Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/56/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobkyne: C. K., J. C. XX, J., zastúpená advokátkou JUDr. Andrea Tkáčová, Magurská 3, Košice, proti žalovaným: 1. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/ 2003 Z.z. takto

rozhodol:

:

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.3.2014 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému v 1. rade zaplatenia 16.565,78 EUR s 9% úrokom z omeškania od 8.6.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 30Ro 961/2009, si návrhom na vydanie platobného rozkazu dňa 27.4.2009 uplatnila nárok na zaplatenie 11.617,87 EUR s príslušenstvom, z titulu vrátenia pôžičky. Následne žiadala o nariadenie predbežného opatrenia tak, aby dlžník nenakladal s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX kat. územie T. E., M. Bratislava W., M. J. - C..Č.. T. E., parcela č. XXXX/XX, súp. č. XXXX E. X,X,X, E. E. X, 2. poschodie, byt č. 12, z dôvodu, že táto nehnuteľnosť bola jediným majetkom dlžníka, ktorá mohla byť postihnutá exekúciou a ktorú sa dlžník snažil predať. Okresný súd Bratislava IV uznesením, sp.zn. 30Ro 961/2009 zo dňa 23.11.2009, návrh na nariadenie predbežného opatrenie zamietol z dôvodu, že nariadením predbežného opatrenia by došlo k zásahu do práv dlžník, ktorý je neprimeraný. Krajský súd v Bratislave uznesením, sp.zn. 5Co 429/09 zo dňa 29.1.2010o prvostupňové rozhodnutie potvrdil, čím ona stratila možnosť vymôcť svoju pohľadávku uplatnenú žalobou zo dňa 27.4.2009. Tieto rozhodnutia označila za nezákonné a uviedla, že týmito rozhodnutiami jej bola spôsobená škoda aj z titulu nesprávaného úradného postupu, pretože súd nerozhodol o nariadení predbežného opatrenia nenakladania s majetkom dlžníka, ktorý bol jeho jediným majetkom, z ktorého sa ona mohla uspokojiť. Nesprávny úradný postup videla aj v prieťahoch v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 30Ro 961/2009, ktoré boli konštatované v náleze Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 397/2012 - 28, za čo jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- EUR a tiež predsedníčkou Okresného súdu Bratislava IV vo vyjadrení Ústavnému súdu SR zo dňa 29.6.2012 a 7.9.2012. Dlžník v priebehu

konania zomrel, nezanechal žiaden majetok, dedičské konanie bolo zastavené a jej pohľadávka zostala nevymožiteľná. V konaní sa domáhala zaplatenia škody predstavujúcej nevymožený dlh v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 30Ro 961/2009 vo výške 11.617,87 EUR s 10,5% úrokom z omeškania od 1.11.2008 do 7.7.2011 vo výške 3.268,60 EUR a trovami právneho zastúpenia vo výške 1.679,58 EUR.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa navrhla tieto listinné dôkazy: návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.11.2009, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 30Ro/961/2006 -38 zo dňa 23.11.2009, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 430/09 - 50 zo dňa 29.1.2010, nález Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 397/2012 - 28, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C 17/2012-104 zo dňa 6.6.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 7.6.2013, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 22.11.2013.

4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjedení zo dňa 17.4.2014 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Z opatrnosti namietal tiež nesplnenie zákonných predpokladov pre vznik nárok na náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Uviedol, že podmienkou úspešného uplatnenia nárok na náhradu škodu z titulu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia bolo v riadnom odvolacom konaní potvrdené. Nespokojnosť žalobkyne s rozhodnutím súdu neznamená jeho nezákonnosť. Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu, poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 24/2004 podľa ktorého nesprávny úradný postup podľa ustálenej súdnej praxe možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí a tiež sa ním rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Obsahovo zhodný názor vyslovil NS SR v rozsudku sp.zn. 2Cdo 205/2009. Z uvedeného je zrejmé, že postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp.zn. 30Ro/961/2006 spočívajúci v nenariadení predbežného opatrenia navrhovaného žalobkyňou tieto atribúty nesprávneho úradného postupu nenapĺňa. Za prieťahy v konaní konštatované v náleze Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 397/2012 - 28 bolo žalobkyni priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- EUR a preto, ak by jej súd priznal za prieťahy v rovnakom konaní náhradu škody, išlo by o duplicitu.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný v 1. rade nenavrhol žiadne dokazovanie.

6. Podaním doručeným súdu dňa 26.2.2016 žalobkyňa požiadala o pripustenie vstupu do konania žalovaného v 2. rade. Súd uznesením č.k. 12C 56/2014 - 41 zo dňa 26.2.2016, právoplatným dňa 2.4.2014, vstup žalovaného v 2. rade do konania, v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p., účinného v danom čase, pripustil.

7. Na pojednávaní dňa 23.9.2016 žalobkyňa žalobu voči žalovanému v 1. rade vzala späť bez udania dôvodu.

8. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Súhlas žalovaného v 1. rade k späťvzatiu žaloby voči nemu potrebný nebol, pretože k späťvzatiu žaloby voči nemu došlo pred začatím pojednávania vo veci samej. Súd preto podľa § 145 ods. 1 konanie voči nemu zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 CSP. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci muselo byť konanie voči žalovanému v 1. rade zastavené, pretože žalobkyňa vzala žalobu voči nemu späť bez udania dôvodu. Z procesného hľadiska to bola žalobkyňa, ktorá zavinila, že konanie muselo byť voči žalovanému v 1. rade zastavené a preto je povinná zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanému v 1. rade žiadne trovy konania nevznikli, mu náhradu trov konania nepriznal.

10. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 23.9.2016 predniesol svoju procesnú obranu zhodne s písomným podaním žalovaného v 1. rade zo dňa 17.4.2014, bez námietky nedostatku pasívnej legitimácie. Návrhy na dokazovanie neuviedol žiadne.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C 17/2012, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 17.4.2014, nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 397/2012 - 28 zo dňa 25.10.2012, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 7.6.2013, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 22.11.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

12.Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C 17/2012, súd zistil, že žalobkyňa, zastúpená advokátkou JUDr. Andreou Takáčovou, sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.4.2009, doručeným súdu dňa 30.4.2009, doplneným dňa 15.7.2009 a opraveným dňa 22.7.2009, domáhala od I. D. zaplatenia 11.617,87 EUR spolu s 7,5% úrokom z omeškania od 1.11.2008 do zaplatenia, náhrady trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 697,- EUR a trov právneho zastúpenia. Návrh na vydanie platobného rozkazu podala na základe nezaplatenej pôžičky uzavretej s I. D. ústne, vo výške 350.000,- Sk, ktorú sa jej zaviazal vrátiť do 30.10.2008. Poskytnutie pôžičky v čestnom prehlásení zo dňa 30.1.2008 potvrdil svedok I.. L. V.. Súčasne s návrhom na vydanie platobného rozkazu požiadala aj o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Uznesením č.k. 30Ro 961/06 - 16 zo dňa 27.5.2009, právoplatným dňa 25.7.2009, súd žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh na začatie konania. Platobným rozkazom č.k. 30/961/2009 - 21 súd uložil I. D. povinnosť v lehote 15 dní zaplatiť žalobkyni 11.617,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% od 1.11.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 697,- EUR náhradu za zaplatený súdny poplatok a 554,96 EUR za trovy právneho zastúpenia, alebo podať v lehote 15 dní odpor. I. D. podal dňa 22.10.2009 voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal poskytnutú pôžičku a čestné prehlásenie svedka I.. V. označil za klamstvo. Podaním doručeným súdu dňa 5.10.2009 žalobkyňa podľa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala aby súd zakázal I.V. D. nakladať s majetkom alebo jeho časťou. Súd uznesením č.k. 30Ro 961/09 - 25 zo dňa 5.10.2009 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád jej podania zo dňa 5.10.2009, nakoľko neobsahoval vykonateľný petit, majetok (jeho časť), ktorého sa mal zákaz disponovania týkať, nebol identifikovaný, presne označený a neobsahoval konkretizáciu čiastkového oprávnenia, ktoré I. D. nemôže vykonávať so svojim majetkom. Súd uznesením č.k. 30Ro 961/09 - 33 zo dňa 9.11.2009 návrh žalobkyne na predbežné opatrenie, v zmysle § 43 ods. 3 O.s.p. pre neodstránenie vád podania, odmietol. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2009 žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal I. D. nakladať s nehnuteľnosťou vedenou v katastri nehnuteľnosti Bratislava, správa katastra Bratislava, zapísanom na LV č. XXXX kat. územie T. E., M. Bratislava W., M. J. - C..Č.. T. E., na parcele č. XXXX/ XX súp. č. XXXX E. X,X,X, E. E. X, 2. poschodie, byt č. 12. Súd uznesením č.k. 30Ro 961/09 - 38 zo dňa 23.11.2009 návrh žalobkyne na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení uvedeného uznesenia súd uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nekonkretizovala aké konkrétne čiastkové opatrenia I. D. so svojím majetkom

nemôže vykonávať. Konkretizovanie čiastkových opatrení je nevyhnutné pre posúdenie, či nakladanie s nehnuteľnosťou neprekračuje nevyhnutnú mieru. Súd uznesením č.k. 30Ro 961/09 - 39 zo dňa 23.11.2009 uložil I. D. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 697,- EUR v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Žalobkyňa dňa 26.11.2009 doručila súdu odvolanie voči uzneseniu č.k. 30Ro 961/09 - 33 zo dňa 9.11.2009, ktorým súd jej návrh na predbežné opatrenie, odmietol. Žalobkyňa dňa 16.12.2009 doručila súdu odvolanie voči uzneseniu č.k. 30Ro 961/09 - 38 zo dňa 23.11.2009, ktorým súd jej návrh na predbežné opatrenie, zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 429/09 - 49 zo dňa 29.1.2010, právoplatným dňa 16.2.2010, uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 30Ro 961/09 - 33 zo dňa 9.11.2009, potvrdil. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 429/09 - 50 zo dňa 29.1.2010, právoplatným dňa 16.2.2010, uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 30Ro 961/09 - 38 zo dňa 23.11.2009, potvrdil. Dňa 7.7.2011 I. D. zomrel. Súd uznesením č.k. 7C 17/2012 - 77 zo dňa 16.11.2012, právoplatným dňa 13.12.2012, konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi I. D., vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 46D 456/2011. Nálezom Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 397/2012 - 28 zo dňa 25.10.2012, Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 17/2012, bolo porušené, prikázal Okresnému súdu Bratislava IV aby v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 17/2012 konal bez zbytočných prieťahov a priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- EUR, ktoré jej bol povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava IV do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. V uvedenom náleze Ústavný súd SR konštatoval nečinnosť Okresného súdu Bratislava IV v konaní pod sp.zn. 7C 17/2012 v trvaní 2 roky, od 23.2.2010 do 24.2.2012, ktoré vyhodnotil ako zbytočný prieťah. Okresný súdom Bratislava II uznesením sp.zn. 46D 456/2011 zo dňa 27.2.2013, právoplatným dňa 20.3.2013, zastavil konanie o dedičstve po I. D.T. potom, ako majetok nepatrnej hodnoty, pozostávajúci zo zbrane poručiteľa Revolver zn. Zbrojovka Brno typ: ZHR 830, výrobné č. 1830020790 evidovanú OR PZ Bratislava IV v hodnote 150,- EUR, vydal matke poručiteľa, C. D.. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 4.6.2013 žalobu o zaplatenie 11.617,87 EUR s príslušenstvom, z dôvodu nevymožiteľnosti žalovanej pohľadávky, s poukazom na výsledok dedičského konania po I. D., zobrala späť. Súd uznesením č.k. 7C 17/2012 - 104 zo dňa 6.6.2013, právoplatným dňa 9.7.2013, konanie podľa §96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

13. Návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 7.9.2013 žalobkyňa uplatnila na Ministerstve spravodlivosti SR nárok na náhradu škody vo výške 17.188,88 EUR, ako skutočnú škodu vo výške 11.617,87 EUR s 10,5 % úrokom z omeškania od 1.11.2008 do 7.7.2011 v sume 3.268,60 EUR, trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV vo výške 1.679,58 EUR a trovy žalobkyne tohto podania v sume 623,10 EUR.

14. Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody č. 36630/2013/34 zo dňa 22.11.2013, Ministerstvo spravodlivosti SR žalobkyni oznámilo, že jej žiadosť vyhodnotilo ako nedôvodnú.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza škoda a ušlý zisk.

16. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala od žalovaného v 2. rade zaplatenia 16.565,78 EUR s príslušenstvom, z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.:

- z titulu nezákonného rozhodnutia, za ktoré označila uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 30 Ro 961/2009 - 38 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 430/09 - 50 zo dňa 29.1.2010,

- a z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý označila nenariadenie predbežného opatrenia v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30 Ro 961/2009 a prieťahy v uvedenom konaní (neskôr vedenom pod sp. zn. 7C 17/2012).

17. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím.

18. Podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je splnená ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené musí byť právoplatné.

19. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 16.565,78 EUR s príslušenstvom, z titulu nezákonného rozhodnutia, za ktoré označila uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 30 Ro 961/2009 - 38 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 430/09 - 50 zo dňa 29.1.2010, ktorým súd zamietol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Vykonaným dokazovaním, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C 17/2012, mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa v uvedenom konaní domáhala od I. D. zaplatenia 11.617,87 EUR s príslušenstvom, z titulu nevrátenej pôžičky. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2009 žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala aby súd zakázal I. D. nakladať s nehnuteľnosťou vedenou v katastri nehnuteľnosti Bratislava, D. T. Bratislava, X.D. na B. Č.. XXXX T.. Ú. T. E., okres Bratislava IV, obec J. - C..Č.. T. E., parcela č. XXXX/

XX súp. č. XXXX E. X,X,X, E. E. X, X. poschodie, byt č. 12. Uznesením č.k. 30Ro 961/09 - 38 zo dňa 23.11.2009 súd návrh žalobkyne na predbežné opatrenie zamietol. Uvedené uznesenie potvrdil odvolací súd uznesením č.k. 5Co 429/09 - 50 zo dňa 29.1.2010, právoplatným dňa 16.2.2010. Zrušenie žiadneho z týchto uznesení pre nezákonnosť v konaní preukázané nebolo, preto súd žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného rozhodnutia zamietol. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím súd už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri podmienky uvedené v odseku 17., musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne.

20. Následne súd skúmal opodstatnenosť nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

21.Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 16.565,78 EUR s príslušenstvom z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý označila nenariadenie predbežného opatrenia v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30 Ro 961/2009, čím bola ukrátená o možnosť vymôcť si svoju pohľadávku uplatnenú vo veci samej, nakoľko táto nehnuteľnosť bola jediným majetkom dlžníka, ktorá mohla byť postihnutá exekúciou a ktorú sa dlžník snažil predať. Vykonaným dokazovaním, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C 17/2012, mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 30Ro 961/09 domáhala od I. D.Č. zaplatenia sumy 11.617,87 EUR s príslušenstvom, z titulu nevrátenej pôžičky. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2009 žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal I. D. nakladať s nehnuteľnosťou vedenou v katastri nehnuteľnosti Bratislava, správa katastra Bratislava, zapísanou na LV č. XXXX kat. územie T. E., M. Bratislava W., M. J. - C..Č.. T. E., parcela č. XXXX/ XX súp. č. XXXX E. X,X,X, E. E. X, 2. poschodie, byt č. 12. Uznesením č.k. 30Ro 961/09 - 38 zo dňa 23.11.2009 súd návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenie zamietol. V odôvodnení uvedeného uznesenia súd uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nekonkretizovala aké konkrétne čiastkové opatrenia I. D. so svojím majetkom nemôže vykonávať. Konkretizovanie čiastkových opatrení je nevyhnutné pre posúdenie, či nakladanie s nehnuteľnosťou neprekračuje nevyhnutnú mieru. Žalobkyňa žiadala návrhom na nariadenie predbežného opatrenia uloženie povinnosti nenakladania s nehnuteľnosťou v akomkoľvek smere, či už formou právnych alebo faktických úkonov a súd bol toho názoru, že nariadením takéhoto predbežného opatrenia by došlo k zásahu do práv I. D., ktorý je neprimeraný, nakoľko všetky úkony (či už právne alebo faktické) môžu mať za následok ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Odvolací súd, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 429/09 - 50 zo dňa 29.1.2010, právoplatným dňa 16.2.2010, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na doplnenie uviedol, že predbežným opatrením by sa nemal navodiť nezvratný stav a nemalo by I. D. obmedzovať nad nevyhnutne potrebnú mieru. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných ustanovení O.s.p. prípustné len vtedy, ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V danej veci aj odvolací súd mal za to, že nariadením navrhovaného predbežného opatrenia by bol I. D. obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 upravuje čo sa rozumie nesprávnym úradným postupom demonštratívnym spôsobom, pričom uvádza najčastejšie spôsoby konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe ktorých dochádza k porušovaniu zákona z ich strany, s tým, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj iný nezákonný zásah do práva, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Pod pojem nesprávny úradný postup tak možno zaradiť takmer akékoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré odporuje platným právnym predpisom. Podľa súdnej praxe však musí ísť o iné konanie orgánu verejnej moci, ako je konanie spojené s rozhodovacou činnosťou, pretože činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. To znamená, že postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 30 Ro 961/2009 spočívajúci v nevyhovení návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa atribúty nesprávaného úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. keď súdu žiaden právny

predpis neukladá povinnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnymi úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom súd už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri podmienky uvedené v odseku 20., musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. Súd preto žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nenariadení žalobkyňou navrhovaného predbežného opatrenia, zamietol.

21. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 16.565,78 EUR s príslušenstvom z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý označila aj prieťahy v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30 Ro 961/2009, neskôr vedenom pod sp. zn. 7C 17/2012. Vykonaným dokazovaním, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C 17/2012, mal súd za preukázané, že Ústavný súd SR nálezom č.k. IV. ÚS 397/2012 - 28 zo dňa 25.10.2012 rozhodol o tom, že základné právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 17/2012 porušené bolo, za čo jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- EUR. V uvedenom náleze Ústavný súd SR konštatoval nečinnosť Okresného súdu Bratislava IV v konaní pod sp.zn. 7C 17/2012 v trvaní 2 roky, od 23.2.2010 do 24.2.2012, ktoré vyhodnotil ako zbytočný prieťah. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. tak bol preukázaný neprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava IV v konaní zn. 7C 17/2012 (pôvodne sp.zn. 30Ro 961/09) od 23.2.2010 do 24.2.2012, ako jednej z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu.

22. Následne súd skúmal splnenie ďalších 2 podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a zisteným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní zn. 7C 17/2012 (pôvodne sp.zn. 30Ro 961/09) od 23.2.2010 do 24.2.2012.

23.Žalobkyňa za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom označila nevymožený dlh v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 30Ro 961/2009 vo výške 11.617,87 EUR s 10,5% úrokom z omeškania od 1.11.2008 do 7.7.2011 vo výške 3.268,60 EUR spolu s trovami právneho zastúpenia uplatňovanými v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 30Ro 961/2009 vo výške 1.679,58 EUR. Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa v konaní o náhradu škody uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa platenej judikatúry, R 55/2197, sa škodou chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý stav existujúci pred vznikom škody. Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné, v prípade, že by nedošlo ku škodnej udalosti, odôvodene očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku. Žalobkyňa sa ale v predmetnom konaní nedomáhala skutočnej škody ani ušlého zisku definovaného uvedenou judikatúrou, ale škody potenciálnej, ktorá jej nebola nikdy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 30Ro 961/2009 (neskôr sp.zn. 7C 17/2012) proti dlžníkovi I. D. priznaná a ktorý v uvedenom konaní poprel uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou a čestné prehlásenie svedka I.. L. V. označil za klamstvo. Konanie na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 30Ro 961/2009 (neskôr sp.zn. 7C 17/2012) bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu a súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemohol prejudikovať jeho výsledok, nebyť zastavenia konania. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa vznik škody nepreukázala.

24. Z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná podmienka vzniku škody, nie je daná ani podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou a zisteným nesprávnym úradným postupom, konštatovaným v odseku 21., prieťahom v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 30Ro 961/2009 (neskôr sp.zn. 7C 17/2012) v období od 23.2.2010 do 24.2.2012. Žalobkyňou označená škoda ako istina 11.617,87 EUR s 10,5% úrokom z omeškania (v rozpore so zákonom) od 1.11.2008 do 7.7.2011 vo výške 3.268,60 EUR, ktorých zaplatenia sa nedomohla v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 30Ro 961/2009 (neskôr sp.zn. 7C 17/2012) podľa názoru súdu nie je v príčinnej súvislosti so zisteným nesprávnym úradným postupom, konštatovaným v odseku 21., ale je v príčinnej súvislosti s nesplnením záväzku I. D. vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, ktorej existencia v uvedenom konaní preukázaná

nebola. Je neprípustné aby žalobkyňa žalobou o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z prenášala zodpovednosť za nesplnenie záväzku fyzickou osobou na štát.

25.Súd tak z dôvodu nepreukázania kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok uvedených v odseku 20., pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní vednom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30 Ro 961/2009 (neskôr vedenom pod sp. zn. 7C 17/2012), žalobu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.