Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/97/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, zastúpeného právnym zástupcom: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: RADNIČNÁ, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 28, 010 01 Žilina, IČO: 44 409 397, v konaní o zaplatenie 160 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 18.02.2016 do 10.05.2016 z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 160 eur od 11.05.2016 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok náhradu trov konania v rozsahu 98,89 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.02.2016, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 17.02.2016 a upravenou podaním zo dňa 31.03.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 160 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur odo dňa 18.02.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil s tým, že žalobca je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združované občanov, reg. č. MV SR: VVS1-900/90-3742. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon. Uviedol, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetnom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Uviedol, že žalovaný je právnickou osobou, v priestoroch ktorej bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Poukázal na ust. § 65 ods. 1, 2, § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., ust. § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Konštatoval, že prevádzkovatelia viacerých zariadení sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov

a audiovizuálnych záznamov alebo ich rozmnoženín. Uviedol, že z kontrolnej činnosti má za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponuje technickým zariadením prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný do dnešného dňa dobrovoľne neuhradil výkonným umelcom, výrobcom zvukových a výrobcom audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu, žalobca ho písomnosťou zo dňa 01.10.2015 označenou ako výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadanie nárokov vyzval na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy 160 eur, ktorá pozostáva zo sumy 40 eur za obdobie 01.01.2012 do 31.12.2012, zo sumy 40 eur za obdobie 01.01.2013 do 31.12.2013, zo sumy 40 eur za obdobie 01.01.2014 do 31.12.2014, zo sumy 40 eur za obdobie 01.01.2015 do 31.12.2015. Uviedol, že ročný paušál za stravovacie a pohostinské prevádzky - reštaurácie vo výške 40 eur podľa rozlohy ozvučenej plochy bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu. Tvrdil, že tarify pre výber odmien schvaľuje Valné zhromaždenie žalobcu v zmysle stanov žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Konštatoval, že záväzkovo právne vzťahy môžu vznikať aj z iných v zákone uvedených skutočností. Ide o záväzky, ktoré vznikajú na základe zákonom ustanovených podmienok. Mal za to, že nakoľko žalovaný vo svojej prevádzke vykonáva verejný prenos chránených výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom do dnešného dňa neuhradil žalobcovi, ktorý zastupuje nositeľov práv pri ich výkone ich práv, primeranú odmenu za takéto vykonávanie verejného prenosu vo výške 160 eur, nesplnil si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 65 ods. 1, 2 a ust. § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003. Pri právnej kvalifikácii žalobca citoval § 190 zákona č. 185/2015 Z.z., § 78 ods. 1, § 78 ods. 4 písm. b), § 78 ods. 5, § 79 ods. 1, § 81 ods. 1 písm. a, h, j, § 5 ods. 14, § 65 ods. 1, 2, § 67 ods. 1, zákona č. 618/2003 Z.z., § 489, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 3. Okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Dňa 19.04.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 41C/97/2016-28, 5116204049.

4. Žalovaný podal dňa 10.05.2016 na Okresnom súde Žilina proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že pre vydanie platobného rozkazu neboli splnené zákonné podmienky. Uviedol, že v žalobe, ktorá bola doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom, žalobca uviedol nepravdivé tvrdenia o zaslaní výzvy žalovanému, pričom o nej nepredložil žiaden dôkaz. Za omnoho významnejšiu z právneho hľadiska považoval skutočnosť, že žalobca uvádza významné, ba priam rozhodujúce skutkové tvrdenie, že bolo kontrolnou činnosťou u žalovaného zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. S poukazom na § 79, § 120 ods. 1 O.s.p. uviedol, že žalobca neoznačil, čo má byť dôkazom veľmi vágneho skutkového tvrdenia o kontrolnej činnosti žalobcu, ba ani len neoznačil žiadne konkrétne zistenia a teda neboli dané podmienky na vydanie platobného rozkazu. Považoval za nutné vyvodiť jednoznačné procesné dôsledky zo skutočnosti, že nebol ani označený dôkaz, ani predložený dôkaz potvrdzujúci toto holé tvrdenie žalobcu, ktoré same o sebe nie je dôkazom, naopak malo byť predmetnom dokazovania ak by nejaké dôkazy žalobca navrhol. Keďže žalobca nepriložil k žalobnému návrhu listinu dokazujúcu aspoň čas vykonania, priebeh a zistenia údajnej kontroly a taký ani iný obdobný dôkaz v predmetnom smere ani nenavrhol vykonať, žiadal súd bez vykonania pojednávania v súlade s § 115 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že pre prípad, že by na základe podaného odporu súd vyzval žalobcu na označenie dôkazov alebo ich predloženie, namieta, že takýto postup by bol v rozpore s základným ľudským právom na spravodlivý proces pred nezávislým súdom a to práve tým, že by narušoval zásadu rovnosti zbraní. Súd úplne opomenul potrebu dokazovať skutkové tvrdenia žalobcu o výkone údajnej kontrolnej činnosti a z nej vyplývajúcich zisteniach. Keďže žalobca porušil povinnosť predložiť listinné dôkazy spolu so žalobou, potom nemôže prísť do úvahy ani obrana žalobcu, že by z vlastnej viny listinným dôkazom o kontrole nedisponoval. Preto mal za to, že nie sú splnené podmienky aby súd nariadil vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Žiadal priznať náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.05.2016, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa 01.06.2016, uviedol, že na základe vyjadrení v uvedenom odpore opravuje deň začatia omeškania na deň nasledujúci po dni oboznámenia sa žalovaného so žalobou, keďže žaloba sa zasiela spolu s vydaným platobným rozkazom a žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu dňa 10.05.2016, t.j. odo dňa 11.05.2016. Rovnako vzhľadom na tvrdenia žalovaného v odbore uviedol, že si dovoľuje doložiť

listinné dôkazy vyplývajúce z internetovej stránky žalovaného. Podľa priložených listinných dôkazov mal za zrejmé, že žalovaný disponuje technickým zariadeniami, prostredníctvom ktorých dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Ďalej konštatoval, že povinnosť zaplatiť primeranú odmenu vyplýva zo zákona. Nie je podmienená žiadnou kontrolnou činnosťou zo strany žalobcu. Uviedol, že taktiež žiaden zákon neustanovuje povinnosť v prípade kontrolnej činnosti žalobcu vyhotovovať kontrolný protokol alebo prípadne upovedomovať o vykonaní kontroly žalovaného ako prevádzkovateľa zariadenia. Bližšie špecifikoval nárok, tak že žalobca poskytol žalobcovi za rok 2012 a 2013 zľavu 50 %, nakoľko reštaurácia s rozlohou do 100 m2 v zmysle bodu A sadzobníka účinného od 01.01.2012, resp. od 01.01.2013 platí primeranú odmenu za stravovacie a pohostinské prevádzky vo výške 80 eur a žalobca od žalovaného za rozhodné obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 žiadal zaplatiť len sumu 40 eur a 01.01.2013 do 31.12.2013 žiadal zaplatiť rovnako len sumu 40 eur. Za rok 2014 a 2015 špecifikoval primeranú odmenu podľa v týchto rokoch platného sadzobníka vo výške 40 eur.

6. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 01.08.2016 uviedol, že nie je právne bezvýznamné, ako tvrdí žalobca, či bola vykonaná kontrola a či jej priebeh alebo výsledky boli dokázané. Uvedené tvrdenia, na ktorých spočíva žaloba, je zákonnou náležitosťou žaloby. Mal za to, že žalobcu ťaží dôkazné bremeno ohľadne preukázania jeho tvrdení, ak nejde o tvrdenia negatórne. Mal za to, že tvrdenie o akýchkoľvek zisteniach žaloby, ktoré by sa opierali o kontrolu v prevádzke je nepravdivé, keďže sa ho vo svojom poslednom vyjadrení žalobca vzdal. Trval na tom, že už samotné uvedenie nepravdivých tvrdení je v rozpore s procesnou povinnosťou žalobcu uviesť v žalobe pravdivý opis rozhodujúcich skutočností. Takto je žaloba, ktorá je podaná bez skutkového základu v nej uvedeného zjavne šikanóznym výkonom práva na prístup k súdu. Pokiaľ ide o dôkaz údajného printscreenu webovej stránky žalovaného a vybavenia technickými zariadeniami spôsobilými na prenos, kde žalobca doložil printscreen zo zobrazenia internetovej stránky www.radnicna.sk <http://www.radnicna.sk>, ide o fotografiu prevádzky v súčasnom stave, v ktorom je prevádzka okrem iného premiestnená iba v priebehu tohto roka. Dovtedy bola situovaná v podzemí, kde zariadenie nebolo možné využívať a ani v prevádzke nebolo umiestnené. Uviedol, že uvedená fotografia je marketingová fotografia z prestavanej prevádzky, ktorá nedokazuje čas a dobu umiestnenia zariadenia ani dobu sprevádzkovania. Zo zariadenia prevádzky je však zjavné, že ide o fotografiu súčasného stavu v zrekonštruovaných priestoroch. Trval na zamietnutí žaloby najmenej pokiaľ ide o plnenia do roku 2015. Označil dôkazy nájomná zmluva k prevádzke, upravená nájomná zmluva k prevádzke, dokumentácia k stavebnému konaniu a povoleniu prevádzky orgánmi verejného zdravotníctva. Uviedol, že nakoľko do zariadenia bolo zahrnuté technické vybavenie, ktoré vlastnícky patrí spoločníkovi a konateľovi spoločnosti, nemôže dokladom o nadobudnutí dokazovať čas umiestnenia. Medzi stranami bola uzavretá len ústna zmluva o výpožičke, a to s účinnosťou odo dňa kolaudácie.

7. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.09.2016 v neprítomnosti strán sporu s poukazom na §183 CSP. Strany sporu mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas (č.l. 52 rub spisu). Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 23.09.2016 žiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti, ako aj neúčasti žalobcu na pojednávaní. Nežiadal odročiť pojednávanie, ani neuviedol dôvod pre ktorý sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaný súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ani žiadosť o odročenie pojednávania nedoručil.

8. Súd vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to žalobou vo veci samej (č.l. 1-3 spisu), výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadanie nárokov zo dňa 01.10.2015 (č.l. 5 spisu), poštovým podacím hárkom 02.10.2015 (č.l. 6 spisu), sadzobníkom žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo- obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia platného od 01.01.2015 (č.l. 7 spisu), stanovami žalobcu zo dňa 19.11.2015 (č.l. 8-12 spisu), Oprávnením organizácie kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy podľa autorského zákona vydaného MK SR č.k. MK-2039/2007-70/5363 zo dňa 10.04.2007 (č.l. 19-20 spisu), výpisom z obchodného registra žalovaného (č.l. 21 spisu), listinou označenou ako „odpoveď na výzvu súdu zo dňa 31.03.2016“ (č.l. 25 spisu), odporom (č.l. 29 - 30spisu), vyjadrením k odporu (č.l. 38-39 spisu), fotografiami prevádzky žalobcu z internetovej stránky www. radnicna.sk (č.l. 40 spisu), sadzobníkom žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia platného od 01.01.2012 (č.l. 41 spisu), sadzobníkom žalobcu pre vyberanie

odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia platného od 01.01.2013 (č.l. 42 spisu), sadzobníkom žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia platného od 01.01.2014 (č.l. 43 spisu), vyjadrením žalovaného zo dňa 01.08.2016 (č.l. 49-50 spisu).

9. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca disponuje oprávnením na výkon kolektívnej správy majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov podľa § 78 ods. 1 a 2 autorského zákona k umeleckým výkonom, zvukovým záznamom, zvukovoobrazovým záznamom a vysielaniu bližšie špecifikovaným v predmetnom oprávnení (č.l. 19-20 spisu). Na Ministerstve vnútra SR je žalobca zaregistrovaný podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Bolo preukázané, že žalovaný prevádzkuje pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne na adrese Mariánske námestie 28, 010 01 Žilina od 23.09.2008 (č.l. 21 spisu). V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný nie sú v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalobca a žalovaný neuzavreli zmluvu, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený používať formou verejného prenosu zaznamenané výkony a záznamy. Žalovaný sa teda prostredníctvom žalobcu zmluvne nezaviazal uhradiť odmenu výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovoobrazových záznamov za verejný prenos ich výkonov a záznamov. V priestoroch reštauračného zariadenia však žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov (č.l. 40 spisu). Žalobca tak ako subjekt oprávnený na výkon kolektívnej správy majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadania nárokov titulom neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva a v tej súvislosti odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia umiestneného v zariadení.

10. Na základe tatko zisteného skutkového stavu okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

11. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

12. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „autorský zákon“) verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

13. Podľa § 65 ods. 1 autorského zákona, ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/618/20141029>, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

14. Podľa § 65 ods. 2 autorského zákona, ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/20141029>, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

15. Podľa § 67 ods. 1 autorského zákona, ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/20141029>, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

16. Podľa § 78 ods. 1 autorského zákona účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora

a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

17. Podľa § 78 ods. 4 písm. b) autorského zákona verejný prenos predvedením predmetu ochrany akýmikoľvek technickými prostriedkami,

18. Podľa § 78 ods. 5 autorského zákona kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti

19. Podľa § 79 ods. 1 autorského zákona organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

20. Podľa § 81 ods. 1 písm. a) autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona

21. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia

22. Podľa § 81 ods. 1 písm. j) autorského zákona vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. V súlade s vyššie uvedeným skutkovým stavom veci vychádzajúc s príslušnej právnej úpravy na vec sa vzťahujúcu okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto tejto v plnom rozsahu vyhovel.

28. Okresný súd má za to, že žalobca riadne preukázal svoj nárok, čo do dôvodu, aj čo do výšky a bez ďalšieho nemal súd dôvod o oprávnenosti žalobcovho nároku pochybovať. Na strane žalobcu ide domáhanie sa pri zastúpení výkonných umelcov oprávneného nároku vyplývajúceho z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný bez uzavretia zmluvy o úprave práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov so žalobcom, vo svojej prevádzke vykonáva verejný prenos chránených výkonov a zvukových a zvukovoobrazových záznamov prostredníctvom technického zariadenia a žalobcovi ako zástupcovi nositeľov práv pri výkone ich práv neuhradil primeranú odmenu za takéto vykonávanie verejného prenosu, napriek tomu, že žalobca je v rámci príslušného oprávnenia

organizácie kolektívnej správy kompetentný pre nositeľa práv vyberať prípadné príjmy z bezdôvodného obohatenia. Dôvodnosť výšky uplatnenej odmeny 160 eur (4 x 40 eur) mal okresný súd dostatočne preukázanú predloženými listinnými dôkazmi. Primeraná odmena vyplýva priamo z predložených sadzobníkov žalobcu za jednotlivé uplatnené roky (2012-2015), kde bola špecifikovaná ako ročný paušál za stravovacie a pohostinské prevádzky - reštaurácie s rozlohou ozvučenej plochy v prevádzke do 100m2. Samotnú výšku uplatnenej odmeny ako paušál 40 eur ročne žalovaný ani nenamietal. Spochybňoval len rozhodné obdobie, za ktoré žalobcovi primeraná odmena 40 eur ročne patrí.

29. Nakoľko sa žalovaný neuhradením uplatnenej sumy 160 eur dostal do omeškania, súd zároveň žalobcovi priznal z nezaplatenej istiny aj úrok z omeškania, a to vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojitosti s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,05 % ročne (základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 160 eur od 11.05.2016 až do zaplatenia. Súd na tomto mieste konštatuje, že bol s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 v časti týkajúceho sa obdobia, za ktoré žalobca žiada úroky z omeškania viazaný rozsahom žaloby, resp. návrhom žalobcu (od 11.05.2016), hoci by tomuto patrilo viac, preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 11.05.2016 do zaplatenia.

30. Podanie žalobcu zo dňa 24.05.2016, Okresnému súdu Žilina doručené dňa 01.06.2016 (č.l. 38 spisu), súd okrem iného (podľa obsahu daného podania § 124 ods. 1 vyhodnotil aj ako späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 18.02.2016 do 10.05.2016, a preto rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku a konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej, zastavil.

31. Pokiaľ ide o námietky žalovaného tieto súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal, že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. o výzve nepredložil žiaden dôkaz, posúdil súd ako nedôvodnú. Žalobca predložil listinný dôkaz s názvom „výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadanie nárokov“ zo dňa 01.10.2015, ako aj predložil hromadný poštový podací hárok zo dňa 02.10.2015, ktorého vyplýva podacie číslo 3185018 pre zásielku adresovanú žalovanému na adresu Mariánske námestie 28, 010 01 Žilina, na ktorej adrese má žalovaný sídlo už od 23.09.2008. Poštový podací hárok je opatrený pri texte „prijal“ pečiatkou pošty Stupava. Podľa hromadného poštového hárku žalobca tak podal výzvu na odoslanie poštovému doručovateľovi s uvedením adresy žalovaného na doručovanie zhodnou s adresou žalovaného uvedenou v záhlaví tohto rozsudku. Žalobca síce nepreukázal doručenie predmetnej výzvy odporcovi (chýbajúca doručenka), avšak nakoľko preukázal odoslanie tejto písomnosti na adresu, na ktorej si žalovaný v priebehu súdneho konania preberal jemu adresované súdne písomnosti, súd nemal o doručení tejto výzvy žalovanému dôvodné pochybnosti. 32. Rovnako námietku žalovaného, že žalobca porušil povinnosť predložiť listinné dôkazy spolu so žalobou nepovažoval za opodstatnenú. Súd zdôrazňuje, že podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany môžu strany sporu uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a teda žalobca mohol dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predkladať až do tohto okamihu. Žalobca do tohto okamihu v súlade s § 154 dôkazy na preukázanie ním tvrdeného skutkového stavu súdu predložil. Predložil fotografie svedčiace jeho tvrdeniam, že v zariadení žalovaný disponuje technickým zariadením na verejný prenos chránených záznamov (č.l.40 spisu) 33. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nevykonal kontrolnú činnosť, resp. nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce vykonanie kontroly v zariadení žalovaného, dôsledkom ktorej skutočnosti je potrebné žalobu zamietnuť, okresný súd má za to, že táto je vo vzťahu k uplatnenému nároku bez právneho významu, nakoľko povinnosť žalovaného zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos záznamov je daná zákonom (§ 65, § 67 autorského zákona, či § 5 zákona č. 96/1991 Zb.), keď výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu, či výrobca zvukovoobrazového záznamu má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. Okresný súd ma za to, že nárok na primeranú odmenu, resp. povinnosť túto zaplatiť nie je podmienená výkonom kontrolnej činnosti, či vyhotovením záznamu o jej uskutočnení v zariadeniach u prevádzkovateľov. 34. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že pokiaľ ide o listinný dôkaz fotografiu (č.l. 40 spisu) jedná sa o fotografiu súčasného stavu v zrekonštruovaných priestoroch a z tohto dôvodu je žiaduce žalobu, najmenej pokiaľ ide o plnenia do roku 2015, zamietnuť, okresný súd uvádza, že tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal. Bez ďalšieho na tieto skutkové tvrdenia tak nemohol súd prihliadať. V konaní bolo

preukázané, že žalovaný prevádzkuje pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne so sídlom Mariánske námestie 28, 010 01 Žilina už od 23.09.2008. Tvrdenie, že do roku 2015 nedochádzalo v jeho zariadení k verejnému prenosu žalovaný nepreukázal. V tomto smere tak neuniesol dôkazné bremeno. Súd konštatuje, že sporové konanie je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou, na naplnenie ktorej sa vyžaduje, aby strany sporu označovali a súčasne predkladali dôkazy. Preto účastník súdneho konania má tak nie len povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho nároku, ale aj dôkaznú povinnosť, obsahom ktorej je nielen označovanie, ale aj predkladanie samotných dôkazov. Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové súdne konanie nemôže byť naplnená stranou sporu len označením dôkazov, ich pomenovaním bez ich predloženia súdu, naviac, ak žalovaný bol o tomto poučený (č.l. 35 spisu). V zmysle prejednacej zásady tak dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú strany sporu, nie súd. Žalovaný mal tieto ním tvrdené rozhodné skutočnosti, vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu až od roku 2015 aj preukázať, a to nielen označením, ale aj predložením relevantných dôkazov. Žalovaný hoci označil ako dôkaz nájomnú zmluvu k prevádzke, upravenú nájomnú zmluvu k prevádzke, dokumentáciu k stavebnému konaniu a povoleniu prevádzky orgánmi verejného zdravotníctva, tieto súdu nepredložil. Súd má za to, že žalovanému v predložení označených listinných dôkazov nič nebránilo. Nebolo povinnosťou súdu tieto si k rozhodnutiu vo veci samej zadovažovať. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný sa bez ospravedlnenia ani nedostavil na nariadené pojednávanie, a teda nebránil svoje práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu (98,89 %) a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol aj na čiastočné zastavenie konania v časti úrokov z omeškania. Súd vyhodnotil, že v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca. Žalobu zobral späť v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 18.02.2016 do 10.05.2016, čo predstavuje 1,83 eur, t.j. žalobca zavinil zastavenie konania v rozsahu 1,11 %. Plný úspech žalobcu rozsah 100 % (164,84 eur; 160 eur istina + 4,84 eur: 5,05 % zo 160 eur od 18.02.2016 do 23.09.2016), zavinil zastavenie konania v rozsahu 1,11 % (100% -1,11% = 98,89 %).

32. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Žiline, dňa 23.09.2016