Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci žalobcu O.. E. H., F.. XX. X. XXXX, Q. T. H.. C. XXX/XX, S., zastúpený JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, so sídlom Námestie Andreja Hlinku, Považská Bystrica, IČO: 42378397, proti žalovaným 1) O.. A. E., S.. E., F.. XX. X. XXXX, Q. T. A. XX, Z. S., 2) R. T., S.. J., XX. XX. XXXX, Q. T. T. XXXX/X, P. - J. E., obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Určuje sa, že darovacia zmluva uzavretá dňa 10.4.2015 medzi žalovanou v 2.rade ako darcom a žalovaným v 1.rade ako obdarovaným, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom pod číslom vkladu V420/15 dňa 22.12.2015 je v časti, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom v podiele 1 k celku na nasledovných nehnuteľnostiach: Pozemku: parcela registra E p.č. 126/1 - orná pôda o výmere 2005 m2, parcela registra E p.č. 126/2

- orná pôda o výmere 2042 m2, parcela registra E p.č. 126/101 - orná pôda o výmere 26 m2, parcela registra E p.č. 126/201 - orná pôda o výmere 225 m2, parcela registra E p.č. 126/301 - orná pôda o výmere 246 m2, parcela registra E p.č. 127 - orná pôda o výmere 4485 m2, parcela registra E p.č. 223/1

- orná pôda o výmere 1593 m2, parcela registra E p.č. 223/2 - orná pôda o výmere 1656 m2, parcela registra E p.č. 224 - orná pôda o výmere 3397 m2, parcela registra E p.č. 352 - orná pôda o výmere 246 m2, parcela registra E p.č. 353/1 - orná pôda o výmere 92 m2, parcela registra E p.č. 353/2 - orná pôda o výmere 88 m2, parcela registra E p.č. 398/1 - orná pôda o výmere 1740 m2, parcela registra E p.č. 398/2 - orná pôda o výmere 1953 m2, parcela registra E p.č. 399 - orná pôda o výmere 4229 m2, parcela registra E p.č. 478/1 - orná pôda o výmere 271 m2, parcela registra E p.č. 478/2 - orná pôda o výmere 2135 m2, parcela registra E p.č. 479/1 - orná pôda o výmere 977 m2, parcela registra E p.č. 479/2 - orná pôda o výmere 933 m2, parcela registra E p.č. 479/3 - orná pôda o výmere 141 m2, parcela registra E p.č. 479/4 - orná pôda o výmere 185 m2, parcela registra E p.č. 543/1 - orná pôda o výmere 1794 m2, parcela registra E p.č. 543/2 - ostatná plocha o výmere 418 m2, parcela registra E p.č. 544/1 - orná pôda o výmere 1035 m2, parcela registra E p.č. 544/2 - orná pôda o výmere 1197 m2, parcela registra E p.č. 544/3 - ostatná plocha o výmere 115 m2, parcela registra E p.č. 570/1 - orná pôda o výmere 1684 m2, parcela registra E p.č. 570/2 - orná pôda o výmere 2739 m2, parcela registra E p.č. 570/102 - orná pôda o výmere 11 m2, parcela registra E p.č. 571 - orný pôda o výmere 5004 m2, parcela registra E p.č. 635/1 - orná pôda o výmere 1547 m2, parcela registra E p.č. 635/2 - orná pôda o výmere 1070 m2, parcela registra E p.č. 636 - orná pôda o výmere 2422 m2, parcela registra E p.č. 700/1 - orná pôda o výmere 980 m2, parcela registra E p.č. 700/2 - orná pôda o výmere 844 m2, parcela registra E p.č. 701

- orná pôda o výmere 1739 m2, parcela registra E p.č. 778 - trvalý trávnatý porast o výmere 2079 m2, parcela registra E p.č. 779/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 921 m2, parcela registra E p.č. 779/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 853 m2, parcela registra E p.č. 881/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 3991 m2, parcela registra E p.č. 881/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 2437 m2, parcela registra E p.č. 882/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 852 m2, parcela registra E p.č. 882/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 733 m2, parcela registra E p.č. 882/101 - trvalý trávnatý porast o výmere 626 m2, parcela registra E p.č. 882/201 - trvalý trávnatý porast o výmere 626 m2, parcela registra E p.č. 919/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 1336 m2, parcela registra E p.č. 919/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 1142

m2, parcela registra E p.č. 919/101 - trvalý trávnatý porast o výmere 438 m2, parcela registra E p.č. 919/201 - trvalý trávnatý porast o výmere 456 m2, parcela registra E p.č. 920/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 2076 m2, parcela registra E p.č. 920/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 744 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., Z. A., okres Revúca zapísaných na LV č. XXX, j e n e p l a t n á. Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Revúca dňa 11. 12. 2015 domáhal určenia neplatnosti časti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej dňa 10. 4. 2015 medzi žalovanou v 2. rade ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod okrem iných nehnuteľností aj k nasledovným nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 288 nachádzajúcich sa v kat. území A., obec A., okres Revúca v podiele 1 k celku a to:

pozemku: parcela registra E p.č. 126/1 - orná pôda o výmere 2005 m2, parcela registra E p.č. 126/2

- orná pôda o výmere 2042 m2, parcela registra E p.č. 126/101 - orná pôda o výmere 26 m2, parcela registra E p.č. 126/201 - orná pôda o výmere 225 m2, parcela registra E p.č. 126/301 - orná pôda o výmere 246 m2, parcela registra E p.č. 127 - orná pôda o výmere 4485 m2, parcela registra E p.č. 223/1

- orná pôda o výmere 1593 m2, parcela registra E p.č. 223/2 - orná pôda o výmere 1656 m2, parcela registra E p.č. 224 - orná pôda o výmere 3397 m2, parcela registra E p.č. 352 - orná pôda o výmere 246 m2, parcela registra E p.č. 353/1 - orná pôda o výmere 92 m2, parcela registra E p.č. 353/2 - orná pôda o výmere 88 m2, parcela registra E p.č. 398/1 - orná pôda o výmere 1740 m2, parcela registra E p.č. 398/2 - orná pôda o výmere 1953 m2, parcela registra E p.č. 399 - orná pôda o výmere 4229 m2, parcela registra E p.č. 478/1 - orná pôda o výmere 271 m2, parcela registra E p.č. 478/2 - orná pôda o výmere 2135 m2, parcela registra E p.č. 479/1 - orná pôda o výmere 977 m2, parcela registra E p.č. 479/2 - orná pôda o výmere 933 m2, parcela registra E p.č. 479/3 - orná pôda o výmere 141 m2, parcela registra E p.č. 479/4 - orná pôda o výmere 185 m2, parcela registra E p.č. 543/1 - orná pôda o výmere 1794 m2, parcela registra E p.č. 543/2 - ostatná plocha o výmere 418 m2, parcela registra E p.č. 544/1 - orná pôda o výmere 1035 m2, parcela registra E p.č. 544/2 - orná pôda o výmere 1197 m2, parcela registra E p.č. 544/3 - ostatná plocha o výmere 115 m2, parcela registra E p.č. 570/1 - orná pôda o výmere 1684 m2, parcela registra E p.č. 570/2 - orná pôda o výmere 2739 m2, parcela registra E p.č. 570/102 - orná pôda o výmere 11 m2, parcela registra E p.č. 571 - orný pôda o výmere 5004 m2, parcela registra E p.č. 635/1

- orná pôda o výmere 1547 m2, parcela registra E p.č. 635/2 - orná pôda o výmere 1070 m2, parcela registra E p.č. 636 - orná pôda o výmere 2422 m2, parcela registra E p.č. 700/1 - orná pôda o výmere 980 m2, parcela registra E p.č. 700/2 - orná pôda o výmere 844 m2, parcela registra E p.č. 701 - orná pôda o výmere 1739 m2, parcela registra E p.č. 778 - trvalý trávnatý porast o výmere 2079 m2, parcela registra E p.č. 779/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 921 m2, parcela registra E p.č. 779/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 853 m2, parcela registra E p.č. 881/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 3991 m2, parcela registra E p.č. 881/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 2437 m2, parcela registra E p.č. 882/1

- trvalý trávnatý porast o výmere 852 m2, parcela registra E p.č. 882/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 733 m2, parcela registra E p.č. 882/101 - trvalý trávnatý porast o výmere 626 m2, parcela registra E p.č. 882/201 - trvalý trávnatý porast o výmere 626 m2, parcela registra E p.č. 919/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 1336 m2, parcela registra E p.č. 919/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 1142 m2, parcela registra E p.č. 919/101 - trvalý trávnatý porast o výmere 438 m2, parcela registra E p.č. 919/201 - trvalý trávnatý porast o výmere 456 m2, parcela registra E p.č. 920/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 2076 m2, parcela registra E p.č. 920/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 744 m2, a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 288, k. ú. Licince, a to pozemkov vyššie uvedených. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na označených nehnuteľnostiach na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom pod R. XXX/XXXX W. XX. X. XXXX. Touto darovacou zmluvou previedla bezodplatne pôvodná podielová spoluvlastníčka - žalovaná v 2. rade svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na označených nehnuteľnostiach žalovanému v 1. rade. Žalovaná v 2. rade nikdy neponúkla žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi sporných nehnuteľností jej spoluvlastnícky podiel na predaj. Keďže žalobcovi taká

písomná ponuka predložená nebola, nemohol na ňu riadne reagovať a uplatniť tak právo vyplývajúce z predkupného práva. Listom zo dňa 19. 10. 2015, ktorým bol obom účastníkom napádaného právneho úkonu doručený, sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 30. 11. 2015 a žalovanej v 2. rade dňa 30. 10. 2015. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa žalobca dovolal, pretože žalovaná v 2. rade ako darca previedla svoj spoluvlastnícky podiel k označeným nehnuteľnostiam do vlastníctva žalovaného v 1. rade, ktorý nebol jej blízkou osobou, a to bez toho, aby tento spoluvlastnícky podiel bol písomne ponúknutý žalobcovi ako druhému podielovému spoluvlastníkovi. Žalovaní v 1. a 2. rade sa dovolanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu neakceptujú a nevykonali žiaden úkon smerujúci k odstráneniu vadného stavu. Dôjdením dovolania do ich sféry sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastávajú účinky absolútnej neplatnosti právneho úkonu v napadnutých častiach ex tunc. V danom prípade existuje na strane žalobcu naliehavý právny záujem. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že po riadnom a účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bez súdneho rozhodnutia nie je možné vykonať zmenu v katastri nehnuteľností, kde je stále zapísaný žalovaný v 1. rade, keďže až na základe rozhodnutia súdu príslušný správny orgán v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. rozhodne, resp. vyznačí stav pred napadnutým právnym úkonom, a tým sa zmení právne postavenie žalobcu, pretože sa mu obnoví predkupné právo k prevádzanému podielu voči žalovanej v 2. rade ako pôvodnému prevádzateľovi. Žalobca ďalej v doplnení k žalobe zo dňa 5. 1. 2016 uviedol, že nechce a nemožno ho nútiť, aby bol v spoluvlastníctve s treťou osobou, ktorá do podielového spoluvlastníctva vstúpila za okolností, pri ktorých došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv. Žalobca sa rozhodol a dovolal sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a toto jeho rozhodnutie je potrebné akceptovať. Keďže nedošlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľností je právne postavenie žalobcu neisté, lebo ako podielový spoluvlastník nie je zapísaný, kto ním fakticky je. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil aktuálny výpis z A. Č.. XXX H. P.. Ú.. A., Z. A., okres Revúca, výpis W. A. Č.. XXX H. P.. Ú.. A., Z. A., okres Revúca, preukazujúci, kto bol právnym predchodcom žalovaného v 1. Rade, dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, fotokópiu doručeniek.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanej žalobe vyjadrili tak, že s podanou žalobou nesúhlasia a žiadajú ju v celom rozsahu zamietnuť. Nemajú námietky voči všeobecným tvrdeniam žalobcu ohľadne vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam, ako ani ohľadne uzavretia spornej darovacej zmluvy, tiež nie voči tomu, že sa tieto neponúkli na kúpu žalobcovi v rámci realizácie jeho predkupného práva. Žalovaní v 1. a 2. rade namietajú tvrdenia žalobcu o tom, že by neboli vzájomne k sebe osobou blízkou. Žalobcovi pravdepodobne vôbec neboli známe pomery v rodine žalovaných v 1. a 2. rade, zrejme nevedel o tom, že žalovaná v 2. rade pochádza z A., kde sú pochovaní aj jej príbuzní, o ktorých hroby sa stará práve žalovaný v 1. rade, ktorý ju pravidelne navštevuje v Košiciach, riadne sa stará o ňu stará, vybavuje bežné záležitosti súvisiace so zabezpečením jej životných potrieb, realizuje nákupy, jednoducho ho má rada ako svojho syna. Okrem toho, že v osobe žalovaného v 1. rade jedná o príbuzného žalovanej v 2. rade, je na mieste ustáliť, že akúkoľvek ujmu, ktorú by utrpel on, by nepochybne právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Pre úplnosť žalovaná v 2. rade uvádza, že by nikdy na niekoho iného, než na príbuzného, člena rodiny nikdy nepreviedla pozemky ktoré ich rodina od nepamäti obhospodarovala. V ďalšom namietal správnosť tvrdenia o vzniku predkupného práva pri darovaní, podľa názoru žalovaných v 1. a 2. rade už samotný názov predkupné právo nasvedčuje tomu, že sa jedná o inštitút majúci vzťah výlučne ku kúpe ako odplatnej forme prevodu vlastníckeho práva, nie však aj k darovaniu, teda bezplatnému prevodu uvedeného práva.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade cestou dožiadaného Okresného súdu Košice I, výsluchom žalovaného v 1. rade, listinnými dôkazmi, a to najmä pôvodným výpisom z LV č. XXX, aktuálnym výpisom z LV č. XXX, dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, fotokópiami doručeniek, darovacou zmluvou uzavretou dňa 10. 4. 2015 medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, rozhodnutím Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor o povolení vkladu číslo vkladu R. XXX/XX vlastníckeho práva k okrem iných aj k nehnuteľnostiam zapísaných na A. Č.. XXX pre katastrálne územie A., Z. A., okres Revúca a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na

podanej žalobe. Poprel skutkové tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, že žalovaní v 1. a 2. rade sú si navzájom blízke osoby. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasia so žalobou a trval na tom, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade je príbuzenský vzťah. Uviedol, že pani E. E., S.. J. bola prastará mama otca O.. A. E. a ona bola sestrou I. J., ktorý bol starým otcom žalovanej v 2. rade. Aj keď sa nejedná o veľmi blízky stupeň príbuzenstva, ale už vzhľadom na skutočnosti, ako sa tie osoby k sebe správajú a správali, teda že žalovaní v 1. rade sa stará o žalovanú v 2. rade, chodí ku nej, opatruje ju, a aj napriek tomu, že ona má vlastné deti, je možné ustáliť, že sa jedná o osoby navzájom si blízke.

6. Žalovaná v 2. rade na výsluchu pred dožiadaným súdom v akom rodinnom pomere alebo pomere obdobnom rodinnému je vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uviedla, že je stará Licinčanka a so starými rodičmi žalovaného v 1. rade boli veľmi dobrí kamaráti. Pokiaľ ide o intenzitu stretávania sa so žalovaným v 2. rade uviedla, že so žalovaným v 2. rade sa nestretáva, lebo do A. nechodí. A za jeho služby sa rozhodla mu darovať pozemky. Dáva jej pozor na záhradu, na zariadený dom a hlavne na cintoríne na hroby, kde má pochovaného manžela a rodičov. A za to mu je veľmi vďačná, a preto sa rozhodla, že mu pozemky daruje. Ďalej uviedla, že žije sama, dokáže sa postarať sama o domácnosť a keď niečo, má syna a nevestu. Nakupuje sama, a keď treba niečo opraviť, tak to urobí syn, lebo druhého syna má už vyše 10 rokov v Anglicku.

7. Žalovaný v 1. rade na výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalovanou v 2. rade pochádzajú zo starých sedliackych rodín, stará mama starého otca žalovaného v 1. rade E. J. (E.), ktorá zomrela v roku XXXX bola súrodencom starého otca žalovanej v 2. rade. Na podporu svojich skutkových tvrdení predložil súdu originály rodného a úmrtného listu R. E.,, Ú. A. E. E., úmrtného listu o úmrtí L. E., ktorý bol manželom pani E. E. a fotokópiu vyhotovenú z knihy úmrtí na Matričnom úrade v U. o úmrtí prastarého otca žalovaného v 1. rade R. E., ktorého rodičmi bol nebohý L. E.Š. a nebohá E. J.. Ďalej uviedol, že to že žalovaná v 2. rade nie je naňho odkázaná, je v podstate dobré, nemá to za následok, že neexistuje medzi nimi nejaký subjektívny vzťah, teda, že ujmu, ktorý by utrpel jeden z nich by dôvodne pociťoval druhý z nich ako ujmu vlastnú. To že žalovaná v 2. rade uviedla, že sa nestretáva so žalovaným v 1. rade znamenalo to, že ona nechodí do A., ale že žalovaný v 1. rade za ňou chodí do Košíc a okrem toho sú aj v telefonickom kontakte.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že úmrtné listy nepreukazujú vzťah medzi predkami a potomkami, preukazujú len skutočnosť, že niekto zomrel. Aj keby existoval nejaký príbuzenský pomer medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ide o veľmi vzdialený príbuzenský pomer, a aj keby príbuzenský pomer medzi nimi bol, nie je splnená kumulatívne podmienka, a to existencia ujmy, ktorú ak by utrpel jeden z nich, tak by ju dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú, aj druhý účastník daného právneho úkonu. Ďalšie dokazovanie v tejto veci sa javí nadbytočné, pretože nie je splnená kumulatívne druhá podmienka, a to existencia ujmy.

9. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 10. 4. 2015 medzi žalovanými v 1. a 2. rade súd mal zistené, že medzi žalovanou v 2. rade ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva žalovanej v 2. rade na žalovaného v 1. rade okrem iného k nehnuteľnostiam zapísaných na A. Č.. XXX pre katastrálne Ú. A., Z. A., okres Revúca v podiele 1 k celku. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 10. 4. 2015 Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva pod číslom vkladu R. XXX/XXXX R. prospech žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré nebolo popreté žalovanými v 1. a 2. rade vyplynulo, že žalovaná v 2. rade previedla svoje vlastnícke právo k pozemkom zapísaných na LV č. XXX na žalovaného v 1. rade v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1 k celku bez toho, aby ich ponúkla najprv na predaj podielovému spoluvlastníkovi, teda žalobcovi.

10. Z pôvodného výpisu LV č. XXX, čiže predtým ako došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalovanej v 2. rade na žalovaného v 1. rade vyplýva, že pozemky zapísané na LV č. XXX boli v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 2. rade s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každý 1 k celku.

11. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) prvá veta ak sa

spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117).

12. Podľa § 40a ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

13. Podľa § 41 Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

14. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu v spoluvlastníckom podiele každý 1 k celku.

15. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

16. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. V ustanovení § 140 je upravené zákonné predkupné právo, ktorého porušenie nemá za následok absolútnu, ale iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Predpokladom vzniku predkupného práva je iba existencia spoluvlastníckeho vzťahu. Pre vznik povinností vyplývajúcich zo zákonného predkupného práva je rozhodujúca ďalšia právna skutočnosť, ktorou je záujem spoluvlastníka previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iného. V takom prípade, skôr ako sa prevod realizuje, má povinnosť svoj podiel ponúknuť spoluvlastníkovi. Túto ponukovú povinnosť nemá iba vtedy, ak ide o prevod blízkej osobe. Porušenie predkupného práva má za následok možnosť dotknutej osoby dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý dotknutý spoluvlastník adresuje účastníkom dotknutého právneho úkonu, v tomto prípade darovacej zmluvy, ale aj doručením žaloby v zákonnej trojročnej premlčacej dobe všetkým účastníkom napádaného právneho úkonu. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle došiel poslednej zmluvnej strane, alebo doručením určovacej žaloby všetkým stranám v procesnom postavení žalovaných. Úspešné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v dôsledku porušenia predkupného práva má za následok, že hoci sa pôvodne právny úkon považoval za platný, vyslovením jeho neplatnosti nastávajú dôsledky spájané s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a to s účinkami ex tunc. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má za následok neplatnosť právneho úkonu a obnovenie pôvodných spoluvlastníckych vzťahov.

18. Skôr ako sa súd zaoberal vecou samou, zisťoval, či je splnený základný procesný predpoklad určovacej žaloby, a tým je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem daný vždy. Povinnosť tvrdenia a preukázania existencie naliehavého právneho záujmu zaťažuje vždy toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu, pričom neosvedčenie naliehavého právneho záujmu má za následok zamietnutie žaloby. K existencii naliehavého právneho

záujmu pri žalobách o určení neplatnosti právneho úkonu sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 14. 5. 2014 sp. zn. 7Cdo/46/2013, keď uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa vzťahujú primerane aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa § 136 s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p (teraz § 137 písm. c) ) i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) (teraz § 137 písm. c) ) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu (teraz § 137 písm. c) ) v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 v spojení s § 40a závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.

19. S ohľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, pretože úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v dôsledku porušenia predkupného práva nastávajú účinky absolútnej neplatnosti právneho úkonu, čiže sa obnovujú pôvodné spoluvlastnícke vzťahy. Keďže až na základe rozsudku, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, okresný úrad vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., je domáhanie sa určenia neplatnosti právneho úkonu určovacou žalobou vhodne zvoleným prostriedkom právnej ochrany žalobcu, lebo len tak sa odstráni stav objektívnej neistoty žalobcu, s kým je vlastne v spoluvlastníckom vzťahu a zároveň dôjde k zosúladeniu stavu právneho so stavom faktickým. Súd zároveň skúmal aký právny dôvod viedol žalobcu k podaniu žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V doplnení žaloby zo dňa 5. 1. 2016 žalobca uviedol, že nechce byť a nemožno ho ani nútiť, aby bol v spoluvlastníckom vzťahu s treťou osobou, ktorá do podielového spoluvlastníctva vstúpila za okolností, pri ktorých došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv. Preto mal súd za to, že aj s ohľadom na dôvod, ktorý žalobcu viedol k podaniu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, je daný jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu.

20. V konaní mal súd preukázané, že žalobca sa kvalifikovane dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu v dôsledku porušenia jeho zákonného predkupného práva vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Jednostranný hmotnoprávny úkon bol doručený žalovanému v 1. rade dňa 30. 11. 2015 a žalovanej v 2. rade dňa 30. 10. 2015. Avšak k úspešnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedôjde, a s tým spojené právne účinky dovolania nenastanú, ak spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na jemu blízku osobu. V § 116 sú taxatívne vypočítaní príbuzní, ktorí sú blízkymi osobami priamo zo zákona; ide len o príbuzných v priamom rade (potomkovia a predkovia), súrodencov a manžela. Tieto osoby sú blízkymi osobami už z dôvodu príbuzenstva a nie je potrebná ďalšia podmienka, či ujmu, ktorú by utrpel jeden z príbuzných, pociťoval druhý príbuzný v priamom rade alebo súrodenec ako vlastnú ujmu. Iné osoby sú blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok súčasne a to, že 1) sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a 2) ak ujmu, ktorá utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Ide o existenciu vnútorného citového vzájomného vzťahu, pričom nestačí, ak pociťuje dôvodne ujmu jednej z týchto osôb druhá z nich ako vlastnú ujmu, bez toho, aby tomu tak bolo aj naopak. Nevyžaduje sa však, aby tieto osoby viedli spoločnú domácnosť (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/808/2012 zo 7. 3. 2011 ).

21. Súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní dospel k záveru, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade nie je splnená podmienka existencie vzájomného vnútorného citového vzťahu medzi nimi, teda že by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 1. rade sa o žalovanú v 2. rade stará, chodí ku nej, opatruje ju, a to aj napriek tomu, že ona má vlastné deti, pričom žalovaná v 2. rade na výsluchu pred dožiadaným súdom túto skutočnosť vôbec nepotvrdila. Rovnako nedeklarovala ani len príbuzenský pomer medzi ňou a žalovaným v 1. rade, keď len uviedla, že so starými rodičmi žalovaného v 1. rade boli veľmi dobrí kamaráti. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že sú v príbuzenskom pomere, že stará mama starého otca žalovaného v 1. rade

E. J. (E.) bola súrodencom starého otca žalovanej v 2. rade. Na podporu svojich skutkových tvrdení predložil súdu rodný list o narodení R. E., úmrtný list R. E., úmrtný list E. J., úmrtný list L. E. a listinu v maďarskom jazyku o úmrtí prastarého otca R. E., ktorého rodičmi bol nebohý L. E. I. E. J.. Súd nevykonal dokazovanie čítaním týchto listín, rovnako zamietol návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním listín z archívu o preukázaní rodinných väzieb so žalovanou v 2. rade zo strany starej mamy žalovaného v 1. rade, z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti konania, pretože súd mohol rozhodnúť na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu. Podľa názoru súdu, aj keď by sme pripustili, že existuje vzdialený príbuzenský pomer medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, pričom za zmienku stojí, že žalovaná v 2. rade tento vzdialený príbuzenský pomer ani len nedeklarovala, nie je splnená kumulatívne druhá podmienka, a to existencia ujmy ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, druhá z nich dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Bez povšimnutia nemožno nechať ani tú skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade vzťah blízkych osôb nevyjadrili ani len v darovacej zmluve. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní po prečítaní výsluchu žalovanej v 2. rade uviedol, že to, že žalovaná v 2. rade nie je odkázaná na žalovaného v 1. rade je v podstate dobré, nemá to za následok, že neexistuje medzi nimi nejaký subjektívny vzťah, že síce žalovaná v 2. rade nechodí do Liciniec, ale žalovaný v 1.rade chodí do Košíc za žalovanou a sú aj v dennodennom telefonickom kontakte. Tu súd pripomína, ako už vyššie uviedol, že nepostačuje, ak jedna z týchto osôb pociťuje ujmu, ktorú by utrpela druhá z nich, ako ujmu vlastnú, ale tento stav musí byť daný u oboch osôb navzájom. Žalovaná v 2. rade uviedla, že so žalovaným v 1. rade sa nestretáva, pretože do Liciniec nechodí. Nezmienila sa ani o tom, že by bola so žalovaným v 1. rade v telefonickom kontakte, resp. v nejakom fyzickom kontakte. Taktiež uviedla, že o domácnosť sa stará sama, nakupuje sama, a keď je potrebné niečo opraviť, tak to urobí jej syn. Ak by niečo potrebovala, tak má syna a nevestu. Pozemky sa mu rozhodla dať z vďačnosti, pretože sa žalovaný stará o hroby, o dom, a záhradu. Súd existenciu vnútorného citového vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade vyhodnotil z objektívneho a spoločenského hľadiska a dospel k záveru, že intenzita a kvalita vzájomného citového vzťahu medzi žalovanými v 1. a 2. rade nie je na takej úrovni, že by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich by dôvodne druhý pociťoval ako ujmu vlastnú. Vnútorný citový vzťah medzi osobami, ktoré nie sú príbuzní v priamom rade, ani súrodenci, resp. manželia sa buduje tým, že sa tieto osoby o seba starajú, stretávajú sa, pomáhajú si, komunikujú, pričom súd nemal preukázané z vykonaného dokazovania, že by takýto vzájomný vzťah medzi žalovanými v 1. a 2. rade v čase uskutočnenia právneho úkonu bol. Vzhľadom na to, že nebola splnená kumulatívne podmienka, a to existencia ujmy, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú, súd má za to, že právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, teda neplatnosť darovacej zmluvy nastala dňom 30. 11. 2015, teda okamihom, kedy tento prejav došiel poslednej zmluvnej strane.

22. Pokiaľ ide o námietku zo strany právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, že predkupné právo sa neuplatní v prípade, že dôjde k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu, túto námietku nepovažoval súd za dôvodnú, pretože v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. 10. 2005, sp. zn. 1 Cdo/102/2005, R 58/2005, v zmysle ktorého sa predkupné právo podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Tento záver vychádza z výkladu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka z hľadiska jeho účelu, a to zabezpečiť práva a ochranu spoluvlastníkov aj pre prípad možného obchádzania zákona uzatváraním bezodplatných zmlúv umožňujúcich obchádzanie ponukovej povinnosti.

23. Keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka je možné oddeliť časť právneho úkonu od ostatného obsahu zmluvy, súd vyslovil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, ktorá nemá za následok neplatnosť celej darovacej zmluvy, ale neplatnou je len táto časť.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspechu v konaní. Súd nevzhliadol dôvody na postup podľa 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní v 1. a 2. rade nepristúpili k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a následnému spätnému prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 2. rade, preto súd priznal žalobcovi podľa zásady úspechu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.