Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/53/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. H. XX/XX, proti manželovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. H. XX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom A. E., ul. X. E.. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/27/2016-29 zo dňa 04. mája 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 2P/27/2016-29 zo dňa 04.05.2016 manželstvo navrhovateľky D. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a odporcu (ďalej „manžela navrhovateľky") D. E., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 24.04.1998 pred Mestským úradom v Ružomberku, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ružomberok vo zväzku 17 ročník 1998, na strane 283 pod poradovým číslom 42 rozviedol. Maloleté dieťa J. E., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec maloletého J. E., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 320 Eur mesačne vždy do každého 23. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že návrhom doručeným súdu sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzatvorené s manželom, maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do jej výchovy a manžela zaviazal k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 400 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám a náhrady trov tohto konania. Manžel sa písomne k podanému návrhu nevyjadril. V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p." súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 04.05.2016 v neprítomnosti manžela, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom oznámil súdu, že sa dlhodobo nachádza na plánovanej ceste v Taliansku, kde odchádza 28.04.2016, pričom predpokladaný návrat je koncom júla a začiatkom augusta. S poukazom na skutočnosti, že manžel nežiadal o odročenie pojednávania, k návrhu sa nevyjadril, súd pojednával v jeho neprítomnosti. Opatrovník dieťaťa súhlasil s tým, aby dieťa pre prípad rozvodu bolo zverené do starostlivosti navrhovateľky, pričom súhlasil s výškou výživného 320 Eur mesačne. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 24.04.1998 na Mestskom úrade v Ružomberku, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po výsluchu navrhovateľky a zástupkyne kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005

Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine". Vzťahy medzi manželmi sú už dlhšiu dobu vážne narušené, hlboko rozvrátené, bez reálnej možnosti ich zlepšenia. Navrhovateľka uviedla, že odporca v podstate po uzatvorení manželstva pracoval v Taliansku, aj keď prvé roky chodil domov častejšie, asi po 5 rokoch začal chodiť čoraz menej, ďalším problémom bola aj tá skutočnosť, že manžel si bez jej vedomia bral pôžičky a išiel aj bez súhlasu ručiť priateľovi. Dopustil sa aj nevery, ako aj ona. Potvrdila, že už k nemu nič necíti. City ochladli a v podstate žijú len z toho dôvodu, že manžel, keď príde z Talianska tak nemá kde bývať. Manžela je jej v podstate ľúto, nakoľko ho opustila milenka. Vyjadrila sa, že už nie je nádej na obnovenie manželského spolunažívania. Bolo tak podľa súdu zistené, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde by manželia žili vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujúc si podporu a pomoc. Navrhovateľka k manželovi neprechováva žiadne city. Ďalšie zotrvanie v manželstve by teda vyvolávalo ďalšie hádky medzi účastníkmi konania a neprispievalo by priaznivo ani na výchovu a rodinné prostredie, v ktorom žije ich maloleté dieťa. Manžel, ktorý mal možnosť vyjadriť sa k návrhu sa k tomuto nevyjadril a iné skutočnosti neuviedol. Za takto zisteného skutkového stavu teda súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode (§ 24 ods. 1, ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine) súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že rozsudkom súdu sp. zn. 3P/9/2016 zo dňa 15.04.2016 bola schválená rodičovská dohoda vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Na základe tejto bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu od 01.04.2016 výživným vo výške 250 Eur mesačne, vždy do každého 23. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Súd teda opätovne na čas po rozvode zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky nakoľko s týmto v predchádzajúcom konaní súhlasil aj manžel a určil, že obidvaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s čím súhlasila aj navrhovateľka. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov ako aj z odôvodnených potrieb dieťaťa. Príjem navrhovateľky predstavuje sumu 368,89 Eur, manžel pracuje v Taliansku, pričom z pripojeného spisu sp. zn. 3P/9/2016 bolo zistené, že má príjem okolo 1.400 Eur mesačne v čistom, pričom navrhovateľka uviedla, že okrem toho jej uviedol, že dostáva každý rok v Taliansku vyplatenú akúsi podporu vo výške 5.000 Eur v máji a je to akási kompenzácia toho, že pracuje v poľnohospodárstve. Tiež jej povedal, že súhlasí s platením výživného vo výške 320 Eur mesačne. Súd teda ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby platil takéto výživné na dieťa. Pokiaľ sa týka styku otca s dieťaťom súd tento neupravil, nakoľko matka uviedla, že s týmto nie sú žiadne problémy a otec sa môže s dieťaťom stretávať. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 144 veta prvá O. s. p. tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel navrhovateľky dňa 08.07.2016, ktorý ho navrhol v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tým, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprítomnosti, nemohol viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať o ich zmierenie ako mu to ukladá § 100 ods. 2 O. s. p. Tento úkon súdu, ak by sa bol vykonal, mohol mať výsledok na rozhodnutie o rozvode a všetky súvisiace výroky napadnutého rozsudku. Súd tiež nesprávnym procesným postupom znemožnil mu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že síce predvolanie na pojednávanie dňa 04.05.2016 prevzal, ale svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. umožňovalo súdu vec prejednať v neprítomnosti žalovaného, nie však o veci rozhodnúť. Najmä s ohľadom na povinnosť viesť manželov k zmiereniu a povinnosť vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu vyplývajúcu z § 120 ods. 4 O. s. p. On preto nemohol uvádzať skutkové tvrdenia na svoju obranu, najmä vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie súdu o výške vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie tiež nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti sa uspokojil iba so skutkovými zisteniami v konaní sp. zn. 3P/9/2016, napriek tomu, že v tomto konaní došlo k schváleniu rodičovskej dohody. Ak by zisťoval skutkový stav riadne, zistil by, že jeho príjem je v súčasnosti podstatne nižší, čomu zodpovedala aj výška výživného pri schválení rodičovskej dohody. Navyše rozsudok vo veci sp. zn. 3P/9/2016 stanovil výšku výživného na 250 Eur mesačne a k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov nedošlo, súd však stanovil výšku výživného na 320 Eur bez primeraného odôvodnenia na základe čoho, k takejto výške dospel.

3. V podaní došlom súdu dňa 11.07.2016 manžel navrhovateľky doplnil odvolanie v tom, že výška jeho príjmu v roku 2016 za mesiac január bola 862,32 Eur, február 730,91 Eur, marec 1.308,02 Eur a apríl 672,45 Eur. Priemerná výška čistého mesačného zárobku je tak 893,42 Eur. Na dôkaz predložil potvrdenie zamestnávateľa.

4. Opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že súd sa pri rozhodovaní opieral o rodičovskú dohodu schválenú súdom v konaní sp. zn. 3P/9/2016 zo dňa 15.04.2016. Pri schvaľovaní tejto dohody sa otec dieťaťa na pojednávaní vyjadril, že výživným vo výške 250 Eur bude matka uhrádzať pôžičku v UniCredit bank, a.s., čo je ich spoločná pôžička. Tiež uviedol, že v prípade svojich možností prispeje na výživu maloletého aj nad rámec zakúpením vecí, prípadne na vreckové.

5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu k doloženým výplatným páskam uviedla, že má vedomosti, že príjmy manžela sú ďaleko väčšie. Peniaze dostával celý čas každý mesiac aj bokom, nie na výplatnú pásku. 6. Manžel navrhovateľky sa k jej vyjadreniu a vyjadreniu opatrovníka dieťaťa písomne nevyjadril.

7. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nových procesných kódexov, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.") a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), účinných od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 395 ods. 1 C. m. p., § 470 ods. 1, 3 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 395 ods. 2 C. m. p., § 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd vo svojom rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 470 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a rozsudok súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

9. Manžel navrhovateľky napadol odvolaním rozsudok súdu, ktorým jeho manželstvo s navrhovateľkou rozviedol, maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 320 Eur mesačne vždy do každého 23. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

10. V odvolaní namietal, že súd porušil jeho procesné práva v tom, že napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, rozhodol v jeho neprítomnosti a nemohol ich ako účastníkov viesť k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa ich zmierenie ako mu to ukladá ust. 100 ods. 2 O. s. p. Okrem toho vytýkal súdu, že nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci pokiaľ ide o určenie jeho vyživovacej povinnosti (i keď sa uspokojil iba so skutkovými zisteniami v konaní sp. zn. 3P/9/2016, v ktorom bola v rámci rodičovskej dohody určená suma 250 eur mesačne, stanovil výživné v sume 320 eur mesačne bez toho, aby došlo podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov).

11. S prihliadnutím na obsah odvolania sa odvolací súd osobitne zaoberal otázkou, či súd svojím postupom (ne)odňal manželovi navrhovateľky možnosť konať pred súdom.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

13. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že navrhovateľka dňa 13.04.2016 podala návrh na rozvod manželov, pričom súd prvej inštancie doručil jej manželovi dňa 21.04.2016 návrh na začatie konania spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 04.05.2016 (č. l. 14 p. v. spisu). Podaním doručeným súdu dňa 25.04.2016 manžel navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobo

plánovanej cesty do Talianska, kde vykonáva pracovné povinnosti. Uviedol tiež, že odchádza dňa 28.04.2016 a jeho predpokladaný návrat je koncom júla, začiatkom augusta, pričom presný termín návratu súdu upresní. 14. Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. (účinného v čase rozhodovania, do 30.06.2016) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Ustanovenie umožňovalo teda súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Nakoľko nové civilné kódexy účinné odo dňa 01.07.2016 neprevzali úpravu uvedeného vyššie citovaného ustanovenia, odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonom, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku.

15. Vzhľadom na uvedené hoci manžel navrhovateľky poslal súdu ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, výslovne o odročenie pojednávania nepožiadal i keď bolo možné z obsahu podania sa domnievať (chcúc upresniť termín návratu), že sa pojednávania chce osobne zúčastniť. Za tohto stavu mohol súd pokračovať v konaní a prejednávať vec v jeho neprítomnosti. V jeho postupe nedošlo preto k pochybeniu.

16. Podľa § 100 ods. 2 O. s. p., v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvodu a usiluje sa o ich zmierenie. Obdobne aj podľa prevzatej a upravenej úpravy v § 96 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

17. Súd v konaní o rozvod vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. V tomto ustanovení je vyjadrený záujem celej spoločnosti na zachovaní rodiny založenej manželstvom ako miesta vzniku života, formovania osobnosti a charakteru človeka a osvojovania si základných životných hodnôt, k čomu má napomáhať aj súd pri rozhodovaní o rozvode. Súd by mal preto analyzovať príčiny rozvratu a zistiť, či sa v konaní o rozvod manželstva naozaj rieši ten pravý problém. Výpoveďou oboch manželov by mal preto zistiť, či sa príčiny rozvratu dajú odstrániť a existuje perspektíva ich zmierenia. Rozvod manželstva by mala byť teda až posledná a jediná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi.

18. Teda vzhľadom na predmet konania a vyššie uvedenú preferenciu zmierovacej funkcie súdu bolo podľa odvolacieho súdu potrebné po výsluchu navrhovateľky zabezpečiť aj vykonanie výsluchu jej manžela ako dôkazného prostriedku.

19. Taktiež odvolací súd poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom určeného výživného na maloleté dieťa. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd sa oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. 3P/9/2016, najmä s rozsudkom č. k. 3P/9/2016-91 zo dňa 15.04.2016, avšak odvolaciemu súdu nie je obsah spisu, prípadne rozsudku známy. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo výroku o určení výšky výživného na maloleté dieťa neobsahuje preto dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je založené, a ktorých správnosť by mohol odvolací súd v tomto štádiu konania preskúmať.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd preto v ďalšom konaní nariadi pojednávanie na ktorom sa pokúsi o zmierenie účastníkov konania s poukazom na ust. § 96 C. m. p. a vypočuje manžela navrhovateľky ako účastníka konania. Okrem toho si zabezpečí pripojenie spisu sp. zn. 3P/9/2016.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).