Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 225,06 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi C. B. 179,60 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 179,60 Eur od 17.6.2015 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 45,46 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 45,46 Eur od 17.6.2015 do zaplatenia súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 59,60%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou 14.3.2016 žiadal zaviazať žalovanú Slovenskú republiku, zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie 225,06 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ X., odbor kriminálnej polície zo dňa 22.5.2014, ČVS: ORP-436/OEK-ZV-2012 vyšetrovateľ policajného zboru podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku rozhodol o trestnom stíhaní žalobcu ako obvineného zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1 písm. a), ods.5 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Proti uzneseniu o trestnom stíhaní podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť. Krajská prokuratúra Banská Bystrica uznesením č.k. 1Kpt 474/13/6600-8 sťažnosti vyhovela, napadnuté uznesenie zrušila a uložila vyšetrovateľovi OR PZ OKP X., aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z titulu úhrady za poskytnuté právne služby uhradil žalobca zvolenému obhajcovi ním požadovanú odmenu za poskytnutie právnych služieb, a to na základe vystavenej faktúry č. 1410060 na sumu 225,06 Eur. Uznesenie o vznesení obvinenia považuje žalobca za nezákonné rozhodnutie. Okrem škody, ktorá mu vznikla v dôsledku predmetného nezákonného rozhodnutia, uvedeným rozhodnutím zároveň došlo aj k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti.

2. Právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, je ustanovené ako jedna zo základných zásad trestného konania (§ 2 ods.9 Trestného poriadku). Uvedené právo je zakotvené aj v článku 50 ods.3 Ústavy SR medzi právami na súdnu a inú právnu ochranu. Najvýznamnejšou časťou práva na obhajobu je právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom (§ 34 ods.1 tretia veta Trestného poriadku). teda umožňuje, aby si obvinený mohol na svoju obranu a obhajobu voči vznesenému obvineniu zobrať na pomoc osobu znalú práva, ktorá má teoretické znalosti práva a praktické skúsenosti s priebehom trestného procesu. Je to predpoklad, že v trestnom konaní budú na obranu obvineného uplatnené všetky oprávnenia, ktoré obvinenému umožňuje zákon uplatniť tak, aby obvinený, ktorý je nevinný, nebol odsúdený, a v prípade, ak sa obvinenie zakladá na pravdivých skutočnostiach, obvinený nebol potrestaný prísnejšie, ako by podľa zákona mal byť.

3. Žalobca poukázal na článok 46 ods.3 Ústavy SR, § ods. 1, § 5 ods.1 a ods.3 , § 6 ods.1, ods.2 a ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Listom zo dňa 12.2.2015 označeným ako Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci, pri výkone verejnej moci žalobca v súlade s ustanovením § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci domáhal sa predbežného prerokovania svojho nároku. Škoda, ktorú si uplatnil pozostávala zo sumy vo výške 225,06 Eur, ktorú uhradil obhajcovi z titulu odplaty za poskytnutú právnu pomoc. Listom zo dňa 17.6.2015 označeným ako „žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď“ bolo žalobcovi zo strany Ministerstva vnútra SR oznámené, že jeho nároku na náhradu škody vyhovené nebude.

4. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 21.6.2016 oznámil súdu zmenu subjektu konajúceho v mene žalovaného tak, že za žalovaného koná Ministerstvo vnútra SR so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866.

5. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR so sídlom v Bratislave vo vyjadrení zo dňa 10.8.2016 uviedla, že žalobu žiada zamietnuť. Poukázala na ustanovenie § 3 ods.1, § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vo vyjadrení uviedla, že vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže zadovažovanie dôkazov, a to nielen tých, ktoré svedčia proti obvinenému, ale aj svedčiacich v jeho prospech, je cieľom následného vyšetrovania v prípravnom konaní, ako aj súdneho konania nasledujúceho po podaní obžaloby. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2012 sp.zn. 8Co/251/2010. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania. Zákonnosť či nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia je potrebné vždy posudzovať aj s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Vyšetrovateľom v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t.j. ešte pred vykonaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania, po vykonaní vyšetrovacích úkonov, je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok kvalifikovať. Zároveň v zmysle § 206 ods.1 Trestného poriadku má policajt povinnosť (nie možnosť) bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. V danom prípade nie je splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia nasvedčoval zistený skutkový stav veci tomu, že proti obvinenému sa javí dôvodné podozrenie zo spáchania predmetnej trestnej činnosti.

6. Žalobca sa v konaní titulom náhrady trov právneho zastúpenia domáha zaplatenia istiny 225,06 Eur. V trestnom konaní je náhrada trov právneho zastúpenia advokátom upravená vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 12 uvedenej vyhlášky tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní, okrem veci bez nariadenia hlavného pojednávania a vecí týkajúcich sa priestupkov, je určená základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu. Podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods.5 písm. a) Trestného zákona je trestná sadzba 3 roky až 8 rokov a teda 1/8 výpočtového základu určeného pre rok 2014 je 721,40 Eur - § 1 ods.4 vyhl.č. 655/2004, t.j. 90,18 Eur (výpočtový základ je 721,40 Eur) 1/100 pre určenie režijného paušálu je 7,21 Eur, a teda výška odmeny za uskutočnený a vyfakturovaný úkon právnej služby v rozsahu 1,5 úkonu právnej služby a pripočítaním režijného paušálu predstavuje sumu 142,48 Eur bez DPH a nie sumu 187,55 Eur bez DPH.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade jeho právneho zástupcu sa jedná o platcu DPH. Z potvrdenia o zrealizovaní platby nie je jednoznačne možné určiť aká pohľadávka žalobcu bola uhradená, keďže ako platiteľ je označená C. B. a variabilný symbol nekorešponduje s číslom ČVS konania.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na písomne podanej žalobe a v podrobnostiach na ňu v celom rozsahu odkazuje. Základ nároku je nesporne dôvodný. Nevie si predstaviť situáciu, kedy by bolo jasnejšie dané porušenie na strane žalovaného resp. vyšetrovateľa, za ktorého úkony a činnosť žalovaný zodpovedá. Keďže v danom prípade ešte pred vznesením obvinenia boli vykonávané nejaké úkony a na základe nich vyšetrovateľ dospel k záveru, že je potrebné vzniesť obvinenie. Následne si žalobca zvolil obhajcu a na základe písomne podanej sťažnosti bolo tejto sťažnosti vyhovené. Medzi vznesením obvinenia a vyhovením sťažnosti nebol vykonávaný žiadny procesný úkon, ktorý by zmenil nejakú situáciu skutkovú, dôkaznú, akúkoľvek inú. Jednoducho Krajská prokuratúra povedala, rozhodla, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky na vznesenie obvinenia a tento človek nemá byť vôbec trestne stíhaný. Žalobcovi žiadne ďalšie obvinenie v danej veci vznesené nebolo. Uviedol, že nemôže súhlasiť s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 8Co/251/2010, z ktorého vyplýva, že tá situácia tam bola úplne odlišná. Tam bolo vznesené obvinenie. Obvinená si zvolila obhajcu, tento ju obhajoval v konaní, až to konanie došlo do štádia návrhu na podanie obžaloby, ktorý podal vyšetrovateľ a v čase, keď posudzoval danú vec konajúci prokurátor, zistil, že to nie je trestný čin, ale priestupok. Posunul vec na priestupkové konanie, kde to z nejakého dôvodu bolo zastavené. Uviedol, že názor Krajského súdu v Bratislave, ktorý prezentuje žalovaný má nejaké opodstatnenie, ale nie v tejto veci. V tomto prípade trestné konanie zastalo vtedy, keď bola podaná sťažnosť. Pokiaľ bola vznesená námietka o tom, že boli finančné prostriedky posielané z účtu C. B., je na to jednoduché vysvetlenie. Pán žalobca má exekuovaný účet a z tohto dôvodu jednoducho nemôže poslať peniaze zo svojho účtu. Právny zástupca žalobcu trval, aby to bolo poslané z účtu, preto to bolo poslané z účtu manželky. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, javí sa naozaj pravdivým tvrdenie žalovaného o tom, že tá žalovaná suma je navýšená a že bola nesprávne počítaná zo sumy tarifnej odmeny na úrovni 1/6. Stalo sa to chybou kancelárie. Preto predložil opravené vyúčtovanie.

8. Poverený zástupca žalovaného k sporu uviedol, že plne sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 10.8.2016. Na základe tohto vyjadrenia má za to, že nie je možné hradiť trovy právneho zastúpenia len za to, že polícia vzniesla obvinenie a v konečnom dôsledku bolo trestné stíhanie zastavené. Z toho dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní môžu vykonávať riadne úkony v súlade s trestným poriadkom a trestným zákonom len potom, ako bolo vznesené obvinenie. Preto nie je možné paušálne považovať každé vznesenie obvinenia za nezákonné a na základe tejto nezákonnosti si potom žiadať náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že nesúhlasia s tým, že škoda vznikla v skutočnosti pánovi C. B. - žalobcovi z toho dôvodu, že nemajú preukázané do dnešného dňa, že suma advokátovi bola zaplatená z jeho účtu. Nesúhlasíme ani s výškou uplatnenej sumy.

9. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené:

10. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície vo X. uznesením ČVS:ORP-436/ OEK-ZV-2012 zo dňa 22.5.2014 vznieslo obvinenie proti žalobcovi zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1 písm. a), ods.5 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Ivana podal sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu.

12. Krajská prokuratúra Banská Bystrica uznesením č.k. 1Kpt 474/13/6600 - 8 zo dňa 16.6.2014 zrušila uvedené uznesenie a uložila vyšetrovateľovi OR PZ X., aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z odôvodnenia uznesenia Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vyplýva, že preskúmaním citovaného rozhodnutia vyšetrovateľa v kontexte s obsahom spisového materiálu bolo zistené, že s dôvodmi uvádzanými v sťažnosti je potrebné sa sčasti stotožniť. Uznesenie o vznesení obvinenia vydané v danej veci skutočne trpí vadami spočívajúcimi v nedostatočnom odôvodnení a v tomto smere je nepreskúmateľné.

13. Faktúrou č. 1410060 zo dňa 27.6.2014 vyfakturoval advokát JUDr. Ľubomír Ivan žalobcovi C. B. 225,06 Eur za poskytnutie právnych služieb v konaní vedenom OR PZ X. pod sp.zn. ČVS: ORP-436-

OEK-ZV-2012 (1,5 úkonu právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a 1x režijný paušál).

14. Právny zástupca žalobcu preukázal, že z účtu manželky žalobcu C. B. bola na účet právneho zástupcu žalobcu dňa 11.11.2014 zaplatená suma 225,06 Eur na variabilný symbol: 1410060, čo je číslo faktúry, ktorou bola táto suma vyfakturovaná žalobcovi. V informácii pre príjemcu je uvedené „C. B., N. XX, D., XXXXXXXXXX“.

15. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci, pri výkone verejnej moci zo dňa 12.2.2015 si žalobca uplatnil právo na náhradu škody na základe uznesenia OR PZ X., odbor kriminálnej polície zo dňa 22.5.2014, ČVS: ORP-436/OEK-ZV-2012, ktoré považuje za nezákonné, lebo toto uznesenie o trestnom stíhaní bolo zrušené uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č.k. IKPt 474/13/6600-8 zo dňa 16.6.2014. Žalobca z titulu úhrady za poskytnuté právne služby uhradil zvolenému obhajcovi na základe ním vystavenej faktúry č. 1410060 sumu 225,06 Eur. Právny zástupca žalobcu poukázal na článok 46 ods.3 Ústavy SR, § 3 ods.1, § 5 ods.1, § 5 ods.3, § 6 ods.1 až ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

16. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, alebo v ktorom bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, treba hľadať nielen v ustanovení článku 46 ods.3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods.1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania prípadne oslobodenie spod obžaloby, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

17. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR prípisom č. KM-OPSI-P-45/2015 zo dňa 17.6.2015 oznámila žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú a preto jej nie je možné vyhovieť.

18. Právny zástupca žalobcu predložil do spisu súdu opravené vyčíslenie trov právneho zastúpenia v konaní ORP-436/OEK-ZV-2012 zo dňa 27.6.2014. Trovy konanie mali byť správne uvedené sumou 179,60 Eur, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny vo výške 90,17 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 21.8.2014 a z tarifnej odmeny vo výške 45,08 Eur (uplatnená len odmena za 1 pol úkon) za podanie sťažnosti proti uzneseniu OR PZ X. zo dňa 25.8.2014. K tomu bol pripočítaný 2 x režijný paušál po 7,21 Eur, čo spolu predstavuje sumu 162,30 Eur a po pripočítaní DPH je to 179,60 Eur.

19. Podľa článku 46 ods.3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a. nezákonným rozhodnutím, b. nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c. rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d. nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa § 5 ods.1 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

22. Podľa § 5 ods.3 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

23. Podľa § 6 ods.1 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

24. Podľa § 6 ods.2 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 6 ods.3 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

26. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

27. Podľa § 15 ods.2 uvedeného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

28. Podľa § 4 ods.1 písm. b) uvedeného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 87/2012 zo dňa 19.6.2013 na podstate právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR žalobcovi oznámila, že nárok na náhradu škody neuznáva, v dôsledku toho sa žalovaná stala orgánom verejnej moci konajúcim v tomto prípade za štát.

30. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, za ktorý zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.). Právo na náhradu škody vzniknuté v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia je právom účastníka konania, ktorému následkom vydania nezákonného rozhodnutia vznikla škoda; jeho právu (na druhej strane) vznikla povinnosť štátu vzniknutú škodu nahradiť.

31. V zmysle § 4 ods.1 písm. b) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovať alebo poverený orgán Policajného zboru.

32. Ústavno-právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené postúpením veci inému orgánu treba hľadať nielen v ustanovení článku 46 ods.3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine, predovšetkým v článku 1 ods.1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

33. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004, a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.), účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.

34. Podľa § 12 ods.3 písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.

35. Právny zástupca žalobcu pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z výpočtového základu na rok 2010 vo výške 721,40 Eur. Odmena vo výške jednej osminy výpočtového základu za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.8.2014 preto predstavuje 90,17 Eur, odmena za pol úkonu za sťažnosť proti uzneseniu OR PZ X., ktorá bola podaná za dvoch obvinených, je 45,08 Eur a 2 x režijný paušál po 7,21 Eur, čo je spolu s DPH 179,60 Eur.

36. Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ vo X., odbor kriminálnej polície X. ČVS: ORP-436/0EK- ZV-2012 bolo zistené, že uznesením ČVS: ORP-436/OEK-ZV-2012 zo dňa 6.11.2014, právoplatným od 16.12.2014 bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

37. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že uznesenie Okresného riaditeľstva PZ X., odbor kriminálnej polície zo dňa 22.5.2014, ČVS: ORP-436/OEK-ZV-2012 bolo na základe podanej sťažnosti zrušené Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica - uznesenie č. konania 1KPt 474/13/6600-8 zo dňa 16.6.2014.

38. Uznesením zo dňa 6.11.2014, právoplatným od 16.12.2014 bolo trestné stíhanie zastavené. Z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol odsúdený za spáchanie trestného činu, práve naopak trestné stíhanie bolo zastavené. Zodpovednosť štátu, ako už bolo uvedené vyššie, je objektívnou zodpovednosťou. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody predstavujúcej oprávnene vyúčtované trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom vo výške 179,60 Eur. Súd preto žalobe vyhovel v časti žalovanej sumy vo výške 179,60 Eur a v prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 45,46 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 45,46 Eur od 17.6.2015 do zaplatenia, súd žalobu zamietol.

39. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 179,60 Eur od 17.6.2015 do zaplatenia, keď žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR dňa 17.6.2015 vybavila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tak, že táto žiadosť je nedôvodná.

40. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods.2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. V tomto prípade bol žalobca úspešný na 79,80%, žalovaný na 20,20%. Preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 59,60%.

43. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).