Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-113-2015.pdf
PDF · 119.49 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/113/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu O. T., D.. XX. XX. XXXX, N. R. XXX/XX, XXX XX A. - C. G., právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokátka Mgr. Gabriela Goliašová, proti žalovanému WOODCOTE Slovakia, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 31 404 367, právne zast. Právny dom - advokáti, s. r. o., so sídlom Hurbanova 9/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokátka JUDr. Eva Matiašková, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Rozsudok Obchodného súdu, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 26. 01. 2015 proti Michalovi Filovi ako žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní z r u š u j e .
Vykonateľnosť rozsudku Obchodného súdu, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 26. 01. 2015 proti Michalovi Filovi ako žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní o d k l a d á .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05. 03. 2015 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Obchodným súdom, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 26. 01. 2015, ktorým bola účastníkovi konania žalovanému v II. rade Michal Filo, Púchov, uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu z titulu nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 3 492,07 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne a paušálne náklady vo výške 40,-- Eur spojené s uplatnením pohľadávky a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 240,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 576,24 Eur. Uviedol, že právnemu zástupcovi žalobcu bol dňa 18. 02. 2015 doručený rozhodcovský rozsudok vydaný Obchodným súdom, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 26. 01. 2015. Spoločnosť HAFIbau, s. r. o. v rozhodcovskom konaní označená ako žalovaný v I. rade uzatvorila so žalovaným WOODCOTE Slovakia, s. r. o. Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2010/JH/14-104 zo dňa 18. 08. 2011. Zmluvu podpísal za spoločnosť HAFIbau, s. r. o. vtedajší konateľ žalobca Michal Filo. V článku IX. bod 9 Zmluvy si zmluvné strany mali dohodnúť tzv. rozhodcovskú doložku. Žalobca Michal Filo v rozhodcovskom konaní označený ako žalovaný v II. rade, podpísal jednostranné vyhlásenie nazvané ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“ zo dňa 18. 08. 2011, k svojmu podpisu pripojil žalobca odtlačok razítka spoločnosti HAFIbau, s. r. o.. Ubezpečenie bolo pripravené
žalovaným ako samostatná listina. Žalobca je v Ubezpečení označený ako zodpovedná osoba, konateľ kupujúceho, ktorým bola spoločnosti HAFIbau, s. r. o.. V Ubezpečení sa nenachádza žiadna zmienka o rozhodcovskej doložke. Žalobca podpísal Ubezpečenie na naliehanie žalovaného, ktorý mu vysvetlil, že ide o ubezpečenie kupujúceho ako spoločnosti HAFIbau, s. r. o. a nie žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobca je názoru, že právny úkon - Ubezpečenie nevyhovuje žiadnym náležitostiam požadovaným platnými právnymi predpismi, predovšetkým § 37 Občianskeho zákonníka, preto na jeho základe nemohla byť zabezpečená pasívna legitimácia žalovaného v II. rade v spore ani právomoc rozhodcovského súdu. Žalobca pôsobil v spoločnosti HAFIbau, s. r. o. ako konateľ v období od 27. 04. 2010 do 16. 06. 2014. Po zániku funkcie konateľa nemá o podnikaní spoločnosti žiadne informácie. Spoločnosť HAFIbau, s. r. o. si podľa názoru žalovaného nesplnila svoje záväzky, žalovaný sa preto obrátil na rozhodcovský súd. Žalobcovi bola rozhodcovským súdom doručená žaloba. Žalovaný v zákonnej lehote podal voči žalobe Námietky voči nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej doložky a vyjadrenie svoje k žalobe zo dňa 30. 07. 2014. Vo všetkých svojich vyjadreniach žalobca Michal Filo na rozhodcovský súd, ako žalovaný v II. rade, nesúhlasil s argumentmi žalobcu. Trval na svojom názore, že nebol riadne oboznámený so znením rozhodcovskej doložky a rozhodne nebol ani osobou, ktorá by znenie rozhodcovskej doložky dohadovala tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca poukazoval na to, že v § 303 Obchodného zákonníka sa jasne nazýva osoba preberajúca záväzok dlžníka pre prípad jeho nesplnenia, ručiteľom. Žalobca Michal Filo bol toho názoru, že žalovaný označil „ručenie“ zámerne ako „ubezpečenie pre kupujúceho“ a osobu „ručiteľa“ ako „zodpovednú osobu“. Ak by bola listina riadne označená ako „vyhlásenie ručiteľa“ a osoba povinná ako „ručiteľ“, určite by ju žaloba ako žalovaný v II. rade nepodpísal a bol tak uvedený do omylu, že podpisuje vyhlásenie zodpovednej osoby, teda konateľa spoločnosti, preto aj pripojil k podpisu odtlačok razítka spoločnosti žalovaného v I. rade. Žaloba ako žalovaný predložil rozhodcovskému súdu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. I. ÚS 198/2013-11 zo dňa 27. 03. 2013. Žalobca v rozhodcovskom konaní namietal i nárok pôvodného žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca ako žalovaný v II. rade vyslovil názor, že je v tomto konaní v postavení spotrebiteľa. Žalobca počas konania pred rozhodcovským súdom namietal i skutočnosť, že pôvodný žalobca v podanej žalobe označil ako žalovaného v I. rade spoločnosť HAFIbau, s. r. o., pričom táto spoločnosť bola už dňa 17. 06. 2014 vymazaná z obchodného registra z dôvodu dobrovoľného výmazu a s právnym nástupcom. Ani s touto námietkou sa rozhodcovský súd nezaoberal. Na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov žalobca ako žalovaný v II. rade trval na podanej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej doložky voči žalovanému v II. rade. Žalobca je toho názoru, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a rozhodcovský rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona 244/2002 Z. z.. Súčasne žalobca navrhol aj odklad vykonateľnosti napádaného rozhodcovského rozsudku s odôvodnením, že právny nástupca žalovaného v I. rade - spoločnosť ARBOL, s. r. o. je podľa názoru žalobcu spoločnosťou bez majetku, ktorá nebude rešpektovať vydaný rozhodcovský rozsudok. Je teda reálny predpoklad, že ide o spoločnosť, ktorá preberá záväzky iných spoločností, ktoré sa takto snažia vyhnúť svojim povinnostiam voči veriteľom, o čom svedčí výpis z obchodného registra.
2. Uznesením č. k. 64Cb 113/2015-101 zo dňa 29. 02. 2016 súd žalovanému uložil, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a aby v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie č. k. 64Cb 113/2015-101 zo dňa 29. 02. 2016 spolu so žalobou a prílohami k žalobe žalovaný prevzal dňa 02. 03. 2016. V stanovenej lehote sa žalovaný k veci žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 23. 09. 2016.
4. Žalovanému bolo predvolanie doručené dňa 18. 07. 2016 a podaním zo dňa 20. 07. 2016 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným platne uzavretá, nakoľko podpisom Rámcovej kúpnej zmluvy sa žalobca stal účastníkom rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku IX. bod 9 Rámcovej kúpnej zmluvy. Rozhodcovská doložka výslovne uvádza, že rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať aj spory, ktoré vyplývajú z akcesorických vzťahov, resp. vzťahov zmluvu zabezpečujúcich, a to napr. ručenie. Medzi žalovaným a žalobcom nebola uzavretá žiadna iná rámcová zmluva okrem Rámcovej zmluvy č. 2010/JH/14-004, od ktorej žalovaný odôvodňuje svoje nároky, preto pokiaľ Ubezpečenie odkazuje na rámcovú zmluvu bez konkrétneho
číselného označenia, je nepochybné, že ide práve o Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2010/JH/14-004. Žalovaný ďalej poukazuje na článok II. bod 5 Rámcovej kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že každá dodávka objednaného tovaru sa považuje za samostatné plnenie podľa Rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá sa tak vzťahuje na každú dodávku tovaru, ktorá sa uskutoční počas trvania Rámcovej kúpnej zmluvy. Žalovaný si taktiež dovoľuje uviesť, že predmetné Ubezpečenie pre predávajúceho je prílohou Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-004. V súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré žalobca do konania predložil na svoju obranu, žalovaný uviedol, že nie je možné závery rozhodnutia zovšeobecňovať na všetky prípady, vrátane prípadu, ktorý je predmetom tohto sporu. Predmetné rozhodnutie sa týkalo odlišného prípadu, v ktorom šlo o to, že podpis ručiteľa na listine sa nachádzal nad rozhodcovskou doložkou. Žalovaný je preto toho názoru, že písomná forma rozhodcovskej doložky tak, ako ju vyžaduje § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. bola v tomto prípade zachovaná, pričom rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej zmluvnými stranami, t. j. žalobcom, ako aj oboma žalovanými. Žalovaný tak má za to, že rozhodcovská doložka bola platne uzatvorená aj vo vzťahu k žalobcovi. Z Ubezpečenia pre predávajúceho jednoznačne vyplýva, že ide o ručenie a odkazom na § 303 obchodného zákonníka, v ktorom je ručenie obsiahnuté, pričom tento odkaz považuje žalovaný za dostatočnú a zrozumiteľný na pochopenie obsahu Ubezpečenia pre predávajúceho. Výslovné používanie pojmu ručenie nie je podmienkou platnosti ručenia. Okrem toho, všetky listiny sa posudzujú podľa svojho obsahu a nie označenia. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 2384/98. Žalovaný nepovažuje skutočnosť, že sa na Ubezpečení pre predávajúceho nachádza aj pečiatka žalovaného 1/ za rozhodujúcu, a to z dôvodu, že žalobca mohol účelovo listinu opečiatkovať, aby následne mohol spochybňovať jej platnosť, práve kvôli odtlačku pečiatky. Na Ubezpečení je jednoznačne uvedený ručiteľ ako žalobca, ktorý je identifikovaný aj rodným číslom, pričom z obsahu listiny je nepochybne, že podpis listiny je spojený s následkami pre osobu odlišnú od kupujúceho
- žalobca, a že osoba, ktorá podpisuje Ubezpečenie pre predávajúceho, nekoná v mene žalobcu. Ručenie podľa Obchodného zákonníka predstavuje jednostranný právny úkon, a teda v žiadnom prípade nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu. Ručenie má vo vzťahu k hlavnému záväzku akcesorickú povahu, kopírujúcu právny režim pôvodného záväzku. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že Ubezpečenie pre predávajúceho je určité a zrozumiteľné a je možné sním spojiť právne následky pre žalobcu, ktorý sa stal platne ručiteľom. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a námietky na zrušenie rozhodcovského rozsudku a podľa názoru žalovaného ide o účelové tvrdenia žalobcu, ktorých cieľom je oddialiť nadobudnutie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.
5. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom konaní súd nevykonáva dôkazy bez návrhu (§ 185 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), keďže súd má prejednávanú vec aj právne posúdiť a aj v odôvodnení rozsudku súd uvádza ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP) a keďže v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, pre potreby rozhodnutia v danej veci si konajúci všeobecný súd vyžiadal aj celý spisový materiál rozhodcovského súdu (článok 3 a článok 4 CSP).
6. Z dôkazných prostriedkov súd považoval za zistené, že dňa 10. 07. 2014 bola rozhodcovskému súdu Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 (ďalej len „rozhodcovský súd“) doručená žaloba spoločnosti WOODCOTE Slovakia, s. r. o. Bratislava, t. j. žalovaného v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cb 13/2015 (ďalej len „žalovaný“) proti spoločnosti HAFIbau, s. r. o. Púchov ako žalovanému 1/ a proti Michalovi Filovi, Púchov ako žalovanému 2/, t. j. žalobcovi v tomto súdnom konaní (ďalej len „žalobca“) o zaplatenie sumy 3 492,07 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty titulom úhrady ceny tovaru dodávaného na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-004 zo dňa 18. 08. 2014 uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou HAFIbau, s. r. o. Púchov ako kupujúcim, keď žalobca v Ubezpečení pre predávajúceho, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej zmluvy, prevzal na seba ručiteľský záväzok za neuhradené záväzky kupujúceho.
7. Podaním zo dňa 18. 07. 2014 rozhodcovský súd žalobcu žiadal o zaslanie žalobnej odpovede. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 30. 07. 2014, ktorým uplatnil námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej doložky s odôvodnením, že rozhodcovská doložka voči nemu neexistovala, nebol účastníkom rámcovej zmluvy, a teda ani nemal možnosť byť oboznámený so znením rozhodcovskej doložky.
8. Rozhodcovský súd vydal dňa 26. 01. 2015 rozhodcovský rozsudok, sp. zn. OS 89/2014, ktorým uložil spoločnosti HAFIbau, s. r. o. Púchov (právny nástupca ARBOL, s. r. o. Bratislava) a žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3 492,07 Eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania, špecifikovanú zmluvnú pokutu, paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, trovy konania a trovy právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich.
9. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18. 02. 2015 a dňa 27. 04. 2015 rozhodcovský súd žalobcovi zasielal rozhodcovské uznesenie sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 30. 03. 2015, ktorým opravil záhlavie rozhodcovského rozsudku sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 26. 01. 2015 v časti označenia žalovaného 1/ a právneho nástupcu žalovaného 1/.
10. Z Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-104 súd považoval za zistené, že táto bola uzatvorená dňa 18. 08. 2011. Článok I. Zmluvy definoval Zmluvné strany, ktorými bol kupujúci - spoločnosť HAFIbau, s. r. o. Púchov, zastúpená žalobcom a predávajúci - žalovaný. Článok II. upravoval Predmet zmluvy, článok III. Termín dodania tovaru, článok IV. Podmienky dodania a prevzatia tovaru, článok V. Fakturačné a platobné podmienky, článok VI. Povinnosti kupujúceho, článok VII. Zodpovednosť za vady tovaru, článok VIII. Dobu trvania zmluvy a článok IX. Záverečné ustanovenia, keď podľa článku IX. bod 9 zmluvné strany sa podľa § 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. dohodli, že okrem tých sporov, ktoré sú kogentnou právnou normou vylúčené z rozhodcovského konania, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú na základe tejto zmluvy, ako aj spory o platnosť, trvanie a výklad zmluvy a právnych úkonov strán, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia medzi stranami, z právnych vzťahov strán spred dňa podpisu zmluvy, ktoré sú rovnaké alebo podobné ako právne vzťahy upravené zmluvou, o iných zo zmluvou súvisiacich nárokov strán, ktoré vzniknú za trvania zmluvy, nepriamo súvisiace so zmluvou alebo zmluvu zabezpečujúce (napríklad ručenie) na rozhodnutie Obchodnému súdu - Stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., IČO: 36 858 102.
11. Ďalej súd považoval za zistené, že dňa 18. 08. 2011 žalobca ako zodpovedná osoba podpísal Ubezpečenie pre predávajúceho, keď na predmetom ubezpečení bol žalobca do predtlačeného textu označený menom a priezviskom, rodným číslom, funkciou u kupujúceho - konateľ, s tým, že v ďalšom texte bol už označovaný len ako „zodpovedná osoba“: ďalej bolo uvedené, že žalobca koná za kupujúceho - HAFIbau, s. r. o.. V článku I. Ubezpečenia pre predávajúceho bolo uvedené, že predávajúci WOODCOTE Slovakia, s. r. o. Bratislava a kupujúci medzi sebou v deň podpisu tejto listiny alebo pred dňom podpisu tejto listiny uzatvorili rámcovú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je vymedzenie práv a povinností predávajúceho a kupujúceho pri dodávkach tovaru. Podľa článku II. zodpovedná osoba týmto udeľuje svojim podpisom predávajúcemu súhlas, aby tento spracovával osobné údaje zodpovednej osoby v informačnom systéme predávajúceho v rozsahu potrebnom pre potreby evidencie, obchodu a marketingu predávajúceho. Podľa článku III. zodpovedná osoba týmto v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlasuje predávajúcemu, že ak kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z Rámcovej zmluvy alebo s ňou súvisiaci (napríklad záväzok z jednotlivej kúpnej zmluvy uzatvorenej za trvania Rámcovej zmluvy), uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho. Podľa článku IV. zodpovedná osoba podpisom tejto listiny vyhlasuje, že je oboznámená s obsahom Rámcovej zmluvy a nemá k nej výhrady. Pri podpise zodpovednej osoby v závere listiny okrem nečitateľného podpisu je aj odtlačok pečiatky spoločnosti HAFIbau, s. r. o. Púchov.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.
12. Spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa môžu riešiť aj v rozhodcovskom konaní, keď zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva pritom môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.).
13. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., Banská Bystrica, sp. zn. OS 89/2014 zo dňa 26. 01. 2015 bol žalobca, v procesnom postavení žalovaného 2/ a spoločnosť ARBOL, s. r. o. Bratislava ako právny nástupca spoločnosti HAFIbau, s. r. o. Púchov, v procesnom postavení žalovaného 1/, zaviazaní na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k žalovanému, v procesnom postavení žalobcu v rozhodcovskom konaní, teda žalobca ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Sporná nebola ani skutočnosť, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18. 02. 2015 a keďže žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená dňa 05. 03. 2015, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č.l. 1 spisu, považoval súd za preukázané, že žaloba o zrušenie rozhodcovského konania bola podaná v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 Zákona č. 244/2002 Z. z.).
14. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a rozhodcovský rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky, teda sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo zákonného dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona č. 244/2002 Z. z..
15. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným platne uzavretá, nakoľko podpisom Rámcovej kúpnej zmluvy sa žalobca stal účastníkom rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku IX. bod 9 Rámcovej kúpnej zmluvy.
16. V konaní nebolo sporné, že Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2010/JH/14-004 uzatvoril dňa 18. 08. 2011 žalovaný ako predávajúci a ako kupujúci spoločnosť HAFIbau, s. r. o. Púchov, za ktorú ako štatutárny zástupca - konateľ konal žalobca. Zmluva bola uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.
17. S poukazom na § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu a s poukazom na § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v Tretej časti Obchodného zákonníka upravujúcej Obchodné záväzkové vzťahy. Obchodný zákonník teda v ustanovení § 409 ods. 1 ako základnom ustanovení pre kúpnu zmluvu, ako zmluvné strany určil kupujúceho a predávajúceho. Ak teda dňa 18. 08. 2011 medzi žalovaným a spoločnosťou HAFIbau, s. r. o. Púchov došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorú síce zmluvné strany označili ako Rámcová kúpna zmluva, bez ohľadu na zmluvnými stranami špecifikované označenie, išlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorú skutočnosť zmluvné strany zvýraznili aj v záhlaví zmluvy, keď uviedli, že je uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a keďže sa jednalo o zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, išlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd potom jednoznačne dospel k záveru, že zmluvnými stranami Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 18. 08. 2011 bol len žalovaný ako predávajúci a spoločnosť HAFIbau, s. r. o. Púchov ako kupujúci, ktorú skutočnosť zvýrazňuje aj článok I. predmetnej Rámcovej zmluvy, ktorý upravoval Zmluvné strany a za zmluvné strany označoval len kupujúceho ako jednu zmluvnú stranu a predávajúceho ako druhú zmluvnú stranu. Žalobca bol teda v danom prípade len štatutárnym zástupcom, teda konateľom kupujúceho, na základe čoho žalobca konal za kupujúceho ako právnickú osobu ako jej štatutárny orgán (§ 13 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka), čím sa však žalobca nestal zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 18. 08. 2011.
18. Zmluvnými stranami Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-004 zo dňa 18. 08. 2011 teda boli len predávajúci, t.j. žalovaný a spoločnosť HAFIbau, s. r. o. Púchov a kupujúci a ak sa „zmluvné strany“, t. j. predávajúci a kupujúci, v článku IX. bod 9 Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-004 zo dňa 18. 08. 2011 dohodli, že okrem tých sporov, ktoré sú kogentnou právnou normou vylúčené z rozhodcovského konania, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú na základe tejto zmluvy na rozhodnutie Obchodnému súdu - Stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., išlo len o dohodu zmluvných strán, teda len o dohodu medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou HAFIbau, s. r. o. Púchov ako kupujúcim.
19. Aj keď zmluvné strany Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-004 v článku IX. bod 9 sa dohodli, že rozhodcovskému súdu predložia aj spory zmluvu zabezpečujúce, napr. ručenie, išlo len o dohodu zmluvných strán Rámcovej kúpnej zmluvy, teda predávajúceho a kupujúceho, aby však bola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť aj spor medzi veriteľom a ručiteľom, musela by byť platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka aj medzi ručiteľom a veriteľom, t. j. predávajúcim.
20. Ak teda žalobca nebol zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2010/JH/14-004 zo dňa 18. 08. 2011, nemohla uzatvorením predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy byť uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka aj medzi žalovaným a žalobcom ako fyzickou osobou.
21. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že dňa 18. 08. 2011 žalobca podpísal pre žalovaného listinu označenú ako Ubezpečenie pre predávajúceho. Žalobca bol na predmetnej listine označený údajom svojho mena a priezviska, rodným číslom, funkciou u kupujúceho, ktorou bola funkcia konateľa a kupujúcim bola spoločnosť HAFIbau, s. r. o., keď v ďalšom texte listiny bol žalobca označovaný ako „zodpovedná osoba“. V článku IV. Ubezpečenia pre predávajúceho žalobca ako zodpovedná osoba podpisom listiny vyhlásil, že je oboznámený s obsahom Rámcovej zmluvy a nemá k nej výhrady.
22. Ani osobitné vyhlásenie žalobcu ako fyzickej osoby o tom, že je oboznámený s obsahom Rámcovej zmluvy a nemá k nej výhrady, však nemá ten právny dôsledok, že by sa žalobca ako fyzická osoba stal zmluvnou stranou Rámcovej kúpnej zmluvy a že by tým bola rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka uzatvorená aj medzi žalobcom a žalovaným. Jednou zo zákonných požiadaviek platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je aj písomná forma (§ 4 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a len vyhlásenie osoby, že bola oboznámená s obsahom určitej zmluvy a nemá k nej výhrady, neznamená, že sa stáva zmluvnou stranou tejto zmluvy, a teda že predmetná zmluva zakladá pre ňu povinnosti a práva, vrátane právomoci rozhodcovského súdu.
23. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka medzi žalobcom a žalovaným teda nebola uzatvorená ani v Ubezpečení pre predávajúceho, ktorým mal vzniknúť ručiteľský záväzok medzi žalobcom a žalovaným, keďže predmetné Ubezpečenie pre predávajúceho žiadnu osobitnú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku neobsahuje, pričom pre účely tohto súdneho konania nebolo potrebné, aby súd vyhodnocoval skutočnosť, či žalobca prevzal na seba ručiteľský záväzok.
24. Ak teda rozhodcovský súd rozhodol spor medzi žalobcom ako potencionálnym ručiteľom a žalovaným ako veriteľom, išlo o spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. ktorý nebol v medziach rozhodcovskej doložky, preto súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že v danom prípade je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 244/2002 Z. z..
25. Právny názor, že zmluvnými stranami Rámcovej kúpnej zmluvy sú len kupujúci a predávajúci a aj keď ručenie má akcesorický a subsidiárny charakter k záväzkovému vzťahu, ktorý zabezpečuje, ručiteľ nevstupuje do vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, teda nestáva sa zmluvnou stranou ich zmluvy, súd vyslovil aj v rozsudku č.k. 64Cb 45/2014-56 zo dňa 14. 10. 2014, ktorý právny záver bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob 3/2015-81 zo dňa 28. 05. 2015.
26. Vzhľadom na to, že súd rozhodcovský rozsudok zrušil, a žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.), súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložil, pričom poukazuje na skutočnosť, že o návrhu na odklad vykonateľnosti nerozhodoval skôr z dôvodu, že by tým došlo k prejudikovaniu rozhodnutia o veci samej.
27. Súd poukazuje ešte na skutočnosť, že keďže zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhal len žalobca ako žalovaný 2/ v rozhodcovskom konaní, posudzoval súd uplatnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k žalobcovi.
28. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že hoci pôvodný zriaďovateľ Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu, Obchodný súd, s. r. o. Banská Bystrica sa následne stal členom iného zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu, a to Slovenskej asociácie rozhodcovských súdov z.z.p.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 888 307, ktorý sa tak stal právnym nástupcom rozhodcovského súdu, ktorý napadnutý rozsudok vydal, uviedol súd vo výroku tohto rozhodnutia pôvodný rozhodcovský súd s pôvodným zriaďovateľom, teda použil označenie súdu platné ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, zrušenie ktorého bolo predmetom tohto súdneho konania.
29. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, teda všeobecný súd nebude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (§ 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Zákonnú dikciu „nemožnosť riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní“ je totiž potrebné vykladať v kontexte § 1 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania a nie je možné ju stotožňovať s nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu daný spor rozhodnúť. Ak rozhodcovský súd zistí, že ide o spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, teda ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, má postupovať podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob 3/2015-81 zo dňa 28. 05. 2015, ktorý taktiež v predmetnom spore uviedol, že „Rozhodcovský súd pochybil, keď nesprávne vyhodnotil naplnenie podmienok svojej právomoci a napriek tvrdeniam žalobcu, že rozhodcovskú zmluvu so žalovaným neuzavrel, vyhodnotil svoju právomoc ako danú aj voči nemu. Je zrejmé, že pokiaľ rozhodcovský súd v zmysle § 21 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, je povinný uznesením rozhodcovské konanie zastaviť. Následkom tejto skutočnosti je, že vo veci samej nerozhodol ani rozhodcovský súd a ani všeobecný súd, preto žalovaný bude mať možnosť domáhať sa svojich práv voči žalobcovi v zákonom stanovenej lehote na všeobecnom súde bez toho, aby mu bránila vo veci prekážka rozhodnutej veci.“.
30. O trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.