Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-19-2015.pdf
PDF · 180.36 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: BONI FRUCTI, spol. s r.o., so sídlom Lipnická ul. 3035/162, Dunajská Lužná 900 42, IČO: 35 766 981, právne zastúpený: Advokátska kancelária VOZÁR, s.r.o. so sídlom Trenčianska 56/D, Bratislava 821 09 proti žalovanému: Mgr. Marek Piršel, Kopčianska 10, Bratislava, správca úpadcu L., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel, s.r.o., so sídlom Lesná 310, 930 41 Hviezdoslavov, o určenie popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že pohľadávka žalobcu
vo výške 4.748,42 eur uplatnená prihláškou č. 6 zo dňa 25.5.2015 vo výške 1.603,28 eur uplatnená prihláškou č. 7 zo dňa 25.5.2015 vo výške 7.975,91 eur uplatnená prihláškou č. 8 zo dňa 25.5.2015 vo výške 7.415,93 eur uplatnená prihláškou č. 9 zo dňa 25.5.2015 vo výške 6.308,01 eur uplatnená prihláškou č. 10 zo dňa 25.5.2015 vo výške 3.321,58 eur uplatnená prihláškou č. 11 zo dňa 25.5.2015 vo výške 3.091,08 eur uplatnená prihláškou č. 12 zo dňa 25.5.2015 vo výške 2.571,74 eur uplatnená prihláškou č. 13 zo dňa 25.5.2015 vo výške 3.327,48 eur uplatnená prihláškou č. 14 zo dňa 25.5.2015 vo výške 350,48 eur uplatnená prihláškou č. 15 zo dňa 25.5.2015 vo výške 12.668,32 eur uplatnená prihláškou č. 16 zo dňa 25.5.2015 vo výške 1.199,64 eur uplatnená prihláškou č. 17 zo dňa 25.5.2015 vo výške 8.984,88 eur uplatnená prihláškou č. 18 zo dňa 25.5.2015 vo výške 7.453,45 eur uplatnená prihláškou č. 19 zo dňa 25.5.2015 vo výške 1.734,15 eur uplatnená prihláškou č. 20 zo dňa 25.5.2015 vo výške 6.078,60 eur uplatnená prihláškou č. 21 zo dňa 25.5.2015 vo výške 6.319,60 eur uplatnená prihláškou č. 22 zo dňa 25.5.2015 vo výške 1.300,78 eur uplatnená prihláškou č. 23 zo dňa 25.5.2015
do konkurzného konania na majetok úpadcu L. sp. zn. 25K/6/2015, vedeného na Okresnom súde Trnava, ktoré vznikli titulom nezaplatenia kúpnych cien za dodaný tovar a úrokov z omeškania, sú čo do právneho dôvodu a výšky oprávnené a nesporné.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.7.2015, domáhal určenia ,že jeho pohľadávka vo výške 8.811,21 eur, uplatnená prihláškou č. 5 zo dňa 25.5.2015 do konkurzného konania na majetok úpadcu L. je zabezpečená v plnom rozsahu záložným právom v prvom poradí, zriadeným na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.09.2010, ktoré viazne na nehnuteľnostiach v k.ú. F. a žalobca má právo na oddelené uspokojenie zo speňaženia týchto nehnuteľností. Ďalej sa žalobca domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 7.415,93 eur uplatnená prihláškou č. 9, pohľadávka vo výške 1.603,28 eur uplatnená prihláškou č. 7, pohľadávka vo výške 7.975,91 eur uplatnená prihláškou č. 8, pohľadávka vo výške 6.308,01eur uplatnená prihláškou č. 10, pohľadávka vo výške 3.321,58 eur uplatnená prihláškou č. 11, pohľadávka vo výške 3.091,08 eur uplatnená prihláškou č. 12, pohľadávka vo výške 2.571,74 eur uplatnená prihláškou č. 13, pohľadávka vo výške 3.327,48 eur uplatnená prihláškou č. 14, pohľadávka vo výške 350,48 eur uplatnená prihláškou č. 15, pohľadávka vo výške 12.668,32 eur uplatnená prihláškou č. 16, pohľadávka vo výške 1.199,64 eur uplatnená prihláškou č. 17, pohľadávka vo výške 8.984,88 eur uplatnená prihláškou č. 18, pohľadávka vo výške 7.453,45 eur uplatnená prihláškou č. 19, pohľadávka vo výške 1.734,15 eur uplatnená prihláškou č. 20, pohľadávka vo výške 6.078,60 eur uplatnená prihláškou č. 21, pohľadávka vo výške 6.319,60 eur uplatnená prihláškou č. 22 pohľadávka vo výške 1.300,78 eur uplatnená prihláškou č. 23 do konkurzného konania na majetok úpadcu GY., sp. zn. 25 K 6/2015, ktoré vznikli titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar a úrokov z omeškania sú oprávnené čo do právneho dôvodu a výšky a sú zabezpečené v plnom rozsahu záložným právom v prvom poradí, zriadeným na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.09.2010, ktoré viazne na nehnuteľnostiach v k.ú. F..e - pozemok parc. registra „C“ parc.č. XXXX/ XX o výmere 338 m2, parc.č. 5720/45 o výmere 124 m2, parc.č. XXXX/XX o výmere X mX a stavba súp. č. XXXXX, postavená na parc. č. XXXX/XX vedených na LV č. XXXX a na nehnuteľnostiach v k.ú. Trstice, obec Trstice - pozemok parc. registra „C“ parc.č. XXX o výmere XXX mX a pozemok registra „C“ parc.č. XXX o výmere XXX mX, vedené na LV č. XXX a žalobca má právo na oddelené uspokojenie zo speňaženia týchto nehnuteľností. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava spis. zn. 25K/6/2015 zo dňa 7.4.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: L. v to čase podnikajúci pod obchodným menom: GY. IČO: 32 362 242. Do funkcie správcu Úpadcu bol ustanovený JUDr. Peter Kubik, Uznesenie o vyhlásení Konkurzu bolo doručené podľa § 199 ZKR zverejnením v Obchodnom vestníku č. OV 70/2015 dňa 14.4.2015. Žalobca v zmysle § 28 a nasl. ZKR riadne a včas prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky voči úpadcovi prihláškami č. 1 až 26, všetky zo dňa 25.5.2015, t.j. v rámci základnej prihlasovacej lehoty. Celková výška žalobcom prihlásených pohľadávok do konkurzu je 131.747,12 eur. Správca listom zo dňa 27.5.2015 oznámil žalobcovi, že dňa 26.5.2015 zapísal pohľadávky prihlásené žalobcom do zoznamu pohľadávok. Následne správca listom zo dňa 26.6.2015, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 1.7.2015, poprel väčšinu pohľadávok prihlásených žalobcom, a to čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu (pohľadávky v prihláškach od č. 6 až do č. 24), ako aj správca pri týchto pohľadávkach poprel prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu. Pri pohľadávkach v prihláškach č.5 a č.25 správca poprel prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu. Žalovaný nepostupoval správne, keď pri pohľadávke uvedenej v prihláške č. 5 poprel prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu a pri pohľadávkach v prihláškach č. 6 až 23 poprel samotné pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané, ako aj poprel prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu, nakoľko tieto pohľadávky nie sú čo do existencie zabezpečenia, resp. právneho dôvodu a výšky sporné, nemali byť popreté a mali sa považovať za zistené. Dňa 29.9.2010 bola uzatvorená Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam medzi žalobcom ako záložným veriteľom a úpadcom, ako záložcom v 1. rade a záložcom v 2. rade
- manželkou M. ako záložcami. K Zmluve o záložnom práve k nehnuteľnostiam bol dňa 10.11.2010 uzatvorený Dodatok č. 1 a vklad záložného bol povolený pod V-26817/10 zo dňa 19.11.2010. Na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam v znení jej Dodatku č. 1 a vkladu V-26817/10 bolo zriadené záložné právo k zálohu špecifikovanému ako : a) nehnuteľnosti v k.ú. F.vedené na LV č. XXXX, b) nehnuteľnosti v k.ú. TH. 2. Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam bola uzatvorená v nadväznosti na Uznanie záväzku a dohodu o jeho vysporiadaní a zabezpečení zo dňa 29.9.2010, ktorej prílohou boli „Neuhradené odberateľské faktúry úpadcu do dátumu 24.9.2010 ako aj v nadväznosti na dohodu žalobcu a úpadcu, že dodávky tovaru budú ďalej pokračovať (i po 24.09.2010), nakoľko záložné právo k Zálohu bude slúžiť i na uspokojenie budúcich pohľadávok žalobcu z kúpnych zmlúv uzatvorených s úpadcom. Žalobca (v postavení veriteľa a záložného veriteľa) práve z tohto dôvodu pokračoval v obchodovaní so záložcom v 1. rade, a i po 24.9.2010 dodával záložcovi tovar (ovocie a zeleninu). Uzatváranie ďalších kúpnych zmlúv po 24.09.2010 je logicky zdôvodnené práve presvedčením predávajúceho i kupujúceho, že
pohľadávky predávajúceho (záložného veriteľa) vznikajúce z týchto kúpnych zmlúv sú zabezpečené záložným právom k Zálohu. V Zmluve o záložnom práve k nehnuteľnostiam sú pohľadávky záložného veriteľa, ktoré zabezpečuje záložné právo, zadefinované v článku nazvanom „Predmet zmluvy“ v bode 2 a 3. V bode 2 tohto článku ide o pohľadávky záložného veriteľa: a) na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar voči záložcovi v 1. rade podľa Dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku vo výške 103.588,03 Eur b) na zaplatenie príslušenstva tejto pohľadávky (kúpnej ceny), teda úrokov z omeškania, c) na zaplatenie dojednaných zmluvných pokút, prípadne iných dlžných súm podľa Dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku, vrátane prípadu predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodov uvedených v Dohode o vysporiadaní a zabezpečení záväzku, ako aj pri odstúpení od Dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku alebo jej vypovedaní, d) na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa z Dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku a v súvislosti s ňou a na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva... e) na náhradu škody spôsobenej záložnému veriteľovi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu vyplývajúceho z Dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku alebo z tejto zmluvy a zmluvnú pokutu podľa bodu 4 ods. 3 tejto zmluvy, pokiaľ táto škoda nie je krytá zabezpečenými pohľadávkami uvedenými vyššie. V bode 3 tohto článku sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje zabezpečené pohľadávky pod písm. a) až e) vyššie: a) ktoré v čase podpisu tejto zmluvy už boli vzniknuté. Teda v prípade pohľadávok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar išlo o vzniknutý nedoplatok kúpnej ceny vo výške 103.588,03 Eur. Nedoplatok kúpnej ceny vo výške 103.588,03 EUR vznikol záložcovi 1 z kúpnych zmlúv uzatvorených so žalobcom v minulosti, do dátumu 24.09.2010, kedy bola vystavená posledná faktúra zahrnutá do Prílohy č. 1 k Dohode o vysporiadaní a zabezpečení záväzku. b) ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, a to aj v prípade zmeny Dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku, najmä pri predĺžení splatnosti zabezpečenej pohľadávky ako aj v prípade akejkoľvek zmeny záväzkového vzťahu medzi žalobcom a záložcom v 1. rade alebo nahradenia záväzku novým záväzkom. Teda v prípade pohľadávok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar išlo o nedoplatok kúpnej ceny, ktorý vznikne záložcovi v 1. rade v budúcnosti. Budúci nedoplatok kúpnej ceny, mohol záložcovi 1 vzniknúť len z budúcich kúpnych zmlúv. Záložca a záložný veriteľ ďalej obchodovali, uzatvárali kúpne zmluvy i po dátume 24.9.2010. Neskôr záložca 1 veriteľovi uhrádzal kúpne ceny za dodaný tovar odobratý do 24.9.2010. Záväzkový vzťah podľa bodu 3 čl. 3 Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam, nemožno stotožňovať s Dohodou o vysporiadaní a zabezpečení uznaného záväzku zo dňa 29.9.2010. Touto dohodou došlo len k uznaniu už skôr existujúcich záväzkov (z kúpnych zmlúv) a k dohode o ich zabezpečení a splatení v náhradných lehotách. Záväzkovým vzťahom podľa bodu 3 čl. 3 záložnej zmluvy, treba chápať do 24.09.2010 uzatvorené kúpne zmluvy. Keď potom záložná zmluva uvádza, že záložné právo zabezpečuje zabezpečené pohľadávky, ktoré v čase podpisu tejto zmluvy už boli vzniknuté, ale aj tie, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti, je potrebné toto ustanovenie čítať a vykladať tak, že záložné právo zabezpečuje pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré v čase podpisu tejto zmluvy už boli vzniknuté, ale aj tie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti z nových kúpnych zmlúv. Záväzkový vzťah medzi záložcom 1 a veriteľom založený kúpnymi zmluvami uzatvorenými do 24.9.2010 sa menil tým, že záložca odoberal i ďalší tovar, bol povinný zaplatiť ďalšie kúpne ceny a celkový dlh na kúpnej cene narastal. Postupne tak vznikali pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, tie, o ktorých záložná zmluva pojednáva, že vzniknú z tohto titulu v budúcnosti. Z dôvodov úhrad kúpnej ceny zo starých dodávok a vzniku pohľadávok z titulu kúpnej ceny za ďalšie nové dodávky došlo tiež k v zmluve predpokladanému nahradeniu záväzku novým záväzkom. V opačnom prípade, teda ak by sa záložné právo týkalo len nezaplatených kúpnych zmlúv uvedených v prílohe Dohody o zabezpečení a uznaní záväzku, veriteľ by nedodával záložcovi 1 i ďalší tovar a nevykonával by za účelom uspokojenia svojej pohľadávky záložné právo na všetky zaťažené nehnuteľnosti, k čomu mu záložca 1 poskytoval súčinnosť. Záložné právo zabezpečuje pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny zo všetkých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a úpadcom, vrátane ich príslušenstva, tak ako boli tieto pohľadávky prihlásené do konkurzu. Prihlásené zabezpečovacie právo na pohľadávkach prihlásených prihláškou č. 5 a prihláškami č. 6 až č. 23 existuje a žalobca má právo na oddelené uspokojenie zo speňaženia nehnuteľností tvoriacich Záloh.
3. Žalobca preukázal právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok faktúrami, dodacími listami, dohodami o započítaní. Správca poprel pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu úplne neopodstatnene, veď voči právnemu dôvodu a výške tejto prihlásenej pohľadávky nič nenamietal a ani niet čo namietať, nakoľko právny dôvod a výška pohľadávok, tak ako boli uvedené v prihláškach sú nesporné. Skúmať premlčania v tomto konaní je irelevantné, pretože čo do vymáhateľnosti nebola žalovaným popretá. Pokiaľ správca popretie pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky poprel z dôvodu ich premlčania, premlčanie nemá žiadny vplyv na existenciu pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, platí, že prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive: a) čo do právneho dôvodu, b) vymáhateľnosti, c) výšky, d) poradia, e) zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo f) poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ, ktorý trvá na popretej pohľadávke, sa môže domáhať na konkurznom súde žalobou proti správcovi, aby súd určil: a) právny dôvod pohľadávky b) vymáhateľnosť pohľadávky c) poradie pohľadávky d) výšku pohľadávky e) zabezpečenie pohľadávky záložným právom f) poradie zabezpečovacieho práva Obsah žaloby v incidenčnom spore je determinovaný obsahom popieracieho prejavu správcu - ak správca poprie právny dôvod či výšku, veriteľ sa má domáhať niečoho iného, než keby správca poprel vykonateľnosť. Veriteľ je oprávnený podať žalobu v rozsahu, v akom mu bola pohľadávka správcom popretá. Žaloba podaná v tej časti, v ktorej bola pohľadávka zistená sa musí zamietnuť. Petit žaloby bude formulovaný ako v určovacom spore a veriteľ sa domáha len toho, čo bolo popreté. Žalobou sa veriteľ vždy bude domáhať pozitívneho určenia popretého práva, ktoré si uplatnil v prihláške. Pri popretí právneho dôvodu bude žalobca napr. žiadať, aby súd určil, že je veriteľom pohľadávky vo výške....proti úpadcovi z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa........ Ak správca poprel pohľadávku veriteľa v určitej výške, veriteľ sa bude domáhať v žalobe, aby súd učil, že je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi v popretej výške... Pokiaľ bola veriteľovi popretá vymáhateľnosť pohľadávky, žalobca sa bude domáhať v žalobe, aby súd určil, že jeho pohľadávka proti úpadcovi nie je premlčaná alebo nie je vylúčená z uspokojenia. Keď možno dôvodne pochybovať o existencii pohľadávky, v takom prípade sa pohľadávka popiera čo do právneho dôvodu. Keď možno dôvodne pochybovať o vymáhateľnosti pohľadávky, v takom prípade sa pohľadávka popiera čo do vymáhateľnosti... Pokiaľ ide o popretie pohľadávky čo do vymáhateľnosti, ide o prípady, keď je pohľadávka premlčaná alebo vylúčená z uspokojenia v rámci konkurzu (§100 ZKR). Prihlásená pohľadávka sa v konkurze považuje za zistenú, t.j. nespornú márnym uplynutím lehoty na popretie pohľadávky, a to v rozsahu, v akom nebola popretá. Pohľadávku možno poprieť iba v zákonom ustanovenej lehote, preto popretie pohľadávky musí nadobudnúť účinnosť v tejto lehote, čo okrem iného znamená, že prípadné nedostatky popretia, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné účinne odstrániť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky, resp. popretie pohľadávky nie je možné ani doplniť po uplynutí tejto lehoty. Správca nepoprel prihlásené pohľadávky čo do ich vykonateľnosti (v tomto rozsahu neboli popreté, teda sú zistené) ale v rozsahu čo do ich dôvodu a výšky. Týmto Správca vymedzil obsah a petit žaloby v určovacom - incidenčnom spore. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojení v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2015 (č.l. 188 spisu) uviedol, že žalobca, spoločnosť BONI FRUCTI, spol. s r.o., si uplatnila prihláškami č. 1 až 26 zo dňa 25.5.2015, doručenou správcovi dňa 26.5.2015 pohľadávky voči Úpadcovi zabezpečené záložným právom vzniknuté z titulu neuhradených faktúr za dodané služby, resp. tovar - ovocie a zeleninu. V zmysle podanej prihlášky tieto pohľadávky neboli zo strany Úpadcu uhradené do dnešného dňa. Správca zapísal tieto pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10 až 30, z čoho pohľadávky pod poradovým číslom 6 až 24 boli
popreté čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané a pri pohľadávkach pod poradovým číslom 5 až 25 bolo popreté aj prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu z dôvodu, že Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.09.2010 nezabezpečuje prihlásenú pohľadávku. Žalobca argumentuje v žalobe tým, že predmetné pohľadávky nie sú čo do existencie zabezpečenia, resp. právneho dôvodu a výšky sporné a preto by nemali byť popreté, mali by sa považovať za zistené. Žalobca žiada konajúci súd, aby určil pri pohľadávkach pod poradovým číslom 6 až 23, že je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky a pri pohľadávkach pod poradovým číslom 5 až 23, že pohľadávka je zabezpečená v plnom rozsahu záložným právom v prvom poradí. Žalobca sa v podanej žalobe k pohľadávkam pod poradovým číslom 24 a 25 nevyjadroval. S argumentáciou žalobcu sa žalovaný nestotožňuje a zotrváva na oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 26.6.2015. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu že: „Správca nepoprel prihlásené pohľadávky čo do ich vykonateľnosti (v tomto rozsahu neboli popreté, teda sú zistené), ale v rozsahu čo do ich dôvodu a výšky.“ Správca JUDr. Kubik v oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 26.0.2015 jednoznačne uviedol, že popiera pohľadávky „čo do právneho dôvodu a výšky, z dôvodu, že sú premlčané.“ Z uvedenej formulácie je jednoznačné a nepochybné, že správca považoval žalobcom uplatnené pohľadávky za premlčané aj bez explicitného uvedenia dôvodu popretia „čo do vymáhateľnosti“. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je správca povinný pohľadávku v spornom rozsahu poprieť, ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná. Nakoľko správca zistil, že prihlásené pohľadávky žalobcu sú premlčané, bol povinný ich z tohto dôvodu poprieť. V zmysle ust. § 32 ods. 2 ZKR možno pohľadávku poprieť čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Zároveň v zmysle § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Správca v oznámení jednoznačne a nepochybne popretie pohľadávky zdôvodnil tým, že pohľadávka je premlčaná a uviedol výšku sumy, ktorú poprel tým, že ju poprel v celom rozsahu. Takýmto spôsobom bola pohľadávka popretá v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami ZKR a so všetkými náležitosťami. Nie je chybou pokiaľ správca explicitne v oznámení o popretí pohľadávky neuviedol dôvod „čo do vymáhateľnosti“, pokiaľ explicitne uviedol, že pohľadávka je premlčaná, pretože to z odôvodnenia jednoznačne vyplýva. Premlčaná pohľadávka v konkurznom konaní nemôže obstáť a z tohto dôvodu, je spochybnená aj jej dôvodnosť a výška. Pokiaľ správca poprel pohľadávku z dôvodu jej premlčania je zrejmé, že ju poprel čo do vymáhateľnosti a týmto zároveň aj čo do jej dôvodu a výšky. Z uvedeného dôvodu sa nemôžeme stotožniť s tvrdením žalobcu, že premlčanie nemá žiadny vplyv na existenciu pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. S premlčaním je zároveň spochybnená celá pohľadávka, aj je právny základ a výška. Týmto spôsobom je nepochybne určený aj obsah žaloby v incidenčnom spore a premlčanie je potrebné v tomto konaní skúmať. 5. K zabezpečeniu pohľadávok záložným právom žalovaný uviedol, že správca v oznámení o popretí pohľadávok poprel pri pohľadávkach pod poradovým číslom 5 až 25 prihlášky aj prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu z dôvodu, že Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje prihlásenú pohľadávku. Máme za to, že vyššie uvedené prihlásené pohľadávky nie sú zabezpečené záložným právom z viacerých dôvodov. Podľa Uznania záväzku a dohody o jej vysporiadaní a zabezpečení, uzatvoreného medzi žalobcom a Úpadcom dňa 29.9.2010, je v čl. III. bod 2. presne špecifikovaná pohľadávka veriteľa vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom a táto je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti osobitnou zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Zmluva o záložnom práve zo dňa 29.9.2010 opäť definuje a špecifikuje pojem „zabezpečená pohľadávka“ v súlade s Uznaním záväzku v čl. 2 a čl. 3 bod 2. Zabezpečenou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z Uznania záväzku spolu s príslušenstvom. Ide o pohľadávku:
- vzniknutú z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar podľa Uznania záväzku,
- ako aj o príslušenstvo, vrátane prípadných zmluvných pokút či predčasnej splatnosti pohľadávky,
- vzniknutú v dôsledku náhrady nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv vyplývajúcich z Uznania záväzku a vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva,
- vzniknutú z titulu náhrady škody alebo zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia povinností so záväzkového vzťahu.
6. Žalobca v podanej žalobe argumentuje tvrdením, že záložné právo zabezpečuje pohľadávky, ktoré existovali v čase podpísania Zmluvy o záložnom práve, ale aj pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti z nových kúpnych zmlúv. S týmto tvrdením sa však nemožno stotožniť. Pojem zabezpečenej pohľadávky je v oboch zmluvách jednoznačne a zhodne definovaný.
A článok 3 bod 3 Zmluvy o záložnom práve určuje, že záložné právo zabezpečuje iba zabezpečené pohľadávky, ktoré v čase podpisu zmluvy už boli vzniknuté alebo ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti. A teda Zmluva o záložnom práve zabezpečuje aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, ale stále iba vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam. Ide o pohľadávky vzniknuté napríklad v dôsledku náhrady nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv a iných, ktoré vzniknú v budúcnosti. Záložné právo vzniknuté na podklade uzatvorenej Zmluvy o záložnom práve nemôže zabezpečovať akékoľvek a žalobcom svojvoľne určené pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti a preto pohľadávky pod poradovými číslami 5 až 25 prihlášky nepovažuje za pohľadávky zabezpečené záložným právom.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.1.2016 (č.l. 193) k časti vyjadrenia žalovaného o premlčaní pohľadávok uviedol, že podľa § 32 ods. 2 ZKR platí, že prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Podľa § 32 ods. 5 ZKR platí, že ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Správca poprel pohľadávku „čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu, a svoj popierací prejav zdôvodnil premlčaním. Správca nepoprel pohľadávku čo do vykonateľnosti. Obsah žaloby v incidenčnom spore, je determinovaný obsahom popieracieho prejavu správcu. Veriteľ sa má domáhať len toho, čo bolo popreté, pretože pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá sa považuje za zistenú. Tento právny názor nespochybňuje ani žalovaný, avšak tvrdí, že správca poprel pohľadávku aj čo do vykonateľnosti, keď ako dôvod popretia pohľadávky uviedol premlčanie. S týmto tvrdením žalovaného sa však nemožno stotožniť. Citované tvrdenie žalovaného vôbec nevychádza z popieracieho prejavu správcu. Z popieracieho prejavu správcu KP jasne vyplýva, že pohľadávku popiera :1.čo do právneho dôvodu 2.čo do výšky v celom rozsahu, pričom popretie čo do právneho dôvodu pod bodom 1 a čo do výšky pod bodom 2 zdôvodňuje premlčaním. Týmto popieracím prejavom správca vymedzil predmet incidenčného sporu, ktorý spočíva v súdnom určení (rozhodnutí), či pohľadávky - správcom popreté čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu - sú oprávnené čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobca sa tak správne domáha určenia, že pohľadávky sú oprávnené čo do právneho dôvodu a výšky. Naopak platí, že žalobca sa nemôže domáhať určenia, že pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia, pretože správca ju nepoprel čo do vymáhateľnosti. Navyše pohľadávku možno poprieť iba v zákonom ustanovenej lehote, preto popretie pohľadávky musí nadobudnúť účinnosť v tejto lehote, čo okrem iného znamená, že prípadné nedostatky popretia, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné účinne odstrániť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky, resp. popretie pohľadávky nie je možné ani doplniť po uplynutí tejto lehoty. Žalovaným vo vyjadrení tvrdený dôsledok, že z dôvodu premlčania pohľadávky je spochybnená aj jej dôvodnosť a výška a že „pokiaľ správca poprel pohľadávku z dôvodu jej premlčania, je zrejmé, že ju poprel čo do vymáhateľnosti a týmto zároveň aj čo do jej dôvodu a výšky“ nemá oporu v práve. Správcom tvrdené premlčanie pohľadávok (i keby sa preukázalo) nemá vplyv na skutočnosť, že pohľadávky sú oprávnené čo do právneho dôvodu a ich výšky. Žalobca u každej z popretých pohľadávok jej dôvod i výšku riadne preukázal dôkazmi.
8. K časti vyjadrenia žalovaného o zabezpečení pohľadávok záložným právom žalobca uviedol, že úpadca i po začatí výkonu záložného práva osobne i písomne komunikoval so žalobcom. Nikdy nespochybnil, že by sa záložné právo malo vzťahovať na všetky pohľadávky žalobcu vzniknuté do dátumu 24.9.2010 a po dátume 24.9.2010. Žalobca poukázal na výklad podľa úmyslu veriteľa ako predávajúceho, ktorý bol známy záložcovi 1 ako kupujúcemu (§ 266 ods. 1 ObZ), i k výkladu podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený (§ 266 ods. 2 ObZ) a k okolnostiam súvisiacich s prejavom vôle a praxe, ktorú zmluvné strany medzi sebou zaviedli a (§ 266 ods. 3 ObZ) navrhol v konaní vypočuť úpadcu. Výklad ustanovení Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam, aký poskytol vo svojom vyjadrení žalovaný, nezodpovedá úmyslu zmluvných strán, ani praxe, ktorú zmluvné strany medzi sebou zaviedli. Žalobca, ako účastník zmluvy, ktorý ju dojednával, sa s výkladom žalovaného nestotožňuje, pretože tento je nesprávny. Takýto výklad by navyše viedol k poškodeniu práv žalobcu, ktorý v rámci výkonu záložného práva ako záložný veriteľ predal záloh (avšak vklad záložného práva nebol z dôvodu konkurzu úpadcu už povolený) a viedol by k uspokojovaniu iných veriteľov, ktorí zabezpečení neboli, resp. boli zabezpečení v poradí za žalobcom. Záložné právo zabezpečuje pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny zo všetkých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a úpadcom, vrátane ich príslušenstva, tak ako boli tieto pohľadávky prihlásené do konkurzu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán, konateľa žalobcu, svedkov G. oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s prihláškami, faktúrami, dodacími listami, uznaním záväzku a dohodou o jeho vysporiadaní a uznaní, Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam, oznámením správcu o popretí, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Právny zástupca žalobcu sa v konaní pridržal obsahu žaloby a uviedol, že popierací prejav správcu konkurznej podstaty JUDr. Kubíka bol nesprávny, prihlásené pohľadávky neboli popreté čo do vykonateľnosti a teda prihlášky, ktoré sú predmetom žaloby sú oprávnené čo do právneho dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o popretie zabezpečenia prihlásených pohľadávok, tak prihlásené pohľadávky v rozsahu akom boli čo do zabezpečenia popreté, sú zabezpečené záložným právom v prvom poradí s poukazom na čl. 3 bod 3 zmluvy o záložnom práve, kde sa jednoznačne uvádza, že sú zabezpečené pohľadávky aj v prípade akejkoľvek zmeny záväzkového vzťahu medzi veriteľom a záložcom v 1. rade alebo nahradenia záväzku novým záväzkom. Na otázku súdu aby vysvetlil vzťah medzi bodom 1 článku 3 zmluvy, ktorý odkazuje na zabezpečené pohľadávky uvedené v bode 2 totožného článku a bodom 3 článku 3 zmluvy podľa ktorého právneho výkladu žalobcu má záložné právo zabezpečovať aj pohľadávky vzniknuté z kúpnych zmlúv uzavretých po uznaní dlhu právny zástupca žalobcu odpovedal, že článok 3 záložnej zmluvy je nazvaný „Predmet zmluvy“, má 3 body, ktoré treba chápať a vnímať vo vzájomnej súvislosti, pričom v bode 3 je dohodnuté rozšírenie pohľadávok ktoré sú zabezpečené touto záložnou zmluvou tak že zabezpečenie sa vzťahuje aj na pohľadávky, ktoré v čase podpisu tejto zmluvy nielen sú vzniknuté ale aj na tie ktoré vzniknú v budúcnosti. V konaní ďalej uviedol, že úpadca pred vyhlásením konkurzu poskytoval súčinnosť k tomu, aby žalobca ako záložný veriteľ mohol predať záloh teda pozemky v S. a tiež pozemky a sklad v F. Úpadca taktiež informoval žalobcu o predpokladanej hodnote týchto nehnuteľností s požiadavkou, aby žalobca ako záložný veriteľ predal tieto nehnuteľnosti približne v takejto hodnote. Nehnuteľnosti v F. a nehnuteľnosti v S. boli XX.XXX eur. Úpadca z uznaných pohľadávok z kúpnych cien ktorých zoznam je priložený k uznaniu záväzku a k dohode o jeho vysporiadaní a zabezpečení splatil všetky pohľadávky u žalobcu s výnimkou posledných troch v súčte cca 15.000 eur. Teda zo 103.500 uznaných pohľadávok žalobcu zostalo neuhradených cca 15.000 eur. Na druhej strane úpadca odoberaním ďalšieho tovaru po dátume 24.9.2010 a neplatením kúpnej ceny zaň vytvoril u žalobcu ďalší dlh 90.000 eur. Úpadca vedel, že žalobca realizuje výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju aktuálnu existenčnú pohľadávku vo výške 104.340,35 a že táto pohľadávka vznikla po dátume 24.9.2010. Úpadca nikdy nenamietol že by záložná zmluva nezabezpečovala pohľadávky žalobcu vzniknuté po 24.9.2010. Pre žalobcu je nepochopiteľné ako svedok I. si na súdnom pojednávaní vôbec najskôr nepamätal, že uzatvoril so žalobcom záložnú zmluvu na zabezpečenie žalobcových pohľadávok voči nemu, že poskytol nejaké zabezpečenie k uznaniu záväzku, na druhej strane si však hneď spomenul na to, že záložné právo zabezpečovalo len pohľadávky vzniknuté do 24.9.2010, jeho svedeckú výpoveď hodnotí žalobca ako nedôveryhodnú, svedok I. si nemohol tieto detaily pamätať a k takejto výpovedi bol ovplyvnený. Žalobca poukazuje na svedeckú výpoveď G. ktorý zmluvu pripravoval, každú stranu šifroval a so svedkom I. komunikoval, a ktorý svedok jasne uviedol, že záložné právo sa vzťahovalo aj na pohľadávky vzniknuté po 24.9.2010 a taktiež na výpoveď štatutára žalobcu, ktorú zmluvu podpísal ktorý vypovedal rovnako. O tom že pravda je na strane žalobcu svedčia aj nepriame dôkazy a to že žalobca nechal úpadcu splácať pohľadávky vzniknuté do 24.9.2010 a otvorené zostávali pohľadávky žalobcu voči úpadcovi vzniknuté po 24.9.2010, čo by žalobca nerobil, keby nekonal v presvedčení že sú zabezpečené aj pohľadávky vzniknuté po 24.9.2010. Ďalší nepriamym dôkazom je, že zo starých záväzkov zostalo neuhradených len cca 15.000 eur a záložné právo sa vykonávalo pre uspokojenie pohľadávky žalobcu vo výške 105.000 eur čo žiadna zmluvná strana záložnej zmluvy nikdy v procese výkonu záložného práva nenamietla a úpadca poskytoval pri výkone záložného práva žalobcovi súčinnosť, nerobil by tak keby sa domnieval, že sa predávajú jeho nehnuteľnosti v F. pre uspokojenie pohľadávky žalobcu v hodnote cca 15.000 eur. V závere navrhol doplniť dokazovanie o konfrontáciu svedkov G., nakoľko ich výpovede sú rozporné, opačné a niekto z nich nehovorí pravdu.
11. Štatutárny zástupca žalobcu konateľ IA.r v konaní uviedol, že s úpadcom, záložcom spolupracoval dlhoročne možno aj 5 rokov, predával mu tovar - ovocie, zeleninu. Spočiatku si úpadca plnil svoje povinnosti a uhrádzal mu kúpnu cenu riadne a včas. Asi posledný rok keď sa dostal do finančných problémov už sa dostal aj do omeškania s platením kúpnej ceny a vznikol mu dlh. Po vzájomnej dohode došlo zo strany úpadcu k písomnému uznaniu záväzku z neuhradených kúpnych cien vyfakturovaných do 24.9.2010. Žalobca v súčinnosti s právnym zástupcom pripravil obsah záložnej zmluvy, s ktorým
oboznámili záložcov. Záložcovia voči textu, obsahu zmluvy nič nenamietali. Za prílohy zmluvy - zoznam neuhradených faktúr bol zodpovedný ekonóm žalobcu IA., ktorý mu ju dal aj prečítať a na odsúhlasenie podpísať. Na otázku súdu, na ktoré pohľadávky sa vzťahovalo záložné právo, či na pohľadávky uznané k 24.9.2010 alebo aj na pohľadávky vzniknuté z kúpnych zmlúv po 24.9.2010 a aká bola vaša vôľa, úmysel zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy konateľ žalobcu odpovedal, že pri uzatváraní záložnej zmluvy vychádzali z toho, že ku dňu jej uzatvorenia záložcovia majú istý špecifikovaný dlh, ale keďže žalobca mal záujem, aby žalovaný dlh aj reálne, skutočne v budúcnosti splatil, tak s ním chcel žalobca aj naďalej spolupracovať, dodávať mu tovar ale s istotou že kúpna cena za tovar dodaný po 24.9.2010 je zabezpečená predmetnou zmluvou o záložnom práve a nie len pohľadávky existujúce už k 24.9.2010. Uvedenú vôľu strán odzrkadľuje aj obsah zmluvy a jednotlivých ustanovení. Taká istá vôľa bola aj z druhej strany pri podpise, uzatváraní záložnej zmluvy. So záložcami sa na tomto aj mimo záložnej zmluvy výslovne dohodli, že záložná zmluva zabezpečuje aj budúce pohľadávky z ďalšej kúpy tovaru. Úpadca začal postupne po uznaní dlhu svoj dlh čiastočne uhrádzať v splátkach, pričom toto čiastočné plnenie sa zohľadňovalo na najstaršie pohľadávky.
12. Právny zástupca žalovaného sa taktiež pridržal písomného vyjadrenia zo dňa 30.11.2015 a dodal, že správca poprel pohľadávky žalobcu aj čo do vymáhateľnosti, nakoľko v popieracom prejave uviedol, že sú premlčané. Námietka premlčania bola teda explicitne uvedená a z tohto dôvodu sa týmto nerozširuje obsah incidenčného konania. Popretie bolo zdôvodnené. Pokiaľ ide o otázku zabezpečenia, v zmluve o záložnom práve je presne špecifikovaná v článku 2 „Zabezpečená pohľadávku“, v článku 3 bod 2 taktiež, v článku 3 bod 3 je uvádzané že sa zabezpečujú zabezpečené pohľadávky, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti, ale všade sa odkazuje na dohodu o vysporiadaní a zabezpečení záväzku. Pohľadávkou ktorá vznikne v budúcnosti, môže byť napr. pohľadávka na náhradu škody alebo iné ktoré sú uvádzané v bode 2. K svedeckej výpovedi svedka I. uviedol, že svedok sa vyjadril, že jeho úmyslom nebolo záložnou zmluvou a svojimi nehnuteľnosťami zakladať pohľadávky mimo tých ktoré boli uznané. Jeho svedecká výpoveď bola dostatočne hodnoverná. Svedok si bol vedomý toho ktoré pohľadávky sú založené a ktoré spláca, spláca aj úroky a v prípade ak žalobca chcel zabezpečiť aj inak vzniknuté pohľadávky mal si uzavrieť na tieto pohľadávky ďalšiu záložnú zmluvu. K doplneniu dokazovania o konfrontáciu svedkov uviedol, že súd by nemal takémuto návrhu vyhovieť, nakoľko je irelevantné aký bol úmysel zmluvných strán lebo žalovaný aj naďalej zastáva názor, že záložná zmluva v článku 3 bode 3 je v rozpore so zákonom a ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôže vyvodzovať nejaké právne následky.
13. Svedok G. v konaní uviedol, že žalobca je jeho niekoľkoročným zamestnávateľom u ktorého pracuje vo funkcii hlavného ekonóma. Žalobca s úpadcom spolupracoval dlhšiu dobu, dodával mu tovar -ovocie, zeleninu. Mali štandardné vzťahy, odoberal tovar aj za neho riadne platil, asi od roku 2009,2010 začali problémy. Neplatil riadne. Potvrdil, že za žalobcu s úpadcom komunikoval a navrhol mu, aby písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Úpadca s tým súhlasil, nič voči uznaniu nenamietal. Svedok uviedol, že bol osobne prítomný pritom, keď obaja záložcovia zmluvu podpisovali. Otázka súdu či vie vyjadriť bližšie k obsahu zmluvy a k vôli, úmyslu zmluvných strán či sa zriaďované záložné právo malo vzťahovať na pohľadávky nielen uznané k 24.9.2010 ale aj na pohľadávky vzniklé po 24.9.2010 svedok odpovedal, že má zato, že obe strany sa pred podpisom zmluvy dohodli, že sa záložné právo bude vzťahovať aj na pohľadávky vzniklé po 24.9.2010. Úmysel strán bol zabezpečiť aj pohľadávky vzniklé z ďalšieho dodávania tovaru záložcom po uzatvorení tejto zmluvy tak ako to vyplýva z bodu 3 článku 3 zmluvy. Ďalej svedok uviedol, že dlžník, záložca na základe splátok dohodnutých v uznaní záväzku aj svoj dlh čiastočne uhrádzal, potom sa dostal opäť do omeškania. Čiastočne plnenie bolo zohľadnené a riadne matematicky vypočítané v prihláškach. Plnenia poskytované dlžníkom sa započítali na najstaršie dlhy. Žalobca dodával dlžníkovi tovar aj naďalej z toho dôvodu, že žalobca má za to, že sú kryté, zabezpečené aj nové vzniknuté pohľadávky, ktoré vznikli po uzavretí zmluvy o záložnom práve. Žalobca by nezapočítaval čiastočne plnenia žalovaného na najstaršie dlhy ak by nemal za to, že nové dlhy nie sú zabezpečené záložným právom. Svedočné si neuplatnil.
14. Svedok L.z v konaní uviedol, že ako živnostník podnikal asi 10 rokov a žalobca mu dodával tovar ovocie a zeleninu, ktorý následne predával ďalej. Spočiatku uhrádzal žalobcovi svoje záväzky, kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas avšak neskôr z dôvodu finančných problémov sa dostal do omeškania nestíhal niektoré záväzky uhrádzať. Z uvedeného dôvodu aj žalobca navrhol, zrejme aby mal vyššiu právnu istotu, aby písomne uznal zvyšné záväzky a dohodli sa aj na spôsobe uhrádzania v splátkach. Potom čo bolo súdom umožnené svedkovi sa opätovne oboznámiť, pripomenúť si obsah záložnej zmluvy, uzavretie ktorej potvrdil, svedok uviedol, že s obsahom zmluvy sa riadne oboznámil pred
jej podpisom a podpísal ju slobodne a vážne, bez nátlaku. Na otázku súdu či záložné právo vyplývajúce zo zmluvy sa vzťahovalo na staré pohľadávky, ktoré boli uznané k 24.9.2010 alebo aj na pohľadávky ktoré vznikli po 24.9.2010 a aký bol jeho úmysel a vôľa ako záložcu odpovedal, že záložné právo zabezpečovalo iba staré pohľadávky, ktoré vznikli pred uznaním. Potvrdil, že so žalobcom obchodovali aj naďalej. K tvrdeniu a výkladu žalobca, že zmluvu o záložnom práve zabezpečovala aj pohľadávky vzniklé po 24.9.2010 uviedol, že k tvrdeniu žalobcu sa nevie vyjadriť a zotrváva na svojej výpovedi. Manželka M. bola taktiež záložcom z toho dôvodu že sa zakladali nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželka sa do týchto obchodných záležitostí nestarala a nevedela by sa pred súdom vyjadriť bližšie k predmetu konania. V závere dodal, že mu je ľúto, že sa takto veci vyvinuli, mali so žalobcom korektné obchodné vzťahy. Dostal sa však do druhotnej platobnej neschopnosti mal sám veľa dlžníkov, pohľadávok, a preto nebol následne ani on sám schopný uhrádzať svoje záväzky voči žalobcovi.
15. Z uznania záväzku a dohody o jeho vysporiadaní a zabezpečení zo dňa 29.9.2010 (č.l. 164 spisu) súd zistil, že úpadca L. ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili predmetnú zmluvu. Podľa článku I dlžník týmto podľa § 323 Obch. zák. uznal svoj záväzok voči veriteľovi ku dňu uznania vo výške istiny 103.588,03 eur, ktorý vznikol titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar (ovocie a zeleninu, kúpna cena ktorého bola veriteľom vyúčtovaná faktúrami uvedenými v prílohe tejto dohody). Príslušenstvo uznaného záväzku tvoria dohodnuté úroky z omeškania vo výške 7 % ročne. Podľa článku II sa zmluvné strany dohodli, že uznaný záväzok splatí dlžník v piatich splátkach tak ako sú uvedené v predmetnom článku. V článku III bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka veriteľa uvedená v článku II vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou sa zabezpečuje zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka a to osobitnou zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam uzatvorenou medzi dlžníkom a veriteľom spolu s touto dohodou. Prílohou uznania je sumár neuhradených odberateľských faktúr (166-167), pričom posledná faktúra je vystavená dňa 24.9.2010.
16. Zo zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam (č.l. 152 spisu) súd zistil, že dňa 29.9.2010 žalobca ako záložný veriteľ a úpadca L. spolu s manželkou M.u ako záložcami uzatvorili podľa § 151a OZ zmluvu o záložnom práve. Záloh je špecifikovaný v článku 1. v ktorom sú uvedené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcov a výlučnom vlastníctve záložcu v 1. rade. Podľa článku 2. „Zabezpečená pohľadávka“ záložným právom dohodnutým podľa tejto zmluvy je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z uznania záväzku a dohody o jeho zabezpečení a vysporiadaní uzatvorenej dňa 29.9.2010 vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou, podľa článku III bod 2 dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku. Podľa článku 3. „Predmet zmluvy“ bod 1. touto zmluvou zriaďujú záložcovia v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu definovanému v článku 1. za účelom zabezpečenia pohľadávky uvedenej v bode 2 (správne v článku 2) tejto zmluvy a záložný veriteľ toto záložné právo prijíma. Podľa článku 3. „Predmet zmluvy“ bod 2. Pohľadávkami záložného veriteľa ktoré zabezpečuje záložné právo zriadené touto zmluvou (ďalej spoločne alebo ktorákoľvek z nich nazývané aj len „pohľadávka zabezpečená záložným právom“ alebo „zabezpečená pohľadávka“) sú pohľadávky záložného veriteľa: a/ na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar podľa dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku vo výške 103.588,03 eur ako aj na zaplatenie príslušenstva, b/ na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa z dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku a na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva c/ na náhradu škody spôsobenej záložnému veriteľovi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu. Podľa článku 3. „Predmet zmluvy“ bod 3., záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje zabezpečené pohľadávky ktoré v čase podpisu tejto zmluvy už boli vzniknuté alebo ktoré ešte vzniknú v budúcnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že pre určenie existencie a výšky zabezpečenej pohľadávky sú rozhodujúce záznamy záložného veriteľa, pokiaľ sa nepreukáže opak.
17. Z prihlášok žalobcu založených v spise spolu s faktúrami a dodacími listami (č.l. 25 - 132 spisu) súd zistil, že žalobca si dňa 26.5.2015 prihlásil do konkurzného konania tunajšieho súdu sp. zn. 25K/6/2015 pohľadávky z kúpnej ceny spolu s príslušenstvom, tak ako podrobne uviedol a špecifikoval v žalobe.
18. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 26.6.2015 (č.l. 23 spisu), súd zistil, že správca úpadcu JUDr. Peter Kubik právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že žalobcom prihlásené pohľadávky
prihláškami č. 5 - 25 popiera tak, že pohľadávky prihlásenú prihláškami č. 5, 25 popiera čo do zabezpečovacieho práva v plnom rozsahu z dôvodu že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje prihlásenú pohľadávku. Pohľadávky prihlásené prihláškami č. 6 až 24 poprel čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané a prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu z dôvodu, že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje prihlásené pohľadávky.
19. Z uznesenia č.k. 25K/6/2015-122 zo dňa 8.10.2015 (č.l. 183) súd zistil, že v konkurznom konaní vo veci dlžníka L. súd odvolal z funkcie správcu úpadcu JUDr. Petra Kubika a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Mareka Piršela.
20. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
21. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
22. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
23. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
24. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
25. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
26. Podľa § 28 ods. 6 ZKR, doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
27. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
28. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
29. Podľa § 323 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
30. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky bolo nutné ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o návrhu žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 25K/6/2015 zo dňa 7.4.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 70/2015 zo dňa 14.4.2015, bol vyhlásený dňom 15.4.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka L. a súčasne bol ustanovený správcu úpadcu JUDr. Peter Kubik. V zmysle § 28 ods. 2 ZKR začala plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok, v ktorej žalobca zaslal prihlášky správcovi. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávky poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 1.7.2015. Dňa 2.7.2015 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretých pohľadávok. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretých pohľadávok na súde žalobou dňa 22.7.2015. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.
31. V konaní mal súd preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky voči úpadcovi prihláškami č. 1 až 26. Celková výška žalobcom prihlásených pohľadávok do konkurzu je 131.747,12 eur. Správca listom zo dňa 26.6.2015, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 1.7.2015, poprel väčšinu pohľadávok prihlásených žalobcom, a to čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu (pohľadávky v prihláškach č. 6 až č. 24), pričom popretie zdôvodnil premlčaním pohľadávok. Pri týchto pohľadávkach poprel aj prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu. Pri pohľadávkach v prihláškach č.5 a č.25 správca poprel oba prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu. Prihlásené zabezpečovacie právo poprel z dôvodu, že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje tieto prihlásené pohľadávky.
32. Žalobca v konaní tvrdil, že predchádzajúci správca JUDr. Kubik nepostupoval správne, keď pri pohľadávkach v prihláškach č. 6 až 23 poprel pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané, nakoľko nie sú čo do právneho dôvodu a výšky sporné, nemali byť popreté. Skúmať premlčania v tomto konaní je irelevantné, pretože čo do vymáhateľnosti neboli pohľadávky správcom popreté. Pokiaľ správca popretie pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky poprel z dôvodu ich premlčania, premlčanie nemá žiadny vplyv na existenciu pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky. Rovnako tak správca nepostupoval správne ak u prihlásených pohľadávok č.5 až č.25 správca poprel prihlásené zabezpečovacie právo v plnom rozsahu z dôvodu, že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje tieto prihlásené pohľadávky. Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zabezpečuje podľa názoru a výkladu žalobcu nie len pohľadávky existujúce ku dňu 24.9.2010 a uznané úpadcom dňa 29.9.2010 ale aj pohľadávky budúce, z kúpnych zmlúv po 24.9.2010, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní ako prihlášky č. 5 až 25.
33. Žalovaný v konaní tvrdil, že správca JUDr. Kubik v oznámení o popretí pohľadávok jednoznačne uviedol, že popiera pohľadávky „čo do právneho dôvodu a výšky, z dôvodu, že sú premlčané.“ Z uvedenej formulácie je jednoznačné a nepochybné, že správca považoval žalobcom uplatnené pohľadávky za premlčané aj bez explicitného uvedenia dôvodu popretia „čo do vymáhateľnosti“. Nie je chybou pokiaľ správca explicitne v oznámení o popretí pohľadávky neuviedol dôvod „čo do vymáhateľnosti“, pokiaľ explicitne uviedol, že pohľadávka je premlčaná, pretože to z odôvodnenia jednoznačne vyplýva. Premlčaná pohľadávka v konkurznom konaní nemôže obstáť a z tohto dôvodu, je spochybnená aj jej dôvodnosť a výška. Pokiaľ správca poprel pohľadávku z dôvodu jej premlčania je zrejmé, že ju poprel čo do vymáhateľnosti a týmto zároveň aj čo do jej dôvodu a výšky. Vo vzťahu k popretiu prihláseného zabezpečovacieho práva žalovaný uviedol, že správca postupoval správne ak zabezpečovacie právo poprel, nakoľko zo zmluvy o záložnom práve vyplýva, že táto zabezpečuje len pohľadávky existujúce ku dňu 24.9.2010 a uznané úpadcom dňa 29.9.2010 a nie aj pohľadávky budúce, z kúpnych zmlúv po 24.9.2010, ktoré boli prihlásené žalobcom v konkurznom konaní ako prihlášky č. 5 až 25.
34. Vzhľadom k tomu, že správca poprel pohľadávky žalobcu z viacerých dôvodov je potrebné sa vyporiadať z každým dôvodom popretia pohľadávky jednotlivo.
35. Správca pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškami č. 6 až 24 poprel čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodu, že sú premlčané. Súd sa v tejto časti v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu a ďalej na ňu v podrobnostiach odkazuje. Správca poprel pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu úplne neopodstatnene. Pokiaľ správca popretie pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky poprel z dôvodu ich premlčania, premlčanie nemá žiadny vplyv na existenciu pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, platí, že prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca z nasledujúcich dôvodov: a) čo do právneho dôvodu (titulu), b) vymáhateľnosti, c) výšky, d) poradia, e) zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo f) poradia zabezpečovacieho práva. Dôvod popretia „premlčanie“ ako uviedol v oznámení správca zákon neuvádza, nepozná. Ak mal správca za to, že niektoré pohľadávky žalobcu sú premlčané, tak mal tieto pohľadávky jednoznačne poprieť z dôvodu : „čo do vymáhateľnosti“. Premlčanie ako také nemá žiaden vplyv na určenie samotnej existencie pohľadávky, právny dôvod, jej výšku atď. ale premlčanie môže byť dôvodom spornosti vymáhateľnosti pohľadávky. Je evidentné, že v tejto časti správca pochybil, nevyjadril svoj úmysel v zmysle zákonnej dikcie, ktorá je jednoznačná a nepripúšťa taký výklad aký ponúka žalovaný keď má za to, že popretím pohľadávok z dôvodu premlčania (ktorý dôvod ako je vyššie uvedené ani zákon nepozná) správca popiera pohľadávky vlastne zároveň nie len čo do vymáhateľnosti ale aj čo do právneho dôvodu a výšky aj napriek tomu, že to explicitne, výslovne neuvádza. Takýto výklad nemá oporu v zákone, ktorý je v tomto smere jednoznačný a určitý. Z uvedeného dôvodu súd v konaní skúmal len nespornosť a opodstatnenosť právneho dôvodu a výšky prihlásených pohľadávok (bez ohľadu na zrejme nesprávny dôvod popretia premlčanie), keďže z týchto zákonných dôvodov boli pohľadávky správcom popreté a incidenčný spor je determinovaný obsahom popieracieho prejavu. Žalobca v konaní dostatočne hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi faktúrami, dodacími listami, dohodami o započítaní právny dôvod a výšku prihlásených pohľadávok. Naviac treba zdôrazniť, že ani v samotnom konaní okrem namietaného premlčania so strany žalovaného (čo bolo zdôvodnené že súd nezohľadňoval, keďže premlčanie je správne dôvodom popretia vymáhateľnosti a nie dôvodom popretia právneho dôvodu a výšky), žalovaný právny dôvod (titul) a výšku prihlásených pohľadávok žiadnym iným spôsobom nerozporoval, nenamietal. Z tohto dôvodu má súd za to, že správca prihlásené pohľadávky poprel čo do právneho dôvodu a výšky neodôvodnene a preto súd v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Prihlásená pohľadávka sa v konkurze považuje za zistenú, t.j. nespornú márnym uplynutím lehoty na popretie pohľadávky, a to v rozsahu, v akom nebola popretá. Nedostatky popretia, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné účinne odstrániť po uplynutí lehoty na popretie pohľadávky, resp. popretie pohľadávky nie je možné ani doplniť po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko správca poprel prihlásené pohľadávky len v rozsahu čo do ich dôvodu a výšky a nie čo do ich vykonateľnosti, tak v tomto rozsahu neboli popreté, teda sa pokladajú za zistené.
36. Správca pohľadávky žalobcu prihlásené prihláškami č. 5 až 25 poprel čo do zabezpečovacieho práva v plnom rozsahu z dôvodu, že zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 29.9.2010 nezabezpečuje prihlásenú pohľadávku. V tejto časti sa súd však prikláňa k právnej argumentácii žalovaného s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje a ďalej na ňu taktiež v podrobnostiach odkazuje. V prvom rade je treba uviesť, že súd nemá pochybnosti o obsahu a výklade Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Podľa článku 2. zmluvy označenom ako „Zabezpečená pohľadávka“ je záložným právom dohodnutým podľa tejto zmluvy zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z uznania záväzku a dohody o jeho zabezpečení a vysporiadaní uzatvorenej dňa 29.9.2010 vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom, úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou, podľa článku III bod 2 dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku. Podľa článku 3. zmluvy označenom ako „Predmet zmluvy“ bod 1. touto zmluvou si záložcovia zriaďujú v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu za účelom zabezpečenia pohľadávky uvedenej v bode 2 (správne v článku 2).
Podľa článku 3. zmluvy označenom „Predmet zmluvy“ bod 2. pohľadávkami záložného veriteľa ktoré zabezpečuje záložné právo (ďalej nazývané aj „zabezpečená pohľadávka“ /!/ ) sú pohľadávky záložného veriteľa: a/ na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar podľa dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku vo výške 103.588,03 eur ako aj na zaplatenie príslušenstva, b/ na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa z dohody o vysporiadaní a zabezpečení záväzku a na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva c/ na náhradu škody spôsobenej záložnému veriteľovi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu. Podľa článku 3. zmluvy označenom „Predmet zmluvy“ bod 3., záložné právo podľa tejto zmluvy zabezpečuje zabezpečené pohľadávky ktoré v čase podpisu tejto zmluvy už boli vzniknuté alebo ktoré ešte vzniknú v budúcnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že pre určenie existencie a výšky zabezpečenej pohľadávky sú rozhodujúce záznamy záložného veriteľa, pokiaľ sa nepreukáže opak. 37. Podľa Uznania záväzku a dohody o jej vysporiadaní a zabezpečení, uzatvoreného medzi žalobcom a úpadcom dňa 29.9.2010, je v čl. III. bod 2. presne špecifikovaná pohľadávka veriteľa vo výške 103.588,03 eur spolu s príslušenstvom a táto (!) je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti osobitnou zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Zmluva o záložnom práve zo dňa 29.9.2010 opäť definuje a špecifikuje pojem „zabezpečená pohľadávka“ v súlade s Uznaním záväzku v čl. 2 a čl. 3 bod 2. Zabezpečenou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z Uznania záväzku spolu s príslušenstvom. Ide o pohľadávku:
- vzniknutú z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar podľa Uznania záväzku,
- ako aj o príslušenstvo, vrátane prípadných zmluvných pokút či predčasnej splatnosti pohľadávky,
- vzniknutú v dôsledku náhrady nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv vyplývajúcich z Uznania záväzku a vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva,
- vzniknutú z titulu náhrady škody alebo zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia povinností so záväzkového vzťahu.
38. Žalobca v konaní tvrdil, že záložné právo zabezpečuje pohľadávky, ktoré existovali v čase podpísania Zmluvy o záložnom práve, ale aj pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti z nových kúpnych zmlúv. S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť. Pojem zabezpečenej pohľadávky je v oboch zmluvách jednoznačne a zhodne definovaný. A článok 3 bod 3 Zmluvy o záložnom práve určuje, že záložné právo zabezpečuje iba zabezpečené pohľadávky, ktoré v čase podpisu zmluvy už boli vzniknuté alebo ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti. A teda Zmluva o záložnom práve zabezpečuje aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, ale stále iba vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam. Môže ísť o pohľadávky ako uvádza žalovaný napr. vzniknuté v dôsledku náhrady nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv a iných, ktoré vzniknú v budúcnosti. Záložné právo vzniknuté na podklade uzatvorenej Zmluvy o záložnom práve nemôže zabezpečovať akékoľvek a žalobcom svojvoľne určené pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti a preto pohľadávky pod poradovými číslami 5 až 25 prihlášky nie je možné považovať za pohľadávky zabezpečené záložným právom. V tejto časti boli preto správcom popreté dôvodne a súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
39. Ako je vyššie uvedené tak súd nemá pochybnosti o výklade a nejednoznačnosti zmluvy o záložnom práve. Nakoľko však žalobca podporne argumentoval pri svojom právnom výklade vôľou a úmyslom zmluvných strán, ktoré ako tvrdil mali vôľu a úmysel zabezpečiť aj budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv, tak súd pre vyvrátenie pochybností pripustil dokazovanie v tomto smere výsluchom osôb, ktoré predmetný úkon vykonali. Treba zdôrazniť, že v prípade ak žalobca tvrdil, že vôľou a úmyslom zmluvných strán bolo zabezpečiť aj budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010 tak musel toto svoje tvrdenie jednoznačne a bez pochybností pred súdom preukázať. V konaní vypočutí štatutárny zástupca žalobcu Ing. Jozef Vozár a svedok IA. v konaní uviedli, že Zmluva o záložnom práve zabezpečovala aj budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010 o čom sa strany dohodli aj mimo tejto zmluvy. V konaní vypočutý úpadca L.z ako druhá zmluvná strana však poprel tvrdenia konateľa žalobcu a svedka a uviedol, že Zmluva o záložnom práve budúce pohľadávky z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010 nezabezpečovala a zabezpečovala len pohľadávky uznané do 24.9.2010. Na základe toho má súd zato, že žalobca neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia o zabezpečení aj budúcich pohľadávok z kúpnych zmlúv vzniknutých po 24.9.2010. Nebol tak ani vyvrátený právny výklad predmetnej zmluvy o záložnom práve súdom a žalovaným. K výpovedi svedka G. je potrebné dodať, že jeho výpoveď je nutné hodnotiť s nižšou mierou hodnovernosti a objektivity, nakoľko sám sa spolupodieľal na príprave predmetnej zmluvy za žalobcu a
je dlhoročným zamestnancom žalobcu. Preto možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti a účelovosti jeho tvrdení. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca pre rozporuplnosť a odlišnosť výpovedí svedka a úpadcu navrhol ich vzájomnú osobnú konfrontáciu. Súd takéto doplnenie dokazovania odmietol vykonať, nakoľko má za to, že by bolo neúčelné a nadbytočné. Je možné s vysokou mierou istoty tvrdiť, že obaja by aj pri osobnej konfrontácii zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach a súd nevidí žiaden, ani najmenší dôvod, pre ktorý by mali pri konfrontácii dodatočne meniť svoje odlišné tvrdenia. Žalobca pri svojej argumentácii poukázal aj na, ako to on označil, neprieme dôkazy (žalobcom započítavané splácaného dlhu úpadcom na pohľadávky pred 24.9.2010, výkonom záložného práva uspokojovanie pohľadávok vo výške 105.000 eur z toho neuhradené pred 24.9.2010 len vo výške cca. 15.000 eur). Súd má za to, že tieto „nepriame dôkazy“ sú len žalobcom účelovo ponúknutým výkladom odohratých skutočností (započítavanie, výkon záložného práva) a nemožno z nich objektívne a už vôbec nie jednoznačne a výlučne vyvodiť záver, ku ktorému dospieva pri svojom výklade žalobca. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca započítaval splátky dlhu na záväzky pred 24.9.2010 v domnení, že aj neskoršie záväzky sú zabezpečené zálohom a ak by sa to nedomnieval, tak by logicky započítaval splátky dlhu na neskoršie nezabezpečené záväzky, nemožno vyložiť (aj pri akomkoľvek zohľadňovaní logiky), že tak mohol robiť bez ohľadu na zabezpečenie resp. nezabezpečenie pohľadávok úpadcu a až v súčasnosti žalobca ponúka svoj výklad zjavne majúci mu napomôcť pri jeho tvrdeniach v danom konaní (o zabezpečení jeho neskorších pohľadávok). Rovnako je tomu tak aj pri výkone záložného práva, keď nie je možné bez ďalšieho (a najmä po výpovedi úpadcu) vyvodiť so súčinnosti úpadcu pri výkone záložného práva, že tento poskytnutím súčinnosti pri úhrade nie len zostatku uznaného a záložnou zmluvou zabezpečeného dlhu cca. 15.000 eur (vzniknutého do 24.9.2010) ale aj pri úhrade dlhu neskoršieho cca. 90.000 eur vlastne sám potvrdzuje súčinnosťou a záujmom o úhradu celkového dlhu cca. 105.000 eur, že záloh zabezpečoval nie len pohľadávky do 24.9.2010, ale aj pohľadávky budúce vzniknuté po tomto dátume. Úpadca v konaní sám prejavil ľútosť nad tým, že nedokázal žalobcovi svoje splatné pohľadávky uhrádzať, že mu vznikol voči nemu dlh, ktorý nedokázal uhrádzať a preto ani nemožno vylúčiť (ba skôr naopak), že úpadca výkonom záložného práva má záujem dať situáciu do poriadku, vyrovnať svoje nesplatené dlhy bez ohľadu na ich zabezpečenie alebo nezabezpečenie. Preto aj jednostranný výklad žalobcu k tejto skutočnosti súd pokladá za účelový a nie jednoznačný. Záverom, je ešte nutné dodať, že súd má za to, že v prípade ak žalobca mal vôľu a úmysel (ako tvrdí v konaní), aby zmluva o záložnom práve zabezpečovala aj pohľadávky neuznané, vniknuté z kúpnych zmlúv po 24.9.2010 bolo vhodné, aby tento úmysel bol v zmluve jednoznačne a určite vyjadrený, čím sa sám mohol vyhnúť dôkaznej núdzi. Sám žalobca (!) pripravoval obsah predmetnej záložnej zmluvy, jej jednotlivých ustanovení, a preto sám nesie zodpovednosť za skutočnosť, že zmluva nezohľadňuje jeho tvrdenú vôľu a úmysel a naopak zmluva preukazuje opak súčasných tvrdení žalobcu.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže každá so strán mala vo veci čiastočný úspech v rovnakom pomere. V časti posúdenia dôvodnosti popretia čo do právneho dôvodu a výšky bol procesne úspešný žalobca a v tejto časti žalobe súd ako dôvodnej vyhovel. V časti posúdenia dôvodnosti popretia čo do zabezpečovacieho práva bol zas procesne úspešný žalovaný a v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Preto možno ustáliť, že obe sporové strany mali každá úspech 50 % a je preto aj najspravodlivejšie, aby si každá so strán znášala svoje trovy konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).