Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-168-2016.pdf
PDF · 77.89 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/168/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky F. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. P., B.. T. XX a otca T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. P., Y. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd maloletého E. R., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. R., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 05. 2016.
Zročné výživné za obdobie od 01. 05. 2016 do 23. 09. 2016 na maloletého E. R., nar. XX. XX. XXXX vo výške 350 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 20 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom podaným dňa 23. 05. 2016 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, otcovstvo k maloletému otec dobrovoľne uznal na matrike. Ako rodina žili v spoločnej domácnosti do novembra 2014, kedy sa spolu s maloletým odsťahovala k svojej sestre. Otec sa s maloletým stretáva pravidelne každý druhý víkend, kedy maloletý chodí do jeho domácnosti. S otcom však spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletého.
2. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. S matkou navrhnutou výškou výživného nesúhlasil, navrhol súdu určiť výživné vo výške 100 Eur, čo odôvodnil svojimi finančnými možnosťami.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletého. Návrh matky preto považuje za dôvodne podaný a doporučil súdu návrhu matky vyhovieť, t. j. zveriť maloletého do jej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého
zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca zaviazať výživným primerane jeho zárobkovým možnostiam, schopnostiam s prihliadnutím však na potreby a záujmy maloletého.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
7. V danej veci súd zistil, že rodičia maloletého od novembra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spolužitie neobnovili. Od doby ako nežijú v spoločnej domácnosti spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, spoločne nehospodária, spoločne netrávia čas. Z vyjadrení rodičov vyplynul nezáujem o obnovenie spolužitia. Súd tak mal jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienky podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ktorou je skutočnosť, že rodičia spolu nežijú a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný.
8. Od doby ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti starostlivosť o maloletého na seba prevzala matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletého zvláda, výchovné problémy s maloletým nemá, maloletý ju rešpektuje. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletého riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Maloletý na domácnosť matky je zvyknutý, má v nej svoje sociálne, citové väzby. Otec o maloletého prejavuje záujem, s maloletým sa stretáva každý druhý víkend a tiež s ním trávi prázdniny. Maloletý podľa zhodného vyjadrenia rodičov má k nim obom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Rodičia ohľadom maloletého komunikujú, vedia sa na veciach týkajúcich sa maloletého dohodnúť. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav návrhu matky vyhovel, t. j. zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Pri zverení maloletého do starostlivosti matky súd prihliadol na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletého, ktorá dáva súdu záruku, že aj do budúcna ju bude riadne zabezpečovať.
9. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý má 8 rokov, navštevuje 2. ročník ZŠ, do ktorej chodí pešo. Maloletý sa stravuje v škole, stravné mesačne predstavuje 20-23 Eur. V rámci školy navštevuje školský klub za mesačný poplatok 9 Eur a bezplatný športový krúžok. Maloletý je členom tenisovej akadémie, do ktorej sa uhrádza mesačný poplatok 57 Eur a na sezónu sa mu zakupujú rakety, oblečenie, tenisky v hodnote 80 Eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, je zdravý, nebýva často chorý. Rodičia maloletého sú riadne zamestnaní, otec dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 358,25 Eur a matka 844,76 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemajú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 Eur, ktoré podľa názoru súdu je otec schopný uhrádzať bez ujmy vlastnej výživy. Pri určovaní výšky výživného súd tiež prihliadol na záujmovú činnosť maloletého, ktorú začal navštevovať ešte v čase spolužitia svojich rodičov a následne s vedomím a súhlasom otca.
10. Keďže súd návrh matky považoval za dôvodne podaný, počiatok určenia výživného súdnym rozhodnutím súd určil od 01. 05. 2016, od kedy otcovi vzniklo zročné výživné do rozhodnutia súdu vo výške 350 Eur, ktoré mu povolil splácať v primeraných 20 Eur mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného ako aj jeho výšku a príjem otca.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 12. Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku, sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221, písm. a/ CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.