Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/200/2015

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: S. H., J.. XX.X.XXXX, Č.. XXX, X., o zaplatenie 271,91 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd o d m i e t a odpor žalovaného zo dňa 27.04.2016, doručený Okresnému súdu Zvolen dňa 28.04.2016, ktorý podal proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/200/2015-32 zo dňa 19.04.2016, ako odpor bez vecného odôvodnenia.

II. Súd sťažnosť voči výroku o trovách konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Platobným rozkazom č.k. 9C/200/2015-32 zo dňa 19.4.2016, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 271,91 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 32,49 € od 26. 09. 2012 do zaplatenia, 41,42 € od 26. 10. 2012 do zaplatenia, 198,- € od 30. 10. 2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 € súdny poplatok na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia v sume 75,91 € na účet právneho zástupcu žalobcu.

Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 27.04.2016.

Podaním zo dňa 27.04.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28.04.2016, doručil žalovaný podanie označené ako ,,Odpor proti platobnému rozkazu“, v ktorom žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, že má zaplatiť takú veľkú sumu, nakoľko stratil kartu aj s mobilom, bral si študentskú kartu bez mobilu a nevedel, že budú také následky, preto požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, lebo je nezamestnaný a nevlastní žiaden majetok.

Podľa § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

Podľa § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p., súd uznesením odmietne odpor, bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

Podľa § 268 písm b) C.s.p., platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).

Na základe citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je zrejmé, že odpor proti platobnému rozkazu musí byť vecne odôvodnený, pričom platí, že odôvodnenie odporu sa musí týkať veci samej.

Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

V odpore podanom žalovaným však absentuje odôvodnenie vo veci samej. Žalovaný odôvodnil podanie odporu len nekonkrétne a všeobecne. Neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie vecné alebo právne, ktoré by spochybňovalo opodstatnenosť priznanej pohľadávky napriek tomu, že v platobnom rozkaze bol poučený o následkoch podania odporu bez odôvodnenia. Žalovaný v odpore neuviedol žiadne vecné odôvodnenie, z akých dôvodov neuznáva nárok žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že nie je splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej. Účelom ustanovenia § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p. je zamedziť odďaľovaniu vybavenia vecí bezdôvodným podávaním odporu. Žalovaný, hoci mu bol doručený návrh na začatie konania, v ktorom sú skutkové tvrdenia a právne zdôvodnenie navrhovaného rozhodnutia, nespochybnil v odpore žiadnym konkrétnym spôsobom, a to vecne ani právne, základ ani výšku pohľadávky žalobcu, neuviedol nijaký konkrétny dôvod, ktorý by spochybňoval opodstatnenosť pohľadávky žalobcu, preto jeho vyjadrenie v odpore nemožno považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej.

Na základe uvedeného súd odmietol odpor žalovaného doručený dňa 07.03.2016 proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 9C/300/2015-17 zo dňa 26.02.2016, ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej, nakoľko žalovaný v ňom neuviedol žiadne vecné alebo právne skutočnosti spochybňujúce povinnosť uloženú v uvedenom platobnom rozkaze. Poukázanie na svoje súčasné majetkové pomery, resp. súčasnú neschopnosť zaplatenia v platobnom rozkaze uloženej sumy jednorazovo (ako to urobil žalovaný v prejednávanej veci) nie sú takými skutočnosťami. Žalovaný nenamietal existenciu žalobcom uplatnenej pohľadávky, ani ju inak nespochybnil. Na základe uvedeného podľa názoru súdu, žalovaný podal odpor doručený dňa 28.04.2016 bez odôvodnenia vo veci samej, preto súd rozhodol tak, že odpor žalovaného odmietol ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej.

Súčasne vzhľadom na zmenu právne úpravy, resp. účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorého ustanoveniami sa toto konanie riadi, súd vyjadrenie žalovaného, že žiada o oslobodenie od súdneho poplatku vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu, uvedené v doručenom odpore posúdil ako včas podanú sťažnosť proti výroku o trovách konania, nakoľko predmetný platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník.

Podľa § 239 ods. 1 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Podľa § 239 ods. 2 C.s.p., sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa § 240 C.s.p., sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Podľa § 242 C.s.p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Podľa § 243 C.s.p., v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Podľa § 244 C.s.p., rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Podľa § 245 C.s.p., v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Podľa § 246 C.s.p., ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 250 ods. 1 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Podľa § 250 ods. 2 C.s.p., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia § 257 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania sa teda uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.). Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov konania, hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci.

Žalovaný v podanej sťažnosti uvádza, že žiada o odpustenie trov konania vzhľadom na finančnú situáciu. Uvedené skutočnosti nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval a súdu nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že súd odpor ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej odmietol a teda žalobca je v konaní v celom rozsahu úspešný, ako úspešnému účastníkovi konania mu vzniklo právo aj na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 75,91 Eur. Súd v danom prípade nezistil také okolnosti, ktoré by v tejto veci mohli byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p. Pri aplikácii § 257 C.s.p. musí ísť o celkom výnimočný prípad, čo však v danej veci nebolo splnené. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 75,91 Eur (za 2 úkony právnej pomoci á 23,24 Eur: prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydania platobného rozkazu + režijný paušál 8,39 Eur + 20% DPH), súd tieto nepovažoval za neúčelne vynaložené, pričom iné trovy konania si žalobca neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd sťažnosť žalovaného proti trovám konania posúdil ako nedôvodnú a preto ju v zmysle § 250 ods. 2 C.s.p. zamietol.

Žalovaný v podanom odpore zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za odpor, ktorú odôvodnil tým, že je nezamestnaný a nevlastní žiadny majetok. Nakoľko súd odpor ako vecne neodôvodnený odmietol, nepovažoval za potrebné rozhodnúť o oslobodení od súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu.

Poučenie:

Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 357 písm. b) C.s.p.)

Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.