, žalovaný fakticky uznal existenciu oboch pohľadávok, keďže premlčať možno iba existujúce pohľadávky.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.10.2013 (č.l. 55 spisu) uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie ani ústnej kúpnej zmluvy, nie je možné ustáliť kedy mala byť zmluva uzavretá, kto boli jej účastníci, čo bolo jej obsahom a aké boli dohodnuté cenové a dodacie podmienky. Žalovaný nikdy kúpnu zmluvu so žalobcom neuzatvoril a ani nikoho na takýto úkon nesplnomocnil. Skutočnosť, že žalovaný uhradil aj iné faktúry žalobcu, považuje žalovaný v prejednávanej veci za irelevantné. Žalovaný nepopiera, že uhrádzal faktúry žalobcu, ale išlo o jednotlivé prípady, kedy mu tovar aj bol dodaný aj keď nikdy priamo žalobcom, ale vo forme upravenej a porezanej guľatiny. Žalobca nepredložil jediný doklad o tom, že žalovanému dodal nejaký tovar, neexistuje jediný doklad podpísaný žalovaným, ktorý by potvrdzoval, že prijal tovar od žalobcu a taktiež nebol predložený akýkoľvek relevantný dokument že mal obchodného zástupcu alebo že v jeho mene a na jeho účet konal splnomocnený zástupca.

Súd rozsudkom č.k. 36Cb/59/2013-75 zo dňa 8.1.2014 vyhovel žalobe v plnom rozsahu a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 15.544,62 eur spolu s úrokom z omeškania ako aj náhradou trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 21Cob/94/2014-153 zo dňa 30.9.2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že v súvislosti s konštatovaním preukázania, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, súd dôsledne neozrejmil, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil, aký bol podľa jeho zistenia konkrétny obsah zmluvy (cena tovaru?) a ako konkrétne došlo k jej uzatvoreniu, najmä keď sám žalobca uvádzal uzavretie nie jednej kúpnej zmluvy, ale kúpnych zmlúv, a za osobu uzatvárajúcu zmluvy označil najskôr Daniela Grobarčíka a neskôr Martina Grobarčíka, ktorý vo svojej výpovedi ani netvrdil splnomocnenie priamo a výlučne jeho osoby na preberanie (?) dodávok dreva. Obsahom tohto tvrdeného splnomocnenia sa súd bližšie nezaoberal, preto nie je zrejmé, aký právny vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom mal vzniknúť, či splnomocnená osoba mala v mene žalovaného uzatvárať kúpne zmluvy alebo vykonávať iba čiastkové úkony v už dojednanom záväzkovom vzťahu (napr. preberať dodaný tovar). Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa nedostatku náležitosti kúpnej ceny, hoci tento časť uplatneného nároku na pojednávaní konanom dňa 6.11.2013 uznal, a bez zdôvodnenia svojho postupu nevypočul svedka Františka Grobarčíka, hoci malo ísť o osobu, s ktorou žalovaný podľa jeho tvrdenia o dodávkach dreva jednal. V obsahu spisu sa v tejto súvislosti nachádza vyjadrenie žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, že na výsluchu svedka Františka Grobarčíka netrvá, ktoré však nie je relevantné z hľadiska vykonania dôkazu navrhnutého žalovaným.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného, svedka Martina Grobarčíka, svedka Františka Grobarčíka, svedka Tomáša Grenčíka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s faktúrami č. 11/2009, 20/2009, 108/2009, 252/2009, preukazmi o pôvode dreva, čestným vyhlásením svedka Martina Grobarčíka, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca v konaní uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že by sa osobne nikdy nestretli. Zoznámili sa asi v roku 2008. Prišiel za ním spolu s priateľom Jánom Jašurom s tým, že by mal záujem odo neho odoberať tovar konkrétne ihličnatú guľatinu. Išlo väčšinou o smrekové drevo. Žalovaný mu vysvetlil, že nemá pílu, na ktorej by ním dodaný tovar guľatinu spracoval. Dohodli sa preto, že nebude dodávať žalovanému ako odberateľovi guľatinu bezprostredne priamo, ale bude ju odovzdávať

najprv na spracovanie, pílenie do obce Rabčice, pánovi Grobarčíkovi, od ktorého si následne žalovaný spracované drevo prevezme. Odberateľom guľatiny podľa zmluvy nebol pán Grobarčík, ale žalovaný, pričom ako miesto dodania, vykládku si dohodli pílu u pána Grobarčíka. Ďalej sa dohodli že žalovaný bude objednávať tovar priamo alebo prostredníctvom pána Grobarčíka, ktorý vždy vybavil objednávku tým spôsobom, že mu oznámil aké množstvo má byť dodané, a že je to výslovne pre odberateľa žalovaného. Faktúry za dodaný tovar boli vždy vystavované na meno odberateľa žalovaného, ktorý až na 4 faktúry ich vždy uhradil, preto mu nie je zrejmé z akého dôvodu žalovaný v súčasnosti odmieta tieto 4 faktúry uhradiť. V závere uviedol, že na každom dodacom lístku je označený odberateľ „píla Rabčice, Anton Slama - HOKAS“, takže je zrejmé, že guľatina na dodacích lístkoch bola určená výlučne pre žalovaného a nie iného odberateľa.

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca dodával žalovanému drevo vo forme guľatiny a nakoľko žalovaný nemá vlastnú pílu, bolo drevo dodávané na pílu rodiny Grobarčíkovej, ktorej členovia boli osobami určenými žalovaným, na prebratie drevenej guľatiny a následne jej spracovanie. Po spracovaní guľatiny bola táto ako jej odberateľovi odovzdávaná žalovanému. Na takomto spôsobe dodávania sa účastníci ústne dohodli či už osobne, alebo telefonicky. Ďalej uviedol, že týmto spôsobom žalobca dlhšie dodával žalovanému guľatinu a žalovaný žalobcom vystavované faktúry riadne uhrádzal až na 4 faktúry, ktoré sú predmetom daného konania. Preto neobstojí obrana žalovaného že tovar neodobral, pretože tovar bol odoberaný osobou určenou na prevzatie tovaru. Poukázal na čestné vyhlásenie svedka Martina Grobarčíka, ktorý vyhlásil že bol ústne splnomocnený žalovaným na objednanie drevenej guľatiny od žalobcu ako aj na jej preberanie na základe objednávky a po jej spracovaní túto odovzdal žalovanému ako odberateľovi. Neobstojí preto tvrdenie protistrany, že medzi účastníkmi neexistoval žiadny právny vzťah, nakoľko z obchodných zvyklostí a vzťahov medzi žalovaným a žalobcom je zrejmé, že v ostatných 26 prípadoch tovar žalovanému rovnakým spôsobom dodaný bol a žalovaný za tovar aj keď s omeškaním uhradil kúpnu cenu. Cena bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, menená bola na základe dohody, komunikácie s pánom Martinom Grobarčíkom, splnomocneným zástupcom žalovaného. Nakoľko žalovaný faktúry uhrádzal, nikdy nereklamoval prevzatie a kvalitu tovaru, nemal žalobca dôvod nespoliehať sa na mandát pána Martina Grobarčíka. Obranu protistrany považuje za účelovú, z predložených dôkazov je zrejmé, že obchodný vzťah tu bol a išlo o zaužívanú zvyklosť medzi stranami. Kúpna zmluva sa môže uzatvoriť aj v ústnej forme, takýmto spôsobom bola uzatváraná so žalovaným, buď priamo alebo prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu. Množstvo a cena tovaru bola dohodnutá resp. potvrdená pri každej jednotlivej dodávke guľatiny. Poukázal na to, že žalovaný sám na pojednávaní pred súdom uznal časť svojho záväzku vo výške 6.079,32 eur a to faktúru č. 252/2009, ktorú nespochybnil čo do výšky a rozsahu, zaviazal sa aj uhradiť čo doposiaľ ale neurobil. Vo vzťahu k ďalším faktúram navrhol aby bol vypočutý svedok Tomáš Grenčík, ktorý bol svedkom toho ako sa účastníci dohodli na spôsobe dodania dreva, na cene a na fakturovaní. Tomáš Grenčík bol tým ktorý vykonával prepravu od žalobcu na pílu do obce Rabčice a odovzdával guľatinu na spracovanie rodine Grobarčíkovej. Navrhol doplniť dokazovanie o zoznam prepravcov, ktorí vozili rezivo pre žalovaného od pána Grobarčíka. Bolo by možné z neho zistiť, ktorý prepravca previezol rezivo žalovanému z guľatiny, ktorá bola dovezená na pílu pána Grobarčíka.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný odoberal len rezivo z píly na základe dohody s pánom Františkom Grobarčíkom, ktorému vždy oznámil aký typ reziva a aké množstvo potrebuje a na základe oznámenia pána Františka Grobarčíka, že rezivo je nachystané, pán Slama si poslal svojho prepravcu, rezivo odobral na mieste a zaplatil za prepracované náklady. Výpoveď svedka Tomáša Grenčíka preukazuje len tvrdenia žalobcu o preprave guľatiny do Rabčíc, ale nepreukazuje dodanie a prevzatie už reziva žalovaným. Svedok sa vyjadril len k cene prepravy a nie k cene guľatiny, pričom cena prepravy nie je predmetom sporu. V konaní navrhol vypočuť svedka pána Jašuru, ktorého výpoveď má preukázať odkiaľ žalobca poberal guľatinu a najmä skutočnosť, že žalobca nemá nadobúdacie doklady na to množstvo guľatiny, ktoré v rozhodnom období dodal rodine Grobarčíkovcov. Ďalej navrhol vypočuť svedkov Mgr. Šelestiaka a Petra Ilyho, ktorí boli prítomní na súdnom pojednávaní dňa 6.11.2013 a môžu sa vyjadriť k tomu čo žalovaný uviedol ohľadom údajného uznania faktúry žalobcu č. 252/2009, lebo podľa jeho názoru žalovaný pohľadávku žalobcu čiastočne neuznal. V tejto súvislosti žiadal aj o opravu zápisnice zo dňa 6.11.2013. Žalobca v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal konkrétny obsah zmluvy, ktorá by mala byť uzavretá medzi účastníkmi konania a ani to kedy, kde, za akých okolností došlo k jej uzavretiu. Žalobca nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru žalovanému. Žalobca nepredložil súdu žiadne výdajky a ani dodacie listy. Preukazy pôvodu dreva ktoré žalobca

predložil súdu sa netýkajú žalovaného alebo rodiny Grobarčíkovcov. Všetky dôkazy ktoré žalobca predložil, sa týkali iba dodávok guľatiny pre rodinu Grobarčíkovcov.

Žalovaný v konaní uviedol, že si nepamätá, že by sa so žalobcom niekedy osobne stretol ale nevylúčil to. Poprel uzavretie dohody so žalobcom, na základe ktorej by sa boli vzájomne dohodli na tom, že žalobca mu bude dodávať ihličnatú guľatinu a to tým spôsobom, že táto bude dodávaná nie bezprostredne jemu, ale na miesto plnenie - pílu rodiny Grobarčíkových, ktorá po jej spracovaní mu ju následne odovzdá. Nevie si vysvetliť z akého dôvodu uvedené žalobca tvrdí. Ďalej uviedol, že komunikoval na píle v Rabčiciach iba s pánom Františkom Grobarčíkom a s jeho manželkou. Od neho odoberal už spracované rezivo, ktoré si objednával u neho a nie u žalobcu. Pánovi Grobarčíkovi vždy oznámil o aké množstvo reziva má záujem, on mu také narezal a takto spracované množstvo on aj odobral. Na otázku súdu z akého dôvodu v minulosti uhrádzal faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom, na ktorých bol označený ako odberateľ, keď s ním nebol podľa jeho tvrdenia v žiadnom obchodnom vzťahu, žalovaný uviedol, že bol dohodnutý s pánom Františkom Grobarčíkom tak, že jemu zaplatí cenu za spracovanie guľatiny - za jej narezanie s tým, že za dodanú guľatinu zaplatí cenu jeho dodávateľovi a to žalobcovi. Na otázka súdu, aby vysvetlil z akého dôvodu je potom na faktúrach uvedený ako odberateľ a nie pán Grobarčík, keď podľa jeho tvrdenia bol práve on odberateľom, žalovaný uviedol, že toto vysvetliť nevie. Žalovaný priznal, že v minulosti žalobcom vystavované faktúry uhrádzal. Faktúry, ktoré sú predmetom daného konania ale odmieta uhradiť, nakoľko fakturovanú guľatinu nikdy neprevzal či už nespracovanú alebo spracovanú. K čestnému vyhláseniu Martina Grobarčíka uviedol, že s ním osobne nikdy nekomunikoval, odmieta že by ho ústne splnomocnil na uvedené úkony. Guľatinu na spracovanie objednával u Františka Grobarčíka, ktorý ju objednal u žalobcu, prevzal ju a následne po spracovaní už ako rezivo mu ju odovzdal. Nikdy nevidel však dodací list vystavený žalobcom, vždy len faktúru ním vystavenú. S Františkom Grobarčíkom bol dohodnutý tak, že vždy na konci kalendárneho roka mu urobil sumár, prehľad koľko kamiónov - „fúr“ mu spolu za celý rok dodal. Na pojednávaní v deň 6.11.2013 (č.l. 60 spisu) žalovaný osobne pred súdom do zápisnice uznal čiastočne pohľadávku žalobcu vo výške 6.079,32 eur fakturovanú faktúrou č. 252/2009 aj čo do rozsahu aj čo do výšky, nespochybnil ju a zaviazal sa ju v najbližšej dobe zaplatiť s priznaním, že túto sumu je dlžný. Faktúry č. 11, 20, 108, 252/2009 vystavené žalobcom, ktoré sú predmetom konania mu boli doručené až spolu so žalobou v priebehu konania. Skôr o nich nevedel. K výpovedi svedka Františka Grobarčíka uviedol, že tento mu za rozhodné obdobie roku 2009 žiadne faktúry nevystavil. Priznal, že boli dohodnutí tak, že faktúra sa nevystavuje za každé jedno dodanie reziva ale sa vystaví jedna faktúra na konci kalendárneho roka za všetky dodávky v tomto roku. Za rok 2009 takáto faktúra vystavená nebola. Potvrdil, že Rodina Grobarčíková mu pri dodávaní reziva vystavovala neformálne doklady preukazujúce dodanie reziva a množstvo, zväčša išlo o rukou písaný text na kúsku papiera, ktorý obsahoval informáciu o cene, množstve, prípadne číslo účtu na ktorý má žalovaný cenu uhradiť. O dodaní reziva spracovanej z guľatiny, ktorá je premetom sporu takéto doklady nemá. Na pojednávaní dňa 23.9.2016 spochybnil uznanie pohľadávky žalobcu, tak ako uznanie vykonal na pojednávaní dňa 6.11.2013 s tým, že poopravuje svoje vyhlásenie pred súdom do zápisnice, faktúru a uznanú sumu neuznáva, faktúru č 255/2009 si pomýlil s inou faktúrou od iného dodávateľa, konal v omyle.

Svedok Martin Grobarčík v konaní uviedol, že aj naďalej zotrváva na obsahu písomného čestného vyhlásenia, ktoré bolo predložené súdu. Asi v roku 2008 bol prítomný na stretnutí, ktorého sa zúčastnil žalovaný a jeho otec František Grobarčík a ešte tam bola aj jeho matka Margita Grobarčíková. Na stretnutí sa zúčastnení dohodli, že na základe objednávok od žalovaného mu budú na rodinnej píle, ktorú prevádzkujú spracovávať drevo -guľatinu, ktorú bude žalovaný odoberať od žalobcu. Boli dohodnutí, že žalovaný zabezpečí so žalobcom dodanie dreva na miesto určenia - na pílu v Rabčiciach, kde ich rodina Grobarčíkových drevo spracuje a po jeho spracovaní odovzdá žalovanému. Týmto spôsobom sa obchodný vzťah aj realizoval asi rok. Svedok uviedol, že odberateľom tovaru - dreva vo forme guľatiny od žalobcu nebola rodina Grobarčíkových, ale výlučne žalovaný, ktorému drevo len spracovávali na píle, rezali a následne takto spracované odovzdávali. Žalovaný im neuhrádzal ani cenu za drevo, ale len za jeho spracovanie. Potvrdil, že žalovaný objednával dodávanie tovaru od žalobcu prostredníctvom ich rodiny. Žalovaný za dodaný tovar uhrádzal cenu na základe vystavenej faktúry priamo žalobcovi. Osobitnú zmluvu so žalovaným o spracovaní guľatiny nemali, tieto práce vykonávali len na základe ústnej dohody. Potom čo svedkovi bol daný súdom k nahliadnutiu listinný dôkaz - „preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie“ uviedol, že ide o doklad, ktorý im bol odovzdaný prepravcom pri dodaní tovaru od žalobcu, ktorý prevzali. Aj keď v hornej časti je uvedený ako odberateľ Anton Slama, tak v dolnej časti pri podpise prevzatia je uvedený podpis Grobarčík za odberateľa, nakoľko boli žalovaným

splnomocnení za neho na prevzatie dreva od žalobcu. Uvedený doklad preukazuje prevzatie dreva od žalobcu na píle, ktorú prevádzkujú. Na otázku súdu, či existuje aj obdobný listinný dôkaz o presnom množstve, objeme spracovaného dreva z uvedených objednávok, ktorý bol následne po spracovaní odovzdaný odporcovi svedok uviedol, že žiaden obdobný doklad neexistuje, nakoľko nikto z rodina Grobarčíkových a ani žalovaný vystavenie obdobného dokladu nevyžadovali. Množstvo dreva dodané od žalobcu vždy pri jeho prevzatí od prepravcu skontrolovali. Väčšinu objednávok pre žalovaného telefonicky vybavoval jeho otec František Grobarčík. Po spracovaní si zabezpečil odvoz, prepravu reziva buď sám žalovaný, alebo mu ho odviezol aj jeho otec. Žalovaný uhrádzal cenu za spracovanie dreva na základe vystavovaných faktúr. Na otázku súdu či žalovaný reklamoval niekedy alebo namietal, nesúlad medzi množstvom dodaného tovaru uvedeného vo faktúre od žalobcu a medzi množstvom tovaru, ktoré mu bolo po jeho spracovaní dodané svedok uviedol, že toto nikdy nenamietal ani nereklamoval. Svedočné si svedok žiadne neuplatnil.

Svedok Tomáš Grenčík v konaní uviedol, že pre žalobcu realizuje asi 14 rokov prepravu. Potvrdil, že vykonával prepravu guľatiny od žalobcu pre žalovaného na pílu do Rabčíc. Žalovaného bližšie nepozná, stretli sa len jeden krát, keď sa vzájomne všetci traja dohadovali o cene za prepravu. K zmluvnému vzťahu medzi sporovými stranami sa bližšie vyjadriť nevedel. Potvrdil, že na základe objednávky žalobcu sa dostavil na miesto nakládky v obci Varín, kde mu žalobca predložil preukaz o pôvode dreva. V doklade bol už vyplnený subjekt dodávateľa aj odberateľa, bol tam uvedený aj dopravný prostriedok aj meno šoféra ako aj koncové množstvo prepravovaného dreva. Iný doklad sa vodičovi nákladného motorového vozidla už nevydával, takto to funguje aj v súčasnosti. Následne vodič realizoval prepravu guľatiny na pílu do Rabčíc, kde sa guľatina spracovávala a odberateľ potvrdil na doklade jej prevzatie. Na otázku súd aby sa vyjadril akým spôsobom boli dohodnutí žalobca a žalovaný prípadne spracovateľ rodina Grobarčíkových na cene a spôsobe úhrady ceny za guľatinu sa bližšie vyjadriť nevedel a iba potvrdil, že so žalobcom a žalovaným sa dohodli len na tom, že prepravu bude platiť dodávateľ a nie odberateľ ako aj o výške ceny, ktorú odberateľ akceptoval. Na detaily si už nespomína. Žalobca mu uhradil všetky záväzky z prepravy. Svedočné si žiadne neuplatnil.

Svedok František Grobarčík v konaní uviedol, že oboch účastníkov pozná z pracovnej činnosti. V súčasnosti je starobnom dôchodku, synovi Martinovi Grobarčíkovi a zaťovi Jozefovi Hadarovi pomáhal na píle v Rabčiciach, ktorú prevádzkujú. Na píle sa reže guľatina. Je pracovnou náplňou bolo aj objednávanie guľatiny pre objednávateľov, z ktorých jedným bol aj žalovaný. So žalovaným sa spoznal asi pred 8 rokmi, skôr ako sa spoznal so žalobcom. Žalovaný za nim prišiel s požiadavkou, že má záujem o rezivo a to nielen o spracované drevo ale aj o dodanie guľatiny na rezivo. Žalovanému najprv uviedol, aby si guľatinu zohnal sám, ale dohodli sa nakoniec je mu ju zoženie a následne ju pre neho spracujú a on si tú guľatinu vyplatí už dodávateľovi guľatiny sám, za podmienok ktoré si už vzájomne dohodnú. K týmto zmluvným podmienkam za ktorých si dohodli žalobca a žalovaný dodávanie guľatiny sa vyjadriť nevie. Jemu žalovaný uhrádzal cenu iba za už spracovanú guľatinu - rezivo. Administratívne veci mala v rodinnej firme na starosti jeho nebohá manželka Margita Grobarčíková. Z počiatku si žalovaný objednával rezivo telefonicky, nadiktoval aké rozmery, množstvo potrebuje. Keď si zabezpečili fax tak si žalovaný objednával faxom. Komunikovala s ním aj nebohá manželka. Výšku ceny na ktorej sa dohodli za spracovanie si už nespomína. Zo začiatku žalovaný platil včas a riadne, čestne, neskôr vznikli nedoplatky, ktoré nevyrovnal doteraz. Nežalovali ho. Svedok ďalej uviedol, že so žalovaným komunikoval aj jeho syn Martin Grobarčík. Potvrdil, že žalovaný ho poveril, aby pre neho objednával a aj prevzal guľatinu od žalobcu, na ktorého mu aj dal sám telefónne číslo. Žalobca podľa požiadaviek žalovaného vždy dodal guľatinu na spracovanie. Kto zabezpečoval dopravu ho nezaujímalo. Po dodaní guľatiny prepravcom najprv odmerali dodané množstvo či je všetko v poriadku podľa dodacieho listu resp. dokladu označeného „preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie“. Ide o doklad ktorý pri dodaní predložil vodič niekomu poverenému z píly a ten na doklade potvrdil prevzatie. Na listinných dôkazoch - „preukaz pôvodu dreva na prepravu a spracovanie“ založených v spise potvrdil, že sa na nich nachádzajú za odberateľa podpisy niekoho z rodiny, kto bol oprávnený na prevzatie guľatiny. Guľatinu následne spracovali niekedy za 3 dni niekedy za týždeň a keď bola spracovaná, niekto z píly zavolal žalovanému že má nachystané rezivo a môže si prísť pre neho. Prepravu reziva si zabezpečoval následne žalovaný ale pripustil, že ojedinele ju mohol zabezpečiť aj on sám. Na otázku súdu či existuje aj osobitný písomný doklad o dodaní reziva žalovanému svedok uviedol, že jeho nebohá manželka vystavovala „výdajku“ na presné množstvo, ktorá sa odovzdala vodičovi vozidla prepravujúceho rezivo a ten ju odovzdal žalovanému, ktorý nikdy nenamietal dodané množstvo. Nikdy nemal žiadne námietky že by sa nespracovalo z dovezenej guľatiny menej reziva alebo rezivo by bolo zlej kvality. Žiadne písomné

doklady, „výdajky“ preukazujúce dodanie reziva žalovanému sa však po smrti manželky nezachovali. Faktúry žalovanému vystavované neboli. Svedok uviedol, že žalovaný vyplácal cenu za spracovanie na účet, resp. účty ktoré mu oznámili. Osobitne uhrádzal žalovaný cenu žalobcovi za guľatinu. Potvrdil, že žalovaný ho osobne poveril, splnomocnil na objednávanie a preberanie guľatiny, na žiadne ďalšie úkony ho nesplnomocnil, nesplnomocnil ho na uzatvárania kúpnych zmlúv so žalobcom, nedohadoval so žalobcom ďalšie bližšie zmluvné podmienky, cenu a pod., toto si všetko riešil so žalobcom žalovaný. Potom čo bol svedok oboznámený s tým, že žalobca v konaní tvrdí, že žalovaný ho splnomocnil aj na uzatváranie kúpnej zmluvy, resp. viacerých kúpnych zmlúv pri každej objednávke svedok uviedol, že s takýmto tvrdením žalobcu nesúhlasí, nie je pravdivé. Kúpne zmluvy so žalobcom v mene a na účet žalovaného ústne ani písomne neuzatváral. Poprel taktiež, že by ktokoľvek z rodiny teda aj syn Martin Grobarčík bol splnomocnený žalovaným na uzatváranie kúpnych zmlúv v mene žalovaného so žalobcom.

Z faktúry č. 11/2009 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že dodávateľ - žalobca vystavil odberateľovi - žalovanému dňa 27.1.2009 faktúru na sumu 3.255,20 eur splatnú do 14 dní za dodaný tovar ihličnatú guľatinu v množstve 43,42 m3.

Z preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie (č.l. 5 spisu) súd zistil, že dňa 27.1.2009 bol prepravcom Grenčíkom prepravený od dodávateľa - žalobcu odberateľovi označenému v doklade ako „ANTON SLAMA - HOKAS“ tovar - drevo spolu v objeme 43,42 m3, pričom podľa podpisu na dokumente za odberateľa na uskladnenie a spracovanie prevzala predmetný tovar osoba označená menom „Grobarčík“, ktorá pripojila aj vlastnoručný podpis.

Z faktúry č. 20/2009 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že dodávateľ - žalobca vystavil odberateľovi - žalovanému dňa 6.2.2009 faktúru na sumu 3.312,93 eur splatnú do 14 dní za dodaný tovar ihličnatú guľatinu v množstve 44,19 m3.

Z preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie (č.l. 7 spisu) súd zistil, že dňa 6.2.2009 bol prepravcom Grenčíkom prepravený od dodávateľa - žalobcu odberateľovi označenému v doklade ako „ HOKAS s.r.o.“ tovar - drevo spolu v objeme 44,19 m3, pričom podľa podpisu na dokumente za odberateľa na uskladnenie a spracovanie prevzala predmetný tovar osoba označená menom „Grobarčík“, ktorá pripojila aj vlastnoručný podpis.

Z faktúry č. 108/2009 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že dodávateľ - žalobca vystavil odberateľovi - žalovanému dňa 16.6.2009 faktúru na sumu 2.897,17 eur splatnú do 14 dní za dodaný tovar ihličnatú guľatinu v množstve 38,34 m3.

Z preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie (č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 16.6.2009 bol prepravcom Grenčíkom prepravený od dodávateľa - žalobcu odberateľovi označenému v doklade ako „Hokas s.r.o., ANTON SLAMA“ - žalovanému tovar - drevo spolu v objeme 38,34 m3, pričom podľa podpisu na dokumente za odberateľa na uskladnenie a spracovanie prevzala predmetný tovar osoba, ktorej meno nie je možné podľa nečitateľného vlastnoručného podpisu identifikovať.

Z faktúry č. 252/2009 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že dodávateľ - žalobca vystavil odberateľovi - žalovanému dňa 1.12.2009 faktúru na sumu 6.079,32 eur splatnú do 14 dní za dodaný tovar ihličnatú guľatinu v množstve 41,83 m3, 39,26 m3.

Z preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie (č.l. 11 spisu) súd zistil, že dňa 1.12.2009 bol prepravcom Grenčíkom prepravený od dodávateľa - žalobcu odberateľovi označenému v doklade ako „Píla Rapčice, ANTON SLAMA - HOKAS“ tovar - drevo spolu v objeme 39,26 m3, pričom podľa podpisu na dokumente za odberateľa na uskladnenie a spracovanie prevzala predmetný tovar osoba označená menom „Grobarčík“, ktorá pripojila aj vlastnoručný podpis.

Z preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie (č.l. 12 spisu) súd zistil, že dňa 1.12.2009 bol prepravcom Grenčíkom prepravený od dodávateľa - žalobcu odberateľovi označenému v doklade ako „Píla Rapčice, ANTON SLAMA - HOKAS“ tovar - drevo spolu v objeme 41,83 m3, pričom podľa podpisu na dokumente za odberateľa na uskladnenie a spracovanie prevzala predmetný tovar osoba označená menom „Grobarčík“, ktorá pripojila aj vlastnoručný podpis.

Z písomného čestného vyhlásenia (č.l. 59 spisu) súd zistil, že dňa 13.9.2013 Martin Grobarčík s miestom podnikania Rabčice 273, vyhlásil a potvrdil, že bol ústne splnomocnený Antonom Slamom (odberateľ) na objednávanie drevenej guľatiny u Tibora Tomaškoviča (dodávateľ) ako aj na preberanie každej objednanej drevenej guľatiny od dodávateľa alebo ním určených dopravcov. Ďalej potvrdil, že dňa 27.1.2009 prevzal od dodávateľa na uskladnenie a spracovanie 43,42 m3 ihličnej guľatiny, ktorá bola dovezená dopravcom Štefanom Grenčíkom a uvedená guľatina bola po spracovaní odovzdaná odberateľovi. Dňa 6.2.2009 prevzal od dodávateľa na uskladnenie a spracovanie 44,19 m3 ihličnej guľatiny, ktorá po jej spracovaní bola odovzdaná odberateľovi. Dňa 16.6.2009 prevzal od dodávateľa na uskladnenie a spracovanie 38,34 m3 ihličnej guľatiny, ktorá po jej spracovaní bola odovzdaná odberateľovi. Dňa 1.12.2009 prevzal od dodávateľa na uskladnenie a spracovanie 41,83 m3 a 39,26 m3 ihličnej guľatiny, ktorá po jej spracovaní bola odovzdaná odberateľovi. Zároveň potvrdil, že od dodávateľa preberal on alebo jeho zamestnanci na uskladnenie a spracovanie guľatiny pre odberateľa nielen vo vyššie uvedených prípadoch ale opakovanej aj v roku 2008 a 2009.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či medzi nimi vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením kúpnej zmluvy alebo nie. Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným uzatvoril neformálne ústne kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu dodával tovar - guľatinu, avšak z dôvodu, že žalovaný mal záujem pred jej ďalším použitím (na stavebné práce) o jej spracovanie na rezivo a keďže sám pílu neprevádzkoval, tak sa dohodli, že žalobca nebude dodávať guľatinu priamo žalovanému, ale na pílu, ktorú určil žalovaný. Išlo o pílu v obci Rabčice, ktorú prevádzkuje rodina Grobarčíkových. Vždy jednotlivé dodávky už následne neobjednával žalovaný, ale na základe jeho pokynu a poverenia niekto z rodiny Grobarčíkových, ktorí na píle pracovali. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že so žalobcom v žiadnom záväzkovom vzťahu

nebol, žiadnu kúpnu zmluvu s nim neuzatvoril a ani nikoho na takýto úkon nesplnomocnil. Odoberal a objednával si len rezivo od rodiny Grobarčíkových, konkrétne Františka Grobarčíka z píli, ktorú prevádzkujú. Františkovi Grobarčíkovi vždy len uviedol o aké množstvo reziva má záujem a ten guľatinu potrebnú na jeho zhotovenie si už sám objednal u žalobcu. Františkovi Grobarčíkovi následne uhrádzal cenu za spracovanie guľatiny a po dohode s ním uhrádzal žalobcovi na základe žalobcom vystavených faktúr aj cenu za dodanú guľatinu. Aby mohol byť žalobca v danom konaní procesne úspešný musel preukázať, že so žalovaným mal uzavretú osobitnú kúpnu zmluvu alebo viacej kúpnych zmlúv na základe ktorých by žalovanému dodával ním objednaný tovar - guľatinu. Musel preukázať nie len uzavretie kúpnej zmluvy ale aj zmluvné podmienky dotýkajúce sa ceny, množstva a pod.. Súd však dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo neuniesol a vyššie uvedené nepreukázal, čím si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Všetky žalobcom predložené a navrhnuté dôkazy preukazovali len objednanie a dodanie guľatiny rodine Grobarčíkovej. Je ťažko z odstupom času a aj vzhľadom na neformálnosť identifikovať a ustáliť pri každej dodávke, kto konkrétny z tejto rodiny prevádzkujúcej pílu v obci Rabčice guľatinu od žalobcu objednával a kto ju aj preberal. Bez ohľadu na to, však v konaní bolo svedkami a aj listinnými dôkazmi - „preukazmi pôvodu dreva na prepravu a spracovanie“ preukázané, že množstvo guľatiny, ktoré je predmetom sporu bolo tejto rodine na spracovanie dodané, čo potvrdili aj samotní svedkovia Martin a František Grobarčíkoví. Neexistuje žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval dodanie guľatiny, ktorá je predmetom konania alebo práve z nej spracovaného reziva žalovanému (!). Rovnako tak svedecká výpoveď svedka Františka Grobarčíka nepotvrdila, nepreukázala objednanie a dodanie guľatiny od žalobcu, ktorá je predmetom konania a jej spracovanie a následne odovzdanie reziva žalovanému. Svedok len potvrdil, že žalovaný ho všeobecne splnomocnil, oprávnil na objednávanie a preberanie guľatiny od žalobcu a to pri tej ktorej konkrétnej objednávke. Svedok poprel, že by ho žalovaný splnomocnil na uzatváranie kúpnych zmlúv pri tej ktorej jednotlivej objednávke, dodávke a uviedol, že zmluvné vzťahy si žalobca so žalovaným riešili sami a on o obsahu ich dohody nič nevie. Je síce pravdou, že svedok Martin Grobarčík v čestnom vyhlásení potvrdil, že bol ústne splnomocnený žalovaným nie len na objednávanie guľatiny od žalobcu a na jej preberanie ale aj potvrdil že množstvo, ktoré je premetom daného konania (fakturované faktúrami č. 11, 20, 108, 252/2009) po spracovaní odovzdal žalovanému ako odberateľovi. Žalovaný však takéto tvrdenia svedka poprel a odmietal ich. Je treba uviesť, že vzhľadom na možné právne následky plynúce so skutkového a právneho stavu pre svedka, ktorý v prípade ak by sa nepreukázalo dodanie reziva spracovaného z guľatiny od žalobcu, tak by sám mohol byť žalobcom žalovaný na úhradu ceny za dodanú guľatinu, tak je nutné predmetné tvrdenia svedka o splnomocnení žalovaným a dodaní mu reziva vnímať s nižšou mierou hodnovernosti a súd má za to, že takéto čestné vyhlásenie samo o sebe, bez ďalšieho (napr. jednoznačných listinných dôkazov, ktorými by boli napr. dodacie listy preukazujúce dodanie reziva žalovanému) nie je dostatočné na prijatie záveru o jednoznačnom a bez pochybnosti preukázanom skutkovom stave, že svedok bol splnomocnený na objednanie a prevzatie guľatiny ktorá je predmetom daného konania a že reálne dodal žalovanému z týchto objednávok aj rezivo. Žalobca tak v konaní žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal že by si žalovaný objednal a prevzal guľatinu, ktorá je predmetom konania alebo že by na takéto konkrétne úkony bol niekoho splnomocnil. Nebolo ani preukázané, že by žalovaný bol svedka Martina Grobarčíka čo i len vo všeobecnosti k tomu splnomocnil. Žalovaný potvrdil iba, že vo všeobecnosti na objednávanie a preberanie (na nič iné) splnomocnil svedka Františka Grobarčíka, čo svedok aj sám potvrdil. V konaní sa nepodarilo preukázať súvis medzi žalobcom dodanou guľatinou rodine Grobarčíkovej, ktorá je predmetom konania a žalovaným či už vo forme objednávok, dodania reziva a pod. V konaní bolo iba bezpochyby preukázané listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, že guľatina ktorá je predmetom konania bola dodaná rodine Grobarčíkovej ale nepodarilo sa preukázať, žeby po spracovaní bola aj ako rezivo dodaná ako konečnému odberateľovi žalovanému. Žalovaný sám v konaní potvrdil iba správnosť žalobcom vystavenej faktúry č. 252/2009 na sumu 6.079,32 eur, ktorú pohľadávku žalobcu v tejto časti sám dňa 6.11.2013 pred súdom osobne do zápisnice v celom rozsahu uznal, nespochybnil a dokonca sa sám zaviazal ju uhradiť. Žalovaný dodatočne tento svoj uznávací prejav spochybnil s tým, že konal v omyle a uznanú faktúru si pomýlil s inou faktúrou iného dodávateľa. Je treba zdôrazniť, že uznaním dlhu žalovaný založil vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu a na neho sa presunulo dôkazne bremeno, že v čase uznania záväzku záväzok neexistoval. Žalovaný v konaní žiadnym hodnoverným spôsobom túto domnienku nevyvrátil a nepreukázal, že dlh v čase uznania nemal, neexistoval. Dodatočné spochybňovanie uznania so strany žalovaného vyznieva vzhľadom na zdôvodnenie a značný odstup času (skoro 3 roky) špekulatívne a účelovo, keď vzhľadom na dodatočne vykonané dokazovanie a pred súdom preukázaný stav má žalovaný evidentnú snahu sa vyhnúť splnenia svojej povinnosti zaplatiť skôr bez námietok uznaný dlh žalobcovi.

Zdôvodňovanie žalovaného, že konal v omyle, ak uznal pred súdom dlh voči žalobcovi vyplývajúci z jeho faktúry č. 252/2009, nakoľko si túto faktúru pomýlil s inou faktúrou od iného dodávateľa je absolútne nedôveryhodné keďže ako sám žalovaný priznal o faktúre č. 252/2009 a jej obsahu (aj o dodávateľovi) mal vedomosť od jej doručenia dňa 16.5.2013. Ťažko možno preto uveriť, že žalovanému nestačilo ani niekoľko mesiacov na to aby si uvedomil o akú faktúru ide a akým subjektom ako dodávateľom bola vystavená. Aj napriek tomu, že žalovaný spochybnil uznanie dlhu pred súdom z dôvodu konania v omyle (nespochybnil samotný uznávací prejav pred súdom), tak právny zástupca žalovaného spochybnil (zjavne v rozpore v vyjadrením žalovaného) na pojednávaní aj skutočnosť, že vôbec k takémuto prejavu došlo (?) resp. že bol tento prejav správne zachytený v zápisnici, z ktorého dôvodu žiadal v konaní vypočuť svedkov a žiadal opravu zápisnice. Aj v danom prípade má súd za to, že predmetné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného vyznieva špekulatívne, účelovo a absolútne nedôveryhodne (už len pre rozpor s vyjadrením jeho klienta) a to opäť vzhľadom na časový odstup skoro 3 rokov a súvislosť dodatočného vykonaného dokazovania, ktoré nepreukázalo nárok žalobcu a žalovaný tak má evidentnú snahu sa vyhnúť splnenia svojej povinnosti zaplatiť skôr bez námietok uznaný dlh žalobcovi. V zápisnici o súdnom pojednávaní zo dňa 6.11.2013 súd doslovne uviedol vyjadrenie žalovaného o uznaní dlhu. Zápisnica bola nahlas diktovaná (diktovanie počuté účastníkmi) a pojednávania sa osobne zúčastnil nie len sám žalovaný ale aj jeho právny zástupca (!), ktorí by v prípade nepresnej alebo odlišnej formulácie vyjadrenia žalovaného súdom do zápisnice bezpochyby už na danom pojednávaní alebo bezprostredne po ňom vniesli voči obsahu zápisnice námietky, návrhy na doplnenie, pozmenenie a žiadali prípadne jej opravu. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 6.11.2013 zachytáva skutočný priebeh pojednávania a vyjadrenia strán tak ako boli realizované pred súdom. Z uvedeného dôvodu aj súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalovaného vznesenej na pojednávaní v deň 23.9.2016 (?) na opravu zápisnice zo dňa 6.11.2013 a poklad ju za nedôvodnú a účelovú. Z uvedených dôvodov ani súd nevykonal právnym zástupcom žalovaného navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkom majúcich sa údajne pojednávania dňa 6.11.2013 zúčastniť ako verejnosť k ústnemu prejavu a vyjadreniu žalovaného. Ide o dokazovanie bezpredmetné, neúčelné. Rovnako je bezpredmetné vykonať dokazovanie výsluchom svedka majúceho spochybňovať pôvod resp. množstvo guľatiny ktorou žalobca disponoval a dodával na pílu v Rabčiciach. Takáto skutočnosť nie je v danom konaní a pri právnom posúdení ako je vyššie uvedené rozhodujúca, zásadná a je irelevantná (najmä vo vzťahu k žalovanému). Súd taktiež nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz o predložení zoznamu prepravcov, ktorí vozili rezivo pre žalovaného od pána Grobarčíka z ktorého by podľa žalobcu bolo možné zistiť, ktorý prepravca previezol rezivo žalovanému z guľatiny, ktorá bola dovezená na pílu pána Grobarčíka. Samotný zoznam prepravcov (zrejme majúci byť predložený zo strany žalovaného, ktorý si zväčša zabezpečoval prepravu reziva) by sám o sebe, bez ďalšieho v žiadnom prípade bez pochybností nepreukazoval dodanie reziva spracovaného z guľatiny, ktorá je predmetom daného konania a zoznam prepravcov by ani nepreukazoval množstvo prípadne dodaného reziva, čo je zásadné pre posúdenie výšky nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd pokladá za nadbytočné a nehospodárne doplniť dokazovanie v tomto smere a preto ho nevykonal.

V závere nedá súdu dodať, že medzi jednotlivými účastníkmi tohto vzťahu bolo vhodné, aby ich vzájomné obchodné vzťahy boli upravené vo forme písomných zmlúv a tým by sa uľahčilo prípadné preukazovanie zmluvných vzťahov.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.079,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.079,32 eur od 18.5.2013 do zaplatenia.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.

Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 369 ods. 1 uložiť mu povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný o dlhu dozvedel (žeby mu bola napr. skôr doručená faktúra) pred tým ako mu bola doručená dňa 16.5.2013 žaloba spolu s faktúrou č. 252/2009 na sumu 6.079,32 eur. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalovaný po doručení a oboznámení sa s faktúrou č. 252/2009, oboznámení sa s dlhom, ktorý uznal mohol dobrovoľne dlh deň nasledujúci žalobcovi uhradiť a keďže tak neurobil, tak dňom 18.5.2013 sa so svojim plnením dostal do omeškania. Preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.079,32 eur od 18.5.2013 do zaplatenia

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1,2 tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 22% z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 22%. Žalovaná suma 15.544,62 eur = 100 %, žaloba dôvodná vo výške 6.079,32 eur = 39 %, nedôvodná žaloba vo výške 9.465,30 eur = 61 %, úspech žalobcu 39%, úspech žalovaného vo veci tak je 61%, 61 % - 39 % = 22 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).