Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/320/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, U., zastúpený advokátkou: Mgr. Danka Varhaníková, so sídlom Súľov 47, proti žalovanej: I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, I., zastúpená advokátkou: JUDr. Agata Džačovská, so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, za účasti Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, ako intervenientom na strane žalovanej, zastúpená: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody 4.665 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 5C/34/2010-193 zo dňa 18. novembra 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozsudok súd odôvodnil právne aplikáciou § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že v danom prípade právo žalobcu na náhradu škody, ušlého zisku nie je premlčané. Žalobca sa dozvedel, že škodu mu spôsobila žalovaná v deň dopravnej nehody, teda dňa 22.3.2000. Trestné stíhanie žalovanej začalo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom č. ČTS: ORP-22/DI-2000 Be zo dňa 15.6.2000. Žalobca si náhradu škody uplatnil v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-1T/217/2000 na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2006, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 1.12.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. NM-1T/217/2000-392 zo dňa 26.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/134/2009-409 zo dňa 1.12.2009. Týmto rozsudkom bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Pri práve na náhradu škody sa uplatní len subjektívna dvojročná premlčacia doba. Žalobca sa dozvedel, že škodu mu spôsobila žalovaná dňa 22.3.2000. Žalobca si uplatnil náhradu škody v trestnom konaní, preto sa plynutie premlčacej lehoty zastavilo dňa 15.6.2000 začatím trestného stíhania žalovanej a skončilo dňa 1.12.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 1.12.2009. Týmto rozsudkom bol žalobca podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Žalobca podal svoj návrh v predmetnej veci na tunajšom súde dňa 18.3.2010 v dvojročnej premlčacej dobe, teda včas.

2. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a domnelou škodou, ktorá mala žalobcovi následkom konania žalovanej vzniknúť, nakoľko žalovaná spôsobila dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode žalobca utrpel zranenia, z ktorých sa liečil počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti od 22.3.2000 do 25.5.2000 a ďalej do 19.6.2000, pričom v tomto čase ako živnostník nemohol vykonávať svoju pracovnú činnosť. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu svojim konaním spôsobila škodu na ušlom zisku vo výške 4.665 eur. Išlo len o tvrdenie žalobcu, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. Oproti tvrdeniu žalobcu mal súd znaleckým posudkom č. 20/2015 vypracovaným znaleckou organizáciou Appraisal services, s.r.o., Bratislava ako i výsluchom konateľa znaleckej organizácie Ing. Jána Londáka preukázané, že z dostupných dokladov a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu v dôsledku liečenia zranení po dopravnej nehode spôsobenej žalovanou, nedošlo k takému rozmnoženiu majetku žalobcu, ktoré bolo možné naisto predpokladať. Došlo len k posunutiu vykonania prác a fakturácie v čase a to počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Znalec uzavrel, že v danom prípade žalobcovi nevznikla žiadna strata prínosov, spočívajúca v nerozmnožení majetku, nakoľko tieto prínosy (výnosy) žalobca v konečnom dôsledku získal po skončení svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak len s istým časovým oneskorením, ujma v podobe ušlého zisku nebola v danom prípade identifikovaná, a preto výšku ušlého zisku znalecká organizácia určila v sume 0 eur. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní aj preukázať, nemal žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná mu spôsobila škodu na ušlom zisku v sume 4.665 eur, práve naopak, mal preukázané, že k žiadnemu ušlému zisku žalobcu zavinením žalovanej neprišlo, a preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že žalovaná mu spôsobila škodu, jednoznačne to konštatovali štyria znalci v priebehu trestného stíhania. Od začiatku sa domáha ušlého zisku. Nepracuje na základe pracovnej zmluvy, ale len na základe živnostenského listu. Súd sa nevysporiadal čo s obdobím, pokiaľ pre ťažký úraz nemohol pracovať a fakturovať. Znalci to poriešili tak, že práce mu presunuli na obdobie, keď už bol práceneschopný. Nerieši to, ale obdobie počas práceneschopnosti, keď nemohol pracovať a poberať príslušné finančné prostriedky. Znalecká organizácia Appraisal services s.r.o. nevypracovala znalecký posudok a zotrváva na tom, že spor nie je vyriešený. V období, kedy došlo k opravám porúch na zariadeniach už bolo iné obdobie a za toto nové obdržal finančné prostriedky, ale nie za to obdobie kedy pracovať nemohol. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

4. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že podala námietku premlčania, keďže nárok nebol uplatnený riadne a včas. Ani počas pojednávania nebol ušlý zisk presne zo strany žalobcu vyčíslený, t.j. kedy a o aký konkrétny príjem prišiel. Sám žalobca sa vyjadril na pojednávaní i znaleckej organizácii, že všetky práce vykonal po skončení PN, t.j. nebola zrušená ani jedna zmluva, ani jedna práca, len ich vykonal neskôr. Sám sa pripravil o príjem zo sociálnej poisťovne, pretože nemal riadne a včas zaplatené poistné. Žalovaná navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalovaná sa tiež pripojila k vyjadreniu intervenienta.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobný návrh zamietol ako nedôvodný. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že žalovaná mu spôsobila škodu na ušlom zisku vo výške 4.665 eur. Neuviedol, žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že k vzniku ušlého zisku skutočne došlo. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že zákazníci radšej počkali, než aby menil dodávateľa. Došlo teda len k časovému posunu vykonania prác a fakturácie v čase, samotná práceneschopnosť však nemala vplyv na objem vykonaných prác, a teda ani na konečnú fakturáciu. Nestačí iba tvrdiť pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť preukázané, že pri pravidelnom behu vecí mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Z dostupných dokladov a vyjadrení žalobcu nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že z dôvodu jeho práceneschopnosti nedošlo k takému rozmnoženiu jeho majetku, ktoré by bolo možné s určitosťou predpokladať.

6. K vyjadreniu žalovanej a intervenienta žalobca uviedol, že svoj návrh podal včas v dvojročnej premlčacej lehote, keď v trestnom konaní si uplatnil náhradu škody. Neobstojí ani tvrdenie intervenienta,

že nepreukázal vznik škody. Predložil účtovné doklady, ako aj daňové, z ktorých bola vyčíslená škoda, ktorá mu vznikla počas práceneschopnosti a ktorú mu spôsobila žalovaná. Za obdobie PN, kedy nemal žiadny príjem, nemohol dodatočne získať peniaze. Tie získal ako živnostník až po ukončení PN za iné obdobie. Žiadal odvolaniu vyhovieť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

8. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, keď výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov. Odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, pokiaľ nárok žalobcu zamietol pre nezvládnutie dôkazného bremena vo veci a odvolací súd v tomto smere už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu na rozdiel od prvoinštančného súdu bol nárok žalobcu aj premlčaný, čo bolo ďalším dôvodom na zamietnutie jeho žaloby. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Žalobca sa žalobou domáhal nároku na náhradu škody, ušlého zisku vo výške 4665 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne 18.3.2010 do zaplatenia. Škoda mala žalobcovi vzniknúť za obdobie jeho práceneschopnosti od 22.3.2000 do 25.5.2000 a mala ju spôsobiť žalovaná dopravnou nehodou.

10. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nárok nepreukázal, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie.

11. Z predloženého spisového materiálu a pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. NM-1T/217/2000 súd zistil, že žalovaná I. W. bola uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu, pretože dňa 22.3.2000 asi o 7.45 hodine pri riadení osobného motorového vozidla Škoda Felícia EČV: SE 811 AC na ceste II. triedy číslo 581, v km 15.900, na Myjave časť Turá Lúka v ľavotočivej zákrute v smere od Senice do Myjavy, porušila § 7 ods. 1 zák. č. 315/96 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách tým, že so svojim vozidlom zasahovala do protismerného jazdného pruhu, aj napriek tomu, že jej v jazde pri pravom okraji vozovky nebránili žiadne osobitné okolnosti, čoho následkom bolo, že vodič jazdiaci v protismere neprimeranou rýchlosťou, vzhľadom na poveternostné podmienky a stav a povrch vozovky

- poškodený N. A., v tom čase jazdiaci v smere od Myjavy do Senice osobným motorovým vozidlom Felícia Combi, 1,6 I EČV: ZAH-45-06, reagoval v snahe zabrániť dopravnej nehode prudkým brzdením, pričom došlo k zmene smerovej stability jeho vozidla a k zrážke oboch vozidiel, pričom poškodený N. A. utrpel zlomeninu jabĺčka pravého kolena s dobou PN od 22.3.2000 do 25.5.2000, s dobou liečenia do 19.6.2000, čím žalovaná inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušila povinnosť uloženú jej podľa zákona a spáchala tým trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Žalovaná bola za to odsúdená podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 5.000,- Sk (165,97 eura) a podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Žalovaná sa podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku zaviazala podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenému N. A.kodu vo výške 358,50 eura (10.800,00 Sk). Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený N. A. odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-1T/217/2000-392 zo dňa 26.8.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/134/2009-409 zo dňa 1.12.2009.

12. V rámci trestného konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín si žalobca uplatnil nárok na náhradu bolestného a to dňa 19.10.2000 a uviedol, že náhradu za poškodené vozidlo, a inú škodu si neuplatňuje. Na hlavnom pojednávaná dňa 28.3.2006 si uplatnil žalobca náhradu škody vo výške 160.023,- Sk (5.311,78 eura) a to titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnia, ušlého zisku a poslednej leasingovej splátky za vozidlo.

13. Nárok na náhradu ušlého zisku i skutočnej škody sú samostanými od seba nezávislými nárokmi. Oba nároky môžu vzniknúť z tej istej škodovej udalosti, existencia skutočnej škody nie je predpokladom vzniku ušlého zisku. To platí aj naopak. Ušlý zisk je potrebné chápať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá - na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku poškodeného, ktoré poškodený mohol odôvodnene, t.j. dokdadovateľným spôsobom očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. Z hľadiska vzniku ušlého zisku nestačí iba všeobecný, resp. pravdepodobný predpoklad, ale vždy musí ísť o prospech, ktorý sa dal podľa obvyklého priebehu vecí na základe dostatočne overených (doložených) a vyčíslených vecných podkladov očakávať. Prax vychádza ďalej z toho, že každý prípad treba posudzovať individuálne tak, aby bola zistená ako vysoko pravdepodobná výška ušlého zisku, t.j. výška, ktorá sa podľa bežného uvažovania v praktickom styku blíži už k istote.

14. Počas konania, na preukázanie nároku žalobcu a na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením č. k. 5C/34/2010-125 z 1.4.2015 ustanovil znaleckú organizáciu Appraisal services, s.r.o., z odboru ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, t. j. nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia ušlého zisku počas trvania práceneschopnosti žalobcu po dopravnej nehode. Znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok č. 20/2015 dňa 15.6.2015. V závere znaleckého posudku konštatovala, že v danom prípade žalobcovi nevznikla žiadna strata prínosov, spočívajúca v nerozmnožení majetku, nakoľko tieto prínosy (výnosy) žalobca v konečnom dôsledku získal po skončení práceneschopnosti, avšak s istým časovým oneskorením zapríčineným práve vznikom práceneschopnosti. Ujma v podobe ušlého zisku nebola v danom prípade znaleckou organizáciou identifikovaná, a preto výšku ušlého zisku znalecká organizácia určila v sume 0 eur.

15. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Na preukázanie tvrdení žalobcu o existencii ušlého zisku počas doby jeho práceneschopnosti správne súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalobcu. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené a v znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Dôkaz znaleckým posudkom bol súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v 132 O.s.p. Hodnoteniu súdu pritom podľa ustálenej súdnej praxe nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie znaleckého posudku vykonať. Závery znaleckého súd hodnotí z hľadiska presvedčivosti a logiky vzájomných súvislostí. Závery znaleckého dokazovania boli v danej veci logicky vysvetlené a presvedčivé, preto je zo strany súdu potrebné závery znaleckého dokazovania pri rozhodovaní rešpektovať.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu bol nárok na náhradu ušlého zisku žalobcom uplatnený po zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej lehote a aj z dôvodu námietky premlčacej lehoty žalovanej bolo potrebné žalobu zamietnuť.

18. Tak ako je už vyššie uvedené, k dopravnej nehode došlo 22.3.2000, pričom žalobca sa nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku domáhal v rámci trestného konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. NM-1T/217/00 a tento nárok si na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.3.2006. To znamená, že až týmto dňom si uplatnil nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku a preto až týmto dňom spočívala premlčacia lehota v zmysle ust. § 112 OZ. Žalobca si už skôr, ešte v roku 2000 uplatnil v rámci uvedeného trestného konania nárok na bolestné. Zákon upravuje skutočnú škodu a ušlý zisk (ako majetkovú škodu) a škodu na zdraví, ako nemajetkovú škodu, medzi ktorú zaraďuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Každý z týchto nárokov je samostatným nárokom, ktorý

je vždy potrebné odôvodniť a preukázať inými skutkovými okolnosťami, tieto nároky možno žalovať spoločne, ale i osobitne a každý z nárokov sa posudzuje individuálne. Z uvedeného dôvodu potom aj pri uplatňovaní uvedených nárokov sa posudzujú premlčacie lehoty individuálne, pri každom nároku zvlášť. Žalobcovi nestačí pri uplatňovaní nároku na náhradu škody po dopravnej nehode si uplatniť len jednou sumou bez ďalšieho ale je potrebné, aby každý z nárokov vyčíslil podľa stanovených pravidiel a každý z nárokov aj odôvodnil skutkovými okolnosťami. Žalobca najneskôr koncom roka 2000 mal vedomosť o tom, v akom rozsahu dosiahol príjem nižší oproti predchádzajúcemu roku v dôsledku svojej práceneschopnosti od 22.3.2000 do 25.5.2000 a preto subjektívna lehota mu začala plynúť najneskôr od januára 2001. Samotný žalobca pri vyčíslený výšky ušlého zisku vychádzal z daňového priznania za rok 2000. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie ušlého zisku mu preto uplynula najneskôr 31.12.2002. Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu ušlého zisku až dňa 28.3.2006 v rámci trestného konania a v tejto veci žalobou dňa 18.3.2010, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej a intervenientovi vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .