Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/237/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v spore žalobcu: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX W., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Alušicom, AK- Bieloruská 7, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 331,94 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 331,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 16.01.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 06.07.2009 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 331,94 € (10.000 SKK) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 16.01.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení zo dňa 07.11.2007 zaplatil žalovanému v ten istý deň do pokladne prevádzky žalovaného cenu za aktiváciu 100,- SKK a cenu za zlaté číslo v sume 10.000,- SKK. Dňa 03.12.2007 žalovaný žalobcovi vystavil faktúru so splatnosťou do 17.12.2007 na sumu 10.514,- SKK, v ktorej bola suma 10.000,- SKK za zlaté číslo opakovane účtovaná. Žalobca faktúru reklamoval. Žalovaný trval na uhradení faktúry, čo podmieňoval odpojením žalobcu. Žalobca faktúru zaplatil dňa 16.01.2008. Žalovaný síce tvrdil, že sumu 10.000,- SKK žalobcovi dobropisoval účtovným dokladom zo dňa 16.01.2008 a sumu v ten istý deň vrátil, čo žalobca ale popiera. Žalovaná suma mu vrátená nebola, podpis na účtovnom doklade preukazujúcom prevzatie dobropisovanej sumy nie je žalobcov. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhol vykonať znalecké dokazovanie na pravosť podpisu žalobcu.

2. Žalovaný vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 05.10.2009 návrh žalobcu žiadal zamietnuť z dôvodu, že žalobný návrh je neoprávnený, bez hmotného základu. Žalovaný žalobcovi vyplatil sporných 10.000,- SKK dňa 16.01.2008. Z predložených dôkazov podľa žalovaného vyplýva, že žalobcovi bol dvakrát účtovaný poplatok za zlaté číslo. Žalovaný reklamáciu žalobcovi priamo na predajnom mieste uznal a vystavil mu dobropis a vyplatil sumu 10.000,- SKK, čo žalobca potvrdil svojim podpisom. Pôvodná žalobcova platba za poplatok nebola v čase vystavenia faktúry spárovaná v účtovníctve žalovaného, preto položka poplatok za zlaté číslo bola opätovne vygenerovaná v 1. faktúre . Túto chybu žalovaný pri reklamácii dňa 16.01.2008 uznal, prvú platbu zo dňa 07.11.2007 dobropisoval a sumu 10.000 SKK vrátil. Rozpor v účtovníctve by existoval, ak by žalovaný peniaze žalobcovi nevrátil. Zaplatenie faktúry s duplicitným poplatkom za zlaté číslo bolo v tom čase nevyhnutné v záujme zachovania poskytovania služby. Ani v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, reklamácia vo veci prešetrenia úhrady nemá odkladný účinok na zaplatenie úhrady za poskytnuté verejné služby. Žalovaný preto pre urýchlené vybavenie reklamácie vystavil dobropis

k dokladu č. 5514650D07P, dokladu podľa ktorého žalobca dňa 17.11.2007 uhradil poplatok za zlaté číslo a sumu 10.000 SKK následne žalobcovi vyplatil priamo na predajnom mieste. Podľa žalovaného žalobca nijakým spôsobom nepreukazuje, že k protiprávnemu konaniu vôbec došlo. Dôkazy naopak preukazujú, že žalovaný žalobcovi peniaze vrátil ešte v ten deň, kedy ich žalobca zaplatil druhý krát. Žalobca nepreukázal, že podpis na doklade nie je jeho.

3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej strany, listinnými dôkazmi založenými do spisu, predovšetkým Žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 07.11.2007 (č.l. 3); Dodatkom k zmluve o pripojení zo 07.11.2007 (č.l. 4-5); Potvrdenkou - daňovým dokladom príjmovým zo 07.11.2007 č. XXXXXXXXDXXP s paragonom (č.l. 6-7); Faktúrou č. XXXXXXXXXX z 03.12.2007 na sumu 10.514,50 SKK, splatnú 17.12.2007 (č.l. 8); Pokladničný príjmový doklad zo 16.01.2008 na sumu 10.514,50 SKK (č.l. 9); Potvrdenka - daňový doklad výdavkový zo 16.01.2008 na sumu 10.000 SKK s paragonom (č.l. 10-11); Reklamáciou zo 14.12.2007 (č.l. 97); oboznámením sa so znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo č. 1/2013 zo dňa 06.03.2013 (č.l. 65-119), výsluchom znalca zo dňa 14.05.2014 (č.l. 137-140) a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom.

4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu trval na svojom tvrdení, že žiadnu dobropisovanú sumu neprevzal, svojim podpisom jej prevzatie nepotvrdil na akomkoľvek doklade. Potom, čo žalobca so svojim zakúpeným „zlatým číslom“ (XXXXXXXXXX) odišiel od operátora Telefonica O2 Slovakia k inému operátorovi (ORANGE), ako aj dávno potom, čo duplicitnú platbu reklamoval, mesiac pred podaním žaloby, bola žalobcovi dňa 10.06.2009 zaslaná sms správa s textom: „O2. Vážený zákazník, bola Vám vystavená faktúra na sumu 345,11 € s DPH. Splatnosť faktúry je 23.06.2009, VS XXXXXXXXXX, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX“. Žalobca v tom čase už nebol klientom žalovaného.

5. V znaleckom posudku z odboru písmoznalectvo 1/2013 zo dňa 06.03.2013, ktorého úlohou bolo písmoznaleckou expertízou určiť pravosť podpisu žalobcu je konštatované, že sporný podpis na origináli písomnosti POTVRDENKA - daňový doklad výdavkový zo dňa 16.01.2008 vykazuje s porovnávacou vzorkou podpisov žalobcu rozdielne znaky, na základe ktorých nie je možné sporný podpis určiť ako pravý podpis žalobcu. Na č.l. 22 znaleckého posudku znalec konštatuje, že vzhľadom na to, že sporný podpis vykazuje výraznú vizuálnu podobu s porovnávacím podpisom na písomnosti Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 07.11.2007, nie je možné vylúčiť, že tento podpis mohol byť použitý ako predloha pri vyhotovení sporného podpisu. Na č.l. 18 znaleckého posudku znalec konštatuje, že pri porovnávaní písmových tvarov, písmových ťahov sporného a porovnávacích podpisov žalobcu boli zistené prevažne znaky rozdielne, v malej miere znaky podobné, zhodné.

6. Znalkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že skúmaný bol každý porovnávací podpis s podpisom na spornom doklade. Ani v jednom z porovnávacích materiálov sa nevyskytuje najvýraznejší rozdiel pri vyhotovení začiatočného písmového tvaru v tvare zošikmenej zvislice, ktorá je v spornom podpise ukončená pravotočivým oblúčikom. V každom porovnávacom podpise bez prerušenia písacieho pohybu je vyhotovený vratný ťah smerujúci nahor, z ktorého sú tvarované ďalšie písmená. Preto znalkyňa konštatovala v znaleckom posudku, že podpis na spornom doklade mohol vzniknúť na základe predlohy podpisu na zmluve o pripojení. Znalkyňa vylúčila, že spornú listinu podpísala tá istá osoba ako osoba žalobcu. Podpisy na porovnávacích listinách nemôžu byť identické, ale vykazujú znaky charakteristické pre jedného pisateľa.

7. Žalovaná strana síce namietala správnosť znaleckého posudku, ale kontrolný posudok nenavrhla. Napriek tomu, že navrhla vykonanie dôkazu zo systému žalovaného, aký bol časový rozdiel medzi prijatím a vyplatením sporných 10.000 SKK, ktorý sa zaviazala doložiť do spisu (č.l. 139) tento dôkaz predložila až na pojednávaní 23.09.2016. Súd z tohto listinného dôkazu zistil, že medzi zaplatením faktúry s neoprávneným, duplicitne účtovaným poplatkom za zlaté číslo (12.27 hod.) a údajným vrátením poplatku na základe dobropisu (12.48 hod.) je časový rozdiel 20 minút. Žalovaná trvala na vypočutí svedkyne O. ktorú nebolo možné v konaní vypočuť, nakoľko sa pracovne trvale zdržuje v cudzine. Súd postupom podľa § 196 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, žalovanú stranu vyzval na predloženie otázok na svedkyňu v lehote 10 dní na pojednávaní konanom 13.07.2016, za účelom zistenia aké skutočnosti majú byť výsluchom svedkyne preukázané a následne uložením povinnosti svedkyni odpovedať na otázky písomne. Žalovaná strana v sudcovskej lehote súdu nezaslala otázky na svedkyňu. Na pojednávaní 23.09.2016 žalovaná strana tvrdila, že otázky boli

súdu zaslané 22.07.2016, čo však žiadnym dôkazom nepreukázala. Súd sa na pojednávaní oboznámil s obsahom otázok na svedkyňu a zistil, že na otázku: 1. Kto podpísal Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení uzavretej na meno žalobcu zo 07.11.2007?; 2. Vystupovala táto osoba sama, alebo na základe plnej moci ? je v spise dôkaz, predložený ako žalobcom, tak aj žalovaným, a to žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení a dodatok zo 07.11.2007 v žiadosti pod bodom 5. „Splnomocnená osoba/zákonný zástupca“ nie je uvedený iný subjekt a to znamená, že zmluvu jednoznačne musel uzatvárať žalobca. Okrem toho za žalovaného žiadosť prevzal T. L. a nie navrhnutá svedkyňa. Na otázku : 3. Komu bol vrátený preplatok za duplicitne uhradený poplatok za tzv. zlaté číslo?; 4. Vystupovala táto osoba sama, alebo na základe plnej moci?; 5. Bola osoba, ktorá podpísala Žiadosť o uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb a osoba, ktorej bol vrátený preplatok, tá istá osoba? - z vykonaného znaleckého dokazovania je jednoznačne preukázané, že žalobca preplatok neprevzal. Znalkyňa posudzovala pravosť podpisu na základe porovnávacích vzoriek podpisov žalobcu, medzi iným aj podpisu na žiadosti tak ako je uvedené v bode 5. odôvodnenia rozsudku. Okrem toho svedkyňa neprijímala žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení, to znamená, že nemôže dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či sa jednalo o tú istú osobu s tým, že medzi prijatím žiadosti dňa 07.11.2007 a údajným vrátením duplicitne uhradeného poplatku 10.000 SKK dňa 16.01.2008 prešli viac ako dva mesiace. Súd vyššie uvedeným dokazovaním jednoznačne zistil skutkový stav a vykonanie dôkazu výsluchom navrhnutého svedka by neovplyvnilo výsledok zistení vzťahujúcich sa na prejednávanú vec. Žalovaná strana v konaní spochybňovala prvotné uzavretie zmluvy osobne žalobcom, ako aj zaplatenie 10.000 SKK pri uzavretí zmluvy a jej dodatku. Či vôbec došlo k platnému uzavretiu zmluvy, ktorú skutočnosť by mali preukázať svedkovia. Od vykonaného dôkazu znaleckým posudkom, žalovaná strana tvrdí, že žalobca osobne zmluvu neuzatváral ak nie je jeho podpis na doklade o prevzatí 10.000 SKK, nakoľko znalkyňa neskúmala pravosť podpisu na zmluve o pripojení, len porovnávala podpisy žalobcu s porovnávacími podpismi.

8. Súd rozhodol, že dôkaz výsluchom svedkyne nevykoná, nakoľko žalovaný nepreukázal dôvodnosť vykonania takéhoto dôkazu v predmetnom spore ako je vyššie uvedené.

9. Podľa § 488 - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 451 - (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 37 - (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

13. Najdôležitejšími skutočnosťami, s ktorými zákon spája právne následky, sú právne úkony. Za znaky právneho úkonu sa považuje, že ide o prejav vôle smerujúci k určitým právnym následkom, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon, preto v takomto prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej platnosti, či neplatnosti právneho úkonu. Iba prejavenej vôli (navonok) v dostupnej vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný (§ 37 . Právny úkon žalobcu (prevzatie 10.000 SKK na základe dobropisu zo 16.01.2008) trpí takými vadami - že vlastne o žiadny úkon zo strany žalobcu nešlo (non negotium). Úkon vykonaný treťou osobou, vydávajúcou za žalobcu nemôže mať žiadne právne účinky a k takémuto úkonu sa proste neprihliada. Žalovaný v čase, keď sa žalobca domáhal vrátenia duplicitne zaplateného poplatku, posúdil svojimi zamestnancami, že podpis na potvrdenke je žalobcov, požadovanú sumu nevrátil s vedomím si rizika súdneho konania. V čase bezprostredne nasledujúcom po vyplatení sumy 10.000 SKK tretej osobe, nevykonal žiadne šetrenie, prípadne, nepodal ani trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca preukázal skutočnosť, že POTVRDENKU - daňový doklad výdavkový nepodpísal a od žalovaného neprevzal sumu 10.000 SKK, ktorá mu mala byť vrátená dobropisom po reklamácii vystavenej faktúry. Finančnú čiastku prevzala tretia osoba, ktorá podľa znaleckého posudku podpis na dobropise a potvrdení o prevzatí peňazí podpísala vydávajúc sa za žalobcu, pričom pravdepodobne podpis zo zmluvy o pripojení zo dňa 07.11.2007 mohol byť použitý ako predloha pri vyhotovení podpisu na potvrdenke vzhľadom na jeho vizuálnu podobnosť. Že sa nejedná o podpis žalobcu jednoznačne preukázal znalecký posudok a výsluch znalkyne. V zmysle § 37 Občianskeho zákonníka jedná sa o absolútne neplatný právny úkon (prevzatie 10.000 SKK). V konaní je preukázané, že žalobca dva krát zaplatil žalovanému poplatok za zlaté číslo, čo v konaní sporné nebolo. Tým, že žalovaná žalobcovi nevrátila žalovanú sumu 331,94 € (10.000 SKK) jej vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktoré je povinná vydať. 15. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom vzniku zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné protiprávne konanie obohateného, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napr. v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.) a vyplýva priamo zo zákona. Inštitút bezdôvodného obohatenia je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, ide o obohatenie neoprávnené a vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. O plnenie bez právneho dôvodu (najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Žalobca reklamoval vystavenie faktúry a účtovanie poplatku, ktorý už bol zaplatený. Žalovaný viazal poskytovanie služieb z uzavretej „spotrebiteľskej zmluvy“ na zaplatenie poplatku duplicitne z nesprávne vystavenej faktúry, aj po jej reklamácii bez právneho dôvodu. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Vzťah z bezdôvodného obohatenia je vzťahom záväzkovým pre ktorý je kruciálne rozšírenie majetkovej sféry jednej osoby na úkor inej osoby. Ak dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia už okamihom prijatia plnenia, vzniká už v tom istom okamihu povinnosť k jeho vráteniu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spôsob, akým obohatená osoba následne s bezdôvodným obohatením naloží, na jej povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia vplyv nemá. (NS ČR 28Cdo 2457/2013). Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný (kto je obohateným), vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil. (NS ČR 28Cdo 1778/2013). Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazané na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí, stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Zo zákonného ustanovenia, že sa vydáva to, čo bolo získané, vyplýva, že ten kto získal bezdôvodné obohatenie, je povinný ho vydať, a to bez ohľadu na to, či získaním tohto obohatenia vznikla niekomu škoda, komu taká škoda vznikla a aká bola jej výška.

16. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia súd zaviazal žalovanú stranu na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu z dvakrát fakturovaného a zaplateného poplatku za zlaté číslo žalobcom.

17. Spolu s istinou súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenia príslušenstva k istine, úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,5% ročne zo sumy 331,94 € od 16.01.2008 odo dňa druhej úhrady ceny za zlaté číslo napriek reklamácie faktúry zo 14.12.2007 (zaplatenú pre hrozbu odpojenia žalobcu od poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb podľa zmluvy o pripojení zo 07.11.2007) do zaplatenia.

18. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - . Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).