Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24C-158-2015.pdf
PDF · 97.32 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/158/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému: X. G., narodený XX.XX.XXXX, G. XXX, o zaplatenie sumy 327,21 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,- eur od 19.05.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou zo dňa 25.02.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 327,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 327,21 eura od 19.05.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2.Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 17.04.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 eur, čo žalobca doložil výpisom z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,00 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eura. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej
zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 18.05.2014. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca priloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,00 eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 327,21 eura s príslušenstvom. Žalovaný do dňa spísania návrhu nerealizoval žiadnu úhradu.
3.Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 10.02.2016, k tejto sa nevyjadril.
4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 25.02.2015, výpisom z obchodného registra č.l. 3, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 17.04.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.04.2014, výpisom z účtu žalobcu č.l. 9, upomienkou zo dňa 25.05.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 01.06.2014, upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 09.06.2014, poslednou výzvou zo dňa 15.06.2014, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5.Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným bola formou diaľkovej komunikácie dňa 17.04.2014 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých zmlúv poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 200,00 eur, pričom sumu 200,00 eur zaslal žalobca žalovanému na účet dňa 17.04.2014. Celkové náklady žalovaného boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v sume 62,21 eura, a preto celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, bola vo výške 262,21 eura. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na 18.05.2014. Žalovaný zo zmluvy žalobcovi nič neplnil.
6.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8.Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9.Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
10.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11.Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
13.Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
14.Podľa § 2 písm. d) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
15.Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
16.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17.Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
18.Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
19.Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
20.Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
21.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola dôvodná iba z časti.
24.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 17.04.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany žalobcu a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
krátkodobý bezúčelový úver vo výške 200,00 eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 262,21 eura, ktorú tvorí úver a celkové náklady za poskytnutie úveru, ktoré boli vyjadrené pevnou sumou vo výške 62,21 eura. Úver bol splatný dňom 18.05.2014. RPMN bola vo výške 2326,1% a priemerná hodnota RPMN vo výške 391 %. Žalovaný žalobcovi nezaplatil z poskytnutého úveru žiadnu sumu.
25.Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
26.Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. e) ZSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZSÚ.
27.Súd poukazuje na skutočnosť, že úver je označený ako bezúročný, avšak žalobca ako veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eura. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 OBZ je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Súd preto dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby žalobca ako veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by v tomto prípade mohla odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 OBZ a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.
28.Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 200,00 eur a na tento v lehote splatnosti a ani neskôr nič nezaplatil, súd ho výroku I. zaviazal na zaplatenie sumy 200,00 eur žalobcovi a vo zvyšku žalobu vo výroku II. zamietol.
29.Žalovaný tým, že úver v lehote do 18.05.2014 nevrátil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % (5 + 0,25%) ročne zo sumy 200,00 eur od 19.05.2014 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 19.05.2014 bola 0,25 %.
30.V časti žaloby, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 65,00 eur, a to titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov na upomienky, súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by tieto upomienky a urgencie boli žalovanému vôbec doručené, a teda neuniesol dôkazné bremeno, že by mu vznikol nárok na tieto náklady. Rovnako nepreukázal, aké skutočné náklady žalobcovi v spojitosti s uvedenými výzvami vznikli, keď svoj nárok odôvodňoval iba poukazom na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého má za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 eur, pri druhej a tretej za každú 10,00 eur, a pri štvrtej vo výške 30,00 eur. Zároveň treba uviesť, že uvedené dojednanie zmluvy je neurčité, nakoľko si rozporuje, keď jednak uvádza, že ide o skutočné
náklady (pričom vôbec nie je zrejmý spôsob ich vzniku práve v uvedenej výške), a na druhej strane ich výšku stanovuje paušálne.
31.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 200,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200,00 eur od 19.05.2014 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu vo výroku II. zamietol.
32.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33.Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 327,21 eura s príslušenstvom priznaná suma 200,00 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 61 % a hrubý úspech žalovaného 39%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 22 % (61 % - 39 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 22 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.