Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-68-2016.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v spore žalobcu: Mesto Pezinok, so sídlom Radničné ním. 7, Pezinok, IČO: 00 305 022, proti žalovanému: Eurotransfer, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska 53, Bratislava, IČO: 31 722 261, o zaplatenie 38.487,78 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.031,34 € s 9,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.05.2011 na účet žalobcu vedený v Prima banka Slovensko, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania.
Súd konanie zastavuje v časti zaplatenia sumy 34.456,44 €.
Žalovanému sa náhrada trov v časti zastavenia konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 38.487,78 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Svoju žalobou odôvodnil tým, že dňa 16.09.2004 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou Zdenko NOVA GAS Slovakia ako nájomcom Nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X/XX/ XXX/XXXX/XX-XX/XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru - miestnosti č. 102 o výmere 38 m2. Dňa 27.11.2006 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou Zdenko Hink T - Gas Slovakia Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X/XX/XXX/XXXX/XX-XX/XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru - miestnosti č. 102 o výmere 38 m2. Predmetná zmluva bola uzatvorená z dôvodu žiadosti nájomcu o obnovenie nájomnej zmluvy. Dňa 28.08.2006 bola spoločnosti Zdenko NOVA GAS Slovakia doručená jednomesačná výpoveď z nájmu s tým, že nájom skončil dňa 30.09.2006. Výpoveď bola podaná z dôvodu nedoplatkov na nájomnom a paušálnom nedoplatku za prevádzkové náklady. Následne bol nájom za podmienky uhradenia pohľadávky opätovne schválený a dňa 05.06.2007 uzatvoril žalobca s nájomcom (Zdenko Hink T - Gas Slovakia) dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 27.11.2006 a dňa 14.10.2009 dodatok č. 2, ktorým sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na zmene výšky zálohovej platby za energie a služby, ako aj na zmene v osobe nájomcu. Nakoľko si právny predchodca žalovaného v pozícii nájomcu neplnil svoju zmluvnú povinnosť, žalobca listom zo dňa 28.07.2011 vyzval právneho predchodcu žalovaného na úhradu nedoplatku a následne dňa 07.11.2011 doručil právnemu predchodcovi žalovaného výpoveď z nájmu. Dňa 02.01.2012 právny predchodca žalovaného uznal záväzok voči žalobcovi vo výške 5.218,77 eur z titulu neuhradených platieb v súvislosti s nájmom nebytového priestoru. Celkový dlh žalovaného ku dňu
29.02.2016 pozostáva z nedoplatku na nájomnom vo výške 2.596,74 eur, nedoplatku na zálohových platbách na prevádzkové náklady vo výške 1.434,60 eur a zmluvnej pokuty ku dňu 29.02.2016 vo výške 34.456,44 eur.
3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2016 zobral podanú žalobu v časti istiny vo výške 34.456,44 eur spať a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
4. Keďže žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 34.456,44 eur späť, súd konanie podľa § 144 a § 145 ods. 1, 2 C.s.p. v predmetnej časti zastavil.
5. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 C. s. p., nakoľko sa na pojednávanie nedostavil a pojednávanie nežiadal z dôležitého dôvodu odročiť. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. dňa 22.07.2016.
6. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa so Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.09.2004, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.11.2006, dodatkom č. 1 z Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 05.06.2007, dodatkom č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.10.2009, výzvou na úhradu nedoplatku zo dňa 28.07.2011, faktúrou č. 2011318 na sumu 2.100,41 eur, faktúrou na zmluvnú pokutu zo dňa 28.07.2011, vyúčtovaním zmluvnej pokuty zo dňa 26.07.2011, výpoveďou z nájmu zo dňa 12.09.2011 spolu s doručenkou, protokolom o odovzdaní zo dňa 02.01.2012, zoznamom pohybov od 20.11.2009 do 29.02.2016, uznaním záväzku zo dňa 02.01.2011, výpisom z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 27.11.2006 so živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom Zdenko Hink T-Gas Slovakia ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. X/XX/XXX/XXXX/XX-XX/ XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru - miestnosti č. 102 o výmere 38 m2. Žalobca následne na žiadosť nájomcu uzatvoril dňa 27.11.2006 Nájomnú zmluvu č. X/XX/XXX/ XXXX/XX-XX/XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol rovnako prenájom nebytového priestoru - miestnosti č. 102 o výmere 38 m2. Účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili k Nájomnej zmluve dňa 05.06.2007 dodatok č. 1, predmetom ktorého bola zmena výšky zálohovej platby za energie a za služby, a dňa 14.10.2009 dodatok č. 2, ktorým sa zmenila osoba nájomcu, ktorým sa stala spoločnosť LEDIX s.r.o., so sídlom 34, Ružindol, IČO: 35 781 866. Nakoľko právny predchodca žalovaného neplnil svoj záväzok uhrádzať dohodnuté nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy, žalobca vyzval právneho predchodcu žalovaného listom zo dňa 28.07.2011 na úhradu dlžnej sumy a zároveň mu v zmysle čl. IV bodu 5 Nájomnej zmluvy vystavil faktúru na úhradu zmluvnej pokuty. Dňa 07.11.2011 žalobca doručil právnemu predchodcovi žalovaného výpoveď z Nájomnej zmluvy a dňa 02.01.2012 žalobca prevzal nebytový priestor. Právny predchodca žalovaného zároveň dňa 02.01.2012 písomne uznal dlh voči žalovanému z titulu neuhradených platieb vo výške 5.218,77 eur. Dňa 08.12.2015 bola spoločnosť LEDIX s.r.o. dobrovoľne vymazaná z obchodného registra s právnym nástupcom, ktorým sa stal žalovaný. Aj napriek uvedenému však žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani z časti.
8. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 uviedla, že žalobca trvá na zaplatení sumy vo výške 4.031,34 eur s príslušenstvom, pričom v časti zmluvnej pokuty zobral žalobca svoju žalobu späť.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 192 Civilného sporového poriadku, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. 9. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom (Zdenko Hink GAS SLOVAKIA, od 07.07.2006 podnikajúcim pod obchodným menom Zdenko Hink T-Gas Slovakia) vznikla riadna nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru č. 102 na 1. poschodí o výmere 38 m2. Na základe nájomnej zmluvy vznikol žalobcovi záväzok prenechať predmet nájmu na užívanie a na druhej strane záväzok nájomcu platiť žalobcovi dohodnuté nájomné. Dňa 05.06.2007 došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dodatku č. 1, ktorý sa týkal zmeny výšky zálohových platieb a dňa 14.10.2009 k uzatvoreniu dodatku č. 2, ktorého predmetom bola zmena v osobe nájomcu, ktorým sa stala spoločnosť LEDIX s.r.o., so sídlom 34, Ružindol, IČO: 35 781 866 (dňa 08.12.2015 bola spoločnosť LEDIX s.r.o. dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stal žalovaný). Žalobca vyzval právneho predchodcu žalovaného listom zo dňa 28.07.2011 na úhradu nedoplatku za nájom nebytových priestorov a zároveň si v súlade s čl. IV bod 5 Nájomnej zmluvy uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nakoľko právny predchodca žalovaného dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, žalobca dňa 07.11.2011 pristúpil k odstúpeniu od Nájomnej zmluvy. Právny predchodca žalovaného následne dňa 02.01.2012 písomne uznal dlh voči žalobcovi z titulu neuhradenia platieb za nájom nebytových priestorov v celkovej výške 5.218,77 eur.
10. V kontexte vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že žalobca opodstatnenosť ním uplatnenej pohľadávky preukázal riadne uzatvorenou Nájomnou zmluvou v znení jej neskorších dodatkov. Po zohľadnení čiastočného späťvzatia v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 34.456,44 eur zostalo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 2.596,74 z titulu nedoplatku na nájomnom, ako aj sumy vo výške 1.434,60 eur z titulu nedoplatku na zálohových platbách na prevádzkové náklady, t.j. spolu dlžná suma predstavuje 4.031,34 eur. Súd uvádza, že žalovaný v konaní nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške alebo dôvodnosti jeho nároku a v priebehu konania zostal nečinný.
11. Sud pri posudzovaní opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku zobral na zreteľ aj listinný doklad predložený žalobcom, a to uznanie záväzku zo dňa 02.01.2011. Z predmetného listinného dôkazu vyplýva, že právny predchodca žalovaného uznal existenciu záväzku voči žalobcovi v celkovej výške 5.218,77 eur z titulu neuhradených platieb za nájom nebytových priestorov čo do základu a výšky, čo zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Žalovaný mohol tento predpoklad vyvrátiť preukázaním opaku, resp. preukázaním neexistencie záväzku v čase uznania,
čo však neurobil. Súd zároveň uvádza, že zmyslom uznania dlhu (záväzku) je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky a procesným dôsledkom takéhoto uznania je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný od začiatku omeškania zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ktorých výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku.
14. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal právo na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
15. O trovách konania žalovaného v zastavenej časti, t.j. v časti istiny vo výške 34.456,44 eur súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).