Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci navrhovateľa: LEMONTEX, spol. s r.o., IČO: 35 814 616, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 21, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, Bratislava proti odporcom: 1/ A.. O. R., X.. XX.X.XXXX, L. Š. XX, L. C. X/ E. R., X.. XX.X.XXXX, L. Š. XX, L., S. zastúpených: , s.r.o., IČO: 36 771 066, so sídlom Dunajská 25, Bratislava o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.6.2022, č. k. -72, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/ a 2/ sa proti navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., S. L. - K., okres Bratislava V, zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: rodinný dom so súp.č. XXXXX, na parcele č. XXXX/X, o výmere 341 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. „C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 183 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. „C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 341 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. „C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. „C“ s parc.č. XXXX/X o výmere 574 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ v podiele 1/1, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 32 008,08 eur.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel, právne odôvodnil ust. , , (ďalej len „“), (ďalej len „“) a o dani z pridanej hodnoty a vecne tým, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť návrhu, neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil danosť práva (nárok) v požadovanej výške, nakoľko z predloženej faktúry nie je dostatočne zrejmý predmet dodania, keďže predmet dodania označil ako „dodávka stavebný materiál + práca 1ks“, pričom nešpecifikoval, za aký stavebný materiál a za aké práce predmetnú pohľadávku vyfakturoval. Mal za to, že takto formulovaný predmet dodania je zároveň v rozpore s náležitosťami faktúry ako účtovného dokladu, naviac ani zo samotnej elektronickej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom 1/ jednoznačne nevyplýva či a aké práce v skutočnosti navrhovateľ pre odporcov reálne vykonal, za ktoré si následne vyčíslil peňažnú pohľadávku, vo výške

ktorej žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcov. Zároveň vyvodil, že navrhovateľ okrem pravdepodobnosti svojho nároku neosvedčil ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že výška predmetnej pohľadávky je v zjavnom nepomere k predpokladanej reálnej cene nehnuteľností, na ktorých žiada zriadiť záložné právo. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že s prihliadnutím na princíp proporcionality by v danom prípade došlo nariadením neodkladného opatrenia k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcov na úkor navrhovateľa.

3. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa a , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že dostatočne neosvedčil danosť práva v požadovanej výške, keďže jednoznačne preukázal, že vykonával pre odporcov stavebné práce, vrátane dodania stavebného materiálu, ktorá skutočnosť vyplýva z predložených cenových ponúk s tým, že vykonanie prác potvrdili aj odporcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 22.5.2022, v ktorom poukázali na vady a nedostatky vykonávaného diela a sami zosumarizovali aké práce vykonal navrhovateľ a aký materiál im bol dodaný. Bol toho názoru, že sami odporcovia preukázali vykonanie prác a dodanie materiálu v hodnote 44 576,57 eur. Navrhovateľ nesúhlasil ani s názorom prvoinštančného súdu, že predmet dodania formulovaný vo faktúre je v rozpore s náležitosťami faktúry ako účtovného dokladu, pričom súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, aká náležitosť faktúry je nesprávna, resp. absentuje. Poukázal na to, že faktúra je len daňovým dokladom, ktorá nezakladá právny vzťah, teda aj keby nebola vystavená alebo by bola vystavená chybne, nemalo by to vplyv na nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za dielo, ktoré preukázateľne vykonal. V súvislosti s osvedčením potreby bezodkladnej úpravy pomerov uviedol, že správanie sa odporcov a ich pasivita jednoznačne preukazuje obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Poukázal na to, že odporcovia nereagovali na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa na úhradu faktúry a vo svojom vyjadrení uviedli, že nie sú povinní platiť navrhovateľovi odplatu vo väzbe na cenové ponuky, a to aj s poukazom na . Upriamil pozornosť na to, že otázka riadneho dokazovania nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny za dielo bude riešená v konaní vo veci samej, pričom obranu odporcov o existencii údajných vád a nedorobkov na diele je potrebné považovať za účelovú, a ktorá by sa mala dokazovať v konaní vo veci samej. Zároveň poprel, že by dielo bolo vykonané s akýmikoľvek vadami tak ako to uvádzajú odporcovia. Vo vzťahu k deklarovanému neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcov konštatoval, že existencia záložného práva žiadnym spôsobom neobmedzuje odporcov ako vlastníkov nehnuteľností v disponovaní s nimi, zároveň ide o absolútne proporcionálne zabezpečenie, nakoľko je uvedené, že záložné právo má byť zriadené do výšky pohľadávky navrhovateľa 32 008,08 eur. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.

4. Odporcovia 1/ a 2/ sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k odvolaniu navrhovateľa vyjadrili po tom, čo im to umožnil odvolací súd podľa druhá veta . Uviedli, že podmienkou zakladajúcou nárok na zaplatenie ceny diela je v prvom rade odovzdanie diela, ku ktorému nedošlo, navrhovateľ na prevzatie diela odporcov nevyzval a nevyvinul žiadne úsilie o odovzdanie diela, pričom samotný fakt neodovzdania diela je dostatočný pre záver, že navrhovateľ nemá v tejto chvíli voči odporcom žiadnu pohľadávku. Uvedený záver podľa ich názoru možno vyvodiť aj z dôvodu, že navrhovateľ dielo ani riadne nedokončil, keďže dielo vykazovalo závažné vady a nedostatky, ktoré navrhovateľ neodstránil. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporcovia namietali vady diela účelovo, uviedli, že navrhovateľ sa k namietaným vadám doposiaľ nijako nevyjadril. Vo vzťahu k faktúre poukázali na to, že zákazník z nej nemôže vedieť a ani si nijakým spôsobom odvodiť, ktorú časť diela navrhovateľ požaduje zaplatiť, či bolo plnenie dohodnuté a poskytnuté, či bola časť diela vykonaná riadne, teda, či má v konečnom dôsledku navrhovateľ nárok na zaplatenie uvedenej ceny. Upriamili pozornosť na skutočnosť, že v zmysle čl. V. ods. 1 Zmluvy o dielo sú odporcovia povinní platiť práve na základe faktúr vystavených navrhovateľom, pričom navrhovateľ sa snaží osvedčiť existenciu peňažnej pohľadávky na základe faktúry, ktorá je neurčitá a nepreskúmateľná. Uviedli, že nikdy nepopierali vykonanie stavebných prác zo strany navrhovateľa, avšak samotné predloženie ponúk a následné vykonávanie prác ešte neznamená, že nárok navrhovateľa na zaplatenie je dôvodný, keďže navrhovateľ nepreukázal, či a ktoré časti diela v zmysle cenových ponúk vykonal, v akom rozsahu a s akými zmenami oproti cenovým ponukám. Mali za to, že ani ohrozenie prípadnej exekúcie nebola zo strany navrhovateľa preukázaná, nakoľko odporcovia vyvrátili navrhovateľove tvrdenia, že nereagovali na výzvu a boli pasívni, keďže s navrhovateľom o predmetnej veci komunikovali, a to elektronicky aj osobne, avšak navrhovateľ

akékoľvek pochybenia odmietal bez snahy o konštruktívne vyriešenie veci. Namietali tvrdenie, že pohľadávku navrhovateľa vyčíslili. Pokiaľ ide o vystavenú faktúru, konštatovali, že túto bez ďalšieho skutočne neplánujú uhradiť, čo však neznamená, že nechcú navrhovateľovi za vykonané práce zaplatiť vôbec. Stotožnili sa s názorom prvoinštančného súdu, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k neprimeranému obmedzeniu ich vlastníckeho práva, s poukazom na to, že disponujú finančnými prostriedkami na bankovom účte na realizáciu výstavby, pričom navrhovateľ nepreukázal, že by robili čokoľvek, čo by odôvodňovalo záver, že sa budú vyhýbať plneniu svojich záväzkov alebo by sa zbavovali svojho majetku. Poukázali na to, že rodinný dom je predmetom záložného práva hypotekárnej banky a snaha navrhovateľa docieliť zriadenie ďalšieho záložného práva vnímajú ako snahu uškodiť odporcom, keďže by im hrozilo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, čo považujú za vážny a neprimeraný následok. Uviedli, že ak má navrhovateľ pocit, že jeho pohľadávka je oprávnená, mal by podať žalobu o zaplatenie a nemal by zaťažovať odporcov neodôvodnenými a šikanóznymi návrhmi obsahujúcimi klamlivé tvrdenia.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

6. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

15. Jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je okrem iného okolnosť, že ním bude zabezpečená peňažná pohľadávka. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že zabezpečovaná pohľadávka musí existovať, resp. jej existenciu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčiť. V prejednávanej veci však možno zhodne s názorom prvoinštančného súdu konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky v deklarovanej výške. Z pripojenej faktúry totiž nie je zrejmé za aký stavebný materiál a práce je vystavená, pričom uvedené nemožno odvodiť ani z ďalších pripojených dôkazov. Berúc do úvahy tvrdenia odporcov uvedených vo vyjadrení k návrhu a vo vyjadrení k odvolaniu ako aj pripojených dôkazov, je zrejmé, že medzi sporovými stranami existuje spor práve v otázke rozsahu vykonaného diela a v existencii jeho vád, pričom v danom prípade absentuje aj preukázanie odovzdania diela (resp. jeho časti). Uvedené zistené skutočnosti preto nie sú postačujúce na osvedčenie existencie pohľadávky navrhovateľa voči odporcom.

16. Posledným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ (žalobca) poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

17. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité opatrenie, ak vzniká obava, že rozhodnutie, ktorým sa súdne konanie skončí, nebude mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi procesnými stranami materiálny význam, napríklad pre insolventnosť osoby zaviazanej na splnenie povinnosti. Navrhovateľ v posudzovanom prípade však relevantne nepreukázal obavu z budúceho zmarenia exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že odporcovia boli pasívni vo vzťahu k výzve na úhradu faktúry, nie je bez ďalšieho spôsobilá na vyvodenie obavy zo zmarenia uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v rámci exekúcie. Naviac bolo zo strany odporcov preukázané, že v súvislosti s výzvou na úhradu faktúry prebehla medzi sporovými stranami, resp. ich právnymi zástupcami elektronická ako aj osobná komunikácia s cieľom vyriešenia otázky dodania diela (časti) a jeho ceny. Na základe zistených skutočností nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť konanie odporcov ako konanie vzbudzujúce objektívnu obavu z možného zmarenia budúcej exekúcie v súvislosti s pohľadávkou navrhovateľa. Pokiaľ ide o princíp proporcionality, ktorý je potrebné aplikovať v rámci skúmania obmedzenia práv druhej strany pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade by došlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcov (výška pohľadávky žalobcu je v zjavnom nepomere k predpokladanej reálnej cene nehnuteľností, na ktorých má byť zriadené záložné právo). Argumentácii navrhovateľa, že záložné právo sa zriaďuje iba do výšky zabezpečovanej pohľadávky, a nijakým spôsobom neobmedzuje odporcov v disponovaní s nehnuteľnosťami, nemožno priznať úspech, nakoľko existencia zálohu síce právne neobmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v jej disponovaní, fakticky však dispozíciu podstatne sťažuje, pričom záložné právo sa vždy zriaďuje do výšky zabezpečovanej pohľadávky, avšak podstatnou skutočnosťou je, či výška pohľadávky je primeraná k celkovej hodnote nehnuteľnosti.

18. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky v deklarovanej výške ako aj obavu z ohrozenia exekúcie, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

19. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

20. O trovách konania rozhodol podľa a v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a plne úspešným odporcom priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).