Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/36/2021

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, V. a účastníkov konania: 1. V. W., rod. G., dátum narodenia neznámy, bydlisko neznáme, 2. L. W., dátum narodenia neznámy, bydlisko neznáme, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Skalica dňa 22.12.2021 návrh na začatie konania o potvrdení vydržania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle zápisnice o prejednaní pozostalosti Čd. XXXX/XXX, D XXX/XX sa jedná o nehnuteľnosti: pozemok evidovaný Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres Skalica, obec Holíč, katastrálne územie: Holíč na parcele registra „E“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda, výmera 5744 m2 a pozemok evidovaný Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres Skalica, obec Holíč, katastrálne územie: Holíč na parcele registra „E“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda, výmera 5734 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Ďalej navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosti dostal do držby v roku 1988 od roľníckeho družstva Skalica, aby ich obhospodaroval a z toho dôvodu od 1998 nadobudol vlastnícke právo na základe obhospodarovania a to vydržaním.

2. Navrhovateľ k návrhu pripojil kúpnu zmluvu, výťah o prejednaní pozostalosti Čd. XXXX/XXXX D XXX/ XX, Čestné vyhlásenie a listy vlastníctva.

3. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1930 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že Akciová spoločnosť pre priemysel cukrovarnícky v Hodoníne ako predávajúci a manželia L. W. a V.Í. W. G.. G. ako kupujúci uzatvorili predmetnú zmluvu za účelom predaja novovytvorenej parcely s novým parcelným číslom XXXX/X s plochou 57 árov a 44 metrov. Predávajúci sa zaviazal previesť na kupujúcich vlastnícke právo k pozemku bez ťarchy za 20 761,50 Kč.

4. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 21.12.2021 (č. l. 4) vyplýva, že navrhovateľ čestne vyhlásil, že v roku 1988 mu Roľnícke družstvo Skalica dalo do držby a obhospodarovania predmetné nehnuteľnosti.

5. Z Výťahu zo zápisnice o prejednaní pozostalosti § 29 z. č. VII XXXX D XXX/XX č. XXX/XXXX (č. l. 5

- 19) vyplýva, že dedička V.B. W. rod. G. bola zákonnou dedičkou neb. T. G. zomr. 5.11.1946 v Skalici a nadobudla vlastnícke právo k roli V. I.Ú. XXXX v V. vo vložke č. XXXX pod č. rad. A 1 parc. č. XXXX/8 ( č.l. 7).

6. Vo Vyjadrení zo dňa 13.03.2022 dcéry navrhovateľa P. Č., rod. K. (č. l. 31) táto uvádza, že 01.02.1987 sa stala členkou vtedajšieho Jednotného roľníckeho družstva Skalica. Ako členke družstva jej v roku 1988 bola pridelená záhumienka vo výmere 1.000 m v k. ú. Holíč, hon Hrubá lúka, časť medzi železnicou a cestou, kde už časť bola v užívaní súkromných osôb. V rokoch 1993 - 1994 boli v ostatnej časti pridelené náhradné pozemky v zmysle Keď v roku 1999 z ROD Skalica odchádzala, družstvo o vrátenie záhumienky nemalo záujem, keďže hon bol rozparcelovaný na menšie celky. Aby parcela nezostala zaburinená naďalej ju obrábal a dodnes obrába navrhovateľ vlastnou poľnohospodárskou technikou.

7. Z lustrácií vykonaných súdom v Katastri nehnuteľností a z neho z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 14.07.2022 (č. l. 33) má súd za preukázané, že orná pôda s parcelným číslom XXXX/X (parcely registra E), o výmere 5734 m2, zapísaná v katastrálnom území pre okres U., obec Holíč, katastrálne územie Holíč, je vo vlastníctve V. W., rod. G., v spoluvlastníckom podiele 1/1, a správcom je Slovenský pozemkový fond.

8. Z lustrácií vykonaných súdom v Katastri nehnuteľností a z neho z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 14.07.2022 (č. l. 34 - 35) má súd za preukázané, že orná pôda s parcelným číslom XXXX/X (parcely registra E), o výmere 5744 m2, zapísaná v katastrálnom území pre okres Skalica, obec Holíč, katastrálne územie Holíč, je v podielovom spoluvlastníctve V. W., rod. G. v spoluvlastníckom podiele 1, a L. W. v spoluvlastníckom podiele 1/2. Ako správca je uvedený Slovenský pozemkový fond.

9. Podľa z. č. (ďalej len „“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa , na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť.

11. Podľa a , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu (1). Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond (2).

12. Podľa a , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh (1). Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť (2).

13. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/20220701>, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

14. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/20220701>

15. Podľa , o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;

uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

16. Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

17. Podľa z. č. (ďalej len „“), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >).

20. Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

21. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním, musia byť kumulatívne splnené štyri zákonné predpoklady stanovené v § 134 ods. 1 O.Z. a § 130 ods. 1 O.Z.).

- Prvým predpokladom je, že navrhovateľ musí návrhom a dôkazmi osvedčiť, že sa jedná o spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosti, ku ktorým navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musia byť v návrhu jasne označené všetkými identifikačnými znakmi podľa údajov z katastra nehnuteľností a musí označiť deň, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

- Druhým predpokladom je že sa jedná oprávnenú držbu teda navrhovateľ musí súdu osvedčiť, že so zreteľom na všetky okolnosti je oprávneným držiteľom nehnuteľností (je dobromyseľným držiteľom nehnuteľností, to jest že sa dôvodne domnieva že mu nehnuteľnosti patria). Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne od neho požadovať, teda či mal resp. mohol mať, alebo nemal resp. nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že mu vec patrí a že je jej vlastníkom. Dobrá viera oprávneného držiteľa - nevlastníka spočíva v existencii právneho stavu, ktorý v skutočnosti neexistuje. V dobrej viere bude napr. ten, kto nadobudne vec síce na základe neplatného právneho úkonu, hoci sa zreteľom na všetky okolnosti sa domnieval, že daný právny úkon je platný. Nejedná sa o dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie navrhovateľa, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

- Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť.

- Posledným predpokladom je nepretržitosť držby, t. j. že počas celej doby držby musí existovať presvedčenie držiteľa (prípadne jeho predchodcov) - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti. Z hmotnoprávneho hľadiska je potrebné skúmať, či navrhovateľ počas vydržacej doby neprestal byť dobromyseľným držiteľom teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu alebo jeho neplatnosť. Navrhovateľ je povinný súdu označiť všetky dôkazy, ktoré preukazujú splnenie všetkých zákonných podmienok uvedených vyššie.

22. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov a aj z lustrácie v katastri nehnuteľností súd zistil skutočnosti z ktorých vyplýva, že navrhovateľ v danom prípade nesplnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.

23. V rámci osvedčenia splnenia zákonných predpokladov vydržania musí navrhovateľ preukázať súdu, že je oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností, t. j. že so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosti patria a že ich má vo vlastníctve a to počas doby najmenej 10 rokov. Navrhovateľ už v samotnom návrhu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti dostal do držby v roku 1988 od roľníckeho družstva Skalica, ktoré nehnuteľnosti následne obhospodaruje. Jeho dcéra P.G. Č. však uviedla (č. l. 31), že 01.02.1987 sa stala členkou vtedajšieho Jednotného roľníckeho družstva Skalica. Ako členke družstva jej v roku 1988 bola pridelená záhumienka vo výmere 1.000 m v k. ú. V., hon V. I., časť medzi železnicou a cestou, kde už časť bola v užívaní súkromných osôb. Keď v roku 1999 z ROD Skalica odchádzala, družstvo o vrátenie záhumienky nemalo záujem, keďže hon bol rozparcelovaný na menšie celky. Aby parcela nezostala zaburinená naďalej ju obrábal a dodnes obrába navrhovateľ vlastnou poľnohospodárskou technikou. Z týchto skutočností vyplýva, že P. Č. nenadobudla od Jednotného roľníckeho družstva Skalica vlastníctvo k predmetným pozemkom, neuzatvorila s družstvom kúpnu zmluvu na predmetné pozemky a ani sa za vlastníčku nepovažovala. Z jej vyjadrenia vyplýva, že bola uzrozumená s tým, že keď bude z družstva odchádzať, pozemky bude musieť družstvu vrátiť, čo sa aj stalo v roku 1999, avšak podľa jej slov družstvo o pozemky nemalo záujem. Preto od vtedy pozemky obrábal navrhovateľ vlastnou poľnohospodárskou technikou. Z toho vyplýva že navrhovateľ neuzatvoril s družstvom, ani s P.G. Č. a ani s osobami, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva ako vlastníci (parcely registra E) V.Í. W. a L. W. kúpnu zmluvu, na základe ktorej by na neho bolo prevedené vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, neuzatvoril ani darovaciu zmluvu a nebol účastníkom ani dedičského konania na základe ktorého by sa stal vlastníkom nehnuteľností.

24. Z toho vyplýva, že samotný navrhovateľ nenadobudol (ani nemohol nadobudnúť) dojem, že by na neho roľnícke družstvo, resp. iná osoba - vlastník previedol vlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam, keďže sám uvádza, že mal vedomosť o tom, že roľnícke družstvo mu dalo nehnuteľnosti do držby, čo je v danom prípade užívanie. Taktiež z pripojených dôkazov (kúpna zmluva, zápisnica o dedičskom konaní) nevyplýva, že by navrhovateľ mal nadobudnúť ten dojem, že by nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Práve naopak, listiny preukazujú to, že nehnuteľnosti mala vo vlastníctve V. W. rod. G. spolu s manželom a teda navrhovateľ mal, resp. z listu vlastníctva mohol mať vedomosť o skutočných vlastníkoch nehnuteľností. Navrhovateľ v tomto prípade preto nemohol nadobudnúť ani len vnútorné presvedčenie o tom, že by na neho prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nakoľko nehnuteľnosti boli jeho dcére zverené len do držby - užívania. Súd dodáva, že predmetom skúmania o tom, že držiteľovi nehnuteľnosti patria, nie je jeho vnútorné presvedčenie, ale musí ísť o skutočnosti z vonkajšieho sveta o tom, že mu nehnuteľnosti patria (kúpna zmluva, darovacia zmluva atď.), avšak ani takéto dokumenty navrhovateľ súdu nepredložil.

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mohol mať od roku 1988 vedomosť len o tom, že nehnuteľnosti mu boli zverené do držby prostredníctvom dcéry a nemohol za žiadnych okolností nadobudnúť dojem, že by mu nehnuteľnosti patrili z nejakého dôvodu. Preto sa navrhovateľ nestal dobromyseľným oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktoré by následne uplynutím 10 rokov mohol nadobudnúť vydržaním. Takáto situácia trvala od roku 1988 a navrhovateľ nepreukázal, že by iná situácia ohľadne dobromyseľnosti navrhovateľa trvala viac ako 10 rokov.

26. Súd vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 04.03.2022, aby predložil súdu dôkazy, ako napr. zmluvu, dohodu, prípadne iný dokument, ktorý by preukazoval, že nehnuteľnosti dostal do držby v roku 1988 od roľníckeho družstva Skalica. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dokumenty, na základe ktorých by mu boli nehnuteľnosti zverené a na základe ktorých obhospodaruje predmetné pozemky. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadny nadobúdací titul, od ktorého by bolo možné odvodiť možné práva navrhovateľa. Navrhovateľ neosvedčil súdu žiadny právny dôvod, na základe ktorého by súd mal aspoň za osvedčené, že navrhovateľovi boli vôbec dané do oprávnenej držby predmetné nehnuteľnosti.

27. Pre úplnosť súd dodáva, že v osobitnom konaní o potvrdení vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa v potvrdzujúcom uznesení o vzniku vlastníckeho práva vydržaním je súd povinný vo výroku uznesenia taktiež uviesť deň, kedy navrhovateľ nadobudol

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, preto je navrhovateľ povinný uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním k nehnuteľnostiam ( ) a uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia z ktorých bude nepochybný dátum vydržania. Navrhovateľ ani túto skutočnosť v návrhu neuviedol, a ani ju dôkazmi nepreukázal.

28. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd musí konštatovať, že navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi a svojimi tvrdeniami nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, nepreukázal súdu, že by bol oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý by z objektívnych, prípadne aspoň zo subjektívnych dôvodov nadobudol vedomosť o tom, že by mu nehnuteľnosti patrili a preto súd návrh na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním podľa a v nadväznosti na zamietol.

29. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. V zmysle súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.